Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/187/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6910211658 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6910211658.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci navrhovateľa Credium Slovakia, a. s., Einsteinova 21, 852 86 Bratislava, IČO:35 845 490, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO:36 613 843 proti odporcovi AAV, s. r. o., Jókaiho 21, 984 01 Lučenec, IČO:36 059 960, zastúpeného JUDr. Renátou Endrödyovou, advokátkou so sídlom Dr. Herza 26, 984 01 Lučenec o zaplatenie 4.343,67 eur s príslušenstvom o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 3Cb/70/2010-187, IČS:6910211658 zo dňa 9. mája 2011 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 3Cb/70/2010-187, IČS:6910211658 zo dňa 9. mája 2011potvrdzuje. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške XXX,XX eur na účet právnej zástupkyne odporcu. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Rimavská Sobota napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol a zaviazal ho zaplatiť odporcovi na účet právnej zástupkyne odporcu trovy konania v sume 1.393,65 eur. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručený súdu dňa 19. 4. 2010 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 4.343,67 eur s 0,1 % denným úrokom z omeškania od 19. 8. 2009 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že s odporcom dňa 15. 11. 2005 uzavrel kúpnu a leasingovú zmluvu č. LZF/05/49740. Predmetom zmluvy bol finančný prenájom motorového vozidla R. U. X.X A., rok výroby XXXX. Odporca počas trvania zmluvného vzťahu zaplatil len 14 leasingových splátok. Pre neplatenie splátok v nasledujúcom období navrhovateľ dňa 1. 2. 2007 odstúpil od zmluvy. Následne tzv. finančným vyúčtovaním vyčíslil svoje nároky vyplývajúce z predčasného ukončenia zmluvného vzťahu v sume 4. 657,67 eur. Odporca uhradil čiastku 314,-eur dňa 11. 9. 2009, zvyšnú časť dlhu v sume 4.343,67 eur neuhradil. V priebehu konania navrhovateľ svoju argumentáciu ohľadne dôvodu vedúceho k odstúpeniu od zmluvy opakovane menil. Na pojednávaní dňa 6. 12. 2010 uviedol, že odstúpenie sa uskutočnilo na základe čl. 13 bodu 1. písm. g/ Obchodných podmienok, vzhľadom na dôvodné podozrenie navrhovateľa na neoprávnené nakladanie s predmetom leasingu, čím navrhovateľ rozumel odcudzenie predmetu leasingu zo strany tretej osoby. Na pojednávaní dňa 21. 2.2011 oproti tomu uviedol, že odporca porušil zmluvu aj tým, že nenahlásil zásah tretej osoby do jeho práva užívať predmet leasingu. Neoprávnené nakladanie s predmetom leasingu možno vyvodiť aj z jeho používania odporcom na požičiavanie tretím osobám pri činnosti jeho autopožičovne, keďže navrhovateľ k tomuto neudelil súhlas podľa čl. 5 bodu 14 Obchodných podmienok. Na pojednávaní dňa 9. 5. 2011 upresnil, že odstúpenie od zmluvy bolo uskutočnené s ohľadom na posledný z uvedených dôvodov, ktorý okrem rozporu s čl. 5 bod 14 Obchodných podmienok je v nesúlade aj s čl. 5 bod 7 Obchodných podmienok. Z písomného vyhotovenia odstúpenia od zmluvy súd zistil, že navrhovateľ od leasingovej zmluvy odstúpil listom z 1. 2. 2007, a to s účinnosťou k dátumu doručenia uznesenia polície o začatí vyšetrovania odcudzenia, t. j. k 30. 1. 2007. Odporca nepopieral, že predmetné odstúpenie od zmluvy obdržal. V konaní nebolo sporným, že po vypátraní strateného predmetu leasingu policajný orgán motorové vozidlo vrátil navrhovateľovi 27. 