Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/330/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6910214356 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6910214356.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci navrhovateľa V. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., O. XXXX, zastúpeného JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom so sídlom Daxnerova č. 5, 979 01 Rimavská Sobota, proti odporcovi 1/ C. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., O. XXXX/XX, prechodne bytom C., B. XXXX a odporcovi 2/ B. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I., C. XXX, prechodne bytom C., B. XXXX, zastúpených JUDr. Máriom Keletim, advokátom so sídlom Hlavná 36, Hnúšťa, v konaní o zaplatenie 2.654 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 14C/14/2011-61 zo dňa 13. 07. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcom 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania vo výške 130,39 Eur na účet právneho zástupcu odporcov 1/ a 2/ JUDr. Mária Keletiho, advokáta, so sídlom v Hnúšti vedený v A. A., a.s., pod č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXX do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol; o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte „O.s.p.“) tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcom 1/ a 2/ trovy konania vo výške 598,10 Eur na účet právneho zástupcu odporcov 1/ a 2/ JUDr. Mária Keletiho, advokáta so sídlom v Hnúšti vedený v A. A. a.s.. V odôvodnení predmetného rozhodnutia okresný súd uviedol, že z obsahu zápisnice o ohliadke miesta priestupku zo dňa 09. 08. 2009, ktorá sa nachádza v pripojenom vyšetrovacom spise vyvodil záver, že v prípade spornej budovy „kolešne“ ide o stavbu podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože táto je cez kamenný základ pevne spojená so zemou, t. j. stojí na upevnenom podloží. Zdôraznil, že stavba je podľa § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka samostatným predmetom právnych vzťahov a nie je automaticky súčasťou pozemku, na ktorom je umiestnená. Zmluva o prevode stavby ako každá zmluva o prevode nehnuteľnosti musí mať písomnú formu; nedodržanie zákonom ustanovenej formy spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ v konaní nepredložil jediný dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenie o nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnej stavbe právne relevantným spôsobom. Takýmto dôkazom nie je ani výpoveď B. M. pred vyšetrovateľom dňa 02. 10. 2010, (ktorá sa tiež nachádza v pripojenom vyšetrovacom spise), kde B. M. uviedol, že v roku 2008 „... som predal normálnou cestou J. danú izbu, bol o tom urobený aj zápis do katastra. Ja som mu to predal preto, lebo J. si to chcel urobiť na chatu a chcel tam spraviť rekonštrukciu“ a rovnako tak dôkazom nie je ani príjmový pokladničný doklad zo dňa 15. 04. 2009, na ktorý navrhovateľ opakovane poukazoval a ktorým preukazoval úhradu dane z nehnuteľnosti za rok 2009 vo výške 15,05 Eur. Z výpovede navrhovateľa pred vyšetrovateľom dňa 03. 09. 2009 (pripojený vyšetrovací spis) okresný súd ďalej vyvodil záver, že navrhovateľ si je vedomý skutočnosti, že sporná budova nie je zapísaná v evidencii nehnuteľností ako predmet vlastníckeho práva. Argumentáciu navrhovateľa o tom, že ak je na LV č. XXXX zapísaná parcela, na ktorej je predmetná stavba umiestnená, tak to stačí na to, aby sa vlastník parcely považoval aj za vlastníka na nej postavenej stavby, vyhodnotil okresný súd ako účelovú. Uviedol, že uvedená stavba nebola predmetom darovacej zmluvy zo dňa 19. 08. 2008, resp. zo dňa 04. 10. 2008 a taktiež ani inej zmluvy. Preto dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že škoda, ktorú si v konaní uplatnil, vznikla práve jemu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel okresný súd k záveru, že ak sa navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania domáhal voči odporcom 1/ a 2/ náhrady škody vo výške 2.654 Eur, ktorú mu mali odporcovia 1/ a 2/ spôsobiť v čase „od presne nezisteného dňa začiatkom júla 2009 do 15. 07. 2009“ tak, že začali rozoberať stavbu „kolešne“, ktorú on považoval za svoj majetok, pričom si stavebný materiál ponechali, tak je takýto návrh navrhovateľa potrebné ako nedôvodný zamietnuť. Nad rámec dôvodu zamietnutia návrhu okresný súd poznamenal, že výška škody nebola v konaní vyčíslená dostatočne konkrétnym spôsobom, pričom zdôraznil, že len uvedenie sumy 2.654 Eur nie je postačujúce na vyhovenie žalobnému návrhu. Vzhľadom na dôvod zamietnutia návrhu okresný súd nevykonal dôkaz navrhovaný navrhovateľom v podaní zo dňa 06. 