Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/215/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6910201083 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6910201083.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v obchodnoprávnej veci navrhovateľa INVESTEX GROUP, s.r.o. so sídlom Na Štepnici 1379/1, Zvolen, IČO: 36 034 665 proti odporcovi SLZ NOVA a.s. so sídlom Hlavná 133, Hnúšťa, IČO: 35 719 796, zast. advokátom JUDr. Alena Kožiaková, Adyho 2969/24, Lučenec o zaplatenie 4.385,15 Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote č.k. 3Cb 33/2010-439, IČS: 6910201083 zo dňa 13.06.2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote č.k. 3Cb 33/2010-439, IČS: 6910201083 zo dňa 13.06.2011 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 202,10 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.385,15 Eur s 0,05% úrokom z omeškania denne z tejto sumy od 04.02.2006 do zaplatenia, nahradiť mu trovy konania vo výške 263,-Eur a na účet jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 1.810,22 Eur. Rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že navrhovateľ od Zmluvy o dielo pod č. XXX/ XXX/XXX/XXX uzavretej dňa 10.11.2004 s odporcom, na základe ktorej sa ako zhotoviteľ zaviazal vykonať výmenu predného dielu plamencov na stredotlakovom parnom plynovom kotli 25t/h v.č. 5579 za dohodnutú zmluvnú cenu 34.661,09 Eur bez DPH odstúpil z dôvodu, že mu odporca ako objednávateľ diela druhú splátku ceny diela vo výške 23.079,73 Eur bez DPH zaplatil len čiastočne, pričom časť z nej vo výške 4.385,15 Eur nezaplatil vôbec. Z odstúpenia od zmluvy o dielo navrhovateľom vyplýva, že odstúpil aj z dôvodu neposkytnutia súčinnosti pri vykonávaní diela odporcom, keď mu neumožnil vykonať skúšobnú prevádzku, ktorá sa mala začať ihneď po prevzatí diela objednávateľom. Odstúpenie od zmluvy zo dňa 08.01.2007 bolo odporcovi doručené dňa 09.01.2007 tak, ako to vyplýva z prezentačnej pečiatky odporcu na oznámení. Odporca v konaní nespochybňoval platnosť odstúpenia od zmluvy, nie však z dôvodu neuhradenia faktúry, ktorou navrhovateľ vyfakturoval druhú splátku, pretože túto považoval za zaplatenú v celom rozsahu. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ odstúpil od zmluvy o dielo dôvodne, a to vzhľadom na omeškanie so zaplatením druhej splátky ceny diela odporcom, ktorá bola splatná 03.02.2006, pričom ustálil, že stav rozpracovanosti diela, rovnako ako námietky odporcu o nekvalitne prevedenom diele, ktoré mu navrhovateľ riadne neodovzdal nemajú na predmet sporu žiaden vplyv. Odstúpením navrhovateľa od zmluvy o dielo zanikli práva a povinnosti s účinkami ex nunc, preto okresný súd s poukazom na § 548 ods.2 Obch.zák. priznal navrhovateľovi ako zhotoviteľovi po odpočítaní nákladov úradnej tlakovej skúšky, ktoré ušetril nevykonaním diela sumu 4.385,15 Eur. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po odstúpení navrhovateľa od zmluvy o dielo by mu patrila cena diela až vo výške 12.636,86 Eur tak, ako to znalec prof. Ing. G. C., A.. v znaleckom posudku uviedol. V tejto sume je zahrnutý nielen nedoplatok na druhú splátku v sume 4.385,15 Eur, ale aj celá tretia splátka, ktorú navrhovateľ odporcovi nevyfakturoval, zvýšená o DPH v celkovej čiastke 8.251,71 Eur. Pretože dielo bolo vykonané a zostalo len uskutočniť úradnú tlakovú skúšku, z dôvodu, že súd nemohol prekročiť výšku sumy uplatnenej navrhovateľom priznal mu právo na zaplatenie ceny za ním vykonaný rozsah práce na diele len vo výške 4.385,15 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy od splatnosti faktúry č. XXXXXXXX, t.j. od 04.02.2006 až do zaplatenia. Okresný súd neprihliadol na argumenty odporcu ohľadom nekvalitne vykonanej práce navrhovateľom a ani na argumenty ohľadom neoprávneného fakturovania dane z pridanej hodnoty zo strany navrhovateľa, pretože navrhovateľ si dohodol cenu za dielo bez DPH, a preto podľa Zákona o cenách č. 18/1996 Z.z. mal navrhovateľ právo na jej vyfakturovanie. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal navrhovateľovi, ktorý bol v konaní plne úspešný. O náhrade trov štátu podľa § 148 ods.1 O.s.p. si vyhradil rozhodnúť až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. S rozhodnutím okresného súdu v prvej a druhej výrokovej vete sa neuspokojil odporca a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní namietal, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na tú skutočnosť, že podľa Zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 10.11.2004 v čl. V. Cena, bod 5.3 Splátkový kalendár mala byť odporcom uhradená druhá splátka v čiastke 3.079,73 Eur (695.300,-Sk) pred odovzdaním diela objednávateľovi. Tvrdil, že predfaktúra č. XXXXXXXX zo dňa 17.01.2005 je v plnej výške ním uhradená, čím boli zo strany odporcu splnené všetky finančné a vecné záväzky zo zmluvy o dielo ku dňu odstúpenia navrhovateľa od zmluvy. Navrhovateľ po vystavení tejto predfaktúry vždy, po každej poukázanej úhrade odporcom, vystavil faktúru v súlade s § 71 Zákona o DPH za službu prijatú predtým, než bolo poskytnutie služby skončené, pretože platca DPH je povinný vyhotoviť faktúru do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. V súlade s týmto zákonným ustanovením navrhovateľ postupoval, keď po čiastkových úhradách odporcom vystavil nasledovné faktúry, v ktorých rozúčtoval osobitne základ dane a DPH. Jednalo sa o faktúry pod čXX,, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX-až 92, ktoré boli vystavené v dňoch od 26.01. do 16.02.2005, každá v sume po 100.000,-Sk, okrem prvej faktúry, ktorá bola vystavená na sumu 195.300,- Sk vrátane DPH. Odporca tak navrhovateľovi zaplatil 695.300,-Sk - 23.079,73 Eur, čo mu oznámil listom zo dňa 16.08.2006. Ku dňu odstúpenia od zmluvy navrhovateľom, t.j. ku dňu 09.01.2007 boli všetky pohľadávky navrhovateľa uhradené, o čom svedčí aj list splnomocneného zástupcu navrhovateľa adresovaný konateľovi navrhovateľa dňa 10.03.2006. Navrhovateľom vystavená faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 30.12.2005 so splatnosťou dňa 03.02.2006 na sumu 4.385,15 Eur, zaplatenie ktorej je predmetom konania bola vystavená bez právneho dôvodu, pretože predfaktúra č. XXXXXXXX zo dňa 17.01.2005 v sume 23.079,73 Eur vrátane DPH bola odporcom riadne zaplatená. Napriek tomu, že odporca na pojednávaní dňa 17.05.2010 a tiež aj písomne navrhol, aby súd v súlade s ust. § 120 ods.1 O.s.p. pribral do konania znalca z odboru ekonómie a účtovníctva na preukázanie jeho tvrdení, okresný súd jeho návrhu na vykonanie tohto dôkazu nevyhovel. Odporca nesúhlasil ani s právnym posúdením veci okresným súdom pokiaľ ide o jeho námietky vady diela zistenej za účasti Technickej inšpekcie pre VTZ, kedy bola zistená vada materiálu plamenca - otvor o veľkosti 1 cm2, o čom predložil list zo dňa 03.06.2005, ktorým si uplatnil právo zo zodpovednosti za vady. Navrhovateľ vadu odstránil dňa 17.06.2005 a odporcovi oznámil, že kotol je možné uviesť do prevádzky. Z titulu zisťovania vadnosti dodávky navrhovateľa vzal navrhovateľ z poškodeného kotla odporcu na pokyn L.. W. vzorky o rozmeroch 10x20 cm, namiesto ktorých boli na toto miesto zavarené nové časti pôvodného plamenca, čo mohlo mať nesporne negatívny vplyv najmä pri zvaroch tak, ako to potvrdil aj konzultant znalca prof. Ing. P. N., A., ktorý na pojednávaní dňa 18.06.2011 uviedol, že vloženie staršieho materiálu, ktorý vykazuje známky opotrebenia môže mať negatívny vplyv, a to najmä pri zvaroch, pretože v tých miestach je materiál obzvlášť krehký, čo okresný súd nevzal pri skutkovom a ani pri právnom hodnotení do úvahy. Zamestnanci navrhovateľa spustili predmet diela do prevádzky bez toho, že by boli vykonali tlakovú skúšku, ktorá mala byť vykonaná pred skúšobnou prevádzkou. Keby tak boli urobili, boli by zistili vadu diela predtým, než bolo dielo spustené do prevádzky, v dôsledku čoho nesprávnym úradným a technologickým postupom spôsobili vadu diela. Odporca nesúhlasil s tým, aby znalec pribratý do konania odobral z predmetu diela dve vzorky o rozmere 30x30 cm na preukázanie jeho tvrdení o tom, že dielo je vykonané vadne, pretože by sa dielo, ktoré svojpomocne sprevádzkoval absolútne znehodnotilo, úradná skúška by stratila platnosť a vznikla by mu škoda minimálne vo výške sumy 27.726,88 Eur, ktorú už zaplatil navrhovateľovi. Aj keď nebolo znaleckým dokazovaním preukázané, že defekt na plamenci bol spôsobený navrhovateľom, už samotné odobratie vzorky navrhovateľom bez súhlasu odporcu a jej nahradenie starším materiálom spôsobilo, že sa dielo znehodnotilo, stalo sa vadným, preto sa dodávka navrhovateľa pre tieto vady nemôže považovať za riadne splnenú. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ podaním doručeným okresnému súdu dňa 24.08.2011, v ktorom uviedol, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. K argumentácii odporcu k spôsobu a výške fakturácie v priebehu realizácie diela uviedol, že trvá na svojom stanovisku, že splátka ceny diela vo výške 23.079,73 Eur (695.300,-Sk) predstavovala sumu bez DPH, ku ktorej bol navrhovateľ povinný účtovať príslušnú výšku DPH a odporca ju bol povinný zaplatiť. Celková výška druhej splátky ceny diela tak predstavovala sumu 27.464,88 Eur (827.407,-Sk), z ktorej však odporca sumu 4.385,15 Eur navrhovateľovi nezaplatil. Argumenty odporcu ohľadom vady diela a nekvalitného vykonania diela navrhovateľom nie je možné akceptovať, keďže sám odporca neumožnil odobrať vzorky z dodaného diela navrhovateľom, čím znemožnil súdnemu znalcovi prof. Ing. G. C., A.. objektívne a nestranne posúdiť stav plamencov, výmena ktorých bola predmetom zmluvy o dielo. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 202,10 Eur za vyjadrenie k odvolaniu. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a § 156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa plne stotožňuje s výrokom rozhodnutia okresného súdu vo veci samej, ktorý je vecne správny, pretože odvolací súd dospel k rovnakým skutkovým zisteniam a skutkovým záverom ako súd prvého stupňa. Medzi účastníkmi sporu nebolo sporné, že navrhovateľ vykonal pre odporcu výmenu predného dielu plamencov na stredotlakovom parnom plynovom kotle tak, ako sa na to zaviazal v čl. III Zmluvy o dielo pod č. XXX/XXXXX/XXX zo dňa 10.11.2004 a ani tá skutočnosť, že odporca súhlasil so zaplatením ceny za zhotovenie diela vo výške 1.044.200,-Sk bez DPH. Navrhovateľ súhlasil s tým, aby odporca zaplatil cenu za zhotovenie diela v troch splátkach, výšku ktorých zmluvné strany dohodli v čl. V bod 5.3 tak, že 140.000,-Sk zaplatí odporca do 7 dní od podpísania zmluvy, t.j. do 17.11.2004, druhú splátku vo výške 695.300,-Sk zaplatí pred odovzdaním diela objednávateľovi a zvyšok sumu 208.900,-Sk zaplatí odporcovi ako objednávateľovi diela až po odovzdaní diela a odstránení vád a nedorobkov uvedených v odovzdávacom protokole. Odporca sa zaviazal platiť cenu diela podľa čl. VI bod 6.1. na základe faktúr, ktoré mal zhotoviteľ vystaviť a odoslať objednávateľovi ku koncu kalendárneho mesiaca. Zmluvné strany dohodli lehotu splatnosti faktúr na 30 dní od ich doručenia. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že splátky ceny diela dohodnuté v čl. V bod 5.3 boli rovnako ako celková suma ceny diela uvedená v čl. V bod 5.2 dohodnuté bez DPH. Zmluvné strany zároveň v čl. XIII bod 13.7 dohodli, že nedodržanie splatnosti faktúr bude považované za prekážku na strane objednávateľa, počas ktorej doby neplynie v zmluve stanovený čas plnenia dohodnutý s dátumom začiatku realizácie diela na deň 20.12.2004 a na dátum ukončenia diela 10.01.2005. V bode 8.18 dohodli zmluvné strany, že prípravu a vykonanie komplexného vyskúšania zabezpečí zhotoviteľ na vlastné náklady a v bode 8.22 dohodli, že podmienkou odovzdania a prevzatia diela je úspešné vykonanie všetkých skúšok predpísaných osobitnými predpismi a záväznými normami doklady, ktoré podmieňujú prevzatie diela odporcom ako objednávateľom. Odporca sa v bode 8.25 zmluvy zaviazal, že dielo prevezme aj v prípade, že v zápise o odovzdaní a prevzatí budú uvedené vady a nedorobky, ktoré sami o sebe a ani v spojení s inými nebránia plynulej a bezpečnej prevádzke diela. V bode 8.27 zmluvy sa objednávateľ zaviazal zabezpečiť prevádzkové podmienky na skúšobnú prevádzku, ktorá sa mala začať ihneď po prevzatí diela objednávateľom. Zo spisového materiálu vyplýva, že prvú splátku za dielo vykonávané navrhovateľom vo výške 140.000,- Sk zaplatil