11. 2007. Ako to vyplýva z predloženej kúpnej zmluvy, predmet leasingu navrhovateľ odpredal tretej osobe za kúpnu cenu 990,-eur. K námietke odporcu, že neplatnosť odstúpenia od zmluvy spôsobuje už samotná absencia dôvodu, ktorý navrhovateľa viedol k uskutočneniu tohto právneho úkonu súd uviedol, že odstúpenie od zmluvy, ako každý iný právny úkon musí spĺňať okrem iného požiadavku určitosti uskutočneného prejavu vôle, t.j. musí byť z neho zistiteľné, čo ním chcela konajúca osoba dosiahnuť. Dôvod, pre ktorý sa rozhodla daným spôsobom konať netvorí obligatórnu náležitosť, ktorá musí byť súčasťou právneho úkonu. Ak teda v danom prípade navrhovateľ v uskutočnenom právnom úkone oznámil, že od zmluvy odstupuje, z hľadiska určitosti a nadväzne aj platnosti prejavu vôle to postačovalo. Žiadne ustanovenie zmluvy, ani Obchodných podmienok neukladalo navrhovateľovi povinnosť uviesť dôvod pre odstúpenie od zmluvy a takúto povinnosť nemožno vyvodiť ani zo zákona. Zákonodarca v niektorých prípadoch výslovne ukladá uviesť dôvod ukončenia zmluvného vzťahu v podanej výpovedi. Z toho vyplýva, že pokiaľ by zákonodarca dôvod odstúpenia považoval za povinnú náležitosť odstúpenia od zmluvy, do Obchodného zákonníka by v tomto smere zahrnul výslovnú úpravu. Pri nedostatku takejto úpravy je súd toho názoru, že zo samotného znenia § 344 Obchodného zákonníka takáto požiadavka nevyplýva. Z hľadiska prejednávanej veci to znamenalo, že navrhovateľ mal možnosť v konaní preukázať, že bol splnený ním tvrdený dôvod odstúpenia od zmluvy. Navrhovateľ v priebehu konania uvádzal viaceré dôvody vedúce k odstúpeniu od zmluvy, nakoniec upresnil, že išlo o odstúpenie z dôvodu neoprávneného nakladania s predmetom leasingu, čoho sa mal odporca dopustiť tým, že bez predchádzajúceho písomného súhlasu navrhovateľa umožnil použiť predmet leasingu tretím osobách v rámci činnosti svojej autopožičovne. Súd mal za to, že platnosť odstúpenia od zmluvy bolo možné v danom prípade posudzovať výlučne na základe navrhovateľom vymedzeného dôvodu. Naplnenie ostatných dôvodov vymenovaných v ustanovení čl. 13 bod 1 obchodných podmienok preto neskúmal. Je totiž vecou leasingového prenajímateľa, či pri prípadnej existencii dôvodu odstúpenia od zmluvy toto svoje právo využije. Bolo by narušením jeho zmluvnej slobody, keby súd oprávnenie odstúpiť od zmluvy vyvodil z takých skutkových okolností, ktoré leasingový prenajímateľ nehodlal použiť ako dôvod na predčasné ukončenie zmluvy. Súd sa preto v konaní sústredil na preskúmanie okolností, či odporca nakladal s predmetom leasingu neoprávnene tým, že ho poskytol do krátkodobého nájmu tretím osobám. Poukázal na čl. 5 bodu 14 Obchodných podmienok, podľa ktorého motorové vozidlo je leasingový nájomca oprávnený používať len na účel, na ktorý je určené. Bez súhlasu leasingového prenajímateľa sa zakazuje najmä užívanie motorového vozidla na účely výkonu taxislužby, autoškoly, požičovne automobilov, testovania alebo na športové účely. Z výpovede konateľa odporcu, ktorá nebola zo strany navrhovateľa spochybňovaná, súd zistil, že predmetná leasingová zmluva bola už v poradí štvrtou, ktorú účastníci konania medzi sebou uzavreli. Aj v následnom období došlo k uzavretiu viacerých obdobných zmlúv, pričom odporca predmety leasingu využíval v rámci predmetu svojho podnikania na krátkodobé požičiavanie tretím osobám. Prípravu podkladov na uzavretie zmluvy zo strany navrhovateľa pripravovala pani JXX. S., v tom čase zamestnankyňa navrhovateľa, ktorá bola podrobne oboznámená so zámerom odporcu používať prenajaté motorové vozidlá v rámci činnosti svojej autopožičovne. Za takejto obchodnej praxe účastníkov konania sa natíska záver, že navrhovateľ mal vedomosť o využívaní vozidiel v autopožičovni a s touto praxou odporcu bol uzrozumený. Z poistnej zmluvy zo dňa 15. 