Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/77/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6910213278 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6910213278.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová predsedníčka senátu, JUDr. Peter Priehoda, Mgr. Ema Novodomcová, členovia senátu v právnej veci navrhovateľa: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. O. G. XXXX/XXX, zast. JUDr. Stanislav Rojko, advokát so sídlom Považská Bystrica, Železničná 90/12, proti odporcom. 1/ RW - Tech - Gum, s.r.o. so sídlom Hnúšťa, Hlavná 432, IČO: 36 635 081 a 2/ Reisner & Wolff Slovensko, s.r.o. so sídlom Banská Štiavnica, Križovatka 5, IČO: 36 040 452, obaja zast. JUDr. Peter Bak, BBH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava Gorkého 3, o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, o odvolaní odporcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, zo dňa 07. septembra 2011 č.k. 17C/130/2010 - 277 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.
Odporcovia 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 100,09 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený vo B., a.s. pobočka V. O., č. účtu: XXXXX-XXX/XXXX, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odvolacie konanie o odvolaní odporcu 1/ z a s t a v u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu navrhovateľa a určil, že kúpne zmluvy uzavreté medzi odporcom 1/ ako predávajúcim a odporcom 2/ ako kupujúcim a to kúpna zmluva z 11.05.2010, ktorej predmetom je 50 kusov položiek rôzneho strojného zariadenia (inv. č. od č. 46 po inv. č. 92 v nepravidelnom inv. číslovaní) za kúpnu cenu 203 394,92 eur s DPH a kúpna zmluva z 20.09.2010 ktorým predmetom je 86 kusov položiek rôzneho strojného a kancelárskeho zariadenia (inv. č. od 000004 po inv. č. 000000 v nepravidelnom inv. číslovaní) za kúpnu cenu 95 366 eur s DPH sú neplatné, zároveň odporcom 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.024,50 Eur. Prvostupňový súd ako prvú kladne vyriešil otázku existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Poukázal na skutočnosť, že v danom prípade už došlo k porušeniu práva, takže nedôjde k naplneniu preventívnej funkcie určovacej žaloby, avšak aj v takomto prípade je prípustná žaloba na určenie neplatnosti zmluvy, pokiaľ ňou bude vytvorený pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, prípadne ak by sa žalobou na plnenie nemohol vyriešiť celý obsah sporného právneho vzťahu. Dospel k záveru, že obidve uvedené alternatívne podmienky sú v danom prípade naplnené. Nakoľko odporcovia uzavreli komplex dohôd - vrátane dodatkov nájomnej zmluvy a dohôd o skončení pracovného pomeru - neexistuje procesný prostriedok (nie je ním ani žaloba na plnenie ani žaloba o určenie práva), ktorým by mohol navrhovateľ jednorázovo zvrátiť odporcami vyvolaný stav a vyriešiť celý obsah sporného právneho vzťahu. Zároveň výrok súdneho rozhodnutia určujúci neplatnosť kúpnych zmlúv už vytvára pre účastníkov základný právny rámec ohľadne ďalších úkonov na kúpne zmluvy
nadväzujúcich. Pokiaľ odporcovia namietajú nedostatok naliehavého právneho záujmu fyzickej osoby - spoločníka - súd uviedol, že nemá najmenší dôvod odkloniť sa od záverov súdnej praxe, v zmysle ktorých spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným nemožno bez ďalšieho uprieť naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti zmlúv, ktoré uzavrela spoločnosť a ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na hodnotu jeho obchodného podielu. Ide o logickú právnu vetu potvrdzujúcu argumentáciu navrhovateľa, že nie je možné odčleniť hmotno-právny obsah práv spoločníka od procesného inštitútu naliehavého právneho záujmu a zároveň akcentujúcu podľa názoru súdu spravodlivé riešenie vzniknutých právnych vzťahov v obchodnej spoločnosti. Jediný spôsob obrany pripustený Obchodným zákonníkom, ktorým je vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, navrhovateľovi znemožnili odporcovia svojim postupom obíduc ustanovenia o právomoci valného zhromaždenia, ktorý postup z tohto dôvodu nemôže v prostredí právneho poriadku Slovenskej republiky požívať právnu ochranu. Argumentáciu odporcov založenú na tom, že navrhovateľ ostal zapísaný ako spoločník označil za neprípustne formalistickú a vo svojich dôsledkoch za absurdnú konštrukciu, keď reálna náplň inštitútu spoločníka obchodnej spoločnosti nespočíva v zápise v obchodnom registri, ale sa prejavuje prostredníctvom hodnoty jeho obchodného podielu, ktorá bola v predmetnom prípade poškodená spornými úkonmi odporcom, v čom spočíva požadovaná „neistota“ právneho postavenia navrhovateľa, ako aj „aktuálny stav objektívnej neistoty medzi účastníkmi“.