odporca navrhovateľovi dňa 01.12.2004, a to na základe faktúry č.XX.XX.XXXX vystavenej 02.12.2004 so splatnosťou 09.12.2004 bez DPH a s DPH predstavovala sumu 166.600,-Sk (5.530,11 Eur). Navrhovateľ pred odovzdaním diela vystavil pre zaplatenie druhej splátky vo výške 695.300,-Sk bez DPH (23.079,73 Eur) viacero faktúr, a to 1/ faktúru pod č. XX.XX.XXXX zo dňa 26.01.2005 na sumu 164.117,65 Sk bez DPH, spolu s DPH vo výške 195.300,-Sk (56.482,77 Eur s DPH), 2/ faktúru č. XXXXXXXX vystavil dňa 28.01.2005 na sumu 84.033,61 Sk bez DPH, t.j. 100.000,-Sk s DPH, čo zodpovedá sume 3.319,39 Eur a následne vystavil faktúry 3/,4/,5/ a 6/ v rovnakej výške po 100.000,- Sk s DPH pod č. XX.XX.XXXX,zo dňa 03.02.2005, č.XXXXXXXX zo dňa 07.02.2005, č.XX.XX.XXXX, zo dňa 11.02.2005, č. Q. zo dňa 16.02.2005 a 7/ faktúru č.XX.XX.XXXX,vystavil dňa 30.12.2005 so splatnosťou 03.02.2006 na sumu 111.014,29 Sk bez DPH, spolu s DPH na sumu 132.107,-Sk, čo zodpovedá 4.385,15 Eur s DPH. Práve táto posledná faktúra, ktorá nebola zo strany odporcu zaplatená je predmetom konania. Suma 695.300,-Sk bez DPH (23.079,73 Eur) ako druhá, medzi zmluvnými stranami dohodnutá splátka za vykonanie diela navrhovateľom spolu s pripočítaním DPH činila čiastku 827.407,-Sk, čo pri prepočte na eurá zodpovedá sume 27.464,88 Eur s DPH. Navrhovateľ v konaní jednoznačne preukázal listinnými dôkazmi, že odporca zaplatil na druhú splátku sumu zníženú o 4.385,15 Eur s DPH, v dôsledku čoho sa tak dostal do omeškania s úhradou tejto platby a navrhovateľ si preto uplatnil voči nemu aj právo na úrok z omeškania vypočítaný v súlade s § 369 ods.1 Obch.zák. vo výške 13% ročne od 04.02.2006 do 31.12.2008 z dlžnej sumy a vo výške 12,50% ročne od 01.01.2009 až do zaplatenia, ktorý neskôr upravil na 0,05 % denne z dlžnej sumy od 04.02.2006 až do zaplatenia. Navrhovateľ omeškanie s úhradou druhej splátky posúdil ako podstatné porušenie zmluvy, na základe čoho od zmluvy o dielo odstúpil. Odporca nesúhlasil s doúčtovaním DPH navrhovateľom so značným časovým odstupom, keď faktúru č. 36300208 vystavil až 03.02.2006, pričom celá suma 111.014,29 Sk bola dofakturácia DPH za všetky predchádzajúce faktúry vystavené navrhovateľom pre odporcu a navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonómie a účtovníctva na opodstatnenosť účtovania DPH navrhovateľom. Okrem nesúhlasu s doúčtovaním DPH odporca namietal aj ďalšiu skutočnosť, a to vadné plnenie zo strany navrhovateľa, pretože pred zápisničným odovzdaním diela navrhovateľom odporcovi bola zistená vada materiálu plamenca na stredotlakom parnom plynovom kotle, a to za účasti inšpektora Technickej inšpekcie pre VTZ z Banskej Bystrice dňa 03.06.2005 - otvor o veľkosti asi 1 cm2, ktorý sa prejavil po 4,5 mesiaci prevádzky kotla, v dôsledku čoho navrhol vykonať znalecké dokazovanie na zistenie skutočnosti, čo spôsobilo vadu materiálu plamenca na tomto kotle, pretože výsledky materiálového rozboru spracovaného spoločnosťou SES inspekt s.r.o. na vzorky plamenca kotla STEAMBLOCK 2500d.d., ktoré predložil navrhovateľ nepovažoval za vierohodné. Odporca namietal, že pred vypracovaním posúdenia neboli odporcovi predložené vzorky plamenca, ktoré boli následne predmetom chemickej analýzy, preto nie je možné overiť ich identitu, pričom z nich pri skúmaní vyplynulo, že chemickou analýzou nánosu z vonkajšieho povrchu tejto vzorky bol zistený pomerne vysoký obsah síranov, a teda, že jednou zo zložiek spalín spaľovaných v kotle bola tiež síra. Prostredie, ktoré obsahuje síru zvyšuje intenzitu korózneho poškodenia, pričom stačí, aby sírne zložky boli v plynnom prostredí prítomné už v malých koncentráciách. S takýmto záverom posúdenia odporca tiež nesúhlasil a poukázal na posúdenie pyrolízneho kondenzátu z hľadiska zaradenia ako paliva vypracovaného Výskumným ústavom pre petrochémiu a.s. Prievidza, ktoré je dôkazom o tom, že vznik väčšieho množstva znečisťujúcich látok ako napr. oxidov síry, halogénov, príp. ťažkých kovov je vylúčený z dôvodu ich absencie v pôvodnom kondenzáte. Odporca preto žiadal, aby sa vykonalo znalecké dokazovanie na to, ako mohlo ovplyvniť zloženie materiálu nového plamenca spaľovanie kondenzátu pri nezmenenom technologickom postupe a nezmenenej kvalite kondenzátu a aké sú parametre nového plamenca - materiálové zloženie a či toto zloženie materiálu bolo vhodné na spaľovanie kondenzátu. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného prof. Ing. G. C., Y.., R., ktorý posudok vypracoval v spolupráci s prof. Ing. P. N., A. vyplynulo, že pre vykonanie mechanických skúšok, svetelnej optickej mikroskopie ako antidatívnej chemickej analýzy je potrebné vziať reprezentatívnu vzorku plamenca o veľkosti 30x30 cm, čo znamená znefunkčnenie inštalovaného prevádzkovaného plamenca, s ktorým odberom odporca tak, ako to vyplýva zo zápisu zo dňa 18.11.2010, nesúhlasil. Odporca nesúhlasil ani so závermi znalca obsiahnutými v znaleckom posudku č. 13/2010. Znalec zotrval na svojom stanovisku, že zistenie príčiny poškodenia kotla je možné jedine vykonaním metalografickej skúšky odobratím vzorky, bez ktorého nie je možné podať kvalifikovanú odpoveď. Uviedol tiež, že ak došlo k bodovej korózii na kotle, nie je možné vylúčiť, že ju mohli spôsobiť siričitany, o ktorých je známe, že sú korozívnym materiálom, ale nie je možné vylúčiť ani to, že sa jednalo o materiálovú vadu plamenca, čo však je možné potvrdiť iba metalografickou skúškou. Navrhovateľ v konaní doručil súdu atesty plamencov, ktoré boli použité pri výmene v súlade so zmluvou o dielo založené na čl. 271 a nasl. a súčasťou spisového materiálu je aj znalecký posudok prof. Ing. P. N., A.., ktorý na otázku posúdenia predložených atestov uviedol, že pre posúdenie použitých materiálov je potrebný odber reprezentatívnej vzorky z daného konštrukčného zariadenia a vykonanie experimentálnych skúšok, pretože posudzovať použitý materiál navrhovateľom len na základe dodaných atestačných listov nie je možné. Pokiaľ ide o použitú oceľ uviedol, že pre vyššie teploty žiarupevná, neušľachtiteľná nelegovaná oceľ je vhodná na súčasti vyrobené z plechu pre tepelné energetické zariadenia podľa ČSN 24 0090 a na tlakové nádoby podľa ČSN 69 0010 je tá oceľ, ktorá sa použila na plamence navrhovateľom pre tieto tepelne energetické zariadenie. Pri výsluchu znalca prof. Ing. P. N., A.. na otázku právnej zástupkyne odporcu, aký vplyv na kotol mohla mať okolnosť, že po odobratí vzorky umiestnil navrhovateľ na dané miesto materiál z pôvodného plamenca znalec uviedol, že vo všeobecnosti je vloženie staršieho materiálu, ktorý vykazuje známky opotrebenia, a to najmä pri zvaroch možný negatívny vplyv, avšak zdôraznil, že kvalifikovanú odpoveď by mohol dať len vtedy, keby túto vzorku mohol vyhodnotiť. Z dokazovania vykonaného pred okresným súdom vyplýva, že napriek vypracovaným znaleckým posudkom sa odporcovi v konaní nepodarilo preukázať jeho tvrdenie, že navrhovateľ zhotovil dielo vadne, a to použitím nekvalitného materiálu, a to ani napriek argumentácii odporcu o tom, že nemohol pripustiť, aby pribratý znalec odobral z predmetu diela dve vzorky o rozmer 30x30 cm, pretože by sa tým dielo, ktoré svojpomocne sprevádzkoval absolútne znehodnotilo, stratila by platnosť úradná skúška a vznikla by mu škoda značného rozsahu, ako aj napriek tomu, že považoval dodávku zo strany navrhovateľa za vadnú, ktorú mu zhotoviteľ diela riadne neodovzdal, v dôsledku čoho nemá právo ani na zaplatenie uplatnenej sumy. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 18/1996 Z.z. zákona o cenách v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy cena je peňažná suma dohodnutá pri nákupe a predaji tovaru. Za cenu podľa tohto zákona sa považuje aj tarifa. Podľa § 3 ods. 1 cit. zák. dohoda o cene je dohoda o výške ceny alebo dohoda o spôsobe, akým sa cena vytvorí, s podmienkou, že tento spôsob cenu dostatočne určuje. Dohoda o cene vznikne aj tým, že kupujúci zaplatí cenu tovaru vo výške požadovanej predávajúcim. Podľa ods. 3 cit. ust. súčasťou ceny tovaru vymedzeného dohodnutými podmienkami môžu byť úplne alebo sčasti náklady na obstaranie, spracovanie, obeh tovaru a zisk. Súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty, príslušná spotřební daň a pri dovážanom tovare aj clo a iné platby vyberané v rámci uplatňovania