Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/42/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6909200790 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6909200790.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Evy Železníkovej v obchodnoprávnej veci navrhovateľa Okresné združenie telesnej kultúry v Rimavskej Sobote, Svätoplukova 22, 979 80 Rimavská Sobota, IČO: 37 999 656 proti odporcovi N. U., nar. XX.XX.XXXX, ul. J. C. X/XX, XXX XX Q. K., IČO: 43 69 48 70 o zaplatenie 1.659,70 Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote č.k. 2Cb 65/2009-57, IČS: 6909200790 zo dňa 19. decembra 2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote č.k. 2Cb 65/2009-57, IČS: 6909200790 zo dňa 19. decembra 2011 v napadnutej časti prvej výrokovej vety m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1.228,17 Eur (37.000,-Sk,-) s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne od 1. mája 2008 do zaplatenia. Vo zvyšku, čo do sumy 232,36 Eur (7.000,- Sk) s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne z tejto sumy od 1. mája 2008 až do zaplatenia návrh zamieta. Rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.460,53 Eur so 7% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 01.05.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 75,62 Eur. Vo zvyšku, čo do zaplatenia sumy 199,17 Eur súd návrh zamietol. Rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že nájomný vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom na základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa 01.08.2007 na dobu určitú do 31.12.2008 bol ukončený uplynutím výpovednej lehoty zo strany nájomcu, a to na základe výpovede 07.01.2008. Aj keď zmluvné strany mienili ukončiť nájomný vzťah dohodou tak, ako to vyplýva z výsluchu navrhovateľa a odporcu a z výzvy navrhovateľa zo dňa 02.04.2008 adresovanej odporcovi, k uzavretiu písomnej dohody o ukončení nájomného vzťahu reálne medzi účastníkmi sporu nedošlo, pretože táto bola podmienená zaplatením sumy 8.000,-Sk ako zníženého nájomného za január 2008 a sumy 6.000,-Sk za odber plynu odporcom, a to do konca januára 2008. Len za predpokladu, že by bol odporca sumu 14.000,-Sk navrhovateľovi zaplatil, nebol by navrhovateľ trval na tom, aby nájomný vzťah zanikol až uplynutím 3-mesačnej výpovednej lehoty tak, ako to zmluvné strany v nájomnej zmluve dohodli. Keďže odporca zaplatil dňa 21.01.2008 namiesto nájomného 8.000,-Sk len sumu 7.000,-Sk a sumu za odber plynu vo výške 6.000,-Sk nezaplatil vôbec, navrhovateľ vyfakturoval odporcovi nájomné po 12.000,-Sk mesačne tak, ako bolo zmluvne dohodnuté, okrem januára aj za február, marec a apríl 2008. Okresný súd neprihliadol na argumenty odporcu o tom, že sumu 14.000,-Sk považoval za zaplatenú tým, že okrem úhrady 7.000,-Sk za nájomné v mesiaci január 2008 bezhotovostnou formou si započítal voči pohľadávke navrhovateľa do sumy 14.000,-Sk, t.j. na sumu 7.000,-Sk ním tvrdené pohľadávky, ktoré mu vznikli voči navrhovateľovi v dôsledku toho, že za predchádzajúceho nájomcu zaplatil sumu 2.847,50 Sk ako nedoplatok za odber vody, ktorý vznikol k 01.08.2007, sumu 3.438,50 Sk za odber elektriky namiesto navrhovateľa a 1.000,-Sk, ktoré mu dlhuje a za vývoz komunálneho odpadu a poškodenie zrkadla. Neprihliadol ani na argument odporcu, že nájomný vzťah zanikol dohodou bez plynutia 3-mesačnej výpovednej lehoty, a to ku dňu 31.01.2008. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť fakturácie odberu plynu vo výške 6.000,- Sk, súd návrh v tejto časti zamietol. Odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 1x 8.000,-Sk nájomné za mesiac január 2008 a 3x po 12.000,-Sk nájomné za mesiace február, marec a apríl 2008 v celkovej sume 44.000,-Sk, čo po prepočte konverzným kurzom činí 1.460,53 Eur. Zároveň priznal navrhovateľovi aj 7% úrok z omeškania od 01.05.2008 až do zaplatenia tak, ako si navrhovateľ právo na jeho úhradu v návrhu uplatnil. Sumu 7.000 Sk,-ktorú odporca zaplatil v januári 2008 si navrhovateľ započítal podľa jeho tvrdenia na nájomné za december roku 2007 a o túto sumu znížil celkový dlh odporcu na sumu, ktorá je predmetom sporu. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.2 O.s.p. tak, že s prihliadnutím na úspech účastníkov v konaní vo vzťahu k celému predmetu sporu bol navrhovateľ úspešnejší, preto mu priznal 76% z celkových trov konania, ktoré mu v konaní vznikli v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur, a to v sume 75,62 Eur. S rozhodnutím okresného súdu čo do povinnosti zaplatiť navrhovateľovi istinu, ako aj úroky z omeškania vrátane trov konania sa neuspokojil odporca a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní uviedol, že okresný súd nezistil skutkový stav veci úplne, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Poukázal na tú skutočnosť, že nie je pravdou tvrdenie navrhovateľa, že dohoda o okamžitom zrušení nájomnej zmluvy bola podmienená uhradením celej sumy 14.000,-Sk. K jej uzavretiu malo dôjsť ku dňu 21.01.2008 z dôvodov zlého zdravotného stavu odporcu. Navrhovateľ podaním doručeným okresnému súdu dňa 02.02.2012 trval na rozhodnutí Okresného súdu v Rimavskej Sobote, ktoré je vecne správne. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a § 156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že odvolanie odporcu je sčasti dôvodné. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné to, že zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorú uzavreli dňa 01.08.2007 na dobu určitú, a to do 31.12.2008 upravovala v čl. IV okrem tejto skutočnosti aj to, že nájom sa môže skončiť buď uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný alebo aj dohodou zmluvných strán. V čl. IV bod 4 zmluvy o nájme zároveň zmluvné strany dohodli možnosť vypovedať nájomnú zmluvu ktoroukoľvek zo zmluvných strán pred uplynutím doby nájmu bez udania dôvodu, avšak za podmienky, že v takom prípade plynie výpovedná 3-mesačná lehota, a to 1. dňom mesiaca, ktorý nasleduje po podaní výpovede. Z čl. III zmluvy vyplýva, že zmluvné strany za prenájom dohodli nájomné vo výške 12.000,-Sk mesačne za 1 mesiac a zároveň v čl. III bod 3 dohodli, že odporca ako nájomca fyzická osoba podnikateľ bude platiť navrhovateľovi ako prenajímateľovi aj náklady za elektrickú energiu, a to podľa faktúry od SSE, náklady za vodu podľa faktúry od vodární a náklady za plyn podľa odpočtu plynomeru v plnej výške. Splatnosť mesačného nájomného počnúc mesiacom október 2007 zmluvné strany dohodli tak, že odporca sa zaviazal platiť nájomné vždy do 15. dňa daného mesiaca vopred. Vzhľadom k tomu, že odporca mal vážne zdravotné problémy, doručil dňa 07.01.2008 navrhovateľovi výpoveď a zrušenie prenájmu ním prenajatého nebytového priestoru s uvedením ďalšieho dôvodu, a to že dňa 02.01.2008 zrušil prevádzku pohostinského zariadenia. Na tej istej písomnosti je uvedený odpočet elektriky, vody a plynu s tým, že navrhovateľ tieto údaje podpisom spolu s pečiatkou potvrdil. Z výsluchu navrhovateľa, ako aj z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu nesporne vyplýva, že navrhovateľ prejavil vôľu riešiť ukončenie nájomného vzťahu dohodou. Nasvedčuje tomu aj fotokópia faktúry č. 1/2008 (čl. 5 spisu), z ktorej vyplýva, že žiadal odporcu, aby sa dňa 21.01.2008 o 15.00 hod. dostavil ohľadom upresnenia ukončenia dohody. V spisovom materiáli sa však žiadna písomná dohoda o ukončení nájomného vzťahu nenachádza a z výsluchu navrhovateľa, ako aj odporcu vyplýva, že