Po kladnom vyriešení otázky danosti naliehavého právneho záujmu posúdil vec súd meritórne, pričom dospel k záveru, že napadnuté kúpne zmluvy (a následne ďalšie nadväzujúce úkony) odporcov smerovali k obídeniu kogentného ustanovenia Obchodného zákonníka a pôsobnosti valného zhromaždenia schvaľovať zmluvu o predaji podniku. Bez hlasov navrhovateľa by bola zmluva o predaji podniku nepriechodná, vzhľadom na kvórum pre prijímanie rozhodnutí, rovnako jednotlivé kroky (nájomné zmluvy, dohoda o skončení pracovných pomerov, dohoda o zmene investora) odporcov vo svojom súhrne obsahovo napĺňajú inštitút zmluvy o predaji podniku a z výpisu z obchodného registra je preukázané personálne prepojenie odporcov prostredníctvom RW-Engineering Ges.m.b.H. a zhoda v predmete ich činnosti. Odporcovia pritom neuviedli žiadne tvrdenia vyvracajúce skutočnosť, že v konečnom dôsledku ide o komplexný prevod celého substrátu podniku, keď v tomto smere by neuniesli dôkazné bremeno prípadného tvrdenia tejto skutočnosti. Odporcovia potvrdili navrhovateľom tvrdený skutkový stav formulujúc motiváciu svojho konania a to potrebu finančnej injekcie do podnikateľskej činnosti odporcu1/ a nemožnosť dosiahnuť súhlas navrhovateľa k tejto otázke a preto zvolili ako prostriedok kúpne (a ďalšie) zmluvy, na ktoré nebol potrebný súhlas valného zhromaždenia a ktoré v konečnom dôsledku predstavujú ten istý následok ako zmluva o predaji podniku. Táto pohnútka konania nemá žiadny vplyv na neplatnosť právneho úkonu z dôvodu obchádzania ustanovení Obchodného zákonníka o predaji podniku a jeho schvaľovaním valným zhromaždením spoločnosti s ručením obmedzeným. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil I.st. súd ust. § 142 ods. 1 prvá veta O.s.p.
Rozsudok odvolaním napadol odporca 1/ a odporca 2/ zast. právnym zástupcom, splnomocneným advokátom s poukazom na odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a s tvrdením, že postupom súdu sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Vady konania odporcovia videli v tom, že v predmetnej veci sa uskutočnilo jediné pojednávanie pred okresným súdom, v závere tohto pojednávania bol vyhlásený rozsudok. Zápis z pojednávania bol diktovaný zapisovateľke, ktorá priebeh zapisovala na mieste do počítača. Zápisnica z pojednávania nebola sporovým stranám doručená priamo po ukončení pojednávania a súd navrhol sporovým stranám doručenie zápisnice z pojednávania elektronicky na e-mailové adresy právnych zástupcov protistrán. Až po urgencii opakovanými telefonátmi bola zápisnica z pojednávania doručená právnemu zástupcovi odporcov e-mailovou poštou až dňa 06.10.2011, teda o 30 dní po pojednávaní. Vysvetľované to bolo prezentovanou vôľou konajúceho sudcu vykonať v zápisnici úpravy, ktoré mali byť vykonané po jeho návrate z dovolenky. Po ukončení pojednávania sú do textu zápisnice prípustné len štylistické, resp. gramatické zásahy, evidentne však nešlo o takúto úpravu, keďže zápisnica, ktorá bola doručená právnemu zástupcovi odporcov, obsahuje veľa preklepov a štylistických chýb. Otáznym preto ostalo, aké úpravy sudca chcel vykonať a v konečnom dôsledku zrejme aj v texte zápisnice vykonal. Poukazuje na to, že v rozpore so skutočným priebehom pojednávania vo veci, so skutočným obsahom a predmetom prejavov konajúceho sudcu, je v texte v zápisnice z pojednávania na strane 4 uvedené, že „súd v súlade s ust. § 118 ods. 2 O.s.p. poučil účastníkov konania, že otázka naliehavého právneho záujmu bola argumentovaná postačujúco a nie je v ďalšom konaní sporná, predmetom ostáva vyriešenie základu neplatnosti kúpnych zmlúv, ako to súd vymedzil na začiatku pojednávania“.
Právny zástupca tvrdí, že uvedené poučenie konajúci sudca na pojednávaní nevyslovil ani účastníkov neoboznámil so skutočnosťou, žeby mal otázku existencie a prítomnosti naliehavého právneho významu za viargumentovanú, resp. preukázanú. Naopak, pojednávanie viedol a riadil akcentujúc na procesnú otázku, ku ktorej sa obe protistrany až do konca pojednávania vyjadrovali. Odporcovia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k predmetnému nedostatku zápisnice vyjadrili v žiadosti o opravu zápisnice, z textu zápisnice je zrejmé, že účastníci sa nevenovali otázke hmotnoprávneho vysporiadania sa s tvrdenou neplatnosťou kúpnych zmlúv. Vyjadrenie účastníkov konania vrátane ich záverečných rečí boli zamerané výlučne na otázku naliehavého právneho záujmu, čo je v absolútnom logickom rozpore s tvrdeným poučením neskôr daným do zápisnice. Účastníci svoje vyjadrenie vôbec nezamerali na otázku hmotno-právneho porušenia ustanovení zák. č. 513/1991 Zb.