nesadzobných opatrení ustanovené osobitnými predpismi. Predávajúci na požiadanie cenových orgánov spracúva a předkládá kalkuláciu nákladov a zisku v rozsahu, ktorý ustanoví Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Podľa § 2 ods. 1 písm.a) zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, Podľa § 3 ods. 1 cit. zák. zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Podľa ods.2 cit. ust. ekonomickou činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, 1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. Podľa § 8 ods. 1, písm. b) cit. zák. dodaním tovaru je dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy. Podľa § 19 ods. 1 cit. zák. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Podľa ods. 2 cit. ust. daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa ods. 3 cit. ust., ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutečňuje čiastkovo alebo opakovane počas trvania zmluvy, považuje sa tovar alebo služba za dodaný dňom, keď má byť podľa zmluvy zaplatené za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu, a ak je dohodnutá platba za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar alebo služba za dodaný najneskôr posledným dňom 12. mesiaca. Za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. Za opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách. Podľa ods. 4 cit. ust., ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. Podľa § 548 ods.2 Obch.zák., ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie objednávateľa a ak prekážka pre splnenie povinnosti objednávateľa nespočíva v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť ( § 374), patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy. Od tejto ceny sa však odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu. Podľa § 374 ods.1 Obch.zák. za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. Podľa ods.2 cit. ust. zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov. Podľa ods.3 cit. ust. účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne rozhodol, keď povinnosť navrhovateľa účtovať DPH k cene diela, ktoré pre odporcu zhotovil posúdil ako povinnosť vyplývajúcu pre navrhovateľa nielen zo zákona o cenách, ale aj zo zákona o DPH. Zo súdom zisteného skutkového stavu vyplýva, že zmluvné strany uzavreli písomne zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obch. zák. na dodávku plamencov pre kotol odporcu, avšak dielo navrhovateľ, a to aj pre nesúčinnosť odporcu nedokončil, od zmluvy z dôvodov na strane odporcu odstúpil a žiada zaplatenie ceny, ktorú mu odporca za vykonanú časť diela nezaplatil. Ak zanikne zmluva uzavretá v režime Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy, vysporiadajú sa účastníci zmluvy, ak nie je dohodnuté inak podľa zásad stanovených v § 351 ods. 2 Obch.zák.. Pri zmluve o dielo je takto stanovený spôsob doplnený o pravidlá vzájomného vysporiadania účastníkov zmluvy o dielo v ustanoveniach § 543 až § 545 a v ust. § 548 ods. 2. Obch. zák. Z cit. ustanovení je zrejmé, že právo na zaplatenie ceny diela zakladá len ust. § 548 ods. 2 obch. zák., a to aj preto, že od zmluvy odstúpil zhotoviteľ. Z ust. § 546 ods.1 Obch.zák. jednoznačne vyplýva, že objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom stanoveným v zmluve. Zmluvné strany si môžu podľa ods.2 cit. ust. dohodnúť aj poskytnutie záloh na cenu za dielo, čo je v obchodnom styku obvyklé, pričom však je vždy dôležité dohodnúť nielen ich počet, ale aj výšku, prípadne ich naviazanie na ukončenie jednotlivých etáp vykonávaných prác. Zálohy, ktoré objednávateľ poskytne na vykonanie diela si následne účastníci zmluvy vysporiadajú pri zaplatení ceny za vykonané dielo. Ak by nedošlo k dohode o zálohách - splátkach, bol by odporca ako objednávateľ povinný zaplatiť plnú cenu diela v dobe, ktorú by si dohodol v zmluve alebo postupom podľa § 548 ods.1 Obch.zák. Ak sú dohodnuté zálohy - splátky tak, ako je tomu v prejednávanej veci, je objednávateľ povinný tieto podľa dohody zmluvných strán do lehoty splatnosti, keďže bola v zmluve o dielo dohodnutá, zaplatiť. Len ak nevyplýva z dohody strán niečo iné, je súčasťou