Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoE/121/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6907202716 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6907202716.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného MIP, s. r. o., so sídlom 038 31 Vrícko č. 150, IČO: 316 29 784, proti povinnému N. W., narodeného XX. XX. XXXX, bytom XXX XX M., S. XX, vedenej pod sp. zn. EX 57/07 súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Klincom, Exekútorský úrad Prievidza, Hollého 1/417, o vymoženie 329, 89 EUR s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 6Er/2888/2008 - 18 zo dňa 15. 02. 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e ; vo zvyšku zostáva nedotknuté. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vykonávanú pod sp. zn. EX 57/07 zastavil s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. c) zák. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe návrhu na zastavenie exekúcie oprávneného. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a povinnosť zaplatiť trovy exekúcie uložil oprávnenému. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie celkom v sume 167, 33 EUR. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že súdny exekútor pri vyčíslovaní trov exekúcie nepostupoval správne a priznal mu trovy exekúcie v celkovej sume 47, 81 EUR. Proti uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( § 204 ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie súdny exekútor, a to proti výroku o trovách exekúcie. Namietal, že zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku alebo vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) nevyplýva pre súd oprávnenie „nepriznať“ exekútorovi odmenu riadne vyčíslenú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu za jednotlivé úkony. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 16/2005, v ktorom bolo konštatované, že základná hodinová odmena patrí súdnemu exekútorovi za každú, hoci aj začatú hodinu exekučnej činnosti. Táto odmena patrí exekútorovi aj vtedy, ak úkon exekučnej činnosti netrval celú hodinu. Odmena súdneho exekútora sa určuje za jednotlivé úkony a sčítanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti nepresahujúcich jednu hodinu je v rozpore s uvedenými právnymi predpismi. Nesúhlasil ani s dôvodmi uvádzanými v napadnutom rozhodnutí ohľadom duplicitného uplatnenia trov exekúcie podľa § 14 a 15 vyhlášky. S poukazom na komentár k Exekučnému poriadku uviedol, že vylúčenie exekútora z vykonávania exekúcie alebo zastavenie exekúcie znemožňuje priznať odmenu podľa všeobecných pravidiel, preto vyhláška ustanovuje, že v takom prípade sa odmena vypočíta podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu s pripočítaním paušálnej sumy za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. V ust. § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky sú uvedené dve odlišné a samostatné podstaty, ktoré sa medzi sebou nenahrádzajú ani nevylučujú, a preto konštatovanie súdu o „duplicite“ je nesprávne a nemá žiadnu zákonnú oporu.. Súdny exekútor nesúhlasil s nepriznaním trov za úkony, ktoré súd označil ako „administratívne práce“. Podľa jeho názoru všetky úkony sú úkonmi v exekučnom konaní bez ohľadu na to, či smerujú priamo alebo nepriamo k vymoženiu pohľadávky. Pre úplnosť exekútor podotkol, že súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, ale v žiadnom ustanovení Exekučného poriadku, resp. vyhlášky, sa neuvádza oprávnenie súdu ich priznávať, resp. nepriznávať, vo vzťahu k súdnemu exekútorovi. Súd môže „nepriznať“ tú časť odmeny v hodinovej sadzbe, ak úkon uvedený v špecifikácii nebol vykonaný, alebo chýba v exekučnom spise, alebo sa na stanovenie výšky odmeny vzťahuje režim podľa § 5 alebo § 16 vyhlášky. Posúdenie ucelenosti vynaložených procesných úkonov súdneho exekútora neprislúcha exekučnému súdu absolútne, teda v tom zmysle, aby vôbec nebol viazaný predloženou časovou špecifikáciou. Súdny exekútor navrhol uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie zmeniť tak, že súd uloží oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 167, 33 EUR. K odvolaniu súdneho exekútora sa písomne vyjadril oprávnený. Uznesenie okresného súdu považoval za vecne správne a v plnom rozsahu sa s ním stotožnil. Krajský súd ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP) odvolanie prejednal ( § 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa ust. § 214 ods. 1, 2 OSP a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 OSP OSP potvrdil ako vecne správny. Podľa ust. § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Odvolaním súdneho exekútora bol napadnutý len výrok uznesenia okresného súdu o trovách exekúcie. Odvolací súd preto rozhodoval len o tomto výroku uznesenia. Výrok, ktorým bola exekúcia zastavená, odvolaním napadnutý nebol a sa stal právoplatným ( § 206 ods. 3 OSP) Podľa § 200 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku majú oprávnený a exekútor nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30. 