Tým, že súd v rozpore s následnou úpravou zápisnice nepoučil strany konania o skutočnosti, že otázku naliehavého právneho záujmu považuje za vyargumentovanú a v ďalšom konaní za nespornú, došlo podľa názoru odporcov k vade konania, v dôsledku ktorej sa odporcom odňala možnosť konať pred súdom a zároveň k vade konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci. Pokiaľ by súd strany konania poučil o tom, že má preukázanú otázku naliehavého právneho záujmu, zamerali by sa odporcovia na hmotno-právnu obranu proti tvrdeniam navrhovateľa. Keďže tak sudca neučinil a pojednávanie viedol len o otázke procesnej, prejednaniu hmotnoprávnej otázky nebola venovaná žiadna pozornosť a ani žiadnym spôsobom pred ukončením dokazovania táto otázka skúmaná nebola. Podľa odporcov súd nevytvoril priestor pre riešenie, napriek tomu rozsudkom určil neplatnosť kúpnych zmlúv. Takýmto konaním konajúci sudca odňal odporcom možnosť konať pred súdom, došlo k vade konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, hmotnoprávnu rovinu tvrdeného nároku konajúci sudca v rozpore so zásadou konradiktórnosti neskúmal a nevytvoril sporovým stranám priestor pre vyjadrenie sa k nej.
Odporcovia považujú oba výroky rozsudku za nesprávne, vychádzajúc z jeho nesprávneho právneho posúdenia v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Podľa názoru odporcov v danom prípade medzi navrhovateľom a odporcom 1/ neexistovala a neexistuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, ktorý by bol ohrozením právneho postavenia navrhovateľa. Odporca 1/ nepopiera existenciu akéhokoľvek práva navrhovateľa, medzi navrhovateľom a odporcom 1/ nie je stav neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Navrhovateľ bol a je spoločníkom odporcu 1/ a táto skutočnosť nikdy nebola medzi účastníkmi sporná. Navrhovateľovi stále prináležia všetky práva a povinnosť spoločníka odporcu 1/ a toto nikdy nikto nespochybňoval. V predmetnom prípade teda neexistuje naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení neplatnosti kúpnych zmlúv. V tejto súvislosti poukazuje na judikatúru - rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo 49/2003, 2Cdo 163/2005, rozsudok NS ČR sp.zn. 29 Odo 449/2004.
Odporcovia tvrdia, že pokiaľ súd uvádza, že určením neplatnosti kúpnych zmlúv sledoval vyriešenie tvrdeného stavu objektívnej neistoty medzi účastníkmi, práve určením neplatnosti kúpnych zmlúv tento stav nebol odstránený, ale naopak bol založený. Vytvoril sa stav neistoty, ktorý ponúka len pomerne obmedzené možnosti riešenia. Pokiaľ navrhovateľ existenciu naliehavého právneho záujmu odvodzoval z predpokladu, že uzatvorením a vykonaním kúpnych zmlúv sa znížila hodnota jeho obchodného podielu, poukazuje na to, že ako navrhovateľ tak aj okresný súd opomenul a neskúmal rozhodujúce skutočnosti s uzatvorením kúpnych zmlúv spojené: keď spoločnosť odporcu 1/ mala v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv nespočetne veľa splatných záväzkov, ktorých hodnota ovplyvňovala výšku obchodného podielu navrhovateľa. Kúpna cena bola uzavretá nezávislým znaleckým posudkom a bola použitá na úhradu splatných záväzkov spoločnosti odporcu1/, čo opäť malo vplyv na výšku a hodnotu obchodného podielu navrhovateľa v spoločnosti odporcu 1/. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal a ani súd neskúmal, či skutočne došlo k zníženiu hodnoty obchodného podielu navrhovateľa v dôsledku uzavretia kúpnych zmlúv. Nevedno teda, z čoho okresný súd poškodenie hodnoty obchodného podielu navrhovateľa odvodil, keď v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. Práve predajom strojov došlo k sanácii obchodného podielu a k úhrade záväzkov z kúpnej zmluvy, inak by spoločnosti odporcu 1/ hrozila exekúcia alebo konkurz. Vzhľadom na nedostatok naliehavého právneho záujmu žiadajú odporcovia zmenu rozhodnutia tak, že žalobca bude zamietnutá a navrhovateľ bude zaviazaný na náhradu trov konania podľa vyčíslenia odporcom.