11. 2005 súd zistil, že poistenie na predmet leasingu bolo uzavreté v ten istý deň ako leasingová zmluva, pričom na tejto poistnej zmluve sa nachádza zjavne rovnaký podpis ako na leasingovej zmluve. V leasingovej zmluve je táto osoba označená ako kupujúci/prenajímateľ, pričom zjavne išlo o podpis osoby vystupujúcej v mene navrhovateľa. Podpis nájomcu (konateľa odporcu) a predajcu vozidla sa totiž nachádzal na inom vyhradenom mieste. Tá istá osoby poistnú zmluvu podpísala v mene spoločnosti OTP poisťovací maklér, s. r. o. so sídlom Tallerova 10, Bratislava. Pri vymedzení druhu použitia vozidla sa nachádzal záznam „autopožičovňa“ a ďalší údaj „bežné“. Podľa názoru súdu takýto zápis priamo dokazuje, že navrhovateľ vedel o tom, že predmet leasingu sa bude využívať v autopožičovni a uzavretím leasingovej zmluvy prejavil konkludentný súhlas vyžadovaný ustanovením čl. 5 bodom 14 Obchodných podmienok. Na základe uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že nebol naplnený dôvod na odstúpenie od zmluvy podľa čl. 13 bod 1 písm. g/ Obchodných podmienok. Odporca nenakladal neoprávnene s predmetom leasingu a pri jeho požičiavaní tretím osobám konal so súhlasom navrhovateľa. Odstúpenia od zmluvy uskutočnené navrhovateľom dňa 1. 2. 2007 je preto neplatné pre rozpor so zákonom, konkrétne s ust. § 344 Obchodného zákonníka. Pokiaľ sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia žalovanej sumy ako nárokov vzniknutých v dôsledku odstúpenia od zmluvy, jeho návrh bol nedôvodný a ako taký ho súd v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na to, že v priebehu konania sa stalo zrejmým, že navrhovateľom tvrdený dôvod odstúpenia od zmluvy nebol naplnený, súd z dôvodu hospodárnosti konania nepokračoval vo vykonaní dokazovania ohľadne zisťovania správnosti vyčíslenia jednotlivých nárokov navrhovateľa súvisiacich s odstúpením od zmluvy podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v prospech odporcu, ktorý mal v konaní plný úspech a priznal mu náhradu trov konania vo výške 1.393,65 eur. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Ako dôvod odstúpenia od zmluvy uviedol začatie vyšetrovania odcudzenia predmetu leasingu políciou. V protokole o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy LZF/05/49/740 navrhovateľ uviedol totožný dôvod odstúpenia, a to odstúpenie od zmluvy z dôvodu odcudzenia predmetu leasingu. Odstúpenie od zmluvy nebolo počas konania sporné. Navrhovateľ odstúpil od zmluvy na základe čl. 13 bodu g/ Obchodných podmienok, podľa ktorého má navrhovateľ právo odstúpiť od zmluvy v prípade vzniku dôvodného podozrenia na neoprávnené nakladanie s predmetom leasingu. Skutkovo navrhovateľ vymedzil dôvod tak, že za neoprávnené nakladanie s predmetom leasingu považoval odcudzenie vozidla treťou osobou, nakoľko nebezpečenstvo odcudzenia podľa čl. 12 Obchodných podmienok nesie leasingový nájomca. V zápisnici z pojednávania z 9. 5. 