Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/295/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6907214292 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6907214292.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľky Q. K., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č.XX, zast. Mgr. Vierou Kadášovou, advokátkou so sídlom Rimavská Sobota, Železničná č.21, proti odporcovi Slovenská republika - zast. Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava, Budkova č.32, IČO: 17 335 345, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do vlastníctva navrhovateľky, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia, že nehnuteľnosti vedené Správou katastra Revúca, kat. úz. Q., obec Q., okres Q., vyhotovené geometrickým plánom na oddelenie a určenie vlastníckeho práva k pozemku parcela č. XXX/X a XXX/ X vyhotovené P.. S. E., znalcom z odboru geodézie a kartografie kat. úz. Q., obec Q., okres Q., číslo plánu XCX/XXXX, zo dňa 12.04.2011, a to parcely registra "C" KN parcely č. XXX/X vo výmere 326 m2 - zastavané plochy ako aj parcela č. XXX/X vo výmere 616 m2 - záhrada, patria v celosti do jej vlastníctva, zamietol. Navrhovateľka sa domáhala určenia vlastníctva na tom základe, že kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 06.03.1951 nadobudla nehnuteľnosti, a to parcely č. XXX/X a XXX/X, ktoré hneď po kúpe vymenila na základe prosby cirkevných hodnostárov reformovanej cirkvi, a to pána N. G. za parcelu č. XXX. Dňa 20.09.1953 jej bolo vydané bývalým Okresný národný výbor v N. stavebné povolenie, na základe ktorého si na tejto vymenenej parcele, a to č. XXX/X postavila rodinný dom. Od výmeny pozemkov parcelu č. XXX/X a XXX/X nerušene užíva. Nadobudla presvedčenie, že sa stala vlastníčkou tejto nehnuteľnosti, aj keď bolo potrebné, aby kúpna zmluva spĺňala náležitosti pre zápis do pozemkovej knihy. Je toho názoru, že sa stala dobromyseľnou držiteľkou pozemku parc. č. XXX a vydržala k nemu vlastnícke právo podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Okresný súd sa zaoberal otázkou, či je daný naliehavý právny záujem zo strany navrhovateľky na tejto určovacej žalobe podľa § 80 písm.c/ O.s.p. a dospel k záveru, že tento naliehavý právny záujem je daný, pretože ním dôjde ku konečnému vyriešeniu právnych vzťahov medzi účastníkmi a tým aj k odstráneniu stavu právnej neistoty. Následne okresný súd sa zaoberal otázkou, či navrhovateľke pre určenie jej vlastníckeho práva svedčia dva právne tituly, a to zámenná zmluva ako aj vydržanie. Aplikujúc ustanovenie § 382 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka účinného do 31.03.1964 (ďalej len „Stredný občiansky zákonník“) ako aj § 36 ods.1, § 38, § 40 ods.l, § 115, § 116 ods.1, § 145 ods. 1, 2 Stredného občianskeho zákonníka dospel k záveru, že nedostatok písomnej formy pri zámennej zmluve, ktorá podľa tvrdenia navrhovateľky bola urobená len ústne, spôsobil absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu a navrhovateľka preto takouto zámennou zmluvou nemohla vlastnícke právo k spornej parcele nadobudnúť. Pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníckeho práva titulom vydržania, taktiež navrhovateľka nenadobudla takto vlastnícke právo, pretože nepreukázala existenciu oprávnenej držby nehnuteľnosti ako jednu z podmienok vydržania podľa Stredného občianskeho zákonníka. Skúmal, či navrhovateľka preukázala dobromyseľnú držbu ako jednu z podmienok vydržania. Spornou skutočnosťou sa stala tá, či vôbec došlo k uzavretiu akejkoľvek ústnej zámennej zmluvy medzi navrhovateľkou a zástupcom cirkvi ako bývalým vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali rozhodujúce skutočnosti. Skutkový stav tvrdený navrhovateľkou ohľadom preukázania jej dobromyseľnosti zostal neobjasnený, nedokázaný. Nepreukázala základný predpoklad pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a to existenciu dobromyseľnosti pri nastúpení do držby spornej nehnuteľnosti. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k titulu a v spise nazhromaždený dôkazný materiál nepreukázal tvrdenia navrhovateľky, že skutočne v roku 1951 došlo k uzavretiu ústnej zámennej zmluvy. Jej tvrdenia rozporoval odporca zapísaný ako vlastník spornej nehnuteľnosti. Súčasní predstavitelia dotknutej cirkvi nemajú žiadne záznamy o uskutočnení zámennej zmluvy a naviac podľa ich vyjadrenia k tomu preto kurátor zboru už v rozhodnom období ani nemal kompetencie. Z listinných dôkazov tiež vyplýva, že pri rokovaní o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvi ako oprávnená osoba predložila Slovenskému pozemkovému fondu aj list vlastníctva k parc. č. XXX, ktorá je predmetom sporu, a ktorá prešla do vlastníctva štátu, táto im však navrátená nebola, lebo išlo o zastavený pozemok a bol potrebný geometrický plán. Navrhovateľka teda nepreukázala dobromyseľnú držbu, preto okresný súd už sa nezaoberal skúmaním, či bola niekým rušená v užívaní spornej nehnuteľnosti a či ju od roku 1951 aj užívala, ktoré skutočnosti v podstate ani sporné neboli, pretože to potvrdzovali čestné prehlásenia predložené navrhovateľkou ako aj stavebné povolenia, vyjadrenie obce Q.. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. pokiaľ ide o náhradu trov účastníkov a o náhrade trov štátu podľa § 148 ods.l O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka a žiadala zmeniť rozsudok okresného súdu, že jej návrhu bude vyhovené, prípadne navrhovala rozsudok okresného súdu zrušiť, vrátiť mu vec na ďalšie konanie s tým, aby vypočul svedka pána Z., narodeného v roku XXXX, ktorý je t. č. v nemocničnom ošetrení, ktorý si pamätá, že aj po roku 1951 miestna reformovaná cirkev dávala svoje majetky do prenájmu. Keďže išlo o ústnu zámenu, nemôže sa ani zámena medzi cirkvou a navrhovateľkou nachádzať v archívoch cirkvi. Potvrdenie zo strany cirkvi je preto zavádzajúce a nemá žiadnu výpovednú hodnotu. K odvolaniu pripojila čestné prehlásenie svedka F. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorý uviedol, že si pamätá, že výmenu urobila s cirkevným hodnostárom reformovanej cirkvi. Podľa navrhovateľky bola nesporne preukázaná tá skutočnosť, že odkúpila od predávajúceho F. Z., roľníka z Q. pozemok parc. nazvanú „Káposztáskert“ o výmere 300 štvorcových siah, ktorá leží na konci dediny Q.. Ihneď po jej odkúpení ju vymenila za parc. č. XXX, jednalo sa o zámennú zmluvu uskutočnenú s cirkevným hodnostárom reformovanej cirkvi v Q. pánom N. G., ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Pokiaľ sa v potvrdení reformovanej cirkvi uvádza, že táto parcela im nebola vracaná a nebola predmetom dohody o vydaní nehnuteľnosti, nie je to dôkazom toho, že túto parcelu už cirkev ani nepovažovala za svoju. Vo výpise z pozemkovej knihy nie je uvedené, že ide o konfiškáciu. Keďže išlo o ústnu dohodu, zámena medzi cirkvou a navrhovateľkou sa ani nemôže nachádzať v archívoch cirkvi. Odporca žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť, pretože navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala existenciu zámeny, teda ani dobromyseľný vstup do držby sporného pozemku. Tvrdenia navrhovateľky o zámene sporného pozemku s cirkvou neboli v konaní ničím preukázané. Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods.1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods.2 O.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. vo výroku ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v odôvodnení obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku. Odvolací súd po zhodnotení výsledkov dokazovania, ktoré vo veci vykonal prvostupňový súd, dospel k záveru, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil vo veci skutkový stav, vec správne právne posúdil a z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, že návrh navrhovateľky na určenie vlastníctva k označeným nehnuteľnostiam nie je dôvodný. Navrhovateľka ani podľa názoru odvolacieho súdu neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že skutočne v roku 1951 nehnuteľnosť, u ktorej sa domáha určenia vlastníctva, nadobudla na základe zámeny s miestnou reformovanou cirkvou. Okresný súd vychádzajúc z príslušných ustanovení Stredného občianskeho zákonníka, ktoré bolo potrebné v danej veci pre rozhodnutie na posúdenie okolností svedčiacich o poctivosti nadobudnutia vlastníctva navrhovateľky aplikovať, zaujal správny právny záver, že navrhovateľka nepreukázala existenciu zámeny nehnuteľnosti, a teda ani svoj dobromyseľný vstup do držby sporných nehnuteľností. Odvolací súd tak, ako okresný súd nemôže pochybovať o dôveryhodnosti vyjadrenia povereného zástupcu reformovanej cirkvi v Q., z ktorého vyplynulo, že N. G., bývalý kurátor, nemal v roku 1951 v kompetencii vymieňať cirkevné parcely. O žiadnej zámene medzi cirkvou a navrhovateľkou neexistujú záznamy, pričom pozemky boli cirkvi odňaté v roku 1946. Pre nadobudnutie vlastníctva na základe zámeny podľa Stredného občianskeho zákonníka sa vyžadovala písomná zmluva, pod následkom absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu. Keďže nedošlo k uzavretiu takejto zmluvy, okresný súd správne posúdil, že navrhovateľka takouto formou nemohla nadobudnúť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť odvolací súd nepovažoval za potrebné, aby vo veci bolo ďalej vykonávané dokazovanie výsluchom svedka F. Z., ktorého výsluch navrhla navrhovateľka v podanom odvolaní, ktorý sa mal vyjadriť k zámene medzi cirkvou a navrhovateľkou. Čestné prehlásenie, ktoré pripojila navrhovateľka k odvolaniu je zhodného obsahu ako čestné prehlásenia svedkov, ktoré predložila v konaní pred súdom prvého stupňa. Podstatným v danej veci je tá okolnosť, že navrhovateľka nepreukázala, že by skutočne existoval titul, na základe ktorého sa ujala držby predmetných nehnuteľností a teda nepreukázala dobromyseľnú držbu ako jednu z podmienok vydržania. Z uvedených dôvodov nebolo možné považovať odvolanie navrhovateľky za opodstatnené, a preto krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.