V ostatnom poukazujú odporcovia na svoje písomné podania vo veci, nesúhlasia s tým, že by neuviedli tvrdenia vyvracajúce skutočnosť, že v konečnom dôsledku ide o komplexný prevod celého substrátu podniku v zmysle odôvodnenia prvostupňového súdu ani o unesení dôkazného bremena ohľadne prípadného tvrdenia tejto skutočnosti. Práve v písomnom podaní vo veci vyjadrení odporcov k žalobe zo dňa 21.12.2010, vyjadrenie k stanovisku navrhovateľa zo dňa 14.06.2011 sa odporcovia v rozpore s odôvodnením prvostupňového súdu pomerne rozsiahlo vyjadrujú k hmotno-právnej stránke samotnej žaloby, pričom túto argumentáciu odporcov súd neskúmal a nezaoberal sa ňou. Konkrétne poukázal na zmluvu o predaji podniku podľa Obchodného zákonníku, v zmysle ktorej sa zmluvou o predaji podniku prevádzajú všetky práva a záväzky spojené s podnikom, ako aj súbor hmotných, nehmotných ale predovšetkým osobných zložiek podniku. V zmysle obchodno-právnej odbornej literatúry ak by zo zmluvy o prevode podniku boli vylúčené niektoré zložky podniku, a tieto by neboli predmetom prevodu, nešlo by o zmluvu o predaji podniku. V danom prípade zamestnanci odporcu 1/ neprešli bez ďalšieho na odporcu 2/ a ich pracovné pomery so spoločnosťou RWTG boli riadne ukončené dohodou o skončení pracovného pomeru. Okruh bývalých zamestnancov odporcu 1/, s ktorými bol pracovný pomer ukončený dohodou, nebol absolútny, netýkal sa všetkých zamestnancov. Kúpnymi zmluvami a ani žiadnymi inými zmluvami odporcom 1/ uzatvorenými, nedošlo k prechodu osobnej zložky odporcu 1/, s ohľadom na čo ani nemôžu byť na predmetné napádané kúpne zmluvy aplikované ustanovenia zmluvy o predaji podniku. V tejto súvislosti poukazuje na judikatúru - rozsudok NS ČR sp.zn. 21 Cdo 1323/2000, rozhodnutie NS SR sp.zn. 6Obo 216/2007. Absentuje prechod osobnej zložky odporcu 1/ na odporcu 2/ a odporca 1/, nikdy na odporcu 2/ nepreviedol všetky svoje záväzky a práva alebo všetok hmotný a nehmotný majetok. Odporcovia vo svojich podaniach tieto argumenty uviedli, súd sa s nimi nezaoberal a v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie.
Pokiaľ prvostupňový súd určil neplatnosť kúpnych zmlúv z dôvodu, že ich uzatvorením došlo k obídeniu ustanovení Obchodného zákonníka o predaji podniku a potreba schválenia predaja podniku valným zhromaždením, poukázal na dôsledok absencie takéhoto súhlasu, ktorý sa však prejaví vo vnútri spoločnosti, a nemá vplyv na platnosť zmlúv uzavretých s tretími osobami. Ak by teda predmetom kúpnych zmlúv bol predaj podniku, čo dôrazne odmietajú, absencia rozhodnutia valného zhromaždenia nespôsobuje neplatnosť dotknutých kúpnych zmlúv a spoločnosť je takýmito kúpnymi zmluvami v plnom rozsahu viazaná.
Podľa odvolateľov nevykonaním poučenia konajúcim sudcom na jedinom pojednávaní, ktorým by vyslovil, že má procesno-právnu otázku za vysporiadanú, došlo k vade podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň konajúci sudca odňal odporcom možnosť konať pred súdom. Rozsudok ďalej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p., keď I.st. súd v rozpore so skutočným a objektívnym stavom mal za preukázanú existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnych zmlúv a rozhodol spôsobom, ktorý (neexistujúci) stav objektívnej neistoty neodstránil, ale práve naopak, vytvoril. Bez vykonania akéhokoľvek dokazovania považoval za preukázané zníženie hodnoty obchodného podielu navrhovateľa na spoločnosti odporcu 1/ v dôsledku uzatvorenia kúpnych zmlúv napriek tomu, že práve uzavretím kúpnych zmlúv došlo k sanácii obchodného podielu navrhovateľa, nesprávne právne posúdil navrhovateľom tvrdený dôvod neplatnosti kúpnych zmlúv, pri uzatvorení ktorých rozhodne nešlo o predaj podniku; a mal za preukázanú skutočnosť, že napádanými zmluvami bol sledovaný predaj podniku, uzatvorenie takýchto zmlúv bez rozhodnutia valného zhromaždenia nespôsobuje ich neplatnosť a preto nemohla byť ich neplatnosť ani určovacím výrokom rozsudku okresného súdu určená. Domáhajú sa zamietnutia žaloby a náhrady trov konania, resp. zrušenia rozsudku okresného súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a odporcov zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie považuje za neopodstatnené. K časti, kde odporcovia namietajú správnosť zápisnice a porušenie poučovacej povinnosti súdu, odkázal na svoje stanovisko zo dňa 26. 10. 2001 kde tvrdí, že zo strany odporcov ide o nepreukázané tvrdenia a účelové spochybnenie rozsudku. Pokiaľ ide o namietanie porušenia poučovacej povinnosti, poukazuje na § 5 O. s. p., v zmysle ktorého nie je daná poučovacia povinnosť súdu v prípade, ak je účastník konania zastúpený advokátom. Tvrdenie odporcov, že sudca odňal možnosť odporcom konať pred súdom, považuje za neopodstatnené. K odvolaniu v časti, kde odporcovia odôvodňujú absenciu naliehavého
