Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/257/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6909209881 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6909209881.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr.Petra Priehodu, sudcov JUDr. Márie Podhorovej a Mgr. Emy Novodomcovej, v právnej veci navrhovateľky C. N., ro. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., H. XXX, zast. Centrom právnej pomoci Bratislava, Kanceláriou v Rimavskej Sobote, Nám. M. Tompu 2 proti odporcom: 1/ maloletému K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., H. XXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v A. E., 2/ C. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. A., H., Q. XXX, štátnemu občanovi ČR, zast. JUDr. Jaroslavou Vodáčkovou, advokátkou v R., D. X, W. A., o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému odporcovi 1/ o odvolaní odporcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote, zo dňa 06.03.2012, č.k. 16C/110/2009-130, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu. Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že odporca 2/ je otcom maloletého odporcu 1/, nar. XX.XX.XXXX z matky navrhovateľky C. N., nar. XX.XX.XXXX. Súd maloletého odporcu 1/ zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude tohto zastupovať a spravovať jeho majetok. Odporcovi 2/ uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého odporcu 1/ výživným v sume 100 Eur mesačne, ktoré sumy sú splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred navrhovateľke počínajúc dňom 06.06.2009. Zameškané výživné vo výške 2 083,33 Eur je odporca povinný splácať spolu s bežným výživným v mesačných 25 Eurových splátkach počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok. Súčasne odporcovi 2/ umožnil stretávať sa s maloletým odporcom 1/ podľa vzájomnej dohody rodičov za prítomnosti matky maloletého dieťaťa. Odporcovi tiež uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Rimavskej Sobote 66 Eur na súdnom poplatku. Náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal. Rozhodol tak s odôvodnením, že odporcovi 2/ svedčí zákonná domnienka otcovstva podľa ust. § 94 Zák. o rodine. Keďže rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a nedohodli sa na úprave výkonu práv a povinností k maloletému dieťaťu súčasne rozhodol takým spôsobom, že maloleté dieťa zveril do výchovy matky, ktorá sa o dieťa od narodenia stará a otcovi dieťaťa uložil povinnosť platiť na maloleté dieťa výživné. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa proti všetkým výrokom. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že na odber vzoriek DNA sa vždy riadne telefonicky ospravedlnil z dôvodu ochorenia. Súd mal preto vo veci konať a na základe nariadeného znaleckého dokazovania požadovať vypracovanie znaleckého posudku. Nemal preto upustiť od vykonania znaleckého dokazovania, pretože skutkové tvrdenia sú rozporné a otcovstvo vo vzťahu k maloletému dieťaťu môže sa vyriešiť len znaleckým dokazovaním. Vie, že nie je otcom maloletého dieťaťa a otcom maloletého dieťaťa sa nikdy ani necítil. Žiadal preto aby súd ním podanému odvolaniu v celom rozsahu vyhovel. Na odvolanie otca sa vyjadrila aj matka maloletého dieťaťa. Žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Konanie zo strany odporcu 2/ považovala za účelové spojené so snahou vyhnúť sa plneniu. Matka maloletého dieťaťa bola vždy ochotná dostaviť sa na odbore vzoriek potrebných pre vykonanie znaleckého dokazovania. Bol to práve otec dieťaťa, ktorý sa takémuto odboru vzoriek vyhýbal aby tým zmaril vykonanie znaleckého dokazovania. Pokiaľ by mal záujem odporca 2/ na vykonaní znaleckého dokazovania bol by sa na viacnásobné predvolania zo strany znalkyne na odber vzoriek dostavil. Námietku, že súd upustil od vykonania znaleckého dokazovania preto považovala len za účelovú. Taktiež opatrovník maloletého dieťaťa Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v A. E. považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne a navrhoval ho potvrdiť. Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a tento v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Na základe podaného odvolania odporcu 2/ preskúmal krajský súd rozsudok okresného súdu a konanie ktoré mu predchádzalo a dospel k názoru, že odvolanie odporcu 2/ nie je dôvodné. V zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Okresný súd na základe dostupných dôkazov v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy aj vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Krajský súd sa s dôvodmi rozsudku súdu I. stupňa stotožňuje a na tieto odkazuje. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa podala na súd návrh na určenie otcovstva voči odporcovi 1/ a odporcovi 2/, pričom v podanom návrhu na začatie konania tvrdila, že odporca 2/ je otcom maloletého dieťaťa odporcu 1/, pretože v rozhodnej dobe pre počatie maloletého dieťaťa mala intímny styk len s odporcom 2/ a nie s iným mužom. Po podaní návrhu navrhovateľkou súd I. stupňa začal konať vo veci, pričom z obsahu spisu je zrejmé, že odporca 2/ sa vyhýbal súdnemu konaniu, pričom k podanému návrhu navrhovateľky sa vyjadril bez toho, žeby v ňom rozvádzal konkrétnu obranu na tvrdenia navrhovateľky. Okresný súd preto konal aj v neprítomnosti odporcu 2/ a pôvodne rozsudkom určil odporcu 2/ za otca maloletého dieťaťa. Dieťa zveril do výchovy a opatery matky a odporcovi uložil povinnosť platiť výživné. Proti tomuto rozhodnutiu súdu I. stupňa podal odporca 2/ odvolanie a v doplnku k tomuto odvolaniu tvrdil, že matku maloletého dieťaťa nepozná, necíti sa otcom maloletého dieťaťa a poukazoval na vykonanie skúšky systénom DNA. Vzhľadom na to, že existovali dôvodné pochybnosti o tom, či odporca 2/ ako označený otec maloletého dieťaťa skutočne mal intímny styk s matkou maloletého dieťaťa rozhodnom pre jeho počatie, zrušil krajský súd rozhodnutie súdu I. stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a dokazovanie s tým, aby bol odporca 2/ v konaní k predmetu sporu vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu a v prípade potreby aby bola vykonaná aj skúška DNA na zistenie otcovstva odporcu 2/ vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Okresný súd v zmysle pokynov krajského súdu vo veci aj konal a odporcu 2/ vypočul prostredníctvom Okresného súdu v Břeclavi. Vo svojej výpovedi odporca 2/ na rozdiel od predchádzajúcich tvrdení priznal, že s matkou maloletého dieťaťa sa poznali a že mali viackrát medzi sebou aj pohlavný styk. Označil aj obdobie kedy k tomu malo dôjsť. V záujme objektívneho zistenia, či odporca 2/ je otcom maloletého dieťaťa nariadil okresný súd vo veci aj znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA a do konania pribral znalkyňu A.. K. H., bytom L., R. XX. Na základe analýzy DNA uložil súd znalkyni zodpovedať na otázku, či odporca 2/ je otcom maloletého K. N., nar. XX.XX.XXXX. Ako vyplýva z obsahu spisu, tak súdom ustanovená znalkyňa písomným podaním oznámila súdu nesúčinnosť odporcu 2/ k znaleckému dokazovaniu. V tejto súvislosti poukazovala na to, že účastníci konania boli predvolaní na odber vzoriek potrebných pre DNA analýzu na deň 22.júna 2011 o 10,00 hod., pričom matka maloletého dieťaťa aj s dieťaťom sa na odber vzoriek dostavila. Odporca 2/ sa nedostavil, telefonicky sa ospravedlnil, pričom navrhol termín odberu na prvý augustový týždeň. Avšak ani v tomto termíne sa nedostavil. Z toho dôvodu mu bol znalkyňou určený druhý termín na deň 22.08.2011 o 10.00 hod., pričom ani na tento určený termín sa odporca 2/ nedostavil. Z uvedených dôvodov preto nebolo možné vypracovať znalecký posudok v zmysle požiadavky súdu. Vzhľadom na uvedenú okolnosť konajúci súd I. stupňa upozorňoval odporca na to, že vykonanie znaleckého dokazovania je v jeho záujme, pretože vykonanie takéhoto dôkazu navrhol a v prípade, že sa bude vyhýbať znaleckému dokazovaniu tak súd upustí od vykonania takéhoto dôkazu. Súčasne súd požiadal znalkyňu, aby určila pre odporcu 2/ ďalší termín na odber vzoriek pre analýzu DNA. Znalkyňa opätovne oznámila súdu, že odporca 2/ bol nečinný, nedostavil sa na predvolanie na odber vzoriek pre DNA analýzu, dňa 19.10.2011 ani dňa 28.11.2011, a preto znalkyňa oznámila súdu, že vo veci nie je možné vypracovať znalecký posudok. V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. okresný súd ako súd I. stupňa v rámci vykonaného dokazovania rozhoduje o tom ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Aj keď okresný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie podaním znaleckého posudku a systém analýzy DNA určenia otcovstva odporcu 2/ vo vzťahu k maloletému dieťaťu tak vzhľadom na skutkové okolnosti mohol rozhodnúť o tom, či takýto dôkaz v konaní bude ďalej vykonávať alebo nie. Pokiaľ bolo v konaní preukázané, že odporca 2/ bol