Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/239/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812200317 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6812200317.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Romanom Dulom, advokátom, so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica proti povinnému: S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX B. S., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1189,17 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou, Exekútorský úrad so sídlom Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica pod sp. zn. EX 117/12, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č.k. 8Er/21/2012 zo dňa 31. januára 2012 jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Revúca č.k. 8Er/21/2012 zo dňa 31. januára 2012 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Revúca (ďalej len exekučný súd) napadnutým uznesením č. k. 8Er/21/2012 zo dňa 31. januára 2012 zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Eleonóry Noskovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 117/12 zo dňa 17. januára 2012. Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“) sp. zn. IBB0610105 zo dňa 16. septembra 2011, bol vydaný v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd považoval Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenú dňa 12. februára 2007 medzi povinným a oprávneným za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 52 zákona čč. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2007 a ako taká nesmie obsahovať neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 OZ). Súčasťou predmetnej zmluvy o úvere je aj rozhodcovská doložka dohodnutá v čl.9 bod 9.2. Obchodných podmienok pre úver, podľa ktorej akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú riešené v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia formulár zmluvy spolu s obchodným podmienkami je vopred pripravený pre všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich rovnaký typ zmluvy. Podpisom zmluvy o úvere povinný vyslovil súhlas so všeobecnými podmienkami bez toho, aby ich mohol meniť, či dopĺňať. Spotrebiteľ - povinný tak pri podpise zmluvy nemal možnosť dohodnúť sa na obchodných podmienkach s dodávateľom, mohol len celú zmluvu odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, teda aj rozhodcovskej doložke. Exekučný súd uviedol, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, je v rozpore s vnútroštáynmi právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv a s ustanoveniami Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Dojednanie rozhodcovskej doložky predstavuje neprijateľnú podmienku a je neplatné. Exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, preto exekučný súd podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia v celosti zamietol. Proti uzneseniu súdu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie, v ktorom namietal, že súd prvého stupňa nebol oprávnený pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy -právneho titulu priznaného rozhodcovským rozsudkom. Exekučný súd prekročil svoje zákonné oprávnenie a odvodil svoje oprávnenie v exekučnom konaní skúmať platnosť rozhodcovskej doložky od § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení v s§ 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom podľa odvolateľa je tento záver založený na nesprávnom právnom posúdení. Odvolateľ uviedol, že ak by aj pripustil, že exekučný súd je oprávnený vecne preskúmavať rozhodcovský rozsudok, znamenalo by to porušenie Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi garantovaného práva na spravodlivý súdny proces. Rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neprijateľnú podmienku a ani plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom za právom nedovolené a odporujúce dobrým mravom, pretože nebola uvedená vo výpočte nekalých podmienok v Prílohe Smernice Rady 93/13/EHS, nebola uvedená vo výpočte neprijateľných podmienok v § 53 Občianskeho zákonníka, a nespĺňa pojmové znaky generálnej klauzuly nekalej/neprijateľnej podmienky podľa čl. 3 ods. 1 Smernice alebo § 53 ods. 1 OZ, nakoľko nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Oprávnený poukázal aj na ust. § 93 b zák. č. 483/01 Z.z. o bankách, podľa ktorého v čase uzavretia Zmluvy o úvere bol pôvodný veriteľ dokonca povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Odvolateľ ďalej uviedol, že právny predchodca oprávneného Poštová banka, a.s. sa snažil o mimosúdne riešenie vzájomných vzťahov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, zaslal povinnému písomnú výzvu na úhradu omeškaných splátok, keďže povinný svoj dlh neuhradil, poveril vymáhaním svojej pohľadávky externú spoločnosť zaoberajúcu sa vymáhaním pohľadávok. Po nedosiahnutí dohody s povinným právny predchodca oprávneného podal žalobu na rozhodcovský súd. Odvolateľ poukázal na § 26 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pričom uviedol, že rozhodcovské konanie je písomné, preto dostavenie sa do sídla rozhodcovského súdu nie je nutné. Rozhodcovský súd môže so súhlasom ostatných účastníkov konania s prihliadnutím na povahu sporu a záujmy