Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/40/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911201740 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6911201740.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci navrhovateľa J. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Sitarčíkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Lučenec, Ul. Dr. Herza č. 20, proti odporcovi V. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Mariánom Dzuroškom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Rimavská Sobota, Ul. Hviezdoslavova č. 468/31, o návrhu navrhovateľa na vypratanie nehnuteľnosti a o vzájomnom návrhu odporcu na určenie vlastníckeho práva, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13C/29/2011 - 106 zo dňa 20. 12. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľa a uložil odporcovi povinnosť vypratať nehnuteľnosti, ktoré sú u Správy katastra K. R., k. ú. L., zapísané na LV č. XXX ako CKN parcela č. XXX/X - záhrady o výmere 535 m2, CKN parcela č. XXX/X - záhrady o výmere 548 m2, CKN parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 609 m2 a CKN parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 597 m2, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd súčasne rozhodol i o vzájomnom návrhu odporcu, ktorým sa odporca domáhal určenia vlastníckeho práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam. Okresný súd vzájomný návrh odporcu o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 358,93 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci dospel k záveru, že navrhovateľ je aktívne legitimovaný na podanie vindikačnej žaloby. Z pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 12C/158/2008 okresný súd zistil, že rozsudkom zo dňa 24. 11. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 12. 2009, bolo rozhodnuté, že sporné nehnuteľnosti patria v celosti do dedičstva po nebohom E. L.. Z pripojeného spisu sp. zn. 3D/54/2010 následne zistil, že na základe osvedčenia o dedičstve po nebohom E. L. sporné nehnuteľnosti nadobudol do vlastníctva práve navrhovateľ. Keďže medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca predmetné nehnuteľnosti i napriek tomu, že ich vlastníkom je navrhovateľ, užíva, s poukazom na ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka uložil odporcovi povinnosť predmetné nehnuteľnosti vypratať tak, ako je uvedené v prvom výroku rozhodnutia okresného súdu. Pokiaľ ide o vzájomný návrh odporcu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, tento zamietol, pretože odporca nepreukázal, že by mu svedčilo vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam titulom vydržania. V konaní podľa okresného súdu nebola preukázaná žiadna zmluva, prípadne iné dôkazy preukazujúce titul vstupu do držby sporných nehnuteľností, a tým i dobromyseľnosť odporcu ako držiteľa v ich užívaní. Okresný súd poukázal na rozporuplnosť tvrdení samotného odporcu, ktorý spočiatku tvrdil, že sporné nehnuteľnosti užíval na základe nájomného vzťahu, neskôr trval na tom, že predmetné nehnuteľnosti užíval na základe darovacej zmluvy, prípadne kúpnej zmluvy. Pre úplnosť okresný súd poukázal i na konanie vedené pred Okresným súdom Rimavská Sobota sp. zn. 12C/158/2000, podľa ktorého sporné nehnuteľnosti nadobudol prídelom do vlastníctva C. L., ktorý vzhľadom na zdravotné ťažkosti všetok svoj majetok daroval ešte za svojho života v roku XXXX svojmu bratovi E. L.. Z uvedeného okresný súd vyvodil, že sa nepreukázala existencia závetu, ktorý mal zanechať C. L., podľa ktorého mal svoj majetok zanechať dvom sestrám, a to H. a V. L.. H. L. , od ktorej si odvodzoval vlastnícke právo odporca, teda nebola vlastníčkou sporných nehnuteľností. O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP. Navrhovateľ bol v konaní úspešný účastník, preto mu priznal i plnú náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie odporca. Nesúhlasil s rozhodnutím okresného súdu, pretože je presvedčený, že užívanie sporných nehnuteľností realizoval v dobrej viere a v presvedčení, že je na základe prejavenej vôle oprávnenej dedičky (H. L.) o darovaní ich vlastníkom. Počas celej doby užívania sporných nehnuteľností realizoval rovnaké práva ako vlastník, nehnuteľnosti zveľaďoval, platil príslušné dane a poplatky. V tejto držbe ho počas celého