právneho záujmu na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv uvádza, že v danom prípade nejde medzi účastníkmi o statutový spor, žaloba na plnenie nie je možným právnym prostriedkom nápravy a vzhľadom na predmet sporu, ktorým je vlastníctvo strojov a zariadení zabudovaných vo výrobných halách, pôvodné vlastníctvo nebolo pochybné a vzhľadom na uvedené úkony a najmä postavenie odporcu 1/ a odporcu 2/ pri týchto úkonoch žaloba na plnenie do úvahy neprichádza, keď aktívne legitimovaný na takúto žalobu by bol teoreticky odporca 1/, ktorý bol aj účastníkom predmetných zmlúv. Zároveň je odporca 1/ majetkovo a personálne prepojený s odporcom 2/ a preto žalobou na plnenie by sa domáhal sám proti sebe. On ako spoločník obchodnej spoločnosti je oprávnený domáhať sa ochrany svojich práv a nárokov, jeho právo je určené postavením spoločníka a obchodným podielom, ktorý je tvorený svojou kvantitatívnou a kvalitatívnou stránkou, ktoré sú nerozlučne spojené. Má teda naliehavý právny záujem na predmetnej žalobe, keď práve úkony odporcov porušili jeho právo a spôsobili ujmu na jeho právnom postavení. Určovacie rozhodnutie v danej veci vytvorí pevný základ právnych vzťahov navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi 1/, ale aj vo vzťahu k odporcovi 2/ resp. vo vzťahu k iným subjektom. Odporcovia svoju obranu postavili na formalistickom posúdení navrhovateľa ako spoločníka tak, že je naďalej v obchodnom registri zapísaný ako spoločník spoločnosti. Postavenie spoločníka v obchodnej spoločnosti má popri formálnej stránke, ktorou je zápis v obchodnom registri, aj materiálny základ vyjadrení vo forme obchodného podielu. Tento má kvantitatívnu aj kvalitatívnu stránku. Kvantitatívna stránka je vyjadrená v materiálnych hodnotách spojených s obchodným podielom a kvalitatívna sa prejavuje právami a povinnosťami a veľkosťou podieľajúcim sa na rozhodovaní spoločníka o kvantitatívnej stránke spoločnosti. Odporcovia svojimi úkonmi vo vzťahu k hmotným, osobným aj nehmotným zložkám podnikania založili také ohrozenie a takú neistotu postavenia navrhovateľa, ktoré z jeho postavenia spoločníka vytvorili fikciu, ktorá nemá žiadne opodstatnenie a z ktorej nemožno vyvodiť žiadne reálne práva a povinnosti. Tvrdenie odporcov, že rozsudkom a určením neplatnosti kúpnych zmlúv bol vytvorený stav neistoty označuje za absurdné, pretože práve súdnym rozhodnutím sa obnoví právny stav, ktorý bol pred vyhotovením úkonov odporcov, ktorým zlikvidovali materiálnu zložku postavenia navrhovateľa ako spoločníka. Za právne bezvýznamné považuje tvrdenie, že odporca 2/ nemá k priestorom, kde sú umiestnené stroje, platný užívací titul, keďže toto nie je predmetom súdneho konania. Odporcovia 1/, 2/ si odporujú vo vyjadreniach, keď na jednej strane tvrdia, že stroje sa nachádzajú stále v tých istých priestoroch, v ktorých boli pred uzatvorením zmlúv a na druhej strane tvrdia, že je pomerne komplikované vrátiť predmetné stroje a určiť miesto, kam majú byť vrátené. Stav objektívnej neistoty vytvorili odporcovia 1/, 2/ a nie súd, pretože súdnym rozhodnutím sa vzniknutá situácia vyriešila a majetková stránka spoločnosti a tým obchodného podielu navrhovateľa sa uviedla do predošlého stavu, vyriešila sa teda v záujme zachovania práv a oprávnených záujmov spoločníka. Dôvody poukazujúce na splatné záväzky odporcu 1/ nie sú pre toto konanie rozhodujúce, takéto tvrdenia nie sú pravdivé a neboli ani ničím dokladované. Naopak, navrhovateľ preukázal, že úkony odporcov 1/, 2/ boli účelové vykonávané na objednávku a v záujme odporcu 2/, ktorý je majetkovo a personálne prepojený na druhého spoločníka odporcu 1/. Znalecké posudky boli vyhotovené na objednávku odporcu 2/, tieto obsahovali všetok materiálny substrát spoločnosti odporcu 1/. Pokiaľ ide o hodnotu obchodného podielu a jeho poškodenia je zrejmé, že obchodný podiel je možné vymedziť len vo väzbe k určitému konkrétnemu majetku spoločnosti a pokiaľ odporcovia 1/ a 2/ všetky zložky obchodného podielu previedli z odporcu 1/ na odporcu 2/ došlo nielen k poškodeniu obchodného podielu, ale k likvidácii predpokladov a stránok reprezentujúcich obchodný podiel resp. vzhľadom na ďalšie úkony aj k jeho úplnej likvidácii.
