Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/263/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6909206781 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6909206781.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Železníkovej, v právnej veci žalobcu MUDr. Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. 6, C., zast. JUDr. Ladislavom Kováčom, advokátom s miestom podnikania Masarykova 4, Lučenec proti žalovanému TKdent, s. r. o., Kirejevská 1173/37, Rimavská Sobota, IČO: 36 706 337, zast. JUDr. Pavlom Balogom, advokátom s miestom podnikania Hviezdoslavova 3, Rimavská Sobota v konaní o zaplatenie 1.969,66 Eur s prísl. o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. k. 3Cb/171/2009-296, IČS: 6908207193 zo dňa 26. septembra 2011 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. k. 3Cb/171/2009-296, IČS: 6908207193 zo dňa 26. septembra 2011 v napadnutej časti potvrdzuje. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 88,28 Eur. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Rimavskej Sobote napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.969,66 Eur so 7,5% ročným úrokom z omeškania od 20.10.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 1.776,55 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta), návrh žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol (druhá výroková veta), rozhodol, že o náhrade trov konania štátu rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (tretia výroková veta) a konanie v časti úrokov z omeškania presahujúcich úroky z omeškania zo sumy 1.969,66 Eur od 15. 06. 2009 do zaplatenia konanie zastavil. Žalobou podanou na súd prvého stupňa dňa 22. 06. 2009 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 2.154,75 Eur s prísl. titulom úhrady odmeny za činnosť zastupujúceho zubného lekára, ktorú žalobca vykonával na základe zmluvy o dielo zo dňa 15.12.2008 uzavretej so žalovaným ako objednávateľom. V priebehu konania sa účastníci konania dohodli, že výška nároku žalobcu za žalobou uplatnené obdobie pri zohľadnení záloh poskytnutých v priebehu trvania zmluvného vzťahu, výberov z pokladne a platieb na udržiavanie telefónnej linky predstavuje sumu 1.969,66 Eur. Žalobca návrh v časti o zaplatenie 185,09 Eur zobral späť a rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktoré už nadobudlo právoplatnosť, bolo konanie o zaplatenie 185,09 Eur zastavené. Žalovaný si v konaní voči žalobcovi vo forme započítacej námietky uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutej v zmluve, a to za závažné porušenie zmluvy zo strany žalobcu, ktorého sa podľa žalovaného dopustil žalobca tým, že svojvoľne vyberal z pokladne hotové prostriedky a poskytoval zmluvným pacientom žalovaného zdravotnícku starostlivosť za hotovostné platby, ktoré neboli u žalovaného zaúčtované. Poukazoval na to, že v zmluve o dielo bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 5násobku finančného objemu, ktorý bol podľa neho zo strany žalobcu spreneverený, a výšku zmluvnej pokuty, pôvodne vypočítanú na 9.750,- Eur, obmedzil podaním zo dňa 15. 02. 2010 na sumu 5.300,- Eur. Súd prvého stupňa vec prejednal, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a svedeckými výsluchmi, a pri posudzovaní zistených skutočností sa riadil aj právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho vysloveným v uznesení č. k. 43Cob 331/2010 - 190 zo dňa 20. 01. 2011, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu č. k. 3Cb 171/2009 - 171 zo dňa 11. 10. 