Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/22/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6910209123 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6910209123.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci navrhovateľa W.. I. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. J. č. XXXX/XXX, X., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Aeguitas, s.r.o., so sídlom Na Troskách 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, proti odporcom 1/ C. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. č. XXXX/XX, J., 2/ I. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. č. XXX, P., 3/ E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. č. XXX, Y. a 4/ J.. C. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. L. č. X/XX, J., právne zastúpenej JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Daxnerova č. 5, 979 01 Rimavská Sobota, o určenie čiastočnej neplatnosti darovacej zmluvy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. k. 9C/124/2010-98 zo dňa 03. 10. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporkyňa 4/ je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov tohto odvolacieho konania vo výške 77,29 Eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa Advokátskej kancelárie Aeguitas, s.r.o., so sídlom Na Troskách 26, 974 01 Banská Bystrica, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXX, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd (v poradí druhým) rozsudkom zo dňa 03. 10. 2011 určil, že darovacia zmluva uzatvorená dňa 14. 07. 2008 medzi odporcami 1/ až 4/ je neplatná v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu odporkyne 1/ C. C., rod. V., k pozemku nachádzajúcemu sa v katastrálnom území G., obec Y., okres O. D., vedený Správou katastra O. D. na LV č. XX ako pozemok KN - C parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 375 m2 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/576 k celku do vlastníctva odporkyne 4/, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra O. D. pod V XXXX/XXXX (prvý výrok). O náhrade trov konania rozhodol tak, že odporkyniam 1/ a 4/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania (z titulu náhrady súdneho poplatku za návrh a odvolanie) vo výške 199,- Eur a náhradu trov konania z titulu náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 773,92 Eur, na presne špecifikovaný účet jeho právneho zástupcu, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok) a zároveň rozhodol, že navrhovateľovi právo na náhradu trov konania voči odporcom 2/ a 3/ nepriznáva (tretí výrok). V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal určenia, že Darovacia zmluva uzatvorená dňa 14. 07. 2008 medzi odporcami 1/ až 4/ je neplatná v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu odporkyne 1/ k pozemku nachádzajúcemu sa v katastrálnom území G., obec Y., okres O. D., evidovanému Správou katastra O. D. na LV č. XX, ako pozemok KN - C parc. č. XXX/X záhrady o výmere 375 m2, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/576-in k celku (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť"), do vlastníctva odporkyne 4/, z dôvodu, že týmto právnym úkonom došlo k porušeniu jeho zákonného predkupného práva v zmysle ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka. Následne okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, že „účastníci konania uzavreli dňa 14. 07. 2008 darovaciu zmluvu, kde mimo iného odporkyňa 1/ previedla na odporkyňu 4/ ako obdarovanú svoj spoluvlastnícky podiel vedený na LV č. XX ... ohľadom parc. č. XXX/X, podiel vo výške 1/576-in. Predmetom darovacej zmluvy boli aj prevody spoluvlastníckych podielov na LV č. XXX a LV č. XXX katastrálne územie G., ktoré však nie sú predmetom tohto konania." Ďalej okresný súd konštatoval, že „navrhovateľ ako spoluvlastník nehnuteľností sa listami zo dňa 12. 05. 2010 dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy zo dňa 14. 07. 2008 z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka. Listiny obsahujúce dovolanie sa neplatnosti boli doručené jednotlivým účastníkom zmluvy dňa 17. 05. 2010 a 18. 05. 2010. Navrhovateľ sa dovolával relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy s poukazom na porušenie zákonného predkupného práva v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka, keďže odporkyňa 1/ ako darca previedla svoj spoluvlastnícky podiel k pozemku do vlastníctva odporkyne 4/ ako obdarovanej, ktorá nebola jej blízkou osobou, bez toho, aby tento spoluvlastnícky podiel bol písomne ponúknutý ostatným spoluvlastníkom." V tejto súvislosti okresný súd ďalej uviedol, že „keďže navrhovateľ sa dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu voči všetkým účastníkom zmluvy, dovolaním sa tejto neplatnosti sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Neplatnosť právneho úkonu nastala v danom prípade doručením listiny jednotlivým účastníkom zmluvy o dovolaní sa neplatnosti darovacej zmluvy v dňoch 17. 