Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/420/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6910209188 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6910209188.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu, sudcov JUDr. Márie Podhorovej a Mgr. Emy Novodomcovej v právnej veci navrhovateľov a/ T. M., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom U. O., H. XXX/XX štátny občan SR, b/ I. M., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom U. O., H. XXX/XX, štátna občianka SR, právne zastúpení JUDr. Pavlom Balogom, advokátom so sídlom, AK v U. O., N. X proti odporcovi Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., M. XXXX/X, právne zastúpenému JUDr. Ladislavom Faludim, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie vo A., X. B. XX, o nahradenie prejavu vôle predávajúceho, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 18.10.2011 č.k. 6C/117/2010-120 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote, zo dňa 24.10.2011, č.k. 6C 117/2010-138 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom. Navrhovatelia a/, b/ sú povinní zaplatiť odporcovi na trovách odvolacieho konania 64,63 Eur do 3 dní na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Ladislava Faludiho, advokáta, so sídlom AK vo A., ul. X B. XX. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhal nahradenia prejavu vôle odporcu ako predávajúceho uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu podľa zák. 182/1993 Z.z. zamietol s odôvodnením, že na strane odporcu bol nedostatok pasívnej legitimácie, lebo odporca nie je povinnou osobou, na ktorú by sa mala vzťahovať povinnosť previesť byt do vlastníctva navrhovateľov podľa § 29 ods. 7,8 zák. 182/1993 Zb. za cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a § 18a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z.. Dopĺňacím rozsudkom rozhodol tiež o povinnosti navrhovateľov zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 526,289 Eur s odôvodnením, že odporca mal v konaní úspech a preto v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. patrí odporcovi ako úspešnému účastníkovi náhrada trov konania. Proti rozsudku okresného súdu, ktorým rozhodol vo veci samej, ako aj dopĺňajúcemu rozsudku, ktorým okresný súd rozhodol o trovách konania podali odvolanie navrhovatelia. Žiadali rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch podaného odvolania poukazovali na to, že žiadosť o odkúpenie bytu adresovali ešte právnemu predchodcovi odporcu. Tomuto tiež adresovali žiadosť o odkúpenie bytu listom zo dňa 19. mája 2006. Keďže ich žiadosti nebolo vyhovené, bol podaný návrh, aby súd nahradil prejav vôle odporcu ako predávajúceho odpredať im byt, ktorý sa nachádza v bytovom dome vedený na LV č. XXXX v kat. úz. U. O. ako budova so súp. č. XXX. Pôvodne bol bytový dom vo vlastníctve štátneho podniku O. v U. O.. Uvedený bytový dom na základe zmluvy o predaji podniku č. 1825/1997 odkúpila spoločnosť B. s.r.o. U. O., na základe zmluvy uzavretej s Fondom národného majetku SR. V roku 2005 sa stal vlastníkom predmetnej stavby súp. č. XXX na základe uznesenia Okresného súdu v Rimavskej Sobote sp. zn. 1 Er 1310/2004 o schválení príklepu udeleného v exekučnom konaní N. I.. Navrhovatelia sú toho názoru, že aj keď tento získal obytný dom príklepom v exekučnom konaní, tak samotná táto okolnosť ešte neznamená, že by na neho neprešla povinnosť odvodená od jeho právnych predchodcov uzavrieť s navrhovateľmi zmluvu o prevode bytu, ktorý v obytnom dome užívajú. Aj potom dochádzalo k ďalším prevodom vlastníctva obytného domu až tak, že odporca je súčasným vlastníkom obytného domu a potom aj na neho sa vzťahuje povinnosť ako vlastníka bytového domu previesť byt na nájomcu podľa zákona č. 182/1993 Z.z., pretože ak táto povinnosť vznikla právnemu predchodcovi nadobúdateľa privatizovaného majetku tak táto povinnosť odpredať byt trvá až do tej doby kým nie je zrealizovaná hoci niektorí z vlastníkov bytového domu nadobudol bytový dom v rámci exekúcie. Pokiaľ teda okresný súd návrh navrhovateľ zamietol, nerozhodol správne a preto žiadali rozhodnúť aj v zmysle podaného odvolania. Odporca v písomnom vyjadrení na