takmer 40 ročného obdobia nikto nerušil, a to vrátane navrhovateľa. Spochybnil závery Okresného súdu Rimavská Sobota v rozhodnutí sp. zn. 12C/158/2008, podľa ktorého nebohá H. L. nebola vlastníkom sporných nehnuteľností. Naopak, odporca tvrdí, že sporné nehnuteľnosti nikdy nepatrili právnemu predchodcovi navrhovateľa E. L., ale C. L.. Odôvodňoval to pôvodným konaním o dedičstve po neb. C. L., po ktorom v dedičskom konaní prichádzala do úvahy ako závetná dedička práve H. L.. Z uvedeného odporca vyvodil právny záver, že H. L. sporné nehnuteľnosti užívala v dobrej viere, že je ich vlastníčkou a v tejto dobrej viere ich neskôr darovala práve odporcovi. V závere odvolania odporca poukázal i na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/30/2010. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil, návrh navrhovateľa o vypratanie nehnuteľnosti zamietol a na základe vzájomného návrhu určil, že vlastníkom sporných nehnuteľností je odporca. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu vyjadril podaním zo dňa 20. 01. 2012. Rozhodnutie okresného súdu považuje vo veci samej za správne a zákonné. Nakoľko je navrhovateľ výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností a odporca tieto nehnuteľnosti užíva neoprávnene bez právneho titulu, navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Opakovane poukázal na rozporuplné vyjadrenia odporcu ohľadne užívania sporných nehnuteľností odporcom, v dôsledku čoho je zrejmé, že neboli splnené dve podstatné náležitosti vydržania zo strany odporcu a to, že vec užíval bez toho, aby u neho existovala podmienka oprávnenej držby, ako aj to, že neužíval nehnuteľnosť po zákonom stanovenú dobu. Predloženými listinnými dôkazmi a fotografiami sporných nehnuteľností navrhovateľ vyvrátil tvrdenia odporcu, že ich už od roku 1970 užíval dobromyseľne. Na základe podaného odvolania odporcu krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1, 2 OSP) a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správny. Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 OSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 OSP. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom na argumenty uvádzané odporcom v odvolaní, odvolací súd dodáva: Prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o odôvodnenom nároku navrhovateľa. Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Obsah predmetného odvolania je takmer zhodný s obsahom písomných, či ústnych podaní odporcu počas konania, a preto odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k námietkam odporcu je úplné aj pokiaľ ide o samotné odvolanie. Odporca v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredkladá ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom. Dôkazmi, ktoré okresný súd vykonal v konaní, nebol žiadnym spôsobom preukázaný základný predpoklad pre nadobudnutie vlastníckeho práva odporcu vydržaním, a to existencia dobromyseľnosti odporcu, resp. jeho právnych predchodcov pri nastúpení do držby sporných nehnuteľností. Odporca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho postihovalo ako navrhovateľa pri podaní vzájomného návrhu domáhajúceho sa určenia vlastníckeho práva v jeho prospech. Neponúkol, resp. nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav ním tvrdený ohľadom preukázania dobromyseľnosti držby tak jeho, ako i jeho právnej predchodkyne, zostal nedokázaný. I odvolací súd poukazuje na rôzne rozporuplné tvrdenia odporcu v priebehu konania, ktoré vážnym spôsobom spochybňujú jeho presvedčenie o tom, že je vlastníkom sporných nehnuteľností. Navrhovateľ však v danom prípade jednoznačne preukázal, že mu vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam svedčí, preto okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. K odvolaniu odporcu na záver odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, ktoré stručne a jasne objasnilo skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie. Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto odôvodnení rozhodnutia, odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu podľa § 224 ods. 1 s použitím § 142 ods. 1 OSP vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto právo si navrhovateľ neuplatnil riadne a včas v zmysle § 151 ods. 1 OSP, preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.