Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/116/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911203997 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6911203997.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov Mgr. Jaroslava Galla a JUDr. Oľgy Maľovej, v právnej veci navrhovateľa I. R., nar. XX. X.. XXXX, bytom J., E. XXX, t. č. A., zastúpeného K. R., nar. XX. X.. XXXX, bytom J., E. XXX, proti odporkyni C. K., nar. X. X. XXXX, bytom N., F. X/XX, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. 6C/72/2011-45 zo dňa 14. 2. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11. 8. 1998, zamietol a odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ v priebehu konania vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 6C/77/2010 (týkajúceho sa obnovy konania vo veci vedenej Okresným súdom Rimavská Sobota pod sp. zn. 8C/205/2005) podal návrh na vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi ním a odporkyňou dňa 11. 8. 1998 (ďalej aj „kúpna zmluva“). Okresný súd uznesením č. 6C/77/2010-92 zo dňa 8. 3. 2011 vylúčil tento návrh navrhovateľa na samostatné konanie. V podanom návrhu sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy podľa § 37 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“), pretože táto je podľa jeho názoru nezrozumiteľná v tom, čo je jej predmetom, aké majetkové podiely existujú v družstvách v likvidácii, ako ich je možné kupujúcim odovzdať a ako možno neexistujúci majetkový podiel podľa § 588 OZ v likvidovaných družstvách odovzdať. Tvrdil, že odporkyňa, ktorá mu predmetnou kúpnou zmluvou odpredala majetkový podiel v likvidovanom Poľnohospodárskom družstve Kraskovo (ďalej aj „PD Kraskovo“), nebola v čase uzavretia kúpnej zmluvy vlastníčkou majetkového podielu, pretože v tomto likvidovanom družstve v čase uzavretia kúpnej zmluvy neexistovali majetkové podiely prevoditeľné kúpnou zmluvou. Odporkyňa teda nemohla týmto majetkovým podielom disponovať a rovnako s ním nemohol disponovať ani likvidátor družstva. K predaju majetkového podielu vôbec nedošlo počas existencie družstva, ale až po jeho zrušení uznesením členskej schôdze konanej dňa 18. 4. 1997 a po vstupe PD Kraskovo do likvidácie dňom 1. 5. 1997. Nároky fyzických osôb v likvidovaných družstvách upravuje podľa navrhovateľa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „ObZ“), podľa ktorého v likvidovaných družstvách je nárokom veriteľské oprávnenie s právom na likvidačný zostatok. Odporkyňa si toto právo veriteľa u likvidátora zákonným spôsobom neuplatnila, čím je dokázané, že nemá nárok na rozdelenie likvidačného zostatku po odovzdaní výnosu z konkurzu správcom konkurznej podstaty v zmysle § 765 ods. 5 ObZ. Uzavretá kúpna zmluva preto trpí vadou nespôsobilého predmetu prevodu, navrhovateľ si teda žiadny predmet kúpy od odporkyne neprevzal a nevznikla mu ani povinnosť za neprevzatý predmet kúpy zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Z uvedeného potom mal navrhovateľ za to, že v zmysle § 39 OZ je uzavretá kúpna zmluva neplatná, pretože svojím obsahom a účelom odporuje zákonu, zákon obchádza a prieči sa dobrým mravom. Neplatnosť právneho úkonu možno vyvodiť aj z ustanovenia § 37 ods. 2 OZ, podľa ktorého právny úkon, ktorého plnenie je nemožné, je neplatný a neplatnosť kúpnej zmluvy je možné vyvodiť aj z ustanovenia § 37 ods. 1 OZ, podľa ktorého sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Okresný súd však nárok navrhovateľa nepovažoval za dôvodný. Mal za preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 11. 8. 1998 kúpnu zmluvu v zmysle § 588 a nasl. OZ, v zmysle ktorej predávajúca (odporkyňa) predala kupujúcemu (navrhovateľovi) celý svoj majetkový podiel, ktorý mala v PD Kraskovo "v likvidácii" a kupujúci sa zaviazal zaplatiť predávajúcej za predaný majetkový podiel sumu 28.550,- Sk (947,69 EUR), do piatich rokov odo dňa uzavretia zmluvy, najneskôr do 31. 