ich tvrdenia ohľadom ukončenia nájomného vzťahu sa rozchádzajú, pretože navrhovateľ tvrdil, že k žiadnej dohode o ukončení nájomného vzťahu nedošlo a odporca tvrdil, že k ukončeniu nájomného vzťahu dohodou došlo k 21.01.2008. Z výzvy navrhovateľa adresovanej odporcovi dňa 02.04.2008 vyplýva, že k tomuto dňu nezaplatil odporca nájomné za mesiac január, ktoré bolo znížené navrhovateľom z 12.000,-Sk na 8.000,-Sk s tým, že zľavu z nájomného poskytol navrhovateľ odporcovi len do konca januára 2008, ako aj tá skutočnosť, že na nájomné za január 2008 zaplatil odporca len sumu 7.000,-Sk. Zároveň z nej vyplýva tá skutočnosť, že okrem nedoplatku 1.000,-Sk na nájomnom za január nezaplatil odporca ani sumu 6.000,-Sk za úhradu plynu, pričom úhrada nájomného vo výške 8.000,-Sk a úhrada plynu v sume 6.000,-Sk do konca januára 2008 bola podmienkou stanovenou navrhovateľom preto, aby sa nájomný vzťah ukončil medzi zmluvnými stranami dohodou a aby nezačala plynúť 3-mesačná výpovedná lehota dohodnutá v zmluve o nájme. Ako však vyplýva z tejto výzvy navrhovateľa, ani ku dňu 02.04.2008 odporca okrem sumy 7.000,- Sk navrhovateľovi nezaplatil ďalších 7.000,-Sk, v dôsledku čoho ho upozornil, že ak túto sumu neuhradí, bude mu fakturovať nájomné aj za mesiace, počas ktorých plynula výpovedná lehota od februára do apríla 2008. Odporca na túto výzvu úhradu sumy 7.000,-Sk nedoplatil, v dôsledku čoho navrhovateľ vyfakturoval odporcovi podľa zmluvy o nájme za užívanie nebytových priestorov mesačne 12.000,-Sk, a to za obdobie od 01.02. do 30.04.2008. Zároveň ho vyzval, aby odovzdal kľúče dňa 05.05.2008, čo odporca nesplnil. Tak, ako to vyplýva z listu navrhovateľa zo dňa 30.09.2008 označeným ako posledný pokus o zmier, odporcu vyzval nielen na zaplatenie vyfakturovaného nájomného, ale aj na vypratanie priestorov, a to do 20 dní po jeho obdržaní. Z faktúry č. 1/2008 vystavenej dňa 03.01.2008 so splatnosťou 15.01.2008 vyplýva, že navrhovateľ vyfakturoval odporcovi nájomné vo výške 12.000,-Sk, z faktúry č. 2/2008 vystavenej toho istého dňa s tou istou lehotou splatnosti vyfakturoval navrhovateľ odporcovi náklady za spotrebu plynu vo výške 6.000,- Sk, faktúrou č. 3/2008 vystavil navrhovateľ pre odporcu dobropis vo výške 4.000,-Sk zo dňa 03.01.2008 s lehotou splatnosti 15.01.2008, faktúrou č. 4, 5 a 6/2008, ktoré vystavil navrhovateľ dňa 28.05., 29.05. a 10.05.2008 vyfakturoval navrhovateľ odporcovi nájomné za mesiace február, marec a apríl 2008 po 12.000,-Sk. Odporca zotrval na svojom stanovisku, že nájomný vzťah bol ukončený ústnou dohodou z dôvodu jeho vážneho zdravotného stavu, pričom sumu 14.000,-Sk tak, ako sa s navrhovateľom dohodol v čiastke 7.000,-Sk zaplatil dňa 21.01.2008 a vo zvyšku započítal svoju pohľadávku voči pohľadávke navrhovateľa, pretože po predchodcovi nájomného vzťahu prevzal nedoplatok za odber elektriny v sume 2.847,50 Sk, aj keď p. U. ako predchádzajúci nájomca pohľadávku v tejto výške vo vzťahu k dodávateľovi - Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť za odber vody dňa 19.09.2007 písomne uznal a zaviazal sa splatiť dlh sám. Na zvyšok dlhu, a to rozdiel do sumy 14.000,-Sk odporca napriek svojim tvrdeniam v odpore, že nedoplatok za odber elektrickej energie vo výške 3.438,50 Sk vyfakturovaný Stredoslovenskou energetikou a.s. za fakturačné obdobie od 02.08.2007 do 09.01.2008 zapríčinil navrhovateľ tým, že vonkajšie osvetlenie bolo v prevádzke nonstop od piatku do pondelku, ako aj suma 1.000,-Sk za poškodenie zrkadla a za vývoz komunálneho odpadu odporca v konaní nepredložil relevantné dôkazy. Podľa § 3 ods.1 zák.č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení platnom ku dňu 01.08.2007 prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Podľa § 7 cit. zák. ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou. Podľa § 12 cit. zák. výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Podľa § 1 ods.2 cit. zák. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa § 261 ods.1 Obch.zák. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa ods.2 cit. ust. touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. Podľa ods.6 cit. ust. zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Podľa § 663 Obč.zák. nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa § 40 ods.1 Obč.zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa ods.2 cit. ust. písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že nájomná zmluva bola uzavretá medzi účastníkmi konania za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti odporcu, ktorý ukončil podnikateľskú činnosť tak, ako to vyplýva z výpisu zo živnostenského registra ku dňu 02.08.2011 v písomnej forme s tým, že nájom a podnájom nebytových priestorov je regulovaný zvláštnym zákonom č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Ust. § 663 OZ je všeobecnou úpravou záväzkového vzťahu - nájmu, ktorý sa aplikuje nielen na nájom všeobecný, ale aj na predmet nájmu, ktorý je špecifický, a to v prípade, že zvláštna úprava neobsahuje špeciálne ustanovenia. Základným pojmovým znakom nájmu je jeho dočasnosť, čo znamená, že nájomcovi svedčí právo užívať predmet nájmu len po dohodnutú dobu, ktorá môže byť stanovená ako doba určitá, ale aj ako doba neurčitá. Prenajímateľovi za prenechaný nebytový priestor k užívaniu patrí právo na odplatu, pričom výška nájomného bola v prejednávanej veci dohodnutá na sumu 12.000,-Sk mesačne. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že za obdobie november - december 2007 a január 2008 poskytol navrhovateľ odporcovi zľavu na nájomnom vo výške 4.000,-Sk, v dôsledku čoho bol odporca povinný platiť nájomné len vo výške 8.000,-Sk. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že od nájomného je treba odlíšiť platby za plnenie spojené s užívaním predmetu nájmu, a to platby za služby - za dodávku vody, elektriky, stráženie objektu, likvidácie odpadu a pod., pri platení ktorých sa zmluvné strany v nájomnej zmluve dohodli, že ich podkladom bude fakturácia od dodávateľov služieb. Zmluvné strany v zmluve o nájme dohodli spôsob zániku nájmu nehnuteľností buď dohodou alebo výpoveďou. Vzhľadom k tomu, že nastali vážne zdravotné problémy u odporcu, mal odporca záujem riešiť ukončenie prenájmu okamžite, a teda dohodou, k uzavretiu ktorej však v písomnej forme medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo. Z ust. § 3 zák.č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov vyplýva požiadavka na písomnú formu nájomnej zmluvy, v dôsledku čoho sa podľa § 40 ods.1 a 2 môže takto uzavretá nájomná zmluva zrušiť len písomnou formou. Nie je pritom rozhodujúce, či sa zmluva mení alebo ruší jednostranným právnym úkonom alebo dohodou. Ak teda bola nájomná zmluva uzavretá písomne, mala byť zrušená rovnako písomnou formou, čo v konaní preukázané nebolo. Vzhľadom k tomu, že zmluvné strany v nájomnej zmluve dohodli spôsob zániku zmluvy výpoveďou ako jednostranným právnym úkonom, ktorý odporca v písomnej forme zaslal navrhovateľovi a tento výpoveď dňa 07.01.2008 prevzal, čo potvrdil podpisom, je potrebné považovať za jediný relevantný spôsob zrušenia nájomnej zmluvy výpoveď, ktorú dal odporca, pričom dôvod pre stanovenie dátumu ukončenia nájomného vzťahu nie je potom v prejednávanej veci relevantný. Podľa dohody v nájomnej zmluve začala plynúť výpovedná lehota 1. dňom nasledujúceho mesiaca, t.j. od 01.02.2008 a skončila uplynutím 3-mesačnej výpovednej lehoty ku dňu 30.04.2008. Tak, ako vyplýva z listinných