Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoE/26/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6909208173 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6909208173.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, zastúpeného Tomášom Kušnírom, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti E. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX L., W. XXX, t. č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou Evou Pivarčovou, tajomníčkou informačného centra Okresného súdu Zvolen, vedenej pod sp. zn. EX 1752/09u súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 62, pre vymoženie 680, 48 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. 5Er/261/2009 - 41 zo dňa 23. 08. 2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vedenú pod sp. zn. EX 1752/09u vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v spojení s ust. § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. V dôvodoch uznesenia uviedol, že súd počas celého konania skúma splnenie všetkých podmienok pre zákonné vedenie exekúcie, a to na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Exekučný súd podrobne preskúmal exekučný titul ( rozhodcovský rozsudok sp. zn. TP 2564/08 zo dňa 17. 02. 2009) a konštatoval jeho rozpor so zákonom. Zmluvu o pôžičke uzavretú medzi oprávneným a povinným vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú a na daný vzťah aplikoval ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka pojednávajúce o spotrebiteľských zmluvách a v nich obsiahnutých neprijateľných podmienkach. Uviedol, že Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Súd, teda, môže posúdiť ako neprijateľnú i podmienku, ktorá nie je v zákone výslovne uvedená, ale spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa. Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zmluva o pôžičke uzatvorená medzi oprávneným a povinným obsahuje práve takúto neprijateľnú podmienku, keďže v obchodných podmienkach bolo dohodnuté výlučné riešenie vzniknutých sporov rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka nebola s povinným individuálne dohodnutá, pretože bola upravená v obchodných podmienkach, s ktorými sa mohol povinný oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah; zmluvu mohol ako celok prijať alebo odmietnuť. V zmysle rozhodcovskej doložky všetky spory, ktoré vzniknú medzi účastníkmi konania, budú riešené rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory. Takýmto dojednaním došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľf vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov. Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v danej veci boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený sa v zákonnej 15-dňovej lehote ( § 204 ods. 1, vety prvej, O. s. p.) proti uzneseniu okresného súdu odvolal. V dvolaní namietal, že okresný súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. ). Uviedol, že Zákon o rozhodcovskom konaní (v ust. § 45) neumožňuje exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia, teda hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu a vykonávať k tomu potrebné dokazovania a vydávať rozhodnutie vo veci samej. Rovnako neumožňuje predmetné ustanovenie exekučnému súdu skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského súdu. Obdobný záver platí aj pre konanie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 Exekučného poriadku. Poukázal i na judikatúru Súdneho dvora ( Rozhodnutie C - 40/80) , podľa ktorého nie je prípustné, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, podľa ktorej ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí, pri ktorých by zmeškal podať porovnateľný opravný prostriedok. Nemožno preto vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako z uvedeného vyplýva, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. V ďalšom obsahu svojho odvolania oprávnený poukázal i na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že úvahy a postup súdu nie je správny. V zmysle uvedeného je cieľom právnej úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súd prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil a vyčíslil trovy odvolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v odvolacom konaní celkovo vo výške 39, 76 EUR. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP postupom podľa § 214 ods. 1, 2 OSP bez nariadenia pojednávania a podľa ust. § 219 ods. 1 OSP uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s právnym názorom okresného súdu týkajúcim sa rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej v súdenej veci rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a v súdenej veci je neplatná. Len pre úplnosť odvolací súd k veci dodáva a poukazuje i na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci „ASTURCOM“ (na ktorý poukázal i sám oprávnený) , v ktorom judikoval, že smernica Rady 93/13 EHS musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú podmienku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa, a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa zákona § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, okrem iného vtedy, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom ( § 45 ods. 1 písm. c). Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 toho istého zákona súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívny nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú z nej aj výnimky ( viď. napr. ustanovenie § 159 O. s. p. vo vzťahu k mimoriadnym opravným prostriedkom). Podľa § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Uvedená výnimka sa vzťahuje aj na rozhodcovský rozsudok, pretože pokiaľ by bolo ustanovenie § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní vykladané doslovne, súd by nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol viazaný. Vo vyššie uvedenom zmysle treba vykladať aj ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O. s. p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 57 Exekučného poriadku, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) Zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie ( § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie. K odvolacej námietke oprávneného, že dojednanie výlučnej rozhodovacej právomoci rozhodcovského súdu “v žiadnom prípade neznamená neplatnosť celej rozhodcovskej doložky“ odvolací súd poukazuje na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Pokiaľ bolo vyššie uvedenými právnymi úvahami ustálené, že vopred stanovená rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú podmienku, jediným zákonným dôsledkom je jej neplatnosť. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 2 OSP potvrdil ako vecne správne. O trovách druhostupňového konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia ods. 142 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 OSP a povinnému, ako v odvolacom konaní úspešnému účastníkovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože si trovy konania neuplatnil ( § 151 ods. 1 OSP), z obsahu spisu mu žiadne trovy nevyplývajú ( § 151 ods. 2 OSP) a odvolací súd ma za to, že tomuto účastníkovi ani žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.