2010 v časti, kde bol návrh žalobcu o zaplatenie 1.969,66 Eur s prísl. zamietnutý, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nakoľko výška žalobcom uplatneného nároku zo zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným 1.969,66 Eur bola medzi účastníkmi konania nesporná, súd prvého stupňa sa zaoberal právom žalovaného na uplatnenie zmluvnej pokuty vo výške 5.300,- Eur ako započítacej námietky proti žalobcom uplatnenému nároku. Žalovaný si uplatňoval zmluvnú pokutu titulom nezaúčtovaných platieb poskytnutých pacientmi A. C., B. Y., M. D., I. P., J. P. a M. F. za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, a to vo výške 5-násobku platieb jednotlivých pacientov. Zmluvné dojednanie nachádzajúce sa v dodatku č. 2 k uzavretej zmluve o dielo zo dňa 15. 12. 2008 , ktoré opisuje sankcie, ktoré mohol žalovaný uplatniť voči žalobcovi, treba podľa súdu považovať za dohodu o zmluvnej pokute podľa § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o dojednanie, ktoré s porušením povinností spája vznik povinnosti zaplatiť peňažnú kompenzáciu, mechanizmus výpočtu ktorej je dostatočne určitý. Toto dojednanie zakotvuje možnosť uplatnenia sankcií v nasledovných prípadoch: 1. vykázanie zdravotnej starostlivosti v priestoroch žalovaného pre iný subjekt než žalovaného, 2. neúčtovanie poskytnutých výkonov podľa cenníka žalovaného, 3. neuvedenie finančných úhrad pacienta súvisiacich poplatkov v pokladničnej knihe. Dodatok v uvedených prípadoch zakladá žalovanému právo „zadržať“ 5-násobok hodnoty „sprenevereného“ finančného objemu, prípadne vypovedať zmluvu. Túto dohodu súd prvého stupňa interpretoval tak, že žalovaný bol v prípadoch porušenia povinností zo strany žalobcu oprávnený uplatniť si zmluvnú pokutu a zároveň prikročiť aj k odstúpeniu od zmluvy. Súd prvého stupňa sa riadil právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého výraz „spreneverený finančný objem“ použitý v zmluve ako základ pre určenie zmluvnej pokuty je potrebné vykladať tak, že nejde o celú výšku platby poskytnutej pacientom, ale len o tú jej časť, o ktorú žalovaný prišiel, t. j. po odpočítaní nákladov, ktoré nevyhnutne museli vzniknúť v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti (primárne v tomto zmysle malo ísť o cenu prác zubného laboratória). Pokiaľ ide o ukončenie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania založeného zmluvou o dielo zo dňa 15. 12. 2008, súd prvého stupňa aj po doplnení dokazovania zotrval na právnom názore, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo až uplynutím dohodnutej doby účinnosti zmluvy, teda dňom 01. 09. 2009. Všetci súdom vypočutí pacienti ako svedkovia uviedli, že sa považovali za pacientov žalovaného, s ktorým mali uzavreté dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a v tomto domnení sa podrobili aj úkonom smerujúcim k dokončeniu potrebného zákroku u žalobcu, ktorý bol v každom prípade začatý v priestoroch ambulancie žalovaného. Pri riadnom plnení zmluvných povinností žalobcom by boli všetky úkony vykonané v mene a na účet žalovaného, ktorému by z tejto činnosti plynul zisk. Výsluchom svedkyne C. bolo zistené, že v bližšie nezistenom období koncom roku 2008 bola dvakrát ošetrená žalobcom v ambulancii žalovaného v Kokave nad Rimavicou, keď najprv žalobca zhodnotil jej zdravotný stav a navrhol potrebné zákroky, a pri druhej návšteve došlo k obrúseniu poškodených zubov a pripevneniu dočasnej násadky; za tieto práce svedkyňa odovzdala žalobcovi hotovostnú platbu v Eurách, ekvivalentnú sume 1.000,- Sk. Na základe telefonického dojednania so žalobcom sa svedkyňa dostavila do rodinného domu žalobcu v Lučenci, kde jedna izba bola zariadená ako stomatologické pracovisko, v januári 2009 došlo k ošetreniu dočasnej násadky, totožný úkon bol vykonaný aj koncom leta v roku 2009 a asi o 1 mesiac na to boli dokončené dojednané práce. Svedkyňa C. vyplatila žalobcovi dvakrát po 245,- Eur a ďalších 10 alebo 20 zaplatila za vyhotovenie röntgenového snímku. Žalobca predložil súdu potvrdenie od zubnej laborantky so sídlom v Maďarskej republike datované dňom 05. 04. 