Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/42/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911201198 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6911201198.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa O.. D. E., KEMEX, s miestom podnikania Hlavná 9, Fiľakovo, IČO: 17 832 098, proti odporcovi R. T., J. S. XXXX/XX, S. J., právne zast. JUDr. Marianom Dzuroškom, advokátom, so sídlom U. XXX/XX, S. J., o zaplatenie sumy 13.423,16 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1Cb/12/2011-80 zo dňa 14. decembra 2011, IČS: 6911201198, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1Cb/12/2011-80 zo dňa 14. decembra 2011, IČS: 6911201198 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Rimavská Sobota napadnutým rozsudkom zamietol návrh. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania v sume 2.771,92 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia faktúr č. 2007/4, 2007/26, 2007/42, 2007/54A, 2007/80, 2008/6 a 2008/11, ktorými odporcovi vyúčtoval kúpnu cenu dodaného tovaru. Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ dodával odporcovi tovar aj s dodacími listami, ktoré sa však nepodpisovali. Keďže odporca v roku 2007 vykazoval stratu, navrhovateľ začal riadiť obchod a riadil ho až do 31.05.2008, pričom odporca obchod len otváral a zatváral. Medzi nimi išlo o bežné obchodovanie a zo strany navrhovateľa išlo o výpomoc na rodinnej báze, pretože s odporcom sú švagrovia. Systém obchodovania bol taký, že odporca mu nadiktoval potrebný tovar, on išiel do Metra vo Zvolene alebo do APK v Rimavskej Sobote kúpiť tovar, ktorý financoval z vlastných finančných prostriedkov, pričom následne tovar v predajni prevzali predavači (R. alebo G.) alebo niekedy aj odporca. Z výsluchu odporcu súd zistil, že v roku 2007 mu obchod nešiel, preto vedenie obchodu prevzal navrhovateľ. Odporca tovar nepreberal, pretože ho preberali pracovníci predajne. Za dodaný tovar mu odporca v roku 2007 zaplatil sumy 88.493,- Sk a 145.711,- Sk a za rozhodné obdobie zaplatil navrhovateľovi sumu asi 1.300.000,- Sk. Z výsluchu E. G. (predavača v predajni) súd zistil, že v čase, keď v predajni nebol odporca, on vykonával objednávky tovaru a jeho preberanie. Tovar od navrhovateľa sa preberal tak, že sa fyzicky prepočítalo množstvo a druh tovaru, ktorý sa odškrtával na dodacích listoch, resp. pokladničnom bloku z Metra alebo iného supermarketu, resp. skladu. Pokiaľ množstvo nesedelo, tak si to poznačili a navrhovateľ to potom doniesol alebo sa to „mínusovalo.“ K plateniu sa vyjadriť nevedel, nakoľko to bola záležitosť navrhovateľa a odporcu. Niekedy sa stalo, že keď odporca odišiel z predajne, nechal mu v obálke peniaze, ktoré on odovzdal navrhovateľovi, keď prišiel. Dodacie listy sa vypisovali dvojmo, pričom jedna kópia ostala na predajni. Po vykonaní dokazovania okresný súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, pretože navrhovateľovi sa nepodarilo v konaní jednoznačne dôkazne preukázať, aký tovar odporcovi dodal a v akých cenách. Z kúpnej zmluvy, ktorá mala byť podľa tvrdenia navrhovateľa uzavretá medzi ním a odporcom formou objednávky odporcu a následnej fakturácie a (prípadného) potvrdenia dodacích listov, resp. faktúr (plniacich funkciu dodacieho listu) vyplýva pre navrhovateľa ako dodávateľa záväzok dodať predmet kúpy odporcovi ako kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k predmetu kúpy. Navrhovateľom predložené faktúry však neobsahujú potvrdenie odporcu alebo osoby oprávnenej na preberanie tovaru v prevádzkárni odporcu o tom, že došlo k riadnemu dodaniu tovaru špecifikovaného vo faktúrach. Z dôvodu, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno o tom, aký tovar dodal odporcovi a či vôbec bol dodaný tovar, ktorý mu vyfaktúroval, teda či došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a k splneniu jeho povinnosti ako predávajúceho okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešným účastníkom v konaní bol odporca, preto mu priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby po 303,74 Eur, 1 úkon právnej služby á 75,94 Eur, 6x režijný paušál po 7,41 Eur, 20% DPH a súdny poplatok za odpor v sume 805,- Eur, t. j. celkom 2.771,92 Eur. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, z dôvodu ktorého vec nesprávne právne posúdil a tým pri rozhodovaní došlo k vade uvedenej v ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Uviedol, že medzi navrhovateľom a odporcom bola niekoľko rokov zaužívaná prax, že čo si odporca objednal, to mu navrhovateľ kúpou od iných dodávateľov zabezpečil a riadne predal. V danom prípade došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy v každom jednom prípade dodávky uvedenej v príslušnom dodacom liste a to tak, že odporca preberal tovar uvedený v dodacích listoch, čím bola medzi nimi uzavretá kúpna zmluva, keďže tieto dodacie listy obsahujú tovar určený jednotlivo čo do množstva a druhu s uvedením ceny a tento tovar odporca od navrhovateľa vždy riadne fyzicky prevzal aj s príslušným dodacím listom. Dodacie listy sa vypisovali v dvoch vyhotoveniach, pričom jedno vyhotovenie ostalo u odporcu a druhé tvorilo podklad pre fakturáciu navrhovateľa. Túto skutočnosť jasne potvrdil v konaní svedok E. G.. Pre uzavretie kúpnej zmluvy sa nevyžaduje písomná forma. Rozhodujúce je, že odporca od navrhovateľa tovar prevzal, a to podľa príslušných dodacích listov, ktoré obsahovali všetky náležitosti riadnej kúpnej zmluvy podľa ust. § 409 Obchodného zákonníka tým spôsobom, že vzájomne dohodnutý tovar medzi navrhovateľom a odporcom bol vždy riadne fyzicky odovzdaný v rozsahu, ako je tento uvádzaný v dodacích listoch a faktúrach z nich vychádzajúcich. Odporca musí mať dodaný tovar riadne zaevidovaný v knihe faktúr za rok 2007 a v peňažnom denníku za rok 2007, pričom dodaný tovar nikdy nereklamoval. Ďalej navrhovateľ uviedol, že okresnému súdu doručil návrh zo dňa 28.09.2011, v ktorom žiadal vypočuť ako svedka E. G. a ako svedkyňu Q. Z., bytom L. J. XX/X, S. J., ktorá vo veci vypočutá nebola. Ďalej v návrhu na predvolanie svedkov zo dňa 28.09.2011 žiadal, aby okresný súd uložil odporcovi predložiť knihu došlých faktúr a peňažný denník za rok 2007. Tieto písomnosti by mali potvrdiť, že navrhovateľ dodal odporcovi tovar v rozsahu a v cene tak, ako bol navrhovateľom faktúrovaný. Uviedol, že trvá na tom, aby tieto písomnosti odporca predložil a aby bola v konaní vypočutá svedkyňa Q. Z., ako aj ďalšia predavačka E. R., ktorej meno okresný súd v odôvodnení rozsudku spomenul, avšak táto svedkyňa nebola vypočutá v konaní na súde. Podľa názoru navrhovateľa okresný súd tým, že nevykonal navrhnuté dôkazy, neúplne zistil skutkový stav veci a následne na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1Cb/43/09-38 zo dňa 18.11.2009, ktorý sa stal právoplatným dňa 18.12.2009 a ktorým okresný súd mu priznal nárok na zaplatenie ceny tovaru dodaného odporcovi za tých istých okolností, o ktoré opiera svoj nárok aj v predmetnom konaní. Na základe vyššie uvedeného odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľa zaslal odporca písomné vyjadrenie. Uviedol, že okresný súd riadne a úplne vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhli účastníci konania, vrátane samotného navrhovateľa a po ich vykonaní dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ v spore neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by mu odporca za dodaný tovar skutočne dlhoval ním uvádzanú kúpnu cenu. Práve naopak, sám navrhovateľ sa usvedčil, keď potvrdil, že za tovar dodaný v rokoch 2007 a 2008 prevzal od odporcu vo viacerých čiastkach celkom sumu cca 1.300.000,- Sk (43.152,10 Eur). Odporca predložil súdu svoju evidenciu o vyplatených čiastkach pre navrhovateľa za dodaný tovar, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľ v roku 2007 prevzal od odporcu za dodaný tovar celkom sumu 7.774,15 Eur (išlo o dve čiastky 88.493,- Sk a 145.711,- Sk) a v roku 2008 sumu 1.087.440,- Sk (36.096,40 Eur), t. j. celkom navrhovateľ prevzal od odporcu sumu 1.321.644,- Sk (43.870,54 Eur), čo navrhovateľ aj na pojednávaní okresného súdu priznal. Nepoprel ani tú skutočnosť, že na nákup tovaru viackrát dala peniaze aj pracovníčka obchodu priamo z pokladne. Navrhovateľ nevedel súdu predložiť jediný dôkaz o tom, že ním faktúrovaný tovar v uvedenom množstve a druhu aj skutočne dodal, keďže chýba dôkaz o jeho prevzatí odporcom alebo pracovníkom predajne. Odporca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny a odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 373,64 Eur. Krajský súd v Banskej Bystrici (ako súd odvolací) prejednal vec v