05. 2010 a 18. 05. 2010. Dňom 18. 05. 2010 sa stala darovacia zmluva neplatnou voči všetkým účastníkom zmluvy a na základe toho si už navrhovateľ nemôže uplatňovať svoje nároky v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka voči nadobúdateľovi z predmetnej darovacej zmluvy, keďže na neho platne spoluvlastnícky podiel od prevádzateľa neprešiel. Keďže odporkyne 1/ a 4/ neakceptovali dobrovoľne neplatnosť darovacej zmluvy v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu na LV č. 26, navrhovateľovi neostávala iná možnosť, ako domáhať sa svojho nároku žalobou na súde o vyslovenie neplatnosti darovacej zmluvy, za účelom zosúladenia právneho stavu so stavom v katastri nehnuteľností, pretože na liste vlastníctva je stále vedená k predmetnému podielu ako vlastníčka odporkyňa 4/, ktorá platne spoluvlastnícky podiel nenadobudla." Keďže v prípade predmetnej žaloby ide o určovaciu žalobu podľa ustanovenia § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p."), okresný súd sa v ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia venoval otázke, či v tomto prípade existuje na strane navrhovateľa naliehavý právny záujem v zmysle uvedeného procesnoprávneho ustanovenia. V tejto súvislosti konštatoval, že navrhovateľ svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení „videl v tom, že po dovolaní sa čiastočnej relatívnej neplatnosti právneho úkonu bez súdneho rozhodnutia nie je možné vykonať zmenu v katastri nehnuteľností, kde je stále zapísaná odporkyňa 4/", a teda až „na základe súdneho rozhodnutia sa odstráni právna neistota v postavení navrhovateľa a obnoví sa jeho predkupné právo. Po dovolaní sa neplatnosti navrhovateľ už nemá možnosť žalovať o splnenie povinnosti." Následne okresný súd konštatoval, že „navrhovateľ mal k dispozícii viacero možností, ktorými sa mohol domáhať realizácie svojho nároku pri porušení predkupného práva" a keďže „si vybral možnosť dovolávať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, túto jeho vôľu a uskutočnený výber prostriedkov je potrebné rešpektovať. Pri splnení podmienok dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, keďže na základe rozhodnutia súdu o vyslovení neplatnosti právneho úkonu príslušná správa katastra v zmysle § 34 ods. 2 zák. č. 162/95 Z. z. rozhodne, resp. vyznačí stav pred napadnutým právnym úkonom, a tým sa zmení právne postavenie navrhovateľa, keďže sa mu obnoví predkupné právo k prevádzanému podielu voči pôvodnému prevádzateľovi - odporkyni 1/." Okrem toho okresný súd uviedol, že „navrhovateľ má taktiež právny záujem na vyslovení neplatnosti právneho úkonu z toho dôvodu, že dovolaním sa neplatnosti právneho úkonu sa stala darovacia zmluva neplatnou v napadnutej časti, avšak v katastri nehnuteľností stále svedčí vlastnícke právo k prevádzanému podielu v prospech odporkyne 4/, na ktorú však spoluvlastnícky podiel platne neprešiel." V súvislosti s riešením otázky naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení okresný súd poukázal i na to, že sa riadil aj právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v jeho rozhodnutí 17Co/30/2011, ktorým zrušil predchádzajúci prvostupňový rozsudok. Záverom uviedol, že neakceptoval argument odporkyne 4/, že „vyhovením návrhu navrhovateľa by došlo k porušeniu jej predkupného práva v zmysle § 140, druhá veta Občianskeho zákonníka", pretože „po dovolaní sa neplatnosti právneho úkonu navrhovateľom, tento právny úkon sa stáva neplatným od počiatku, a tým pádom sa spoluvlastnícky podiel platne neprevádzal, a tým nemohlo dôjsť k porušeniu predkupného práva odporkyne 4/, keďže z neplatného právneho úkonu si nemôže odporkyňa 4/ uplatňovať iné práva, len tie, ktoré vyplývajú zo samotnej neplatnosti právneho úkonu, nie právo na spoluvlastnícky podiel v akomkoľvek rozsahu, keďže tento spoluvlastnícky podiel sa platne neprevádzal vzhľadom na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu." Z uvedených dôvodov preto návrhu navrhovateľa vyhovel. Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa 4/ v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým vyhovel návrhu navrhovateľa (prvý výrok) a vo výroku, ktorým ju spolu s odporkyňou 1/ zaviazal k povinnosti nahradiť navrhovateľovi trovy konania (druhý výrok) zmenil, návrh navrhovateľa zamietol a zaviazal ho k povinnosti nahradiť jej trovy odvolacieho konania. V odôvodnení odvolania uviedla, že rozsudok okresného súdu v napadnutej časti považuje „za čiastočne nezákonný, ktorý neprípustným spôsobom zasahuje" do jej „predkupného práva garantovaného ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka." Poukázala na to, že z predmetného listu vlastníctva (LV č. XX pre katastrálne územie G.) vyplýva, že navrhovateľ i ona sú podieloví spoluvlastníci predmetného pozemku. Podľa jej názoru „je teda nesporné", že pokiaľ jej odporkyňa 1/ „ako darkyňa darovala na základe darovacej zmluvy ... svoj l/576-inový spoluvlastnícky podiel z predmetnej nehnuteľnosti, nemôže ísť o v celosti neplatný úkon, ale čo sa týka jeho relatívnej neplatnosti, táto sa môže pripadne vzťahovať len na jeho časť nad pomer presahujúci veľkosť môjho spoluvlastníckeho podielu." Okresný súd mal z tohto aspektu preto skúmať (ako predbežnú otázku) „problematiku platnosti právneho úkonu navrhovateľa, ktorým sa dovolal relatívnej neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy", pretože „prejednávanú vec je totiž potrebné odlíšiť od iných prípadov, kde podielový spoluvlastník prevádza svoj spoluvlastnícky podiel tretej osobe a teda osobe stojacej mimo okruh podielových spoluvlastníkov. V danom prípade ale išlo o prevod spoluvlastníckeho podielu ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi, ktorému zákon poskytuje ochranu obsiahnutú v ustanovení § 140 Občianskeho zákonníka a práve táto okolnosť odlišuje prejednávanú vec od iných vecí, kde nie je potrebné prihliadať na zákonnú ochranu nadobúdateľa ako ďalšieho podielového spoluvlastníka. Okrem toho v súvislosti s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení uviedla, že i keď odvolací súd vo svojom rozhodnutí (ktorým zrušil predchádzajúci rozsudok okresného súdu) vyslovil právny názor, že na strane navrhovateľa je daný naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, zastáva názor, že „navrhovateľom zvolený právny postup v predmetnej právnej veci v konečnom dôsledku nevedie k žiadnemu meritórnemu výsledku a predstavuje len prejav priečenia z jeho strany." Poukázala na časť odôvodnenia uznesenia 2 Cdo 28/2009 zo dňa 26. 05. 2010, z ktorého vyvodila, že „jediná situácia, kedy by žaloba na určenie neplatnosti mohla mať úspech je vtedy, pokiaľ by ostatní spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo dotknuté, nemali záujem nadobudnúť prevádzaný spoluvlastnícky podiel, súčasne by mali za cieľ zabrániť tretej osobe vo vstupe do spoluvlastníckeho vzťahu." Dňa 02. 08. 2012 doručila odporkyňa 4/ (prostredníctvom právneho zástupcu) odvolaciemu súdu podanie, formálne označené ako „Predloženie právne významnej listiny pre účely odvolacieho konania", ktorého prílohou bolo „Oznámenie o vybavení podania", vydané dňa 28. 06. 2012 Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, sp. zn. OKI 3825/2012-633. V tomto podaní uviedla, že uvedené oznámenie je právne významnou listinou a predstavuje okolnosť, ktorá je „minimálne dôvodom na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku." Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne 4/ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil a odporkyňu zaviazal k povinnosti nahradiť mu trovy tohto odvolacieho konania, predstavujúce trovy jeho právneho zastúpenia (ktoré presne špecifikoval ku dňu podania vyjadrenia). Vo vyjadrení uviedol podrobnú argumentáciu, ktorou spochybňoval jednotlivé dôvody odvolania odporkyne 4/. Odporkyňa 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne 4/ uviedla, že „nemá námietky" voči odvolaniu odporkyne 4/, pretože svoj podiel k predmetnej nehnuteľnosti jej darovala „v dobrej viere a bez nároku na finančnú odmenu, ako aj s prihliadnutím na dobré susedské vzťahy v čase darovania spoluvlastníckeho podielu" a „vývoj daného sporu" ju utvrdil v tom, že toto jej rozhodnutie „bolo správne". Zároveň konštatovala, že nemá „záujem tento spoluvlastnícky podiel, vzhľadom na jeho veľkosť, odpredávať nikomu ďalšiemu," pretože ho „už raz darovala" a toto jej rozhodnutie „zostane nemenným." Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., s použitím § 156 ods. 3 O. s. p., a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. (v znení zákona č. 384/2008, účinného od 15.10.2008) odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po oboznámení sa s obsahom spisu a okresným súdom vykonanými dôkazmi odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým vyhovel návrhu navrhovateľa a určil neplatnosť predmetnej darovacej zmluvy, i v súvisiacich výrokoch o trovách konania, je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 219 ods. 2 O. s. p.) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, a teda spĺňa zákonné podmienky odôvodnenia uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty odporkyne 4/ uvedené v odvolaní. V súvislosti s argumentom odporkyne 4/, ktorý uviedla ako jeden z dôvodov odvolania, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, odvolací súd opakovane poukazuje na svoj názor (ktorý prezentoval i v predchádzajúcom rozhodnutí vydanom v tomto konaní - uznesení č. k. 17Co30/2011-83 zo dňa 31. 