2009, podľa ktorého mala táto osoba od žalobcu prevziať sumu 525,- Eur za vyhotovenie zubnej protézy pre pacientku E., pričom bola predložená aj objednávka žalobcu. Uvedenými dôkazmi, pravdivosť ktorých v konaní nebola vyvrátená, bolo podľa súdu preukázané, že v súvislosti s ošetrením p.XXX,- žalobca vynaložil sumu 525,- Eur na práce zubného laboratória, pričom v tejto súvislosti je druhotné, že predložené doklady nemajú formu riadneho účtovného dokladu. Nakoľko z výpovede p. C. vyplynulo, že za zubnú protézu vyplatila spolu sumu okolo 523,19 Eur, súd prvého stupňa konštatoval, že z ošetrenia menovanej žalobcovi nevyplynul žiaden zisk, a žalovaný taktiež nezaznamenal ušlý zisk. Rovnako neboli preukázané ani výdavky, ktoré museli byť vynaložené v súvislosti s ošetrením svedkýň D., Y., P. a svedka P.. P. zaplatené týmito svedkami boli zaznamenané v pokladničnej knihe. Keďže v zmysle záväzného právneho názoru odvolacieho súdu dôkazné bremeno ohľadne preukázania výslednej výšky zmluvnej pokuty zaťažuje žalovaného, súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný ani u jedného z vyššie uvedených pacientov, ktorí boli vypočutí ako svedkovia, nepreukázal, že mu vzniklo právo na uplatnenie zmluvnej pokuty v určitej výške. Započítaciu námietku žalovaného preto súd považoval za nedôvodnú a žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny 1.969,66 Eur so 7,5% ročným úrokom z omeškania od 20. 10. 2009 do zaplatenia. Za nedôvodný považoval žalobný návrh žalobcu v časti uplatnených úrokov z omeškania za obdobie od 15. 06. 2009 do 19.10.2009, nakoľko mal za to, že žalovaný sa dostal do omeškania až po výzve na plnenie, ktorým bol samotný návrh na začatie konania (žalovanému doručený dňa 20. 10. 2009). V zmluve o dielo ani v dodatkoch nebola splatnosť odmeny žalobcu dohodnutá k určitému dňu v mesiaci, žalobca preto nepreukázal, že sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy už dňom 15. 06. 2009. Súd prvého stupňa nevykonal žalovaným navrhnuté dokazovanie zamerané na oprávnenosť poskytovania zdravotnej starostlivosti žalobcom vo vlastnom mene. Prípadné porušenie predpisov verejného práva je podľa súdu z hľadiska právneho vzťahu účastníkov konania vzhľadom na § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka bez právneho významu. Súd prvého stupňa nevykonal ani výsluch svedkov, ktorý navrhoval žalobca podaním zo dňa 13.06. 2011, pretože ich výsluchom mali byť dokazované okolnosti, ktoré nemali vplyv na prejednávanú vec, a to riadne plnenie si povinností žalobcom pri ošetrovaní uvedených pacientov. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 3 OSP tak, že žalobcovi, miera neúspechu ktorého bola len nepatrná (v časti uplatnených úrokov z omeškania) priznal náhradu trov konania za zaplatené súdne poplatky za návrh a odvolanie (2x 129,- Eur) a trovy právneho zastúpenia. Žalobca si uplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 2.357,75 Eur, súd však za účelne vynaložené trovy považoval len sumu 1.518,55 Eur, a to za úkony právnej služby uvedené v odôvodnení rozhodnutia vrátane náhrady cestovného a náhrady za stratu času, v zmysle príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Proti tomuto rozsudku v časti, kde bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 1.969,66 Eur s prísl. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal všetky navrhnuté dôkazy a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný namietal proti postupu odvolacieho súdu a aj súdu prvého stupňa, ktorý príslušnú časť dohody o sankciách v dodatku k zmluve o dielo vykladal tak, že za „spreneverené financie“ je možné považovať len objem financií, o ktoré žalovaný prišiel. Poukazoval na § 79 ods. 1 písm. o/ Zák. č. 578/2004 Z.z. v zmysle ktorého poskytovateľ, ktorý je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je povinný vydať doklad o výške úhrady uhrádzanej osobou