12. 2003. V konaní vedenom Okresným súdom Rimavská Sobota pod sp. zn. 8C/205/2005 sa odporkyňa (v postavení navrhovateľky) domáhala voči navrhovateľovi (v postavení odporcu) zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny a rozsudkom sp. zn. 8C/205/2005 zo dňa 3.6.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/272/2008 zo dňa 9. 12. 2008, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 30. 1. 2009, bol navrhovateľ (v uvedenom konaní v postavení odporcu) zaviazaný zaplatiť odporkyni (v uvedenom konaní v postavení navrhovateľky) žalovanú sumu s príslušnými úrokmi z omeškania a trovami konania. Už v tomto konaní navrhovateľ (v postavení odporcu) namietal neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy, preto v tomto konaní bolo okrem iného vykonané aj dokazovanie na zistenie, či predmet kúpnej zmluvy vymedzený ako majetkový podiel PD Kraskovo „v likvidácii“ existoval a či bol spôsobilým predmetom prevodu. Bolo zistené, že odporkyňa bola v čase uzatvárania kúpnej zmluvy vlastníčkou predmetného majetkového podielu, ktorého hodnota bola ešte vyššia ako účastníkmi dohodnutá kúpna cena. Nakoľko v zmysle zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách (ďalej aj „Transformačný zákon“), majetkový podiel predstavuje oceniteľné majetkové právo oprávnenej osoby s jej účasťou na majetku a podnikaní družstva, s ktorého hodnotou bolo možné aj nakladať (čo sa prejavilo prijatím zákona č. 264/1995 Zb., ktorý s účinnosťou od 1. 1. 1996 zaviedol spôsob vydania majetkového podielu formou podielnických listov), bol v tomto konaní vyvodený právny záver, že ak sa majetkový podiel priznal oprávnenej osobe za splnenia zákonom určených podmienok a nebol vydaný či už formou prevodu hmotného majetku alebo vyplatením finančnej náhrady, ani Transformačný zákon ani žiaden iný právny predpis neobmedzoval, resp. nezakazoval oprávnenej osobe s majetkovým podielom disponovať. Okresný súd sa v napadnutom rozhodnutí v uvedeným záverom plne stotožnil a nakoľko po vykonanom dokazovaní nezistil ani žiadny iný z navrhovateľom uvádzaných dôvodov neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. V konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal, nakoľko táto si trovy konania neuplatnila. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že odporkyňa, ktorá mu predmetnou kúpnou zmluvou odpredala majetkový podiel v likvidovanom Poľnohospodárskom družstve Kraskovo, nebola v čase uzavretia kúpnej zmluvy vlastníčkou tohto podielu, pretože v tomto likvidovanom družstve v čase uzavretia kúpnej zmluvy neexistovali majetkové podiely prevoditeľné kúpnou zmluvou. Odporkyňa teda nemohla v čase uzavretia kúpnej zmluvy s týmto majetkovým podielom disponovať. K predaju majetkového podielu vôbec nedošlo počas existencie družstva podľa Transformačného zákona, ale až po jeho zrušení uznesením členskej schôdze konanej dňa 18.4.1997 a po vstupe PD Kraskovo do likvidácie. Nároky fyzických osôb v likvidovaných družstvách upravuje Obchodný zákonník, podľa ktorého v likvidovaných družstvách je jediným nárokom veriteľské oprávnenie s právom na likvidačný zostatok, za podmienok a spôsobom upravených týmto zákonom. Odporkyňa si toto právo veriteľa u likvidátora zákonným spôsobom neuplatnila, čím je dokázané, že nemá nárok na rozdelenie likvidačného zostatku. Uzavretá kúpna zmluva preto trpí vadou nespôsobilého predmetu prevodu, navyše svojím obsahom a účelom odporuje zákonu, zákon obchádza a prieči sa dobrým mravom. Ďalej poukázal na skutočnosť, že okresný súd svojim rozhodnutím o uložení povinnosti zaplatiť za neexistujúce právo prekročil svoju právomoc. Rozhodnutím súdu sa odporkyňa bezdôvodne obohatila