2011 je uvedené, že navrhovateľ uviedol ako dôvod odstúpenia od zmluvy použitie predmetu leasingu na iný, než bežný účel, na ktorý však odporca nemal od navrhovateľa súhlas. Takýto dôvod odstúpenia uvedený v zápisnici je však výsledkom nesprávnej formulácie do zápisnice, nakoľko podstata neoprávneného nakladania vozidla spočívala v odcudzení predmetu leasingu, a nie v používaní vozidla na iný ako bežný účel a je v zrejmom rozpore s predloženými listinnými dôkazmi. Napriek tomu, že navrhovateľ zastáva názor, že dôvod odstúpenia je jednoznačný, nesporný a vyplýval zo listinných dôkazov predložených súdu, domnieva sa, že súd vôbec neskúmal danosť uvedeného dôvodu odstúpenia z okolností vyplývajúcich zo spisu, ale zameral sa výlučne na jedinú skutkovú okolnosť - absenciu súhlasu na požičiavanie vozidla. Navyše hoci sám súd v odôvodnení konštatuje, že riziko poškodenia znáša spravidla nájomca (strana 3 rozsudku), nepochybné skutkové zistenia v tomto smere (t. j. odcudzenie vozidla) a riziko na strane nájomcu v súvislosti s ukončením zmluvy nijako neposúdil. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ odstúpil od zmluvy v súlade s čl. 13 bodu g/ Obchodných podmienok. Zároveň navrhovateľ namieta tú skutočnosť, že súd sa v odôvodnení rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal s námietkou navrhovateľa týkajúcou sa uznania dlhu odporcom čiastočným plnením dlhu z 28. 7. 2009 a z 11. 9. 2009. Odporca sa v tejto súvislosti v konaní bránil tým, že čiastočné úhrady dlžnej sumy nevykonal on, ale v jeho mene vykonala platby jeho sekretárka. Navrhovateľ k uvedenému dodáva, že nakoľko sa jedná o zamestnanca povereného touto činnosťou, takéto konanie možno považovať za konanie v mene podnikateľa, a to v súlade s ust. § 15 a 16 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené má navrhovateľ za to, že súd sa v konaní nevysporiadal so všetkými skutočnosťami uvádzanými navrhovateľom a nesprávne posúdil platnosť postúpenia od predmetnej leasingovej zmluvy. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa, alebo aby ho zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v odstúpení od zmluvy neuviedol navrhovateľ dôvod: začatie vyšetrovania odcudzenia predmetu leasingu políciou, ale uviedol, že od leasingovej zmluvy odstupuje s okamžitou platnosťou, a to s účinnosťou k dátumu doručenia uznesenia polície o začatí vyšetrovania odcudzenia z 30. 1. 2007. Teda v uvedenom odstúpení navrhovateľ iba vymedzil platnosť a účinnosť uvedeného odstúpenia, nešpecifikoval v ňom konkrétny dôvod. Navrhovateľ namietal nesprávnu formuláciu uvedenú v zápisnici z 9. 5. 2011. Odporca má za to, že zo strany navrhovateľa ide o účelové prispôsobovanie jeho vlastných vyjadrení predkladaním dôkazov a ich následnému vyhodnoteniu súdom. Vyjadrenie právnej zástupkyne navrhovateľa na pojednávaní dňa 9. 5. 2011 nebolo vôbec do zápisnice formulované nesprávne. To, že dôvodom odstúpenia od leasingovej zmluvy bolo neoprávnené nakladanie s vozidlom odporcom v tom zmysle, že ho používal na prevádzku autopožičovne, teda ho požičiaval tretím osobám bez vedomia a súhlasu navrhovateľa, uviedla právna zástupkyňa navrhovateľa už na pojednávaní dňa 21. 2. 2011 a len na základe tohto jej vyjadrenia odporca začal svoju obranu zameriavať aj tým smerom, že chcel dokázať nepravdivosť tohto tvrdenia navrhovateľa, za ktorým účelom súdu predložil na pojednávaní dňa 9. 5. 