05. 2011) že navrhovateľ v priebehu celého konania jednoznačne deklaroval, že sa domáha určenia neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy na základe ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, pretože týmto právnym úkonom došlo k porušeniu jeho zákonného predkupného práva (ako podielového spoluvlastníka) vyplývajúceho z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka. V návrhu a ani v priebehu konania nikdy neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možno vyvodiť, že „motívom" jeho určovacej žaloby bolo to, aby „získal" časť podielu k predmetnej nehnuteľnosti, ktorá by zodpovedala veľkosti jeho podielu k nehnuteľnosti, teda nikdy neprejavil záujem o realizáciu predkupného práva (preto ani nezvolil iný spôsob právnej ochrany). Stále jednoznačne tvrdil, že dôvodom podania predmetnej určovacej žaloby je to, aby sa po tom, ako sa dovolal (čiastočnej) neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy, odstránila neistota jeho právneho postavenia (ako podielového spoluvlastníka k predmetnej nehnuteľnosti), pretože aktuálny stav evidencie vlastníckych vzťahov k predmetnej nehnuteľnosti v príslušnom katastri nehnuteľnosti nezohľadňuje skutočnosť, že sa dovolal (čiastočnej) neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy. Keďže v konaní bolo preukázané (resp. právne relevantným spôsobom nebolo spochybnené), že dovolanie sa neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy bolo navrhovateľom doručené ostatným účastníkom darovacej zmluvy, darovacia zmluva je v časti prevodu predmetného spoluvlastníckeho podielu neplatná (ex tunc). Za tohto stavu jednoznačne existuje na strane navrhovateľa naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože navrhovateľ (ako podielový spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti) má objektívne naliehavý právny záujem na odstránení stavu právnej neistoty v tom, aby bol naisto určený právny stav potom, čo sa preukázalo, že sa účinne dovolal relatívnej neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy, pretože rozsudok, ktorým súd rozhodne o neplatnosti (resp. čiastočnej neplatnosti) predmetného právneho úkonu - darovacej zmluvy je listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom (§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.). Teda inak povedané, navrhovateľ môže práve ním požadovaným určením dosiahnuť odstránenie neistoty v právnych vzťahoch týkajúcich sa spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, prípade predísť ďalším možným sporom. /Porovnaj napr. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 10. 2010, sp. zn. 4Cdo 136/2009/. Odvolací súd nepovažoval za opodstatnený ani ďalší argument odporkyne 4/ uvedený v odvolaní, že vzhľadom na skutočnosť, že už pred uzatvorením predmetnej darovacej zmluvy bola podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a preto v prípade tejto darovacej zmluvy „nemôže ísť o v celosti neplatný úkon, ale čo sa týka jeho relatívnej neplatnosti, táto sa môže pripadne vzťahovať len na jeho časť nad pomer presahujúci veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu", pretože ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka pri prevode spoluvlastníckeho podielu na iné ako blízke osoby (§ 116, 117) nepozná diferencovanú právnu úpravu predkupného práva pre prípad prevodu spoluvlastníckeho práva na podielového spoluvlastníka a pre prípad prevodu spoluvlastníckeho práva na tretiu osobu. Inak povedané, v prípade prevodu spoluvlastníckeho práva na spoluvlastníka i v prípade prevodu spoluvlastníckeho práva na tretiu osobu platí rovnaký právny režim a to konkrétne, že podielový spoluvlastník, ktorý prevádza svoj podiel je povinný rešpektovať predkupné právo všetkých ďalších podielových spoluvlastníkov, čo sa prejavuje v tom, že má voči ním zákonnú povinnosť ponúknuť im spoluvlastnícky podiel. Z toho potom logicky vyplýva, že pri účinnom dovolaní sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu nerešpektovania predkupného práva sú právne dôsledky v obidvoch prípadoch rovnaké a to neplatnosť právneho úkonu (ex tunc). Možnosť spoluvlastníkov nadobudnúť z „uvoľňovaného" podielu časť podielu zodpovedajúcu pomeru veľkosti ich podielov síce dáva ustanovenie druhej vety § 140 Občianskeho zákonníka, avšak toto prichádza do úvahy iba vtedy, ak odstupujúci podielový spoluvlastník ponúkne svoj podiel ostatným spoluvlastníkom a títo sa o výkone predkupného práva nedohodnú, a v takom prípade potom majú ostatní spoluvlastníci možnosť vykúpiť