04. 2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200,- Sk ( 6, 64 Eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. V ust. § 15 ods. 1 vyhlášky je obsiahnutý taxatívny výpočet úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných paušálnou sumou. Podľa § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Samotná vyhláška v § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 200 ods. 1 Exekučného poriadku vyžaduje, aby bola odmena určená účelne, a to podľa počtu hodín vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Použitie pojmu „účelný“ v texte citovaných právnych prepisov potom odôvodňuje jednak sčítavanie času skutočne potrebného na vykonanie jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a jednak odôvodňuje aj výklad, ktorý prijal v napadnutom uznesení okresný súd. V ustanovení § 14 ods. 1 vyhlášky sú v písm. a) a písm. b) zakotvené dva postupy pre určenie odmeny súdneho exekútora. Logickým výkladom citovaného ustanovenia je možné dospieť k tomu, že medzi týmito dvoma postupmi je rozdiel vyžadujúci ich oddelenú úpravu v písm. a) a v písm. b). Rozdiel spočíva v tom, že podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky je odmena stanovená za účelne vynaložený čas na exekúciu bez ohľadu na počet jednotlivých úkonov a podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky je odmena stanovená paušálne za jednotlivý úkon. Uvedená vyhláška ukladá exekútorovi vyhotoviť časovú, a nie hodinovú špecifikáciu úkonov. Za účelne vynaložené hodiny sa pokladajú potom tie, ktoré exekútor skutočne a účelne vynaložil, a ktoré boli nevyhnutné na to, aby získal poznatky potrebné pre výkon exekúcie a jej realizáciu. Počet účelne vynaložených hodín, ktoré exekútor potreboval na uskutočnenie exekúcie, predstavuje potom súčet časov, a nie hodín. Podľa ustálenej judikatúry súdov, taktiež podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo 7/2006, z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu, a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda, čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov. Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie ( taxatívne vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky). Ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 200,- Sk ( 6, 64 Eur) patrí za každú, aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky formuláciu ako v písm. b) tohto ustanovenia. Nestalo sa tak, potom nie je v rozpore s § 14 ods. 1 písm. a) sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ustanovenia § 14 ods. 2 vety prvej vyhlášky. Pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu oceňovať samostatne každý úkon exekučnej činnosti, ktorý nie je uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky, výslovne by to vyjadril v § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Výklad ust. § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky uvedený v odvolaní súdneho exekútora nie je v súlade so systematickými a logickým usporiadaním tohto ustanovenia. Vo všeobecnosti, pri každej ekonomickej činnosti v zásade platí, že subjektu, ktorý ju vykonával, patrí odmena. Ďalej platí, že za určitý časovo a vecne ohraničený objem činnosti sa platí určitá jednorazová odmena. Odvolací súd nenašiel žiadny racionálny dôvod, pre ktorý by mala byť súdnemu exekútorovi dvakrát priznaná odmena za rovnaký úkon. Je nepochybné, že v ust. § 14 ods. 1 písm. a), b) sú obsiahnuté dva rôzne spôsoby výpočtu odmeny, a to paušálny a podľa počtu hodín. Pokiaľ za určitý úkon súdny exekútor požaduje odmenu podľa času vynaloženého na jeho vykonanie, nemôže už za tento úkon žiadať paušálnu odmenu, nakoľko by sa jednalo o duplicitnú odmenu z rovnakej činnosti. Úkony taxatívne vymedzené v § 15 ods. 1 vyhlášky, odmeňované paušálnou sumou, rozhodne nie sú podľa svojej povahy tak osobitne časovo a odborne náročné, že by za ne mala patriť súdnemu exekútorovi aj paušálna aj časová odmena. Zákonodarca určil paušálnu sumu (odmenu) za určité úkony exekučnej činnosti aj z toho dôvodu, že na tieto úkony obvykle netreba vynaložiť dlhšie časové rozpätie a preto by exekútor pri sčítaní času za jednotlivé úkony bol ohodnotený nižšou sumou ako je suma 100,- Sk za každý jednotlivý úkon. Preto exekútorovi prináleží za určitý uskutočnený úkon odmena určená hodinovou sadzbou alebo paušálna odmena za jednotlivé, vo vyhláške explicitne uvedené úkony. V predloženej veci pri výpočte trov exekúcie súd prvého stupňa postupoval vyššie uvedeným spôsobom, preto odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správne. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.