2011 poistnú zmluvu uzatvorenú cez samotného navrhovateľa, v ktorej sa jednoznačne uvádza účel použitia predmetu leasingu na prevádzkovanie autopožičovne. Odporca teda dokázal tú skutočnosť, že o spôsobe použitia vozidla navrhovateľ vedel už v čase uzatvárania leasingovej zmluvy. Až keď súd vykonal vyhodnotenie dôkazov účelovo navrhovateľ zmenil svoje tvrdenie a v odvolaní už tvrdí, že dôvodom odstúpenia od zmluvy bolo to, že došlo k odcudzeniu vozidla, ktorú skutočnosť stotožňuje s neoprávneným nakladaním s predmetom leasingu. Odporca má za to, že aj keby skutočne táto okolnosť bola dôvodom odstúpenia navrhovateľa od zmluvy, tak to, že došlo k odcudzeniu vozidla treťou osobou, nie je možné zamieňať alebo stotožňovať s neoprávneným nakladaním s vozidlom a teda táto okolnosť sama nezakladala právo navrhovateľa odstúpiť od zmluvy. V zmysle čl. 13 ods. 1 písm. g/ Všeobecných zmluvných podmienok má navrhovateľ právo od zmluvy odstúpiť v prípade vzniku dôvodného podozrenia na neoprávnené nakladanie s predmetom leasingu. Keďže zmluva bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom, práva a povinnosti z nej sa viažu len k jej zmluvným stranám. V zmluve nie je uvedené, že navrhovateľ má právo odstúpiť od leasingovej zmluvy v prípade, ak dôjde k odcudzeniu predmetu leasingu, a preto má odporca za to, že dojednanie o neoprávnenom nakladaní s predmetom leasingu sa týka výlučne zmluvných strán, nie tretích osôb, ktorým umožnil odporca nakladanie s predmetom leasingu v súlade s leasingovou zmluvou, lebo týmto konaním odporca ako účastník zmluvy neporušil svoje zmluvné povinnosti. Za účelové považuje aj tvrdenie navrhovateľa, že odstúpenie od zmluvy nebolo počas konania sporné, pretože už na prvom pojednávaní vo veci dňa 6. 12. 2010 uviedla právna zástupkyňa odporcu, že nie je sporné, že odporca obdržal odstúpenie od zmluvy, avšak spochybňuje jeho platnosť, keďže neboli splnené podmienky pre jeho uskutočnenie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z jedného úkonu právnej služby - spísanie vyjadrenia k odvolaniu v sume 161,01 eur a režijný paušál 7,41 eur, spolu trovy odvolacieho konania vo výške 168,42 eur. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ ako kupujúci a leasingový prenajímateľ uzatvoril s odporcom ako leasingovým nájomcom dňa 15. 11. 2005 kúpnu a leasingovú zmluvu č. LZF/05/49740 predmetom ktorej bol finančný prenájom motorového vozidla X,XU. 1,XXXX.ssentian rok výroby XX Na základe zmluvy sa odporca zaviazal po dobu 36 mesiacov predmet leasingu užívať a platiť leasingové splátky (+ poistenie) vo výške 412,81 eur (12.436,50 Sk), tak ako je uvedené v splátkovom kalendári, pričom po uplynutí doby leasingu a splnení podmienok uvedených v Zmluve a Obchodných podmienkach pre finančný prenájom (leasing) motorových vozidiel spoločnosti OTP Leasing, a. s., ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, mal právo odkúpiť predmet leasingu za dohodnutú cenu 39,50 eur (1.190,-Sk) vrátane DPH. Odporca zaplatil navrhovateľovi počas trvania leasingovej zmluvy len 14 leasingových splátok. Ďalšie leasingové splátky už odporca navrhovateľovi nezaplatil, na základe tejto skutočnosti navrhovateľ odstúpil dňa 1. 2. 2007 od zmluvy v súlade s ust. čl. 11 bod 1 a čl. 13 bod 1b/ Obchodných podmienok, a to z dôvodu neplatenia leasingových splátok a uskutočnil tzv. finančné vyúčtovanie zmluvy pri predčasnom ukončení zmluvy z dôvodu neplatenia leasingových splátok, v ktorom zúčtoval svoje finančné nároky a pohľadávky, ktoré mu zo zmluvy voči odporcovi vznikli. V návrhu navrhovateľ uviedol, že odstúpil od zmluvy dňa 1. 