a bol legalizovaný jej príjem pochádzajúci z trestného činu podvodu. Celé pôvodné konanie trpí nielen dvojitým podvodným konaním odporkyne a jej svedkov, ale aj zjavným podozrením z klientelizmu, rodinkárstva a korupčného rozhodovania súdov v rozpore s právom. Navyše okresný súd svojím rozhodnutím, ktorým návrh zamietol, odmietol poskytnúť odporcovi súdnu ochranu. Na základe uvedeného odvolateľ odvolaciemu súdu navrhol, aby tento napadnuté rozhodnutie okresného súdu zmenil a jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovel, alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázala pritom na skutočnosť, že navrhovateľ v odvolaní nepriniesol žiadne nové argumenty, ku ktorým by sa odporkyňa nebola už vyjadrila v predchádzajúcich konaniach, a s ktorými by sa súdy už neboli zaoberali. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil, pretože bol vo výroku vecne správny. Podľa § 37 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty (§ 118 OZ). Predmetom právneho úkonu je to, k čomu sa viažu alebo na čo sa vzťahujú vzájomné práva a povinnosti jeho účastníkov. Medzi náležitosti platného právneho úkonu patrí spôsobilý predmet; plnenie podľa právneho úkonu musí byť (fakticky) možné a zákonom dovolené (právne možné). Nemožnosť plnenia zakladá neplatnosť právneho úkonu (§ 37 ods. 2 OZ). Podľa § 765 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) družstvá, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, sa premieňajú na spoločnosti alebo družstvá podľa tohto zákona spôsobom, ktorý ustanovuje osobitný zákon. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia právna povaha družstiev uvedených v odseku 1 sa spravuje do zápisu zmien v obchodnom registri podľa odseku 2 doterajšími právnymi predpismi a stanovami. Ustanovenie § 765 Obchodného zákonníka sa vzťahuje na družstvá založené do 1. januára 1992, a to podľa právnych predpisov platných do tohto dňa, keďže dňom 1. januára 1992 nadobudol účinnosť Obchodný zákonník (§ 775). Z cit. ustanovenia § 765 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že družstvá, ktoré vznikli pred 1. januárom 1992, sa nepremieňajú automaticky ex lege na družstvá (spoločnosti) podľa Obchodného zákonníka už dňom účinnosti Obchodného zákonníka, t.j. dňom 1. januára 1992, ale táto premena predstavuje dlhodobejší proces, ktorý proces upravujú jednak aj ďalšie ustanovenia Obchodného zákonníka, ako aj osobitný zákon. Tento spôsob ich premeny osobitný zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách (ďalej aj „Transformačný zákon“) v ustanovení § 11 ods. 2 okrem iného upravuje tak, že transformované družstvo je povinné podať návrh na zmenu stanov alebo návrh na zápis právnickej osoby, na ktorú sa zmenilo do 60 dní odo dňa schválenia transformačného projektu, inak nastávajú dôsledky uvedené v § 765 ods. 4 Obchodného zákonníka, t.j. súd nariadi likvidáciu družstva. Pri transformácii poľnohospodárskych družstiev nadobudli oprávnené osoby v zmysle § 9 ods. 7 Transformačného zákona vecné majetkové právo k majetkovým podielom vypočítaným podľa kritérií ustanovených v § 17 tohto zákona a ich výška sa stala záväznou pre oprávnené osoby aj orgány družstva (§ 9 ods. 7 v spojitosti s § 2 ods. 2 Transformačného zákona). Zároveň sa transformujúcim družstvám uložila povinnosť vydať oprávneným osobám, ktoré sa nestanú účastníkom právnickej osoby podľa transformačného projektu, majetkové podiely v lehotách a za podmienok stanovených v zákone (§ 13 ods. 2 a 3 uvedeného zákona). Od 1. januára 1996 (t.j. od účinnosti novely Transformačného zákona zákonom č. 264/1995 Z. z.) malo dôjsť k transformácii majetkových podielov na podielnické listy (§ 17a a 17b Transformačného zákona). Od uvedeného dňa Transformačný zákon predpokladá inkorporáciu práv spojených s majetkovou účasťou na podnikaní nečlenov družstva vyplývajúcich z majetkového podielu do podielnických listov družstiev (osobitného druhu cenného papiera). Zavedením podielnických listov zákon určil formu a spôsob kapitalizácie majetkových podielov oprávnených osôb, ktorým sa ešte nevydali majetkové podiely. Navrhovateľ sa svojím návrhom vo veci samej domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú dňa 11. 