za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ako aj na to, že každý poskytovateľ, držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je v zmysle zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve povinný viesť účtovníctvo. Žalovaný tvrdil, že podľa dojednania v dodatku č. 2 „spreneverený finančný objem“ musel byť odvodený z predchádzajúceho znenia vety „finančnú úhradu pacienta, resp. poplatky s tým súvisiace neuvedie v pokladničnej knihe“. Zmluvné strany mali pre výpočet základu sankcie iný systém ako pre výpočet odmeny zmluvných strán - žalobcu, keď pri odmene za základ odmeny sa bral čistý príjem po odpočítaní nákladov. Naopak, pre výpočet sankcie sa podľa žalovaného za základ bral príjem od pacienta, ktorý mal byť zapísaný v pokladničnej knihe. Teda nie čistý príjem pripadajúci na tú ktorú stranu, ale príjem, ktorý zaplatil pacient za ošetrenie. Žalovaný tvrdil, že u pacientky C. to malo byť 525,- Eur, ktoré menovaná za lekárske výkony zaplatila, no tieto peniaze neboli zavedené do pokladničnej knihy tak, ako to bol žalobca povinný urobiť. Pri výklade zmluvnej sankcie tak, ako to bolo podľa žalovaného medzi účastníkmi dohodnuté, teda zo základu 525,- Eur je sankcia 525 x 5, t. j. 2.625,- Eur, a najmenej v tejto sume mal súd podľa žalovaného uznať jeho započítaciu námietku a návrh žalobcu zamietnuť. Žalovaný tvrdil, že súdy, a to tak prvostupňový, ako aj odvolací nevychádzali z vôle účastníkov, premietnutej do časti dohody o sankciách, kde sa zmluvné strany dohodli, že za základ pre určenie sankcie sa mala brať zinkasovaná suma od pacienta za lekárske ošetrenie a nie suma odmeny, ktorá pripadala na žalovaného. Žalovaný tiež poukázal na to, že v priebehu konania opakovane navrhoval, aby bol žalobca vyzvaný na predloženie účtovnej evidencie v zmysle zákona o účtovníctve, ktorá by preukázala, či žalobca príjmy od pacientov, ktoré ošetroval za dobu zastupovania konateľky žalovaného riadne zaviedol do účtovníctva a či splnil svoju povinnosť podať daňové priznanie, súd prvého stupňa však takéto dôkazy nevykonal. Odvolanie bolo vyhotovené právnym zástupcom žalovaného. Podaním zo dňa 24. 10. 2011, ktoré bolo podané na súd ešte v odvolacej lehote, žalovaný doplnil odvolanie proti rozsudku (toto podanie bolo podpísané konateľkou žalovaného). Žalovaný tvrdil, že súd prvého stupňa sa dopustil v tomto prípade viacerých procesných pochybení. V roku 2009 mal žalovaný obchodný záväzkový vzťah so živnostníkom MUDr. Y. K., a preto považuje za nezákonné, že žalobu podal MUDr. Y. K. ako súkromná osoba a súd ju prijal. Ďalšia procesná chyba súdu prvého stupňa podľa žalovanej spočívala v tom, že súd prvého stupňa prijal od žalobcu rukou vypísané potvrdenie od zubnej laborantky so sídlom v Maďarsku, napriek tomu, že žalobca listinné dôkazy o svojich nákladoch predložil neskoro až po súdom určenej 15-dňovej lehote. Žalovaný namietal aj proti pravosti príjmového dokladu v cudzom jazyku, ktorý podľa žalovaného nie je možné považovať za relevantný doklad ako súčasť vyúčtovania, navyše je vystavený pre súkromnú osobu MUDr. Y. K.. Namietal aj proti tomu, že súd prvého stupňa prevzal žalobcom predložený opis pracovnej náplne zdravotnej sestry pani R., pričom konateľka žalovaného namietala, že ide o tajný dokument žalovaného, ktorý bol zo strany žalobcu nelegálne rozmnožený a žalobca s ním svojvoľne nakladal. Ďalej žalovaný namietal proti právnemu názoru odvolacieho súdu vyslovenému v zrušovacom rozhodnutí zo dňa 20.01.2011 ohľadne výkladu pojmu „spreneverený finančný objem“. Odvolací súd mal podľa žalovaného vychádzať z toho, na čom sa zmluvní partneri v zmluve dohodli. Zmluvný vzťah medzi žalovaným a žalobcom podľa žalovaného prejednáva dohodnutý tok peňazí, a v prípade zistenej sprenevery financií sú zmluvne dohodnuté sankcie, pričom zmluvný vzťah nerieši tolerované, resp. netolerované