2. 2007 v súlade s ustanovením čl. 11 bod 1 a čl. 13 bod 1b/ Obchodných podmienok. Na pojednávaní konanom dňa 6. 12. 2010 právny zástupca navrhovateľa uviedol na otázku sudcu , na základe ktorého ustanovenia zákona, resp. uzavretej zmluvy navrhovateľ odstúpil od leasingovej zmluvy, že odstúpenie od zmluvy s uskutočnilo na základe článku 13 bod 1 písm. g/ Obchodných podmienok, a to z dôvodu dôvodného podozrenia na neoprávnené nakladanie s predmetom leasingu, pričom navrhovateľ neoprávnené nakladanie stotožnil s jeho odcudzením zo strany tretej osoby súčasne majúc za to, že nebezpečenstvo straty alebo poškodenie predmetu leasingu zmluvy zaťažovalo odporcu, tento niesol objektívnu zodpovednosť a v tomto smere zodpovedal za stratu predmetu leasingu a dal dôvod na odstúpenie od zmluvy. Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že nie je sporné, že odporca obdržal odstúpenie od zmluvy zo dňa 1. 2. 2007, avšak jej klient spochybňuje platnosť tohto právneho úkonu, keďže podľa jej názoru neboli splnené podmienky na jej uskutočnenie. Na pojednávaní konanom dňa 21. 2. 2011 právna zástupkyňa navrhovateľa ohľadom opodstatnenosti odstúpenia od zmluvy poukázala na čl. 5 bod 14 Obchodných podmienok, v zmysle ktorého bol odporca oprávnený nakladať s vozidlom len na určený účel, pričom v zmysle Všeobecných zmluvných podmienok požičiavanie vozidla sa viazalo na súhlas navrhovateľa, ktorým odporca v danom prípade nedisponoval. Odporca už preto samotným umožnením nakladania vozidlom tretej osobe porušil svojho povinnosti a dal dôvod navrhovateľovi na odstúpenie od zmluvy z dôvodu neoprávneného nakladania s predmetom leasingu. Odporca taktiež porušil zmluvu, keď riadne neohlásil zásah tretej osoby na svojho užívacieho práva. Na pojednávaní konanom dňa 9. 5. 2011 právna zástupkyňa navrhovateľa na otázku samosudcu, na základe ktorého z doposiaľ uvedených dôvodov odstúpenia skutočne došlo k odstúpeniu od zmluvy, uviedla, že navrhovateľ za dôvod odstúpenia od zmluvy považuje použitie predmetu leasingu odporcu na požičiavanie bez súhlasu prenajímateľa, resp. poskytnutie predmetu leasingu do podnájmu tretej osobe rovnako bez súhlasu prenajímateľa. Uviedla, že bez ohľadu na obsah poistnej zmluvy sa vyžadovalo v zmysle leasingu a Obchodných podmienok zabezpečenie osobitného súhlasu prenajímateľa s takýmto nakladaním. Podľa čl. 11 bod 1 Obchodných podmienok akékoľvek omeškanie s platením na strane leasingového nájomcu sa považuje za podstatné porušenie leasingovej zmluvy a môže byť dôvodom pre okamžité odstúpenie od nej. Podľa čl. 13 bod 1 písm. b/ Obchodných podmienok leasingový prenajímateľ je oprávnený od kúpnej a leasingovej zmluvy a od všetkých súvisiacich zmlúv z nižšie uvedených dôvodov s okamžitým účinkom pred ich úplným splnením odstúpiť, a tak predčasne ukončiť ich platnosť. Predčasným ukončením s stávajú všetky doteraz neuhradené splátky a platby, na ktoré je leasingový nájomca povinný. Dôvody pre takéto odstúpenia sú nasledovné v prípade, ak leasingový nájomca neplní svoje platobné povinnosti, resp. je v omeškaní s plnením niektorej z nich po dobu viac ako 7 dní, a to napriek upomienke, ktorú mu leasingový prenajímateľ odoslal. Podľa čl. 13 bod 1 písm. g/ Obchodných podmienok v prípade vzniku