8. 1998 uzatvoril z odporkyňou z dôvodu, že táto je nezrozumiteľná, odporuje zákonu, zákon obchádza, prieči sa dobrým mravom a prevádzaný majetkový podiel v PD Kraskovo nie je spôsobilým predmetom prevodu. Okresný súd návrh navrhovateľa nepovažoval za dôvodný, keď poukázal na to, že už v konaní pred Okresným súdom Rimavská Sobota pod sp. zn. 8C/205/2005 bolo preukázané, že odporkyňa v čase prevodu bola vlastníčkou prevádzaného majetkového podielu a nebola obmedzená v disponovaní s predmetným majetkovým podielom, a kde bol ustálený právny názor, že nakoľko Transformačný zákon prevod majetkových podielov nezakazoval, majetkový podiel v transformujúcich sa družstvách je spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov. Na základe uvedeného, nakoľko neboli zistené ani ďalšie okolnosti spôsobujúce neplatnosť kúpnej zmluvy, okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol. Odvolací súd sa po preskúmaní uvedeného napadnutého rozsudku prvostupňového súdu v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol (§ 219 ods. 2 O. s. p.). Právo na majetkový podiel treba odlišovať od práva na vydanie majetkového podielu. Právo na majetkový podiel vzniká schválením transformačného projektu, ktorého prílohu tvorí špecifikácia družstvom vypočítaného a audítorom overeného majetkového podielu. Ak oprávnená osoba splní podmienky stanovené Transformačným zákonom, vzniká jej voči družstvu právo na vyporiadanie jej majetkového podielu. Majetkový podiel oprávnenej osoby nepredstavuje vlastníctvo k veciam (viď. napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 79/2005), ale inú majetkovú hodnotu. Majetkový podiel ako oceniteľné majetkové právo predstavuje špecifickú majetkovú účasť oprávnenej osoby na majetku družstva v procese transformácie družstva. Z hľadiska svojho zákonného obsahu nepochybne predstavuje súbor fyzicky i fakticky reálne splniteľných vzájomných práv a povinností oprávneného a povinného subjektu. Ako už na to správne poukázal okresný súd, v danom prípade pri riešení otázky, či majetkový podiel je alebo nie je právne dovoleným predmetom plnenia, treba vziať na zreteľ, že Transformačný zákon nezakazuje prevod majetkového podielu. Z toho, že tento zákon osobitne upravuje režim vydania majetkového podielu (§ 13 Transformačného zákona), nemožno vyvodiť, že sú neprípustné iné spôsoby nakladania s touto majetkovou hodnotou. Prevod majetkového podielu nezakazujú ani iné (osobitné) zákony, preto vychádzajúc z čl. 2 ods. 3 Ústavy SR („Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“) je nutné ustáliť, že oprávnená osoba má v zmysle transformačného zákona možnosť so svojím majetkovým podielom nakladať. Súdna prax zároveň dospela k záveru, že majetkový podiel sa nestáva spôsobilým predmetom právnych úkonov až splnením zákonných predpokladov na jeho vydanie, keď sa akceptuje napríklad prechod majetkového podielu oprávnenej osoby na jej dedičov (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 49/2005 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 68/2006), ako i jeho zmluvný prevod. Pokiaľ mal teda okresný súd z pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 8C/205/2005, na základe Potvrdenia PD Kraskovo zo dňa 17. 3. 