07. 2011 - vypočutie svedka M. M., ktorý mal podľa navrhovateľa vidieť odporcov pri rozobraní predmetnej stavby v júli 2009. Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa v podaní zo dňa 07. 09. 2011 navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil a následne vo veci nesprávne rozhodol. Vyjadril nesúhlas so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nie je vlastníkom hospodárskej budovy - „kolešne“ postavenej na parcele C-KN č. XXXX, kat. úz. C. a že navrhovateľ neprodukoval v konaní žiaden dôkaz preukazujúci jeho vlastníctvo ku „kolešni“. Zdôraznil, že žiadny právny predpis (Občiansky zákonník, zákon č. 162/1995 Z. z., vyhláška č. 461/2009 Z. z.) striktne nevyžadujú, aby každá stavba bola osobitne evidovaná v katastri nehnuteľností ako samostatná nehnuteľnosť. Uviedol, že Občiansky zákonník vo svojich ustanoveniach § 120 a § 121 vymedzuje, čo treba rozumieť súčasťou a príslušenstvom veci. Podľa ustanovenia § 120 súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Táto právna úprava sa týka vecí hnuteľných a nehnuteľných. Súčasť veci nie je samostatnou vecou v právnom slova zmysle. Vec a jej súčasť sú jednou vecou, na ktorú platí jeden právny režim. Vzhľadom k uvedenému sa právne úkony, vzniknuté práva a povinnosti, ktorých predmetom je určitá vec, vzťahujú aj na jej súčasť. Súčasť veci prechádza na nadobúdateľa bez ďalšieho, t. zn. aj vtedy, ak nie je v zmluve uvedená a identifikovaná. Poukázal tiež na ustanovenie § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Vec, ktorá tvorí príslušenstvo veci hlavnej, je v právnom zmysle vecou samostatnou, ale platí na ňu právny režim vzťahujúci sa na vec hlavnú. V súvislosti s príslušenstvom veci je potrebné podľa navrhovateľa rozlišovať medzi vecou hlavnou a medzi vecou, ktorá k nej prísluší a ktorá hlavnej veci slúži. Podľa názoru navrhovateľa okresný súd sa nesprávne vysporiadal s predmetnou stavbou „kolešne“, ktorú vo svojom zamietajúcom rozhodnutí považoval za hlavnú stavbu, ktorá by mala byť osobitne evidovaná v katastri nehnuteľností a keďže tomu tak nebolo, považoval potom darovaciu zmluvu uzavretú dňa 19. 08. 2008 medzi navrhovateľom a B. M. ako darcom za absolútne neplatnú. Podľa názoru navrhovateľa sa okresný súd nedostatočne vysporiadal aj s tým, že navrhovateľ považujúc sa za vlastníka predmetnej „kolešne“ ako daňovník dane z nehnuteľnosti zaplatil z vyrubenej dane z nehnuteľnosti len časť (vo výške 15,05 Eur), pretože v prípade pochybností mal súd prvého stupňa podľa názoru navrhovateľa doplniť dokazovanie vykonaním dopytu u správcu dane z nehnuteľnosti, ktorým je Obec Klenovec a následne po ozrejmení uvedených okolností zo strany správcu dane sa mal s nimi dostatočným spôsobom vysporiadať. Za pochybenie súdu prvého stupňa označil navrhovateľ tiež to, že súd nevyhovel viacerým jeho žiadostiam o doplnenie dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov. Vo vzťahu k záveru súdu o tom, že navrhovateľ dostatočne konkrétne nevyčíslil žalovanú sumu, navrhovateľ v odvolaní uviedol, že zo záverov trestného konania vedeného proti odporcom nemá vedomosť o tom, že výška uplatňovanej škody by bola z ich strany v rámci konania spochybňovaná. Podľa názoru navrhovateľa, ak by vznikli pochybnosti o výške spôsobenej škody, nič by nebránilo súdu prvého stupňa, aby do konania pribral znalca za účelom zistenia výšky skutočnej škody, ktorú mu spôsobili podľa jeho tvrdenia odporcovia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V podaní zo dňa 27. 12. 2011 sa k obsahu odvolania navrhovateľa vyjadrili odporcovia 1/ a 2/ a vo vyjadrení uviedli, že dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní nepovažujú za správne. Tvrdenia navrhovateľa, že predmetná „kolešňa“, z ktorej mal byť odcudzený rôzny stavebný materiál, je súčasťou alebo príslušenstvom veci, označili za nedostatočné, pričom poukázali na ustanovenie § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého podľa ich názoru vyplýva, že akákoľvek nehnuteľná vec, ktorá má povahu stavby a je so zemou spojená pevným základom, je samostatným predmetom právnych vzťahov a je teda samostatnou vecou v zmysle ustanovenia § 119 Občianskeho zákonníka. K tvrdeniam navrhovateľa, že súd nevykonal ním navrhované dôkazy, odporcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedli, že navrhovateľom navrhované dôkazy by nepreukázali podstatné skutočnosti a to kto bol vlastníkom spornej „kolešne“ v čase, keď sa krádež stala a že škodu spôsobili odporcovia, pretože v tomto ohľade nebol zo strany navrhovateľa produkovaný žiadny dôkaz a to ani v odvolaní. Navrhli, aby krajský súd, ako súd odvolací, rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil a zároveň si uplatnili trovy odvolacieho konania vo výške 130,39 Eur. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1,2 O. s. p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Podľa § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku. Písomnú formu podľa § 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Podľa § 6 ods. 1, písm. c/, bod 2 zák. č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, v katastri sa evidujú aj stavby, (ktoré sú so zemou spojené pevným základom), ktoré nie sú označené súpisným číslom. Pre účely občianskeho práva je pojem stavba potrebné vnímať ako vec v právnom slova zmysle, ktorá je výsledkom určitej stavebnej činnosti a ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Veci môžu byť hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom (§ 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Novelizácia Občianskeho zákonníka zákonom č. 509/1991 Z. z. výslovne stanovila, že stavba nie je súčasťou pozemku (§ 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník definíciu stavby neobsahuje; podľa § 43 zákona č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon), stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a/spojenie pevným základom, b/ uchopenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c/ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d/ pripojenie do siete a zariadenia technického vybavenia územia, e/umiestnenie pod zemou. Definícia stavby v zmysle § 43 Stavebného zákona je prevzatá zo smernice Rady č. 89/106/EHS s tým, že spresňuje výraz „pevné spojenie so zemou“ vymenovaním možných technických alternatív, aby sa v tejto oblasti zabezpečila právna istota. V danom prípade, tak ako správne ustálil okresný súd, budova „kolešne“ je nehnuteľnosť cez kamenný základ pevne spojená so zemou, teda stavba. Z uvedeného vyplýva, že ak „kolešňa“ spĺňa predpoklady na definíciu stavby, tak v zmysle ustanovenia § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je súčasťou pozemku parcela č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2, resp. jeho príslušenstvom ako to nesprávne v odvolaní uviedol navrhovateľ, a preto mala byť ako samostatná nehnuteľná vec predmetom darovacej zmluvy zo dňa 19. 08. 2008 uzavretej medzi B. M. (darcom) a navrhovateľom (obdarovaným) - č. l. 130 vyšetrovacieho spisu. Nie je preto správna argumentácia navrhovateľa o tom, že prevodom vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX vo výmere 117 m2, vedenom ako zastavané plochy a nádvoria , nachádzajúcom sa v k. ú. C., zapísanom v tom čase na LV č. XXXX, v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 112/360-tin v pomere k celku na základe darovacej zmluvy zo dňa 19. 08. 2008 prešlo na navrhovateľa aj vlastnícke právo ku „kolešni“ ako k príslušenstvu pozemku parcela C-KN č. XXXX. Nepresná je tiež námietka navrhovateľa uvedená v odvolaní o tom, že okresný súd považoval darovaciu zmluvu, ktorú uzavrel s B. M. dňa 19. 08. 2008 za absolútne neplatný právny úkon z toho dôvodu, že „kolešňa“ ako hlavná stavba mala byť osobitne evidovaná v katastri nehnuteľností, pretože okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia presne uviedol, že na to, aby bola zmluva o prevode nehnuteľností právne účinná, je potrebné rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva na príslušnej správe katastra (§ 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 28 zák. č. 162/1995 Z. z.). Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia správne uviedol, že navrhovateľ nepredložil v konaní žiadny (relevantný) dôkaz, z ktorého by vyplývala navrhovateľom tvrdená skutočnosť týkajúca sa jeho výlučného vlastníckeho práva ku „kolešni“. Uvedená stavba nebola predmetom darovacej zmluvy zo dňa 19. 08. 2008, preto je právny záver okresného súdu správny. Naopak navrhovateľ pri kvalifikovaní „kolešne“ ako príslušenstva pozemku opomenul tú skutočnosť, že „kolešňa“ je spojená so zemou pevným základom a teda spĺňa predpoklady pre definíciu stavby, ktorá v zmysle ustanovenia § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je súčasťou pozemku. Z uvedeného vyplýva, tak ako bolo vyššie konštatované, že ak stavba nie je súčasťou pozemku, tak potom na to, aby bola predmetom prevodu vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy, musí byť výslovne v darovacej zmluve ako predmet darovania uvedená. Pokiaľ tomu tak v tomto konkrétnom prípade nebolo, nemožno prijať záver, že navrhovateľ na základe darovacej zmluvy zo dňa 19. 