dôvodného podozrenia na neoprávnené nakladanie s predmetom leasingu. Podľa článku 5 bod 7 Obchodných podmienok zverenie vozidla do podnájmu je možné iba po udelení predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa. V tomto prípade však leasingový nájomca už podaním žiadosti pre prípad jej kladného vybavenia postupuje leasingovému prenajímateľovi všetky práva z podnájomnej zmluvy za účelom zabezpečenia práv leasingového prenajímateľa z leasingovej zmluvy. Článok 5 bod 14 Obchodných podmienok motorové vozidlo je leasingový nájomca oprávnený používať len na účel, na ktorý je určené. Bez súhlasu leasingového prenajímateľa sa zakazuje najmä užívanie motorového vozidla na účely výkonu taxislužby, autoškoly, požičovne automobilov, testovania alebo na športové účely. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. Po oboznámení sa s obsahom veci dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľ v konaní menil, resp. uvádzal viaceré dôvody, pre ktoré odstúpil od zmluvy. V návrhu z 19. 3. 2010, doručenom súdu dňa 19. 4. 2010 uvádzal, že odstúpil od zmluvy v súlade s čl. 13 bod 1 písm. b/ Obchodných podmienok. V priebehu konania už nepoukazoval na odstúpenie od zmluvy v súlade s týmto článkom, pretože podľa tohto článku bol oprávnený navrhovateľ odstúpiť od zmluvy, ak leasingový nájomca neplní svoje platobné povinnosti, resp. je v omeškaní s plnením niektorej z nich po dobu viac ako 7 dní, čo nebol tento prípad, pretože odporca si do odstúpenia od zmluvy riadne plnil svoje platobné povinnosti. V priebehu konania preto začal tvrdiť, že odstúpil od zmluvy podľa čl. 13 bod 1 písm. g/, podľa ktorého má právo odstúpiť od zmluvy v prípade vzniku dôvodného podozrenia na neoprávnené nakladanie s predmetom leasingu. V odstúpení od zmluvy z 1. 2. 2007 uviedol, že s okamžitou platnosťou odstupuje od zmluvy s účinnosťou k dátumu doručenia uznesenia polície o začatí vyšetrovania odcudzenia: 30. 1. 2007. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní 6. 12. 2010 uviedol, že navrhovateľ si neoprávnené nakladanie stotožnil s odcudzením motorového vozidla zo strany tretej osoby a uviedol, že odstúpenie od zmluvy sa uskutočnilo na základe čl. 13 bod 1 písm. g/ Obchodných podmienok. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že počas celého konania navrhovateľom uvádzaný dôvod odstúpenia podľa čl. 13 ods. 1 písm. g/ Obchodných podmienok - dôvodné podozrenie na neoprávnené nakladanie s predmetom leasingu skutkovo navrhovateľ vymedzil tak, že za neoprávnené nakladanie s predmetom leasingu považoval odcudzenie vozidla s treťou osobou, nakoľko nebezpečenstvo rozhodnutia v zmysle čl. 12 nesie leasingový nájomca. Je pravdou, že podľa čl. 12 bod 1 Obchodných podmienok nebezpečenstvo škody, zničenia, straty alebo odcudzenia vo vzťahu k motorovému vozidlu nesie leasingový nájomca od momentu prevzatia motorového vozidla, až do momentu jeho účinného vrátenia leasingovému prenajímateľovi, resp. do doby prevodu vlastníckeho práva na neho, avšak tento dôvod, t. j. nebezpečenstvo odcudzenia nie je ani podľa názoru odvolacieho súdu dôvodom na odstúpenie od zmluvy podľa čl. 13 bod 1 písm. g/ Obchodných podmienok. Správne po vykonanom dokazovaní dospel okresný súd k záveru, že navrhovateľ vedel a bol oboznámený so zámerom odporcu používať prenajaté motorové vozidlo v rámci činnosti svojej autopožičovne. Táto skutočnosť bola preukázaná aj vyjadrením odporcu, že predmetná leasingová zmluva bola v poradí štvrtou, ktorú účastníci konania medzi sebou uzavreli. Z predloženej poistnej zmluvy uzavretej dňa 15. 