ďalšie nakladanie žalobcu so spreneverenými financiami. Podľa žalovaného z hľadiska právneho posúdenia krádeže, sprenevery je jedno, či niekto neskôr s ukradnutými peniazmi nakladá pre seba, či aj pre niekoho iného. Žalovaný poukazoval na to, že v dodatku zmluvy sa presne uvádza, kto a kedy vypláca protetické firmy, keď sa uvádza, že „uvedené dva zdroje budúcej odmeny žalobcu budú pred popisovaným delením na 50 a 50% redukované o finančný objem, ktorý žalovaný musí uhradiť protetickým firmám, laboratóriám za ich aktuálne poskytnuté služby v tom - ktorom mesiaci na základe zmluvného vzťahu v objeme prislúchajúcom vopred dohodnutého cenníka žalovaného s jednotlivými poskytovateľmi daných služieb“. Žalovaný tvrdil, že odvolací súd nerešpektoval dohodnuté zmluvné podmienky žalobcu a žalovaného ako podnikateľských subjektov. Ďalej žalovaný vytýkal súdu, že nechal bez povšimnutia porušovanie právnych predpisov zo strany žalobcu, ktorý poskytoval zdravotnú starostlivosť bez akéhokoľvek povolenia a v hygienické normy nespĺňajúcej miestnosti (žalobca nedostal povolenie na prevádzku takejto „ambulancie“), žalobca nemohol preto ani vyplatiť žiadnemu laboratóriu žiadne peniaze, ďalej tvrdil, že žalobca nemá vzdelanie a ani povolenie na výrobu protetických prác, napriek tomu pravdepodobne nelegálne prevádzkuje koncesionálne viazanú činnosť výroby stomatologických náhrad doma bez povolenia. Praktickým výsledkom rozhodnutia odvolacieho súdu podľa žalovaného je právna legalizácia trestnej činnosti žalobcu, keď mu dovoľuje odpisovať náklady za trestnú činnosť a žalovanému znemožňuje vymáhať plnú náhradu škody za odcudzenie peňazí. Žalobca je podľa žalovaného zodpovedný za spreneverenie financií v celom rozsahu jeho sprenevery, nakoľko spreneveril príjmy od pacientov žalovaného. Žalovaný tvrdil, že žalobca trestnou činnosťou spôsobil žalovanému finančnú ujmu vo výške cca 23.000,- Eur, presný rozpis výpočtu je uvedený v návrhu o vzájomné vyrovnanie z januára 2010. Práve táto skutočnosť bola dôvodom, prečo žalovaný neuhradil žalobcovi poslednú finančnú čiastku. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 09. 11. 2011 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Uviedol, že zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu zmluvných podmienok v zmysle uzavretej zmluvy o dielo medzi účastníkmi konania, a ani k porušeniu právnych predpisov upravujúcich zmluvné vzťahy. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods.1 a §214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania, pričom podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP bolo miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu oznámené na úradnej tabuli súdu. Zmluva o dielo predložená žalobcom v tomto konaní, bola uzavretá dňa 15.12.2008 medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom, a predmetom zmluvy bolo poskytovanie zdravotnej lekárskej stomatologickej starostlivosti na základe právoplatnej licencie pre žalovaného v zmysle dodatku č. 1 a č. 2 zmluvy, ktoré budú neoddeliteľnou súčasťou uzavretej zmluvy. Termín začatia plnenia bol dohodnutý na 01. 01. 2009 a termín ukončenia na 01. 09. 2009. K zmluve boli uzavreté 2 dodatky zo dňa 16. 12. 2008, a to dodatok č. 1, ktorý upravoval práva a povinnosti zmluvných strán v súvislosti so zabezpečením materiálu a prístrojov, pričom žalobca sa v ňom tiež zaviazal, že bude poskytovať zdravotnú stomatologickú starostlivosť v súlade s dobrými mravmi a nebude kaziť dobré meno žalovaného a MUDr. B. A., a svojim pričinením bude udržiavať, resp. zveľaďovať za 10 rokov „vybudovaný“ obvod L.. B. A.. V dodatku č. 2 boli upravené zmluvné podmienky finančného odmeňovania a sankcie. Sankcie boli dohodnuté nasledovne: „V prípade zistenia: - vykázania v zdravotných zariadeniach TK dent s. r. o. poskytnutej zdravotnej