Odporcovia 1/, 2/ vo svojom odvolaní uvádzajú, že v konaní podali písomné vyjadrenia, ktoré boli súdu známe a s ktorými sa vysporiadal, čo sami odporcovia považujú za hmotnoprávnu stránku veci. Pokiaľ súdu vyčítajú, že vo veci vykonal jediné pojednávanie, táto námietka je v rozpore s účelom zákona a nerešpektuje to, že v zmysle § 114 a § 115 O. s. p. súd vykonáva prípravu pojednávania a snaží sa pojednávanie pripraviť tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní. Navrhovateľ tvrdí, že odporcovia porušili zákon a tento úmyselne obišli v snahe získať pre seba prospech, najmä prospech pre odporcu 2/, ktorý mal na tom eminentný záujem a využil svoje personálne prepojenie s odporcom 1/, využil postavenie V. Z. ako konateľa v oboch spoločnostiach. Toto spočívalo v porušení, resp. obídení ust. § 2 ods. 1, 3, 4 Obchodného zákonníka vo vzťahu k sídlu spoločnosti, k porušeniu ust. § 125 ods. 1 písm. j) Obchodného zákonníka o práve valného zhromaždenia rozhodovať o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku, k porušeniu ust. § 134, § 135a ods. 1 a § 136 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých rozhodovanie o obchodnom vedení spoločnosti patrí do pôsobnosti konateľov, pričom sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neustanovuje vyšší počet hlasov, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť v súlade so
záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a nie sú oprávnený jednať konkurenčne. Pre posúdenie platnosti právnych úkonov sa použijú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, konkrétne poukazuje na § 39 Občianskeho zákonníka podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Aj z ust. § 265 Obchodného zákonníka vyplýva, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu. Do pozornosti dal aj skutočnosť, že odporca 2/ nemal predmet činnosti rovnaký ako odporca 1/, tento si dal zapísať do obchodného registra až po napadnutých prevodoch od 01. 09. 2010.
Podľa navrhovateľa prvostupňovým súdom bola poskytnutá spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov navrhovateľa voči nezákonným úkonom odporcu 1/, 2/. Odvolanie považuje za nedôvodné a rozsudok ako vecne správny požaduje potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
Písomným podaním doručeným súdu 30. 04. 2012 odporca 1/ konajúci konateľom Y. Q. starším zobral odvolanie odporcu 1/ späť a navrhol odvolacie konanie odporcu 1/ zataviť a vrátiť mu zaplatený súdny poplatok za podané odvolanie.
Odvolací súd s poukazom na ust. § 207 ods. 2 a 3 O. s. p. odvolacie konanie o odvolaní odporcu 1/ zastavil. O vrátení súdneho poplatku za podané odvolanie rozhodne prvostupňový súd, ktorý je na takéto rozhodnutie príslušný v zmysle ust. § 12 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O. s. p. teda odvolaním odporcu 2/ bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p.. Napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil konštatujúc zároveň aj správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje a s ktorými sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 OSP).
K odvolacím námietkám odvolací súd uvádza nasledovné.
K námietke založenej na odňatí možnosti konať pred súdom: Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 07. 09. 2011 je zistené, že právni zástupcovia účastníkov požiadali o doručenie kópie zápisnice e - mailovou formou, pričom právny zástupca odporcov uviedol aj svoju mailovú adresu. Nie je zistiteľné, či tento pokyn bol včas splnený, z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny zástupca odporcov tak, ako to tvrdí písomným podaním datovaným dňa 05. 10. 2011 doručeným súdu dňa 07. 10. 2011, požiadal o zaslanie zápisnice z pojednávania. Po obdržaní kópie zápisnice požiadal o opravu zápisnice, čomu zákonný sudca nevyhovel. V spise sa nachádza aj vyjadenie právneho zástupcu navrhovateľa k žiadosti o opravu zápisnice, z ktorého odvolací súd zistil, že podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa odpis zápisnice zodpovedá skutočnému stavu, priebehu pojednávania a prednesov účastníkov na tomto pojednávaní. K námietke týkajúcej sa štvrtej strany zápisnice uviedol, že táto nie je dôvodná, podľa neho na pojednávaní došlo k poučeniu účastníkov konania podľa § 118 ods. 2 O. s. p.. Aj po tomto poučení právny zástupca navrhovateľa ešte požiadal o repliku na predchádzajúci prednes právneho zástupcu odporcov, práve z dôvodu predošlého poučenia, pričom táto replika je označená ako reakcia jednou vetou. Právny zástupca navrhovateľa uvádza, že popis uvedený na strane 4 zápisnice zo dňa 07. 09. 2011 zodpovedá skutkovému, chronologickému deju na pojednávaní, vyjadruje aj logickú postupnosť, keď súd v poučení uvedenom v ods. 4 reagoval na prednesy právnych zástupcov účastníkov. Obdobne sa vyjadril aj k obsahu zápisnice týkajúcemu sa strany 6, že táto zodpovedá vývoju pojednávania.