11. 2005, teda v deň keď bola uzavretá leasingová zmluva, odvolací súd zistil, že ako druh použitia vozidla bola v poistnej zmluve uvedená autopožičovňa. Podpisy sú na leasingovej zmluve za prenajímateľa/kupujúceho a na poistnej zmluve za splnomocneného zástupcu poisťovateľa totožné, preto neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že nemá vedomosť o tom, že by mohol odporca používať predmetné motorové vozidlo aj na účely autopožičovne, pretože to bolo výslovne uvedené v poistnej zmluve. Táto skutočnosť priamo dokazuje, že navrhovateľ vedel o tom, že predmet leasingu sa bude používať v autopožičovni a uzavretím leasingovej zmluvy prejavil konkludentný súhlas vyžadovaný ustanovením čl. 5 bod 14 Obchodných podmienok. Právo zrušiť jednostranným právnym úkonom zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy je možné vykonať len dovtedy, kým sú pre to dané stále dohodnuté dôvody. Ak v dobe, keď je prejav vôle o zrušení zmluvy doručený druhej strane, trvajú skutočnosti, za ktorých je možné toto právo vykonať, došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu a okolnosti, ktoré nastanú neskôr, sú nepodstatné. Pokiaľ by však v dobe, keď účastník zmluvy ju svojim úkonom ruší, už neexistujú predpoklady stanovené zmluvou, nie je možné toto právo vykonať, aj keby predtým tieto okolnosti boli dané. Aj z vyššie uvedeného je zrejmé, že právo zrušiť jednostranným právnym úkonom zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy je možné vykonať len dovtedy, kým sú pre to stále dané dohodnuté dôvody. Za tieto dohodnuté dôvody odvolací súd považoval dôvody uvedené v čl. 13 bod 1 písm. a/ až m/. Medzi takéto dôvody však nepatrí dôvod, ktorý uvádzal v konaní navrhovateľ, „a to v prípade vzniku dôvodného podozrenia na neoprávnené nakladanie s predmetom leasingu“. Navrhovateľ pre takýto dôvod ani od zmluvy dňa 1. 2. 2007 neodstúpil, pretože v tomto odstúpení uviedol len to, že odstupuje od zmluvy s účinnosťou k dátumu doručenia uznesenia polície o začatí vyšetrovania odcudzenia: 30. 1. 2007 a opätovne odvolací súd uvádza, že v danom prípade nedošlo zo strany odporcu k neoprávnenému nakladaniu s predmetom leasingu, pretože navrhovateľ vedel o tom, že bude odporca používať predmet leasingu aj za účelom autopožičovne, čo bolo konkrétne uvedené v poistnej zmluve a na takéto nakladanie s motorovým vozidlom dal odporcovi konkludentný súhlas. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odstúpenie od zmluvy uskutočnené navrhovateľom dňa 1. 2. 2007 je neplatné pre rozpor s ustanovením § 344 Obchodného zákonníka a návrh navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy súvisiacej s odstúpením od zmluvy je nedôvodný. Správne preto okresný súd nepokračoval ani v dokazovaní ohľadne zisťovania správnosti vyčíslenia nárokov navrhovateľa súvisiacich s odstúpením od zmluvy. Preto odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Nakoľko bol odporca v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 168,42 eur, t.j. 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu v sume 161,01 eur (§ 14 ods. 1 písm. b/) vyhlášky č. 605/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), režijný paušál vo výške 7,41 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.