starostlivosti pre iný právny subjekt než je TK dent s. r. o., TK dent s. r. o. uvedená spoločnosť zadrží 5x tomu prislúchajúcho sprenevereného finančného objemu, resp. vypovedá zmluvný vzťah. - že právny subjekt, resp. lekár L.. Y. K. neúčtoval za poskytnutie zdravotnej starostlivosti v súlade s cenníkom TK dent s. r. o., resp. finančnú úhradu pacienta za akýkoľvek druh poskytnutia zdravotnej starostlivosti, resp. poplatkov s tým súvisiacich neuviedol v pokladničnej knihe ambulancie TK dent s. r. o. TK dent s. r. o. zadrží 5x sprenevereného finančného objemu, resp. vypovedá zmluvný vzťah“. Za žalovaného zmluvu uzavrela L.. B. A., konateľka žalovaného, žalobca podpísal zmluvu vlastnoručne, pričom bol v nej označený len uvedením mena, priezviska a titulu ako L.. Y. K.. Odhliadnuc od mierne ťažkopádnej gramatickej formulácie dojednania o sankciách je nepochybné, že zmluvná pokuta bola dohodnutá pre nasledovné prípady porušenia zmluvných povinností zo strany žalobcu ako poskytovateľa služieb: 1. v prípade vykázania poskytnutej zdravotnej starostlivosti v zdravotných zariadeniach žalovaného zo strany žalobcu pre iný právny subjekt a nie pre žalovaného, 2. pokiaľ žalobca nebude účtovať poskytnuté výkony v súlade s cenníkom žalovaného, 3. pokiaľ finančné úhrady od pacienta za akýkoľvek druh poskytnutej zdravotnej starostlivosti, resp. poplatky s tým súvisiace žalobca neuvedie v pokladničnej knihe žalovaného. Výška zmluvnej pokuty bola dohodnutá vo forme 5-násobku hodnoty „sprenevereného finančného objemu“. Výraz „sprenevera“ znamená protiprávne prisvojenie, užívanie niečoho zvereného, a „spreneveriť“ znamená niečo zverené si protiprávne zadržať, prisvojiť si (zväčša peniaze). Ako uviedol odvolací súd už vo svojom uznesení č. k. 43Cob 331/2010 - 190 zo dňa 20.01.2011, vydanom v tejto veci, za „spreneverené financie“ je možné považovať len objem financií, o ktoré žalovaný prišiel v dôsledku toho, že žalobca porušil vyššie uvedené povinnosti zo zmluvy. Zmluvné strany si mohli dohodnúť zmluvnú pokutu aj ináč, mohli si ju dohodnúť napr. pevnou sumou za každý prípad porušenia povinnosti, alebo si ju mohli dohodnúť výpočtom zo sumy uhradenej pacientom (tak, ako to žalovaný tvrdí v odvolaní). Dohoda o zmluvnej pokute predstavuje samostatnú dohodu, výška zmluvnej pokuty môže byť dohodnutá úplne nezávisle od spôsobu, resp. výšky odmeny žalobcu ako zhotoviteľa. V zmluve je však dohodnutá výška zmluvnej pokuty 5-násobkom, vychádzajúc zo sumy spreneverených financií. Medzi účastníkmi konania teda nebola dohodnutá zmluvná pokuta zo sumy, uhradenej pacientom, resp. zo sumy zinkasovanej od pacienta. Súd vždy rozhoduje o konkrétnom návrhu, v tomto prípade, keďže nebol sporný nárok žalobcu na odmenu čo do výšky, rozhodoval a posudzoval vzájomnú námietku žalovaného. Predmetom skúmania a posudzovania tak súdu prvostupňového, ako aj súdu odvolacieho bolo hodnotenie nároku žalovaného, o ktorom žalovaný tvrdil, že ho má voči žalobcovi a žiadal ho započítať. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí v tejto veci (zrušujúce uznesenie zo dňa 20. 01. 2011) uviedol, že považuje za vhodné, keby sa účastníci konania dohodli mimosúdne, nakoľko z doposiaľ vykonaného dokazovania sa javí ako zrejmé, že žalovaný má nárok na zmluvnú pokutu a s vysokou pravdepodobnosťou by mal nárok aj na náhradu škody titulom porušenia zmluvných povinností zo strany žalobcu. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný v tomto konaní si uplatnil ako započítaciu námietku voči žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutej v zmluve, neuplatnil si nárok na náhradu škody. V prípade uplatnenia nároku na náhradu škody by žalovaný pre úspech svojho nároku bol povinný preukázať porušenie povinnosti zo zmluvy zo strany žalobcu a to konkrétne, vznik a výšku škody na strane žalovaného a aj príčinnú súvislosť (teda, že konkrétne porušenie konkrétnej zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu viedlo ku vzniku škody na strane žalovaného). Žalovaný si najprv uplatnil v tomto konaní ako vzájomný návrh voči žalobcovi náhradu za vrátenie dokumentov žalovaného, vrátenie spreneverených financií, v uplatnení zmluvne dohodnutej sankcie za spreneverené financie, odškodnenie za krádež firemných dokumentov a náhradu za kazenie mena firmy žalovaného v celkovej výške 21.523,35 Eur (podanie žalovaného podpísané konateľkou zo dňa 01. 01. 2010, doručené súdu prvého stupňa dňa 12. 01. 2010 (č. l. 75), súd prvého stupňa výzvou zo dňa 19. 01. 2010 vyzval žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za vzájomný návrh vo výške 1.390,50 Eur. Dňa 03.02.2010 bolo súdu doručené podanie žalovaného v zastúpení splnomocneným právnym zástupcom, ktorým žalovaný zobral späť svoj vzájomný návrh a uviedol, že niektoré skutočnosti, ktoré v ňom uvádza budú použité v rámci obrany proti žalobného návrhu. Súd prvého stupňa uznesením č. k. 3Cb 171/2009 - 85 zo dňa 03. 02. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.02.2010 konanie o vzájomnom návrhu žalovaného zastavil. Žalovaný podaním zo dňa 15.02.2010 sa vyjadril k žalobnému návrhu a uviedol, že žalobcom v konaní uplatnenú sumu nezaplatil z toho dôvodu, že sa rozhodol uplatniť nárok na zmluvnú pokutu, a to zadržanie 5-násobku úhrad pacientmi, ktoré neboli uvedené v pokladničnej knihe, čo predstavuje pri neuvedenej finančnej úhrade 1.060,- Eur - 5-násobok v hodnote 5.300,- Eur. Nakoľko nárok na zadržanú sumu 5.300,- Eur je vyšší ako mala byť vyplatená suma žalobcovi v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, neuhradil žalovaný žalobcovi žiadnu náhradu. Vo vyjadrení tiež uviedol, že zmluvnú pokutu uplatňuje z toho dôvodu, že žalobca nezaúčtoval do pokladničnej knihy protetické práce pre pacientov AP., M. D., JS.k,P.rínová a I. P.. Žiadny ďalší nárok žalovaný voči žalobcovi počas konania neuplatnil. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď posudzoval nárok žalovaného na uplatnenú zmluvnú pokutu. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalovaný nepreukázal výšku spreneverených financií u jednotlivých pacientov tak, ako to udával. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu a skúmal, o akú časť platieb uhradených od žalovaným udávaných pacientov bol žalovaný ukrátený po zohľadnení nevyhnutných nákladov, ktoré sa k poskytnutým úkonom zdravotnej starostlivosti stomatológia viažu. Nakoľko v doplnení odvolania žalovaného, ktoré bolo podané ešte v 15-dňovej zákonom stanovenej lehote na odvolanie, sú obsiahnuté viaceré tvrdenia hraničiace až s osočovaním najmä súdu prvého stupňa, odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné skutočnosti. Sudca okresného súdu JUDr. Zoltán Boroš sa podľa odvolacieho súdu v tomto konaní nedopustil žiadneho procesného pochybenia, ktoré by viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu. Zhotoviteľom podľa zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania bol L.. Y. K., samostatne pracujúci stomatológ, ktorý si môže uplatňovať nároky zo zmluvy voči žalovanému pod svojim vlastným menom, bez ohľadu na to, či bol alebo nebol označený ako firma alebo ako občan (bez uvedenia DIČ a IČO). Ako uviedol aj odvolateľ, pri posudzovaní nárokov z konkrétneho obchodného vzťahu je potrebné vychádzať z toho, na čom sa zmluvné strany dohodli. Odvolací súd už uviedol vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, že sa javí ako pravdepodobné, že žalobca porušoval zmluvu, žalovaný si však v tomto konaní voči nemu neuplatnil nárok na náhradu škody vzniknutú porušením zmluvy (§ 373 a nasl. Obchodného zákonníka) a ani v konaní nepreukazoval, že mu žalobca porušením povinností nejakú konkrétnu škodu spôsobil. Podľa § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný v konaní uplatňoval nárok na zmluvnú pokutu, nepreukázal však svoje tvrdenia ohľadne správania žalovaného, na základe ktorého by mu vznikol nárok na dohodnutú zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta bola dohodnutá pre vyššie uvedené 3 prípady. Nebola dohodnutá napr. pre to, že žalobca ošetrí pacientov u seba doma. Zmluvná pokuta bola dohodnutá pre prípad, ak by žalobca ošetroval pre seba, resp. pre iný subjekt pacientov v priestoroch žalovaného. Ako však zistil súd prvého stupňa, žalobca pacientku P. doošetroval doma, a na takýto prípad zmluvná pokuta medzi účastníkmi konania dohodnutá nebola. SvedkyňC.ová sa mohla dať ošetriť aj u žalobcu doma, a to na základe slobodnej voľby lekára, a aj keď si myslela, že stále zostáva pacientkou žalovaného, to neznamená, že pre určité úkony, resp. na určité ošetrenie si nezvolí žalobcu. Ako už bolo uvedené, nebola zmluvná pokuta dohodnutá pre prípady, ak žalobca bude ošetrovať tzv. „zmluvné pacientky“ žalovaného vo svojich vlastných priestoroch. Pre posúdenie nároku žalobcu na dohodnutú odmenu, ale ani pre posúdenie nároku žalovaného na v konaní uplatnenú zmluvnú pokutu nie je právne relevantné, či a v akom rozsahu žalobca porušoval daňové, resp. účtovné predpisy. Odvolací súd predpokladá, že žalovaná sa neuspokojí s takýmto rozhodnutím, zdôrazňuje však, že súd rozhodoval o uplatnenom nároku (v tomto prípade aj o nároku žalovanej na zmluvnú pokutu), pričom vychádzal zo vzájomných práv a povinností dohodnutých v zmluve, uzavretej medzi účastníkmi konania. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa vykonal v tejto veci dostatočné dokazovanie, a pokiaľ predlžoval pôvodne určené lehoty na predloženie určitých dokladov, týka sa to vedenia konania. Pokiaľ sa žalovaný domnieva, že žalobca predkladal dôkazové materiály, ktoré odcudzil žalovanému, mal možnosť si uplatniť nároky z toho vyplývajúce, avšak v inom konaní (tak, ako to uviedol aj súd prvého stupňa). Sudca okresného súdu JUDr. Zoltán Boroš neprekročil a nezneužil svoju právomoc, a pokiaľ bol toho názoru, že je potrebné určitého svedka predvolať, postupoval v súlade so zákonom, keď ho predvolával opakovane. Pri hodnotení dôkazov súd postupuje podľa § 132 OSP, hodnotí ich podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 OSP). Pokiaľ teda súd prvého stupňa prihliadol k žalobcom predloženému dokladu o úhrade určitej sumy za protetické práce vykonané zubnou laborantkou so sídlom v Maďarsku pre pacientku C., odvolací súd to nepovažuje za vedomé pochybenie samosudcu a súhlasí s ním, že v tejto súvislosti je druhotné, že predložené doklady nemajú formu riadneho účtovného dokladu. Odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že nárok žalobcu na zaplatenie dohodnutej odmeny spochybnený nebol, zatiaľ čo žalovaná nepreukázala v konaní uplatnený nárok na zmluvnú pokutu, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej prvej výrokovej vete, kde súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.949,66 Eur so 7,5% ročným úrokom z omeškania od 20. 10. 2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 1.776,55 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods.1 a § 151 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania, vzniknutej žalobcovi v odvolacom konaní, pričom vychádzal z vyúčtovania trov odvolacieho konania v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu (podanie žalobcu zo dňa 09. 11. 2011). Žalobcovi prisúdená náhrada trov odvolacieho konania 88,28 Eur bola určená podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 81,33 Eur a 1x režijný paušál 6,95 Eur, spolu odmena za zastupovanie advokátom 88,28 Eur. Podľa § 149 OSP je žalovaný žalobcovi prisúdenú náhradu trov odvolacieho konania povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.