Z uvedeného je teda zrejmé, že vytýkaný nedostatok vedenia pojednávania pred prvostupňovým súdom založený na tom, že prvostupňový súd nepoučil účastníkov v zmysle § 118 O. s. p. zostalo v rovine tvrdenia proti tvrdeniu. Pokiaľ by aj odvolací súd v záujme ochrany práv účastníka sa priklonil k verzii právneho zástupcu odporcov, konanie by teda síce bolo postihnuté vadou, avšak táto vada by nemala za následok odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Z ďalšieho obsahu zápisnice síce vyplýva,
že účastníci sa k samotným zmluvám, ktorých neplatnosť je predmetom tohto konania, nevyjadrovali ústne na pojednávaní, je však zrejmé, že zákonný sudca na pojednávaní dokazovanie v tomto smere vykonal, keď prečítal podstatný obsah zmlúv na pojednávaní, ako aj oboznámil s ostatným obsahom spisu, keď v zápisnici sa uvádza „súd číta podstatný obsah kúpnej zmluvy zo dňa 11. 05. 2010 a zo dňa 20. 09. 2010, spoločenskej zmluvy odporcu 1/, dodatok č. 1 k zmluve o investičnej spolupráci, dodatku č. 1, č. 4 k zmluve o nájme nebytových priestorov, dohôd o skončení pracovného pomeru zamestnancov s odporcom 1/, ostatný obsah spisu 17C/130/2010“. Súd v súlade s § 120 ods. 4 O. s. p. poučil účastníkov konania, keď právny zástupca navrhovateľov žiadal pripojiť trestný spis v prípade potreby vzhľadom na výpoveď pána Z., ktorý by mohol objasniť niektoré skutočnosti a právny zástupca odporcov uviedol, že z jeho strany nie sú žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Aj v záverečnom slove právny zástupca navrhovateľa uviedol, čo považoval za podstatné, právny zástupca odporcu uviedol, že „určovaciu žalobu žiada zamietnuť ako nedôvodnú, nakoľko navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem ani v určovacej žalobe, ani hmotnoprávne dôvody neplatnosti kúpnych zmlúv . . .“. Okrem toho, ako je zistené z obsahu samotného spisu, právnemu zástupcovi odporcov boli doručené všetky podania navrhovateľa a zaslal súdu písomné vyjadrenie k návrhu za oboch odporcov datované dňom 21. 12. 2010 doručené súdu dňa 27. 12. 20110, v ktorom sa vyjadruje najmä k otázke naliehavého právneho záujmu, ale v bode II. sa vyjadruje aj k samotnej hmotnoprávnej otázke neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv. Ďalšie jeho vyjadrenie je reakciou na stanovisko navrhovateľa a datované je dňom 14. 06. 2011 doručené súdu dňa 16. 06. 2011, kde opätovne právny zástupca odporcov uvádza, že „neboli naplnené a navrhovateľom v konaní preukázané ani hmotnoprávne dôvody návrhu navrhovateľom v žalobe uvádzané“.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že odporca 1/ aj odporca 2/ zastúpení splnomocneným advokátom mali možnosť kvalifikovane sa vyjadriť k celému obsahu žaloby, čo aj urobili písomným podaním ako je uvedené vyššie a okrem toho stručne aj v záverečnom slove na pojednávaní dňa 07. 09. 2011.
Pokiaľ ide o druhú odvolaciu námietku založenú na nesprávnom právnom posúdení veci, konkrétne tvrdenej neexistencie naliehavého právneho záujmu, odvolací súd v tomto smere odkazuje na právne zdôvodnenie existencie naliehavého právneho záujmu prvostupňovým súdom, keď názor vyslovený prvostupňovým súdom v tomto smere považuje za správny. Stotožňuje sa so záverom, že navrhovateľ v danej veci preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení tak, ako to správne vyhodnotil prvostupňový súd, keď iný prostriedok ochrany ako spoločník obchodnej spoločnosti odporcu 1/ proti namietaným právnym úkonom odporcu 1/ a odporcu 2/ nemá a vyhovením jeho určovacej žalobe sa právne navráti predošlý existujúci právny stav, k čomu jeho žalobný návrh smeroval.