odvolanie navrhovateľov žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania poukazoval odporca na to, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny právny záver. Bol toho názoru, že v danej právnej veci sa na odporcu nevzťahuje povinnosť odpredať byt navrhovateľom na podmienok stanovených v zákone č. 182/1993 Z.z. V tejto súvislosti poukazoval na to, že odporca ako aj jeho právny predchodca nenadobudol nehnuteľnosť v privatizácii podľa zák. 92/1991 Zb.. Odporca nadobudol nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy, pričom jeho právny predchodca nadobudol nehnuteľnosť v exekučnom konaní z vlastníctva spoločnosti B. s.r.o.. V tejto súvislosti poukazoval na ust. § 29 ods. 7,8 zák. č. 182/1993 Z.z., kde sú taxatívne vymenované subjekty, na ktoré sa povinnosť previesť byty vzťahuje. Podľa názoru odporcu túto povinnosť má len subjekt, ktorý nadobudol dom do vlastníctva podľa osobitného predpisu z vlastníctva štátu, Slovenského pozemkového fondu, obce, bytového družstva, obchodnej spoločnosti s účasťou obce, štátu alebo bytového družstva, alebo Fondu národného majetku SR, alebo vlastníctva družstva, alebo vlastníctva obchodnej spoločnosti uvedenej v § 17 ods. 3, písm. e/ zák. 182/1993 Z.z.. Odporca nespadá do okruhu povinných subjektov uvedených v § 29 ods. 7,8 zák. č. 182/1993 Z.z., rovnako ako nespadá do okruhu subjektov povinných previesť nehnuteľnosť za cenu podľa § 18, 18a a § 18b a nasl. zákona 182/1993 Z.z. (§ 17 ods. 3). Z uvedených dôvodov preto považoval odporca rozhodnutie okresného súdu za vecne správne. Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a tento v zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. V zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2 až 7, § 213 ods. 1 O.s.p.. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd na pojednávaní dňa 27.9.2011 dal účastníkom poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Po tomto poučení účastníci vyhlásili, že návrhy na doplnenie dokazovania nemajú. Správne preto okresný súd procesne vyhlásil dokazovanie za skončené. Vzhľadom na uvedené preto krajský súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, pretože pre opakovanie dôkazov, alebo doplnenie dokazovania neboli dané zákonné predpoklady. Vzhľadom na uvedené preto vo veci rozhodoval bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p.. V zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav v danej veci, vykonané dôkazy aj vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Krajský súd sa s dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa stotožňuje a na tieto odkazuje. Spornou otázkou v danej veci bolo, či odporca spadá do okruhu povinných subjektov v zmysle § 29 ods. 7,8 zák.č. 182/1993 Z.z., teda či je na strane odporcu daná povinnosť previesť na navrhovateľov byt, ktorý užívajú za cenu podľa § 18, 18a a 18b a nasl. zák. č. 182/1993 Z.z. (§ 17 cit. zák.). V tejto súvislosti treba poukázať na to, že bytový dom súp. č. XXX na H. ulici XX v U. O. spolu s priľahlými parcelami vlastnili M. O. š.p. so sídlom vo H.. Od roku 1991 sa stal vlastníkom O. š.p. so sídlom v U. O. a od roku 1997 sa stala vlastníkom obchodná spoločnosť B. spol. s.r.o. v U. O. na základe zmluvy o predaji podniku č. 1825/1997, zo dňa 26.2.1997, ktorú uzavrela s Fondom národného majetku SR na základe zák. č. 92/1991 Zb. v rámci privatizácie majetku štátu. V roku 2005 sa stal vlastníkom N. I. na základe uznesenia Okresného súdu v Rimavskej Sobote o schválení príklepu č.k. 1 Er 1310/2004-63 zo dňa 1.6.2005 udeleného v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom, so sídlom v Rožňave pod č. EX 296/2004. Následne sa stal vlastníkom odporca na základe kúpnej zmluvy uzavretej s N. I., pričom vkladové konanie prebehlo na Správe katastra v U. O. pod č. V XXXX/ XXXX. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.11.2005 sa stala vlastníčkou W. V., na základe uzavretej kúpnej zmluvy s odporcom a vkladové konanie prebehlo na správe katastra v U. O. pod č. V XXXX/XX. Od 23.2.2006 je vlastníkom opäť odporca na základe kúpnej zmluvy zo dňa 1.2.2006 uzavretej s W. V.. Vkladové konanie prebehlo na správe katastra pod č. V XXX/XXXX. Z uvedeného prehľadu o nadobúdaní vlastníckeho práva bytového domu súp. č. XXX na H. ulici XX v U. O. vyplýva, že posledným vlastníkom na ktorého by sa mohla vzťahovať povinnosť previesť byt podľa § 29 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. bola spoločnosť B. spol. s.r.o.. V exekučnom konaní proti obchodnej spoločnosti B. spol. s.r.o. v U. O. sa stal vlastníkom N. I. na základe uznesenia Okresného súdu v Rimavskej Sobote o schválení príklepu v konaní 1 Er 1310/2004-63. N. I. tak v rámci exekučnej dražby originálnym spôsobom nadobudol vlastníctvo k obytnému domu, v ktorom sa nachádza byt v užívaní navrhovateľov v súlade s § 132 ods. 1 O.z.. Nebolo preukázané, že by v rámci exekučného konania bola nehnuteľnosť zaťažená právami tretích osôb záväzkového alebo vecno- právneho charakteru. Ak za daných okolností nadobudol N. I. obytný dom v rámci exekúcie príklepom, potom počnúc ním, ani ďalší vlastníci, na ktorých sa nehnuteľnosť prevádzala nemajú zákonnú povinnosť voči nájomcom bytov v tomto bytovom dome podľa § 29 ods. 2, 7, 8 zák. č. 182/1993 Z.z.. Podľa § 29 ods. 7 zák. 182/1993 Z.z. vlastník domu, ktorý nadobudol dom do vlastníctva podľa osobitného predpisu z vlastníctva štátu, Slovenského pozemkového fondu, obce, bytového družstva, obchodnej spoločnosti, s účasťou obce, štátu, alebo bytového družstva, alebo Fondu národného majetku SR, alebo vlastníctva družstva, alebo vlastníctva obchodnej spoločnosti uvedenej v § 17 ods. 3 písm. e/, alebo ak ide o byty, alebo ateliery v domoch nadobudnutých podľa osobitného predpisu, nemôže previesť vlastníctvo domu podľa osobitného predpisu, ak v dome požiadal nájomca o prevod vlastníctva bytu. Cena bytu nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a v § 18a ods. 1, citovaného zákona. Podľa § 29 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z. vlastníci domov uvedení v ods. 7 a § 17 ods. 3 písm. c/ až f/ sú povinní s nájomcom bytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do 2 rokov odo dňa keď nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu. To platí aj o vlastníkoch domov uvedených v § 17 ods. 3 písm. g/ až h/. Ak sa už na N. I. nevzťahovala povinnosť uzatvoriť s nájomcom bytu zmluvu o prevode vlastníctva bytu (§ 29 ods. 2, 7 a 8 zák. č. 182/1993 Z.z.) potom táto povinnosť nemohla prejsť ani na neskorších nadobúdateľov vlastníctva k obytnému domu. Pokiaľ teda na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že odporca nie je osobou, ktorá by mala povinnosť uzavrieť s nájomcom bytu zmluvu o prevode vlastníctva k bytu, teda že nie je vo veci pasívne legitimovaný, považuje tento záver súdu prvého stupňa aj krajský súd za správny. Pokiaľ potom okresný súd návrh navrhovateľov na nahradenie prejavu vôle odporcu odpredať byt navrhovateľom za podmienok zák. 182/1993 Z.z. zamietol, je rozhodnutie súdu prvého stupňa správne a preto ho krajský súd v zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. Za správne považoval krajský súd aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania a to z dôvodu, že odporca mal v konaní úspech a preto mu v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov konania. Pokiaľ navrhovatelia namietali, že súd nemal priznať odporcovi náhradu trov za právny úkon, ktorý urobil dňa 4.10.2011 a ktorý došiel okresnému súdu dňa 10.10.2011, tak v tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na to, že uvedeným podaním spracoval právny zástupca odporcu záverečné stanovisko, ktoré medzi odročením pojednávania za účelom vyhlásenia rozhodnutia a vyhlásením rozhodnutia mohol vo vzťahu k súdu odporca urobiť. Pokiaľ mu preto aj za tento úkon bola priznaná náhrada trov konania považuje krajský súd postup okresného súdu za správny. V odvolacom konaní navrhovatelia úspech nemali. Odporca mal v odvolacom konaní úspech a uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania. Tieto trovy mu krajský súd priznal za jeden úkon právnej pomoci vo výške 57,- Eur a réžijný paušál k úkonu 7,63 Eur, teda v celkovej sume 64,63 Eur. Náhrada trov odvolacieho konania patrí odporcovi v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov X:X. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.