Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoE/85/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6811206197 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6811206197.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, spol. s r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Mliekarenská 10, IČO : 35 792 752, zastúpený splnomocnenou advokátkou JUDr. Andreou Cvikovou, so sídlom Advokátska kancelária 811 04 Bratislava, Kubániho 16, proti povinnému: M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XX, o vymoženie pohľadávky v sume 2 927,84 eur s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnou exekútorkou JUDr. Júliou Kubjatkovou, so sídlom Exekútorský úrad 977 01 Brezno, Nám. M.R. Štefánika 11 pod spisovou značkou Ex 1321/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 3Er/750/2011-9 zo dňa 07.12.2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením exekučný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Júlie Kubjatkovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod spisovou značkou Ex 1321/2011. Súd rozhodol podľa ustanovenia § 44 ods. 2, 3 zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti č. 233/1995 Z.z. v platnom znení (ďalej aj „Exekučný poriadok“), v spojení s ustanoveniami § 45 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. v platnom znení (ďalej aj „zákon o rozhodcovskom konaní“) a v nadväznosti na ustanovenia §§ 52, 53 ods. 1, 2, 4 písm. r/ a 5, 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o revolvingovom úvere ako spotrebiteľskej zmluvy a aplikoval pri právnom posúdení tohto vzťahu okrem vnútroštátnej právnej úpravy dotýkajúcej sa ochrany práv spotrebiteľa i právnu úpravu európskeho spoločenstva, a to Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica“), konkrétne čl. 3 ods. 1 smernice, tiež poukázal na rozsudok Súdneho dvora ES ASTURCOM. Neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v exekučnom titule - rozhodcovskom rozsudku je rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 18 zmluvných dojednaní, podľa ktorej všetky spory zo zmluvy rozhodne príslušný súd SR alebo jeden z rozhodcov uvedených v zmluvných dojednaniach. Zmluvné dojednania boli vyhotovené oprávneným vopred pre všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich rovnaký typ zmluvy v danom období. Povinný pri podpise zmluvy nemal možnosť dohodnúť sa na týchto dojednaniach s oprávneným, nemal na výber aj ohľadom rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, mohol len celú zmluvu prijať alebo odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, nebola teda s povinným dohodnutá individuálne a núti ho riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ak oprávnený podá žalobu u rozhodcu. Exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia právne posúdil takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnú podmienku a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Neplatná rozhodcovská doložka nie je spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto rozhodcom vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom, čo bolo dôvodom, že súd žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia zamietol Proti uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon o rozhodcovskom konaní, prezentujúc svoj právny názor ohľadom rozsahu preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu (rozhodcovskému rozsudku). Tiež poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones, citoval jeho body 37, 40 a 47, z ktorých medzi iným vyplýva, že zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a aby tak exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Nemožno vyvodiť povinnosť exekučného súdu preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce v danom prípade vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich a oprávnený sa tak domnieva, že exekučný súd svojim postupom prekračuje svoju právomoc, pokiaľ popiera platnosť rozhodcovskej doložky. Oprávnený tiež argumentuje, že jeden z dôvodov pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní je práve popieranie platnosti rozhodcovskej doložky. Opomenutie či zmeškanie lehoty povinným bolo nahradené postupom exekučného súdu ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ani ustanovenia Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovanie dôvodov spomenutých v ustanoveniach zákona o rozhodcovskom konaní. Postupom a rozhodnutím súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a rozhodnutie súdu je v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pokiaľ súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako absolútne neplatnú, oprávnený poukázal na konkrétne znenie čl. 18 ods. 18.1 zmluvy o revolvingovom úvere a zdôraznil, že z uvedenej formulácie vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov a nárokov medzi zmluvnými stranami, ale bola formulovaná alternatívne. Pokiaľ by žalobu podal spotrebiteľ, bol by v procesnej pozícii žalobcu, a teda jemu bude patriť právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaní. Zároveň poukázal na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, s ktorou korešponduje čl. 18 bod 18.1 zmluvy, ktorý spotrebiteľovi nebráni využiť občianske súdne konanie. Oprávnený sa domnieva, že rozhodcovská doložka ako celok nemôže byť nikdy neplatnou len preto, že obsahuje ustanovenia, ktoré v rámci nej vyžadujú riešenie sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a poukázal na konkrétne rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a Okresného súdu Žilina. V závere oprávnený zhrnul, že takéto rozhodnutie súdu je porušením rovnosti účastníkov. Ochrana spotrebiteľa neznamená absolutizovanie jeho postavenia v tom zmysle, že súd bude brať do úvahy len to, čo je v prospech spotrebiteľa. Navrhuje preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a zároveň si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 151,78 € vrátane DPH. K odvolaniu oprávnený pripojil listinné dôkazy, na obsah ktorých v odvolaní poukázal. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Revúca. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), po preskúmaní uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol. Na zdôraznenie jeho správnosti navyše dodáva: Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení, a to tak Exekučného poriadku, ako aj zákona o rozhodcovskom konaní, je zrejmé, že súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, obzvlášť pred vydaním poverenia pre súdneho exekútora, dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor vedie exekúciu, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, neobstojí. Skutočnosť, či sú naplnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie skúma exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), ďalej na námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku) a taktiež na prípadný návrh povinného na odklad či zastavenie exekúcie (§ 58 Exekučného poriadku). Súd však môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Keďže exekučným titulom je rozhodcovské rozhodnutie, je nevyhnutné okrem už uvedených ustanovení Exekučného poriadku vychádzať aj z ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Exekučný súd k právnemu záveru o neprijateľnej zmluvnej podmienke obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve dospel relevantým zákonným konaním na podklade listinných dôkazov predložených oprávneným, preto nie je možné konštatovať ani porušenie práva oprávneného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. rovnosti účastníkov konania. Návrhom datovaným dňa 27.10.2011 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. (...) rozhodcom Mgr. Luciou Piršelovou spisovej značky: 449/06/10 zo dňa 14.07.2010. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 30.09.2009, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.. Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej zmluvy, ako aj zmluvných dojednaní, obsahujúcich rozhodcovskú doložku - vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne aj pomerne obšírne, vychádzajúc z príslušných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní a Občianskeho zákonníka, v nadväznosti na smernicu Rady 93/13/EHS, svoje rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z čl. 18 bodu 18.1 Zmluvných dojednaní, správne súd právne posúdil ako neprijateľnú a s poukazom na ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, čo vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní vopred pripravenej typovej zmluvy a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívou, ako to namieta oprávnený. Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v čl. 18, bod 18.1. posledná veta zmluvných dojednaní. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým všeobecným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlači zmluvných dojednaní v rozhodcovskej doložke (18.2.1) sú už vopred určení konkrétni rozhodcovia, ktorí sú oprávnení v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Navyše obsahujú klauzulu, že aj v prípade, ak nastane situácia, že ani jeden z uvedených rozhodcov nebude môcť funkciu rozhodcu prevziať, určí náhradného rozhodcu veriteľ - teda oprávnený. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinného absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, ale aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Správne potom exekučný súd takéto dojednanie obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú Zmluvné dojednania napísané - a to drobulinkým, ťažko čitateľným husto popísaným textom - sama osebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú dávku podobnosti, naznačujú istú väzbu medzi rozhodcovskou spoločnosťou a jednou zo zmluvných strán (oprávneným), čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.