Pokiaľ odporca vytýka prvostupňovému súdu, že prvostupňový súd hmotnoprávnu stránku sporu neskúmal a neumožnil sporovým stranám vyjadriť sa v tomto smere k sporu, pričom zároveň odkázal v plnej miere na svoje písomné podania tvrdiac, že súd túto argumentáciu neskúmal a nezaoberal sa ňou dôvodiac, že v danom prípade nešlo o predaj podniku z ďalej uvedených dôvodov, odvolací súd upozorňuje, že ani dôvody prvostupňového súdu nie sú založené na tom, že by šlo o predaj podniku podľa Obchodného zákonníka, práve naopak, prvostupňový súd poukázal na to, že došlo k obídeniu zákona v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, konkrétne zmluvy o predaji podniku, hoci napádanými zmluvami a ďalšími následnými právnymi úkonmi bol sledovaný cieľ, ktorý by bol dôsledkom zmluvy o predaji podniku. Prvostupňový súd pritom vychádzal z ustanovení Obchodného zákonníka týkajúcich sa spoločnosti s ručením obmedzeným, kde práve schvaľovanie zmluvy o predaji podniku patrí do právomoci valného zhromaždenia, ktoré by vzhľadom na možnosť dosiahnuť požadovanú majoritu, nebolo priechodným.
Pokiaľ odporca v odvolaní v časti II(iii) trvá na svojom vyjadrení (v zmysle písomného vyjadrenia z 21. 12. 2010, ako aj ďalšieho vyjadrenia zo dňa 14. 06. 2011) , že v danom prípade nešlo o predaj podniku, keďže „kúpnymi zmluvami ani žiadnymi inými zmluvami odporcom 1/ uzatvorenými, nedošlo k prechodu osobnej zložky odporcu 1/ s ohľadom na čo ani nemôžu byť na predmetné napádané kúpne zmluvy aplikované ustanovenia zmluvy o predaji podniku“ odvolací súd upozorňuje, že prvostupňový súd vo svojom rozhodovaní neaplikoval na predmetné kúpne zmluvy ustanovenia o predaji podniku a neposudzoval ich z hľadiska, či tieto spĺňajú zákonné požiadavky pre platnosť zmluvy o predaji
podniku, naopak prvostupňový súd svoje závery o neplatnosti zmlúv vyvodil práve z obídenia zmluvy o predaji podniku, ktorej účel sa však v konečnom dôsledku napádanými kúpnymi zmluvami a ďalšími právnymi úkonmi, ktoré prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku rozobral, dosiahol (predaj podniku). Keď v tomto smere odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade nedošlo k prechodu práv a povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu z odporcu 1/ na odporcu 2/ v prípade všetkých zamestnancov ktorí skončili pracovný pomer u odporcu 1/ dohodou, je práve táto skutočnosť rozhodujúca pre záver, že nedošlo k zmluve o predaji podniku, odvolací súd dodáva, že prvostupňový súd neriešil otázku platnosti alebo neplatnosti zmluvy o predaji podniku, riešil otázku platnosti alebo neplatnosti uvedených kúpnych zmlúv, ktorú z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku vyriešil tak, že určil neplatnosť týchto zmlúv. Vzhľadom na uvedené nie je dôvodné skúmanie a posudzovanie napádaných zmlúv v tom smere, či (zrejeme spolu s ďalšími právnymi úkonmi odporcu 1/) majú všetky zákonom požadované náležitosti pre platnosť zmluvy o predaji podniku.
Odvolaniu v časti II(iii), kde odvolateľ poukazuje na dôsledok absencie súhlasu valného zhromaždenia na platnosť zmluvy o predaji podniku v zmysle citovanej odbornej literatúry, odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že v danom prípade ani prvostupňový ani odvolací súd neposudzovali platnosť zmluvy o predaji podniku, ale platnosť uvedených kúpnych zmlúv z dôvodov vymedzených v žalobnom návrhu a to neplatnosť týchto zmlúv pre obídenie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. V tomto smere považuje odvolací súd skutkové zistenia prvostupňového súdu za správne, zodpovedajúce dôkazom, ktoré sa nachádzajú v spise, a rovnako sa stotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu, ktorý v zmysle uvedených právnych úvah dospel k záveru, že napádané kúpne zmluvy sú neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka práve pre obídenie zákona (ustanovení Obchodného zákonníka o predaji podniku a jeho schvaľovaní valným zhromaždením spoločnosti s ručením obmedzeným). Poukazuje na dôvod zaradenia otázky schvaľovania zmluvy o predaji podniku do výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia, keď v takomto prípade dochádza k výraznej zmene majetkových pomerov spoločnosti spočívajúcich v čiastočnom alebo úplnom zmarení činnosti obchodnej spoločnosti, na výkon ktorej bola zriadená, čo má bezpochyby vplyv na postavenie spoločníka spoločnosti vo vzťahu k jeho reálnym právam.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd s poukazom na ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu potvrdil.
Podľa § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho konania, keď úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania tak, ako boli uplatnené v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu, keď tieto zodpovedajú vyhláške č. 655/2004 Z. z. (§ 11 ods. 1 za úkon písomné podanie - vyjadrenie 76,- eur, režijný paušál 7,41 eur, DPH 16,68 eur) spolu vo výške 100,09 eur.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov X : X.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.