ceny diela aj DPH tak, ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 3 Zákona o cenách č. 18/1996 Z.z. v platnom znení. Z dohody o cene obsiahnutej v zmluve o dielo vyplýva, že DPH ako súčasť ceny diela medzi účastníkmi sporu dohodnutá nebola. To však neznamená, že navrhovateľ nemá povinnosť zaplatiť DPH tak, ako mu to vyplýva z § 2 ods.1 písm.a/ zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, pretože ide o zákonom stanovenú povinnosť, o ktorej sa ani zmluvné strany nemôžu dohodnúť tak, žeby by sa ich dohoda dostala do rozporu s uvedeným zákonom. Predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, pričom podľa § 8 ods.1 písm. b/ cit. zák. sa za dodávku tovaru považuje aj dodávka stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo. Podľa § 19 ods.1 cit. zák. vznikla daňová povinnosť navrhovateľovi dňom dodania tovaru - uskutočnenia prác na kotle odporcu, za ktorý je treba považovať aj deň čiastkového dodania tovaru, resp. vykonania prác tak, ako to vyplýva z ods. 3 písm. a/ cit. ust. s tým, že podľa ods. 4 cit. zák. vznikla navrhovateľovi daňová povinnosť z každej prijatej platby za ním vykonanú časť diela, ktorú mu odporca zaplatil, a to dňom jej prijatia. (SR 1/2004 str. 20) Zmluvné strany dohodli splatnosť ceny diela v troch splátkach, ktoré bol odporca povinný zaplatiť do uplynutia lehoty splatnosti. Aj keď sa zmluvné strany nedohodli v zmluve na platení ceny diela s DPH, táto skutočnosť nič nemení na tom, že navrhovateľ bol povinný túto odviesť a zároveň bol povinný ju vyúčtovať odberateľovi podľa zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením odporcu v odvolaní, že navrhovateľovi právo na doúčtovanie dane z pridanej hodnoty nevzniklo, pretože ak by daň z pridanej hodnoty odporcovi ako objednávateľovi diela nevyfakturoval, postupoval by v rozpore so Zákonom o dani z pridanej hodnoty a navyše by mu vznikla škoda, pretože by sa mu majetok znížil o DPH, ktorú musel odviesť, a to bez ohľadu na to, či a kedy mu objednávateľ DPH reálne zaplatí. Odporca ani na svoje tvrdenia, že zaplatil navrhovateľovi celú, v poradí druhú splátku sumy spolu s DPH tak, ako bol povinný túto zaplatiť podľa zmluvy o dielo a podľa zák. č. 222/2004 Z.z. v platnom znení v konaní pred okresným súdom nepreukázal. Na jeho tvrdenie navrhol síce vykonať znalecké dokazovanie z odboru ekonómie, ktoré však tak, ako to správne okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol by nebolo ani hospodárne a ani nie je potrebné, pretože okresný súd si právne posúdenie nároku navrhovateľa na uplatnenie DPH vykonal sám, pričom správnosť jeho právnych záverov vyplýva aj z ustálenej judikatúry súdov. Keďže odporca preukázateľne nezaplatil druhú splátku ceny diela v plnej výške, a to spolu s DPH, je nielen zistenie rozhodujúcich skutočností súdom prvého stupňa pre posúdenie základu navrhovateľom uplatneného nároku na zaplatenie dlžnej sumy, a to vrátane dohodnutého úroku z omeškania za jej oneskorenú úhradu, ale aj následné posúdenie vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom s poukazom na § 548 ods.2 Obch.zák. správne. Obchodný zákonník umožňuje stranám zmluvy o dielo dohodnúť okamih vzniku práva na zaplatenie ceny nielen vo väzbe na vykonanie diela, ale aj napr. vo väzbe na odovzdanie predmetu diela. Na rozdiel od vykonania diela, ktoré zahŕňa jeho riadne ukončenie a odovzdanie predmetu diela objednávateľovi v mieste stanovenom v § 544 Obch.zák., samotné odovzdanie predmetu diela v sebe nezahŕňa jeho riadne ukončenie, t.j. ku vzniku nároku na zaplatenie ceny diela vo väzbe na odovzdanie predmetu diela nie je podstatné, či bolo dielo ukončené riadne, t.j. bez vád. Obchodný zákonník ani neumožňuje, aby objednávateľ bez dohody so zhotoviteľom sám odstránil alebo nechal odstrániť vady diela, pretože takýto postup je možný len vtedy, ak si objednávateľ uplatnil právo na zľavu z ceny alebo pokiaľ od zmluvy o dielo odstúpil. Ak si však účastníci zmluvy o dielo dohodli, že cena diela bude platená v splátkach, a to v závislosti na vykonaných prácach, nie je pre vznik práva na zaplatenie ceny diela rozhodujúce vykonanie diela (Soubor rozhodnutí