účastníkov rozhodcovského konania určiť iné vhodné miesto na území Slovenskej republiky, povinný však v žalobnej odpovedi takýto návrh nepodal. Uviedol, že napriek pasivite povinného v rozhodcovskom konaní, rozhodcovský súd v rámci rozhodovania o žalobnom nároku prihliadal na ustanovenia príslušných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že v prípade, ak by zmluvy neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na všeobecnom súde, okresný súd sa nevyjadril akú inú kvalitu či kvantitu by mali jeho procesné práva, v čom rozhodcovský súd pochybil, v čom zasiahol do práv povinného, a v čom zasiahol do účinnej procesnej obrany spotrebiteľa. Prvostupňový súd svojím rozhodnutím vytvoril právny stav, v zmysle ktorého oprávnenému odníma možnosť konať pred súdom a porušuje jeho ústavné právo na súdnu ochranu, t.j. právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zákonom ustanoveným spôsobom. V závere odvolania oprávnený uviedol, že navrhuje, aby Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 220 O.s.p. zmenil napadnuté uznesenie tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie a súdneho exekútora poverí vykonaním exekúcie, alebo alternatívne navrhol, aby napadnuté uznesenie odvolací súd zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrel dňa 12. februára 2007 právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s., Bratislava) ako veriteľ a povinný ako dlžník a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 50 000,- Sk, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere (§ 2 zák.č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy). Exekučný súd preto postupoval správne, keď rozhodcovskú doložku ako súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere posudzoval aj z hľadiska jej primeranosti s poukazom na § 52 a nasl. OZ a s poukazom na Smernicu Rady č. 93/13/EHS. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. S poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava ex offo aj exekučný titul. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, zisťuje tiež, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky v zmluve (§ 3 a § 4 ZRK). Odvolací súd sa stotožnil so záverom exekučného súdu, že vyššie uvedeným spôsobom dohodnutá rozhodcovská doložka, ktorá určuje výlučnú príslušnosť Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava na rozhodovanie sporov z uzavretej zmluvy, spĺňa všetky podmienky z pohľadu ust. § 53 a nasl. OZ, ako aj Smernice Rady č. 93/13/EHS na to, aby bola súdom hodnotená ako neprijateľná podmienka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neplatná. Podstatnou skutočnosťou posúdenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom osobitne, t.j. individuálne dojednaná, čo vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní vopred pripravenej formulárovej zmluvy a celkom zjavne tak spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka, ktorá nie je individuálne dojednaná, je spotrebiteľovi vnútená a takáto vnútená podmienka , netýkajúca sa priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods.1 OZ a teda je v zmysle § 53 ods.4 OZ neplatná. V tomto prípade je podľa názoru odvolacieho súdu nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená, keďže bola súčasťou vopred pripravenej formulárovej zmluvy. Ak teda chcel spotrebiteľ od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal in ú možnosť, než túto podmienku prijať. Nemohol ovplyvniť ani výber rozhodcovského súdu uvedeného v predtlači zmluvy. Už táto skutočnosť podstatným spôsobom zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Oprávnený spotrebiteľa nijakým spôsobom neupozornil, že je možné uzatvoriť predmetnú spotrebiteľskú zmluvu aj bez dohody o rozhodcovskej doložke. Napokon rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb, resp. súdu, ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcom, resp. rozhodcovským súdom , tak ako to vyplýva z formulára predmetnej zmluvy svojmu spotrebiteľovi, spôsobuje tým značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané ( drobulinký, ťažko čitateľný, resp. takmer nečitateľný, husto popísaný text), už sama o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Z uvedených dôvodov exekučný súd rozhodcovskú doložku vyplývajúcu z čl.9 bod 9.2. Obchodných podmienok správne právne posúdil. Odvolateľ napokon namietal, že pokiaľ exekučný súd rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu a v zmysle ktorej rozhodcovský súd rozhodol, posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a exekúciu nepripustil, odňal veriteľovi ( oprávnenému) právo na súdnu ochranu. K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že rozhodcovská doložka ako nekalá zmluvná podmienka a možnosti jej posúdenia v exekučnom konaní už bola predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora EÚ, ktorý v rozsudku C-40/08 Asturcom uviedol, že Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, posúdiť aj bez návrhu neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve, uzatvorenej s predávajúcim alebo poskytovateľom na jednej strane a spotrebiteľom na strane druhej. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.