dôkazov, odporca ani po uplynutí výpovednej lehoty neodovzdal navrhovateľovi kľúče od prenajatých priestorov a ani tieto nevypratal, v dôsledku čoho je tak uplatnenie nájomného počas plynutia výpovednej lehoty vo vzťahu k odporcovi dôvodné. Výpoveďou dochádza k zániku záväzkového vzťahu a spoločne so záväzkovým vzťahom zanikajú aj záväzkové povinnosti, ktoré tvoria jeho obsah. Výpoveď spôsobuje zánik záväzkového vzťahu ex nunc, teda od okamihu uplynutia výpovednej lehoty, pričom výpoveď nepôsobí spätne, preto sa ani plnenie, ktoré si strany poskytli pred účinnosťou výpovede nestáva bezdôvodným obohatením. Ak je predmetom záväzku opakujúce plnenie, akým je aj nájomné, nemá zánik záväzku vplyv na jednotlivé dielčie plnenia, na ktoré vzniklo veriteľovi právo za trvania záväzku. Vypovedať nájomnú zmluvu je preto možné, keďže sa na tom účastníci dohodli a keďže to pripúšťa aj zák.č. 116/1990 Zb. v ust. § 9 ods.2 a 3 cit. zák. Právny vzťah, ktorý vznikol zmluvou o nájme a bol uzavretý na dobu určitú zanikol tak uplynutím výpovednej lehoty, a nie dohodou, ako to odporca tvrdil. Je treba uviesť, že nájomný vzťah mohol byť ukončený aj dohodou tak, ako to mal navrhovateľ snahu riešiť, avšak odporca by bol musel splniť podmienku, ktorú určil, a to zaplatiť celú sumu 14.000 Sk, čo odporca nedodržal. Odvolací súd nemohol prihliadnuť na námietku odporcu týkajúcu sa zániku dlhu 14.000,-Sk, ktorý navrhovateľ vyčíslil ku dňu 31.01.2008, pretože v konaní nepreukázal, že by mal voči navrhovateľovi na započítanie existujúcu pohľadávku a ani tú skutočnosť, že by boli tieto pohľadávky vzájomné. Pokiaľ ide o pohľadávku odporcu, ktorú si mienil započítať vo vzťahu k navrhovateľovi, táto vznikla z konania tretej osoby, a to p. U., nie navrhovateľa, preto odporca nemohol mať vo vzťahu k navrhovateľovi žiadnu pohľadávku. Ak plnil za iného vodárenskej spoločnosti pohľadávku, ktorú nemal platiť on sám, má právo na jej vrátenie, avšak toto si môže uplatniť len vo vzťahu k tejto tretej osobe, a nie vo vzťahu k navrhovateľovi. Pokiaľ ide o navyše spotrebovanú elektrickú energiu navrhovateľom, odporca žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že túto spotreboval výlučne navrhovateľ. Rovnako nepreukázal ani ďalšie tvrdenia týkajúce sa neoprávnene účtovaného vývozu smetí a rozbitého zrkadla vo výške 1.000,- Sk. Z týchto dôvodov preto odvolací súd na odporcom vznesenú kompenzačnú námietku a ním tvrdený zánik dlhu, okrem časti 7.000 Sk,- ktorú zaplatil, nemohol prihliadnuť. Z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné preto ani považovať povinnosť odporcu zaplatiť 14.000,- Sk navrhovateľovi do 31.01.2008 tak, ako to odporca v konaní tvrdil za splnenú, čím by bola bývala splnená odkladacia podmienka, na ktorej navrhovateľ trval a bez splnenia ktorej nebolo možné ukončiť nájomný vzťah dohodou. Odvolací súd je tak toho právneho názoru, že okresný súd vzhľadom k tomu, že odporca nenamietal platnosť nájomnej zmluvy, ani vznik nájomného vzťahu, posúdil zánik nájomného vzťahu uplynutím výpovednej lehoty správne. Výška nájomného tak, ako ju okresný súd priznal navrhovateľovi však nie je správne určená. Odvolací súd pri posudzovaní výšky nájomného vychádzal z tvrdení navrhovateľa obsiahnutých v návrhu, ako aj v jeho listinných dôkazoch a z jeho výsluchu, pričom zistil, že predmetom sporu je právo navrhovateľa na zaplatenie nájomného za mesiac január - apríl 2008 a nákladov za plyn vo výške 6.000,-Sk. Súčasťou listinných dôkazov je aj faktúra č. 3/2008 vystavená dňa 03.01.2008, ktorá má v popise položky uvedený údaj o tom, že sa jedná o dobropis za január 2008 vo výške 4.000,- Sk, týkajúci sa rozdielu v nájomnom za mesiac január 2008, ktorý vznikol tým, že navrhovateľ znížil odporcovi