nečinný, vyhýbal sa určeným termínom odberu vzoriek, ktoré mu stanovila znalkyňa poverená vypracovať znalecký posudok, tak za daných okolností správne okresný súd dospel k záveru, že nie je dôvod na pokračovanie v nariadenom znaleckom dokazovaní, keďže marenie tohto dôkazu spôsoboval práve odporca 2/. Pokiaľ sa odporca 2/ bránil tým, že sa telefonicky ospravedlňoval z termínov odberu vzoriek, tak len v jednom prípade samotná znalkyňa potvrdila, že sa odporca 2/ písomne ospravedlnil, u ostatných termínov odberu takéto tvrdenie znalkyňa neuviedla, a nepreukázal to ani odporca 2/. Za daných okolností potom okresný súd musel posudzovať návrh na určenie otcovstva len zo skutkových okolností, ktoré mal v spise. V zmysle ust. § 94 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľka mala s odporcom 2/ intímny styk v rozhodnej dobe pre splodenie maloletého odporcu 1/. V tomto období mala intímny styk výlučne s odporcom 2/, pričom nebolo preukázané, že v rozhodnom období pre splodenie maloletého dieťaťa mala styk aj s iným mužom. Aj odporca 2/ v konaní pred dožiadaným súdom potvrdil, že mal intímne styky matkou maloletého dieťaťa, ktoré spadajú do rozhodného obdobia pre jeho splodenie. Odporca 2/ netvrdil takú okolnosť, ktorá by ako závažná ho vylučovala z otcovstva vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Poukazoval len na to, že sa necíti byť otcom maloletého dieťaťa. Pokiaľ za daných okolností okresný súd vyvodil, že vo vzťahu k odporcovi 2/ je splnená zákonná domnienka otcovstva uvedená v § 94 ods. 1, 2 Zákona o rodine, považuje takýto záver súdu prvého stupňa aj krajský súd za správny. Pokiaľ v podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu odporca 2/ namieta, že okresný súd nemal upustiť od vykonania znaleckého dokazovania analýzou DNA tak k tomu odvolací súd poznamenáva, že ako vyplýva zo spisového materiálu súdu prvého stupňa, bol to práve odporca 2/ ktorý sa viacnásobne nezúčastnil odberu vzoriek potrebných pre vykonanie analýzy DNA a tým aj zmaril podanie znaleckého posudku. Ak to bol odporca 2/, ktorý sa bránil odberu vzoriek, tak potom za daných okolností okresný súd správne postupoval, keď od vykonania takéhoto dôkazu v ďalšom konaní upustil. Keďže odporcovi 2/ svedčila zákonná domnienka otcovstva, správne okresný súd rozhodol, keď odporcu 2/ určil za otca maloletého odporcu 1/. V zmysle § 113 ods. 2 O. s. p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa. Keďže bolo preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, o maloleté dieťa sa od jeho narodenia stará matka a nedošlo k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, správne okresný súd v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine rozhodoval o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a za daných okolností správne zveril maloleté dieťa do výchovy a starostlivosti navrhovateľky. Pri určení vyživovacej povinnosti okresný súd správne prihliadol k ust. § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pokiaľ ide o matku maloletého dieťaťa, táto sa o dieťa osobne stará od jeho narodenia a jej jediným príjmom sú dávky v hmotnej núdzi. Odporca 2/ je zamestnaný v obchodnej spoločnosti Q., a. s. R., s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 11.178,- Kč. Vzhľadom na vek maloletého dieťaťa, jeho potreby, ako aj okolnosť, že otec t. j. označený odporca 2/ od narodenia na maloleté dieťa neprispieval, správne okresný súd rozhodol, keď odporcovi 2/ uložil povinnosť platiť na dieťa výživné vo výške 100,- eur mesačne. Takéto výživné považoval súd za primerané. Keďže odporca 2/ na výživné vo vzťahu k odporcovi 1/ neplatil, tak okresný súd správne priznal výživné za obdobie od 06. 06. 2009 do 29. 02. 2012 ako zameškané výživné. Toto umožnil odporcovi 2/ splácať v mesačných splátkach po 25,- eur spolu s bežným výživným. Odvolanie otca nepovažoval krajský súd za dôvodné a preto v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. V odvolacom konaní odporca 2/ úspech nemal. Navrhovateľka mala v odvolacom konaní úspech. Náhradu trov odvolacieho konania nežiadala nahradiť. Krajský súd preto navrhovateľke ako úspešnej účastníčke konania, ktorej by inak patrila náhrada trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. náhradu trov konania nepriznal, keďže ich náhradu nepožadovala. Z uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov X : X. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.