medziach dôvodov odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na jeho zrušenie. Predmetom sporu je navrhovateľom uplatnené právo na zaplatenie sumy 13.423,16 Eur s príslušenstvom za dodávky tovaru v roku 2007 a v januári a februári 2008, vyúčtované navrhovateľom faktúrami : č. 2007/4 zo dňa 18.01.2007, č. 2007/26 zo dňa 31.03.2007, č. 2007/42 zo dňa 30.06.2007, č. 2007/54A zo dňa 30.08.2007, č. 2007/80 zo dňa 30.11.2007, č. 2008/6 zo dňa 31.01.2008 a č. 2008/11 zo dňa 29.02.2008. Z tvrdení účastníkov konania vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporcom bola zaužívaná obchodná prax, v zmysle ktorej si odporca objednal u navrhovateľa tovar, ktorý mu navrhovateľ zaobstaral a dodal do jeho predajne. Tovar bol dodávaný zo strany navrhovateľa odporcovi v rokoch 2007 a 2008. Podľa tvrdenia navrhovateľa v každom jednotlivom prípade bola medzi ním a odporcom uzavretá kúpna zmluva na tovar uvedený v príslušnom dodacom liste, pričom tovar prevzal buď odporca alebo v jeho neprítomnosti jeho pracovníci (predavači) v predajni. Odporca v konaní potvrdil, že navrhovateľ mu v rokoch 2007 a 2008 dodával tovar, avšak za tento mu zaplatil sumu cca 1.321.644,- Sk. Odvolací súd súhlasí s konštatovaním okresného súdu, že v posudzovanom prípade spočíva dôkazné bremeno na navrhovateľovi, ktorý musí preukázať oprávnenosť a dôvodnosť nároku na zaplatenie kúpnej ceny za dodávky tovaru, uplatneného v návrhu na začatie konania. Teda navrhovateľ musí preukázať, že medzi ním a odporcom došlo k uzavretiu siedmich kúpnych zmlúv, na základe ktorých dodal odporcovi tovar, kúpnu cenu ktorého mu vyúčtoval faktúrami č. 2007/4, č. 2007/26, č. 2007/42, č. 2007/54A, č. 2007/80, č. 2008/6 a č. 2008/11, ktorých zaplatenie je predmetom tohto sporu. Je možné súhlasiť s konštatovaním navrhovateľa v odvolaní, že kúpna zmluva nemusí byť uzavretá v písomnej forme, možno ju uzavrieť aj ústne, resp. konkludentne, avšak aj v takomto prípade je potrebné jej uzavretie a naplnenie jej obsahu súdu preukázať právne relevantným spôsobom. Z doteraz vykonaného dokazovania na okresnom súde nemožno dospieť k záveru, že by navrhovateľ preukázal oprávnenosť a dôvodnosť nároku na zaplatenie kúpnej ceny, ktorý si uplatnil v návrhu na začatie konania. Z obsahu spisu však vyplýva, že navrhovateľ na preukázanie oprávnenosti svojho nároku navrhol okresnému súdu vykonať dokazovanie vypočutím svedkyne Q. Z., bytom L. J. XX/X, S. J., ako aj predložením listinných dôkazov - knihy došlých faktúr a peňažného denníka za rok 2007, ktoré žiadal predložiť od odporcu v podaní zo dňa 25.07.2011 (č. l. spisu 59) a v podaní zo dňa 28.09.2011 (č. l. spisu 64), doručených okresnému súdu dňa 26.07.2011 a dňa 28.09.2011. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nevyplýva, z akého dôvodu okresný súd navrhovateľom uplatnené návrhy na vykonanie dôkazov nerealizoval, pričom tieto dôkazy podľa navrhovateľa majú potvrdiť, že navrhovateľ dodal odporcovi tovar v rozsahu a v cene tak, ako bol navrhovateľom faktúrovaný a navrhovateľovi preto vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny. Nevykonanie týchto dôkazov navrhovateľ uviedol v odvolaní ako odvolací dôvod, ktorý odvolací súd považuje za opodstatnený, keďže okresný súd navrhovateľom navrhnuté dôkazy v rámci konania na okresnom súde nevykonal, avšak v odôvodnení svojho rozsudku ani neuviedol, z akého dôvodu tak postupoval a nevykonal ich. Týmto postupom bola navrhovateľovi ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Okresný súd vo veci predčasne rozhodol, pretože nedostatočne zistil skutkový stav veci, čo malo následne vplyv aj na právne posúdenie veci okresným súdom. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. § 221 ods. 1, písm. f), h) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie a doplnenie dokazovania s tým, že odvolací súd upriamuje pozornosť navrhovateľa na to, že v sporovom konaní na ňom spočíva dôkazné bremeno preukázať dôvodnosť ním uplatneného nároku, t.j. v posudzovanom prípade nároku na zaplatenie kúpnej ceny v sume 13.423,16 Eur s príslušenstvom, vyúčtovanej faktúrami špecifikovanými v návrhu na začatie konania. V novom rozhodnutí vo veci okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (ust. § 224 ods. 3 O.s.p.). Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.