platbu nájomného za január 2008 zo sumy 12.000,-Sk na 8.000,-Sk. Zo strany navrhovateľa šlo pri vystavení dobropisu zrejme len o dodržanie účtovných predpisov a o zúčtovanie inej sumy, než bolo dohodnuté v nájomnej zmluve, pretože reálne odporca tak, ako to sám uviedol a preukázal výpisom z účtu, čo navrhovateľ potvrdil, zaplatil za mesiac január nájomné len v sume 7.000,-Sk, preto zostala pre odporcu povinnosť doplatiť navrhovateľovi na nájomnom za január 2008 ešte sumu 1.000 Sk,-. Vystavenie dobropisu na sumu 4.000,-Sk, nemá preto na povinnosť odporcu doplatiť nájomné do výšky 8.000 Sk,- za mesiac január 2008 žiaden vplyv. Z listu navrhovateľa zo dňa 02.04.2008 vyplýva, že sumu 7.000,-Sk zaplatenú odporcom v januári 2008 si sám navrhovateľ započítal na nájomné za január 2008, preto sa odvolací súd nemohol stotožniť s právnym názorom okresného súdu na to, že v konaní nebolo možné zistiť, na aký účel bola platba navrhovateľa započítaná. Predmetom sporu môže byť preto len úhrada rozdielu v nájomnom, predstavujúcom sumu 1.000,-Sk za mesiac január 2008, keďže zaplatenie sumy 7.000,-Sk navrhovateľ uznal (čl. 6 spisu) a nájomné v plnej výške 12.000,-Sk za 3 mesiace od februára do marca 2008, t.j. 3x 12.000,-Sk, spolu 36.000,-Sk. Celková suma, ktorá sa týka nezaplateného nájomného zo strany odporcu tak predstavuje čiastku 37.000,-Sk. Ak okresný súd zaviazal odporcu na úhradu sumy 44.000,-Sk, je ním vypočítaná výška nedoplatku na nájomnom nesprávna, v dôsledku čoho musel odvolací súd rozhodnutie okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmeniť tak, že odporcu zaviazal len na úhradu sumy 1.228,17 Eur (37.000,-Sk), a to vrátane úroku z omeškania, ktorý si navrhovateľ uplatnil vo výške 7% ročne z dlžnej sumy od 01.05.2008 až do zaplatenia. Vo zvyšku, čo do sumy 7.000 Sk,- ako rozdielu, ktorý vznikol odpočítaním sumy 37.000 Sk,- zo súdom priznanej čiastky 44.000,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne z tejto sumy od 01.05.2008 až do zaplatenia musel odvolací súd návrh zamietnuť. V časti uplatneného nároku na úhradu za dodávku plynu vo výške 6.000,-Sk okresný súd návrh navrhovateľa zamietol, pričom proti rozhodnutiu v tejto časti účastníci konania odvolanie nepodali, preto sa rozhodnutie okresného súdu v tejto časti stalo právoplatným. Vzhľadom k tomu, že sa odporca dostal do omeškania s úhradou nájomného, uplatnil si navrhovateľ v súlade s § 517 ods.2 OZ a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. úrok z omeškania vo výške 7% ročne od 01.05.2008 až do zaplatenia. Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky a majú charakter vedľajšieho záväzkového vzťahu, zaplatenia ktorých sa môže veriteľ domáhať z dôvodu omeškania s úhradou peňažného záväzku buď spoločne s pohľadávkou alebo samostatne. O trovách prvostupňového konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods.2 O.s.p. s prihliadnutím na pomer úspechu navrhovateľa a odporcu k celému predmetu konania, ktorý sa rozhodnutím odvolacieho súdu zmenil tak, že úspech navrhovateľa bol v konaní približne rovnaký ako úspech odporcu ( navrhovateľ mal 74 % úspech, odporca 26% a po odpočítaní úspechu odporcu od úspechu navrhovateľa je pomer úspechu navrhovateľa k celému ním uplatnenému nároku 48%), preto o náhrade trov prvostupňového konania, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 99,50 Eur rozhodol odvolací súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. V odvolacom konaní bol odporca len čiastočne úspešný, preto by bol mal navrhovateľ právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže si navrhovateľ náhradu trov konania neuplatnil tak, ako mu to vyplýva z ust. § 151 O.s.p., odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.