Nejvyššího soudu, Praha: C. H. Beck 27/2004 str.38). K tvrdeniu odporcu, že navrhovateľ plnil dielo podľa zmluvy o dielo vadne, a preto nesie zodpovednosť za vadné plnenie, na základe ktorého nemohlo dôjsť ani k odovzdaniu diela riadne a včas je treba uviesť, že navrhovateľ ako zhotoviteľ dohodol v zmluve o dielo zaplatenie ceny diela tak, že mohol požadovať platenie v splátkach bez ohľadu na to, že by dielo malo vady a že by muselo byť platenie ceny diela - a to aj prípadných splátok naviazané na odovzdanie diela, prípadne že by mal nárok na zaplatenie ceny diela až jeho odovzdaním. V praxi nie je neobvyklé, že zmluvné strany dohodnú vznik práva na zaplatenie ceny diela v nadväznosti na odovzdanie predmetu diela. Ak by totiž bolo dojednané platenie ceny diela v nadväznosti na splnenie záväzku, nevzniklo by pri vadnom plnení zhotoviteľovi právo na zaplatenie ceny diela. Pokiaľ by teda doba vzniku práva na zaplatenie ceny nebola v zmluve dohodnutá a postupovalo by sa podľa ust. druhej vety ods.1 § 548 Obch.zák., bolo by možné žiadať zaplatenie ceny diela len pri bezvadnom plnení, pretože dielo, ktoré je vadné nie je možné podľa § 554 ods.1 Obch.zák. považovať za riadne vykonané dielo. Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že pre zhotoviteľa diela je dôležité dohodnúť okamih vzniku práva na zaplatenie ceny diela v zmluve a tiež dohodnúť, či podmienkou vzniku práva na zaplatenie ceny diela je výzva zhotoviteľa na zaplatenie, za ktorú je možné považovať aj zaslania faktúry, pričom v takom prípade je dôležité tiež dohodnúť dobu splatnosti faktúry, čo v prejednávanej veci bolo splnené. Odstúpenie navrhovateľa od zmluvy o dielo podľa § 351 ods.2 Obch.zák. má za následok nutnosť vzájomného vysporiadania účastníkov zaniknutej zmluvy, a to práve v nadväznosti na ust. § 548 ods.2 Obch.zák., pretože táto úprava je úpravou špeciálnou k ust. § 351 ods.2 Obch.zák. riešiaca v prípade zmluvy o dielo odchýlne nároky, ktoré vyplývajú zo vzájomne poskytnutých plnení a ich následné vysporiadanie. Ak teda navrhovateľ od zmluvy o dielo odstúpil z toho dôvodu, že mu odporca nezaplatil včas druhú splátku z dohodnutej ceny diela, pričom podľa ust. § 351 ods.1 Obch.zák. doručením oznámenia o odstúpení od zmluvy odporcovi zmluva o dielo zanikla, má aj v prípade zániku nesplneného záväzku zhotoviteľ nárok na zaplatenie ceny diela podľa uzatvorenej zmluvy o dielo, ak odstúpil od zmluvy práve preto, že objednávateľ je v omeškaní a toto omeškanie nebolo spôsobené okolnosťami, ktoré vylučujú jeho zodpovednosť podľa § 374 Obch.zák. Z ceny diela je však potrebné odpočítať to, čo nemusel zhotoviteľ vynaložiť na vykonanie diela, t. j. cenu za vykonanie skúšok, ktorá s prihliadnutím na znalcom vyčíslený celkový nárok na doplatenie ceny diela navrhovateľovi objednávateľom, ktorý by bol vyšší než je nárok uplatnený týmto návrhom, nemala vplyv na priznanie uplatnenej sumy. Odporca v konaní nepreukázal žiadnu okolnosť, ktorá by vylučovala zodpovednosť podľa § 374 Obch.zák. a ani takú prekážku, ktorá nastala nezávisle na jeho vôli ako objednávateľa a ktorá mu bránila v splnení jeho povinností. Nešlo ani o prekážku, ktorú nemohol objednávateľ predvídať alebo žeby bola nastala nezávisle na jeho vôli. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že navrhovateľ ako zhotoviteľ diela má nárok na zaplatenie tej časti ceny diela, ktorú podľa zmluvy o dielo vykonal, od ktorej je potrebné odpočítať to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v celom rozsahu. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho podľa § 219 O.s.p. v celom rozsahu potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal navrhovateľovi, ktorý bol v konaní plne úspešný. Trovy navrhovateľa v odvolacom konaní zodpovedajú odmene za zastupovanie pre právneho zástupcu navrhovateľa ku dňu ukončenia jeho zastupovania, čo oznámil odvolaciemu súdu, a to za 1 úkon - vyjadrenie k odvolaniu odporcu vo výške 161,01 Eur, 1x režijný paušál vo výške 7,41 Eur a 20% DPH vo výške 33,68 Eur, čo spolu zodpovedá sume 202,10 Eur, a to v súlade s § 10 a § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.