08. 2008, uzatvorenej s B. M. ako darcom nadobudol spolu s vlastníckym právom k pozemku parc. č. XXXX vo výmere 117 m2, vedenom ako zastavané plochy a nádvoria v tom čase na LV XXXX pre katastrálne územie C. aj vlastnícke právo ku „kolešni“. Záver okresného súdu o tom, že navrhovateľ nepreukázal, že mu vznikla škoda, ktorú si podaním žaloby uplatnil, na základe ktorého potom žalobu v celom rozsahu zamietol, je preto správny. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil, konštatujúc, že ostatné odvolacie námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní proti rozsudku okresného súdu nie sú z hľadiska vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu právne relevantné. Skutočnosť, že navrhovateľ podal daňové priznanie aj vo vzťahu k hospodárskej budove („kolešňi“), ešte sama osebe nie je dôkazom o tom, že navrhovateľ je vlastníkom tejto hospodárskej budovy. Bezvýznamná je preto z uvedeného hľadiska aj skutočnosť, v akej výške uhradil navrhovateľ daň z nehnuteľností, či v celom rozsahu (tak ako mu bola vyrubená) t.j. vo výške 27,89 Eur, alebo len čiastočne vo výške 15,05 Eur (tak ako preukázal). Uvedenými skutočnosťami sa okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia zaoberal len z toho dôvodu, že navrhovateľ opakovane poukazoval na príjmový pokladničný doklad zo dňa 15. 04. 2009 ako na dôkaz, ktorý tiež preukazuje jeho vlastnícke právo ku „kolešni“. Príjmový pokladničný doklad zo dňa 15. 04. 2009 však nie je dôkazom, ktorý by zásadným spôsobom menil právne postavenie navrhovateľa ako vlastníka predmetnej „kolešne“, pretože takýmto dôkazom by mohla byť len darovacia zmluva, kde by ako predmet darovania bola výslovne uvedená aj hospodárska budova - „kolešňa“. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia nesprávne konštatoval, že navrhovateľ dostatočne konkrétne výšku v žalobe uplatňovanej škody nešpecifikoval, odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu výslovne vyplýva, že nedostatočná konkretizácia výšky uplatňovanej škody nebola v tomto prípade dôvodom zamietnutia žaloby. Keďže táto odvolacia námietka nekorešponduje s dôvodmi zamietajúceho rozhodnutia okresného súdu, odvolací súd ju vyhodnotil ako odvolaciu námietku bez právnej relevancie vo vzťahu k vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu a osobitne sa s ňou nezaoberal. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že okresný súd nevykonal všetky navrhovateľom navrhované dôkazy - výsluchy navrhovaných svedkov, ktorí sa mali vyjadriť k okolnostiam vzniku škody, odvolací súd uvádza, že podľa § 120 O.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. V danom prípade okresný súd nepovažoval za potrebné vykonávať dôkazy súvisiace so vznikom škody, keďže dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že škoda na hospodárske budove - „kolešni“ vznikla práve jemu, keďže právne relevantným spôsobom nepreukázal, že je vlastníkom „kolešne“. Z uvedených dôvodov považuje odvolací súd procesný postup okresného súdu, v rámci ktorého okresný súd nevykonal z navrhovaných dôkazov tie, ktoré vo vzťahu k posúdeniu predmetu sporu považoval za nadbytočné a odporujúce zásade hospodárnosti konania, za správny. Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľa, že žiadny právny predpis striktne nevyžaduje, aby bola každá stavba evidovaná v katastri nehnuteľností, odvolací súd uvádza, že podľa cit. ustanovenia § 6, ods. 1, písm. c/, bod 2 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších zmien a doplnkov, sa do katastra nehnuteľností okrem iných nehnuteľností zapisujú aj stavby spojené so zemou pevným základom bez súpisného čísla, čo je tento prípad; uvedená odvolacia námietka navrhovateľa je preto tiež neopodstatnená. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p., v nadväznosti na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p.. Trovy odvolacieho konania odporcov 1/ a 2/ predstavuje odmena za zastupovanie odporcov 1/ a 2/ v odvolacom konaní právnym zástupcom odporcov 1/ a 2/ JUDr. Máriom Keletim, advokátom so sídlom v Hnúšti za 1 úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa) stanovená podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 101, 25 Eur, ďalej 1 x režijný paušál vo výške 7,41 Eur a 20 % DPH vo výške 21,73 Eur; spolu trovy odvolacieho konania odporcov 1/ a 2/ 130,39 Eur. O spôsobe náhrady trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.