spoluvlastnícky podiel pomerne podľa veľkosti svojich podielov. Táto možnosť však v tomto prípade neprichádza do úvahy, pretože navrhovateľovo predkupné právo nebolo v súvislosti s predmetnou darovacou zmluvou zo strany odporkyne 1/ rešpektované. Z uvedených dôvodov odvolací rozsudok okresného súdu vo výroku o určení neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Odporkyňa 4/ napadla odvolaním rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, teda de facto i v súvisiacich výrokoch o trovách konania. Pretože odvolací súd je (podľa § 212 ods. 1 O. s. p.) rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný i v prípade odvolania do výroku o trovách konania a odporkyňa 4/ v odvolaní nenamietala, resp. nespochybnila správnosť výpočtu navrhovateľovi priznaných trov dovtedajšieho konania, odvolací súd sa týmto aspektom (výškou priznaných trov konania) nezaoberal. Skúmal len to, či na strane navrhovateľa existoval procesnoprávny dôvodu (základ) na priznanie trov prvostupňového konania. Z ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V tomto prípade je nesporné, že navrhovateľ bol v konaní plne úspešný (okresný súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel) a preto okresný súd postupoval vecne správne, keď mu v súlade s citovaným ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. priznal náhradu účelne vynaložených trov konania (medzi ktoré nesporne patrí náhrada zaplateného súdneho poplatku z návrhu a odvolania, i náhrada trov právneho zastúpenia). Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že odporkyňa 4/ neuviedla žiadne konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli relevantným dôvodom na to, aby úspešnému navrhovateľovi náhrada trov konania nebola výnimočne priznaná (§ 150 ods. 1 O.s.p.). Z uvedených dôvodov preto odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu i vo výrokoch o trovách konania. Ako už bolo uvedené, odporkyňa 4/ doručila odvolaciemu súdu (prostredníctvom právneho zástupcu) podanie, formálne označené ako „Predloženie právne významnej listiny pre účely odvolacieho konania", ktorého prílohou bolo „Oznámenie o vybavení podania", vydané dňa 28. 06. 2012 Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, sp. zn. OKI 3825/2012-633. V tomto podaní uviedla, že uvedené oznámenie je právne významnou listinou a predstavuje okolnosť, ktorá je „minimálne dôvodom na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku." Po oboznámení sa s uvedeným podaním a pripojenou prílohou odvolací súd uvádza, že neobsahujú alebo nepreukazujú žiadne také okolnosti alebo skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na prerušenie tohto konania, alebo dokonca na zmenu rozhodnutia prvostupňového súdu vo veci samej, pretože z uvedenej prílohy - Oznámenie o vybavení podania (konkrétne z časti „Záver 2.") jednoznačne vyplýva, že „spoluvlastnícky podiel I. D. evidovaný na LV č. XX pod B 5 o veľkosti 18/144, ktorý nadobudol kúpnou zmluvou RI. 351/74 č. zmeny 16/02, je evidovaný v súlade s listinou, tento zápis ostáva zachovaný bez zmeny", čo znamená, že status navrhovateľa ako podielového spoluvlastníka k predmetnej nehnuteľnosti sa nezmenil. To, že je sporný ďalší zápis jeho spoluvlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v podiele 2/144-in, evidovaný na LV č. XX pod B 37 je preto z hľadiska tohto konania nepodstatné. Navrhovateľ bol v tomto odvolacom konaní úspešný a preto mu podľa § 224 ods. 1, s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto právo si uplatnil riadne a včas v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne 4/. Na základe tejto skutočnosti odvolací súd zaviazal odporkyňu 4/, ktorá bola v tomto odvolacom konaní neúspešná, k povinnosti uhradiť navrhovateľovi trovy tohto odvolacieho konania v celkovej sume 77,29 Eur. Uvedené trovy konania predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia a pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby a to za podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu odporkyne 4/ v sume 57,00 Eur (základná sadzba tarifnej odmeny určená podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení Vyhlášky MS SR č. 232/2010 Z. z., ďalej len „vyhláška"), z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedený úkon právnej služby v sume 7,41 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Keďže právny zástupca navrhovateľa je platiteľom DPH, uvedené položky sa zvyšujú (podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, v znení vyhl. č. 209/2009 Z. z., účinnej od 01. 06. 2009) o 20 % DPH, teda o celkovú sumu 12,88 Eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je odporkyňa 4/ povinná zaplatiť trovy tohto odvolacieho konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.