2008 (č. l. 93 tohto spisu) a výpovedí svedkov Q.. I. R. a K. R. (č. l. 97a - 99 tohto spisu) za preukázané, že majetkový podiel bol oprávnenej odporkyni ako nečlenovi družstva vypočítaný pri transformácii družstva (podľa výmery pôdy, odpracovaných rokov v družstve, podľa hodnoty ostatného prevzatého majetku) a že Poľnohospodárske družstvo Kraskovo jej nevydalo podielnické listy (nakoľko bolo v likvidácii), je nutné sa stotožniť s názorom okresného súdu, že odporkyňa mala zákonnú možnosť disponovať so svojím majetkovým podielom, ktorý je spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov. Správnosť uvedeného záveru podporuje aj skutočnosť, že majetkový podiel získaný od odporkyne (ale aj od ďalších oprávnených osôb) použil navrhovateľ na zaplatenie kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti v katastrálnom území Kyjatice podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej s Poľnohospodárskym družstvom Kraskovo „v likvidácii“ (v zastúpení Ing. Pavlom Korenekom, likvidátorom) dňa 8. 10. 1998. Na možnosť disponovať s majetkovým podielom pritom nemalo vplyv zrušenie PD Kraskovo rozhodnutím členskej schôdze a ani neskorší vstup PD Kraskovo do likvidácie tak, ako sa domnieval odvolateľ. Je totiž striktne potrebné rozlišovať zrušenie družstva, (len) ako právnu skutočnosť smerujúcu k neskoršiemu zániku družstva, od jeho samotného zániku, kedy družstvo stráca právnu subjektivitu, teda zaniká ako ekonomický a právny subjekt. Rovnako je potrebné uviesť, že vstup družstva do likvidácie nemá žiadny vplyv na možnosť oprávnených osôb do zániku družstva nakladať so svojimi majetkovými podielmi a ani na prechod týchto majetkových podielov na základe iných právnych skutočností (smrť oprávnenej osoby a pod.). Pre platnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a jeho predmetom nebolo nemožné plnenie (§ 37 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Právne úkony vyjadrené slovami treba podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Úmysel zmluvných strán pri uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 11. 8. 1998 je zrejmý z listu zažurnalizovaného na č. l. 82 pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 6C/77/2010, v ktorom navrhovateľ požiadal oprávnené osoby z PD Kraskovo o odpredaj svojich majetkových podielov v družstve, zo samotnej kúpnej zmluvy zo dňa 11. 8. 1998 ako aj zo skutočnosti, že majetkový podiel získaný od odporkyne (ale aj od ďalších oprávnených osôb) použil navrhovateľ na zaplatenie kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti v katastrálnom území Kyjatice podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej s Poľnohospodárskym družstvom Kraskovo „v likvidácii“ (v zastúpení Q.. I. R., likvidátorom) dňa 8. 10. 1998. Z uvedených listinných dôkazov je zrejmé, že to bol navrhovateľ, kto inicioval a následne odporkyni ako oprávnenej osobe predložil na podpis kúpnu zmluvu zo dňa 11. 8. 1998, čím je pojmovo vylúčené, že by tento úkon navrhovateľ neurobil slobodne a vážne. Nakoľko za získané majetkové podiely následne navrhovateľ nadobudol kúpnou zmluvou nehnuteľnosti od PD Kraskovo „v likvidácii“ a odporkyňa s uvedeným majetkovým podielom po prevode na odporcu žiadnym spôsobom nenakladala, je tak isto vylúčené, že by bola kúpna zmluva zo dňa 11. 8. 1998 pre zmluvné strany neurčitá alebo nezrozumiteľná. Záverom odvolací súd (rovnako ako súd prvostupňový) nezistil, že by uvedená kúpna zmluva zákon obchádzala alebo sa priečila dobrým mravom, keď je navyše potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ na preukázanie skutočností tvrdených vo svojom odvolaní nepredložil žiadne dôkazy, a teda dôkazné bremeno neuniesol. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vo výroku vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne odvolací súd v zmysle ustanovenia § 214 ods. 5 O. s. p. samostatným uznesením. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.