Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/39/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6907202295 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6907202295.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 8 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, so sídlom S. XX, XXX XX C. proti povinnému B. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XX, XXX XX R., zast. opatrovníčkou B. H., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Rimavská Sobota, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.006,10 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Cirbesom, Exekútorský úrad so sídlom Ďumbierska 2, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 103/2007, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č.k. 4Er/3149/2008-24 zo dňa 14. decembra 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Revúca č.k. 4Er/3149/2008-24 zo dňa 14. decembra 2011 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Revúca uznesením č.k. 4Er/3149/2008-24 zo dňa 14. decembra 2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Cirbesovi trovy exekúcie vo výške 62,74 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v predmetnej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 2887/2006 zo dňa 02. 08. 2006 vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V čl. 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je obsiahnutá rozhodcovská doložka. Zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Po preskúmaní predmetnej spotrebiteľskej zmluvy a zmluvných podmienok úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy zistil, že tieto obsahujú neprijateľnú podmienku, a to rozhodcovskú doložku. Ďalej svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na spotrebiteľské právne vzťahy sa aplikujú spotrebiteľské právne normy a použijú sa ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech. Systém ochrany spotrebiteľa vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnom postavení voči dodávateľovi. Demonštratívny výpočet prípadov, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa obsahuje ust. § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka. Tento výpočet zahŕňa aj prípad, kedy sa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby sa spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešili výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. V danej veci okresný súd zistil, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvoria súčasť zmluvy, predstavuje neprijateľnú podmienku. Rozhodcovská doložka sa nachádza vo všeobecných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. S týmito podmienkami sa povinný síce mohol oboznámiť pred podpisom zmluvy o úvere, avšak nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, pretože sa nachádza vo všeobecných podmienkach na predtlačenom formulári, ktoré boli oprávneným vopred vyhotovené pre všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich rovnaký typ zmluvy. Spotrebiteľ - povinný tak pri podpise zmluvy nemal možnosť dohodnúť sa na obchodných podmienkach s dodávateľom, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskej doložke. Ďalej okresný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka síce umožňuje vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa mu. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi rozhodcovským a štátnym súdom, avšak pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom, sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, ide o značene nerovné postavenie spotrebiteľa voči dodávateľovi. Tým, že oprávnený podal žalobu na rozhodcovský súd, u povinného bola obmedzená možnosť výberu súdu, ktorý bude rozhodovať spor zo zmluvy o úvere, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach zmluvných strán na jeho strane. Okresný súd takto dojednanú zmluvnú podmienku považoval za neprijateľnú a v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Uviedol, že tento názor je aj v súlade s čl. 3 bodu 1. smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky tak, ako je tomu v predmetnej zmluve, ktorú posúdili ako spotrebiteľskú zmluvu, je v rozpore s vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv a s ustanoveniami smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie okresný súd odôvodnil tým, že po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie súdnym exekútorom konštatoval, že s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Cdo 7/2006 zo dňa 28. 05. 2007 je pri výpočte odmeny súdneho exekútora podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) rozhodujúce časové hľadisko, t.j. čas potrebný na vykonanie exekúcie bez zreteľa na počet úkonov, ktoré si exekúcia vyžaduje. S poukazom na to nie je v rozpore sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho súčtu určenie odmeny podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky. Súdny exekútor čas jednotlivých úkonov spočítal, a preto mu priznal odmenu za 2 hodiny vo výške 13,28 Eur za úkony prevzatie a spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, vypracovanie príkazu na začatie exekúcie, návrh na ustanovenie opatrovníka, vypracovanie exekučného príkazu, spracovanie vyúčtovania a návrhu na zastavenie exekúcie spolu v rozsahu 100 min. Súdnemu exekútorovi priznal paušálnu odmenu podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky spolu vo výške 39,84 Eur za úkony získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, zisťovanie bydliska povinného, zisťovanie platiteľa mzdy povinného (5x), zisťovanie údajov o majetku povinného - motorové vozidlá. Súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky za úkon zisťovanie majetku povinného (kataster, obchodný register), pretože zo spisu súdneho exekútora tento úkon nemal preukázaný. Okresný súd ďalej súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 12,94 Eur pozostávajúcej z poštových a telekomunikačných výdavkov, pretože ich opodstatnenosť vyplýva zo spisu súdneho exekútora. Okresný súd súdnemu exekútorovi priznal právo na náhradu trov exekúcie v celkovej výške 62,74 Eur. V súlade s ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na zdôvodnenie uviedol, že sa nestotožňuje s napadnutým rozhodnutím. Uviedol, že povinnému ako dlžníkovi poskytol úver na základe zmluvy o úvere uzatvorenej podľa us. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá čase uzatvorenia mala charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenej zmluvy o úvere, a však nie v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere sa za spotrebiteľské zmluvy podľa Občianskeho zákonníka považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. K tvrdeniu súdu o rozhodcovskej doložke uviedol, že z textu rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešení sporov. Preto sa nestotožnil s právnym názorom okresného súdu o výlučnej právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovskú doložku a jej súlad s právnym poriadkom Slovenskej republiky skúmal aj rozhodcovský súd pri skúmaní vecnej príslušnosti pri začatí rozhodcovského konania. Rozhodcovské konanie malo písomný charakter, a preto považoval za irelevantné, či bydlisko jednej zo sporových strán je od sídla súdu vzdialené 300 metrov, resp. 300 km. Podľa názoru oprávneného je nepochybné, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského súdu alebo súdneho konania. Konštatoval, že prijatie argumentácie súdu by pre neho znamenalo úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania , pričom poukázal na úmysel zákonodarcu vyjadrený v ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neprijateľnou doložkou sú ustanovenia vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Považoval za nepochybné, že alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to v zmysle vnútroštátneho práva, ako aj európskeho práva. Keďže podľa jeho názoru predmetná exekúcia prebieha v súlade s platnými právnymi predpismi, nestotožnil sa ani s priznanými trovami exekúcie súdneho exekútora. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca k odvolaniu uviedol, že mu nemieni vyhovieť, preto podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 26. 02. 2007 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Cirbesovi doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal súd prvého stupňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 19. 04. 2007 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 2887/06 zo dňa 02. 08. 2006. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola uložená povinnosť žalovanému (povinnému) zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 1.434,31 Eur spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 1.427,34 Eur od 02. 03. 2006 do zaplatenia a trovy konania v sume 314,38 Eur. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere zo dňa 19. 07. 2005 uzavretej medzi oprávneným a povinným. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (19. 07. 2005) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto zisteniu bolo potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, ďalší procesný postup okresného súdu. Odvolací súd konštatuje, že do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Takouto smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je v podľa článku 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý nadobudol účinnosť 01. 04. 2004. Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinnej v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) predovšetkým z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Podľa ust. § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby; môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). V ust. § 53 ods. 3 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré podmienky je možné považovať za neprijateľné Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi. Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 19. 07. 2005, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako neplatnú. V danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, kde v článku 17. si zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s, so sídlom Trnavská cesta 70, Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa vložka č. W./B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva aj z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil vzniknutý právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah a na základe toho aj správne právne vec posúdil. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa ust. § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Pokiaľ oprávnený v odvolaní vyjadril svoj nesúhlas s priznanými trovami súdneho exekútora, odvolací súd konštatuje, že povinný neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré s týmto rozhodnutím nesúhlasí, pričom okresný súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v súlade s citovaným ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v danom prípade oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie aj napriek tomu, že exekučný titul bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, čím zavinil zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu okresný súd ho dôvodne zaviazal na náhradu trov exekúcie podľa citovaného ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.