Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/117/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911204314 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6911204314.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivici Hanuskovej, v právnej veci navrhovateliek: 1/ U. Q., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom V., H. č. XXXX/XX, t. č. J., S. č. X,. O. K. 2/ C. V., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom J. č. XX, 3/ Z. Q., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom D. H. č. XX, 4/ H. V., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom X. Y. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Róbertom Lakatošom. advokátom, Rimavská Sobota, Daxnerova č. 5, 5/ E. D., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom F., R. č. XX, 6/ B. M., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom F., H. č. X, . 7/ U. S., rod. Q., mar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom F., Ul. O.. C. č. XXXX/XX, navrhovateľky v rade 1/ až 3/, 5/ až 7/ zastúpené navrhovateľkou v rade 4/ Máriou Tamásovou, proti odporcom: 1.) Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdková č. 36, 2.) Slovenská republika - Lesy Slovenskej republiky, š. p., so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP č. 8, zastúpené JUDr. Katarínou Neumannovou, advokátkou, Banská Bystrica, Ul. Šípková č. 21, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie odporcu v 2.) rade proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13C/73/2011-72 z 13. 02. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že spoluvlastnícke podiely z nehnuteľností, ktoré sú na Správe katastra K. R., katastrálne územie D. H. vedené na - liste vlastníctva č. XX pod B 2 v 24/72 - inách a pod B 3 v 1/6 - ine, - liste vlastníctva č. XX pod B 2 v 1 - ine, - liste vlastníctva č. XX pod B 1 v 1 - ici, - liste vlastníctva č. XX pod B 8 v 2/16 - inách, - liste vlastníctva č. XX pod B 3 v 3/16 - inách, - liste vlastníctva č. XX pod B 2 v 1 - ine, - liste vlastníctva č. XXX pod B 1 v celosti, - liste vlastníctva č. XXX pod B 1 v 1 - ici, - liste vlastníctva č. XXX pod B 2 v 1 - ine, - liste vlastníctva č. XXX pod B 1 v 1 - ici, - liste vlastníctva č. XXX pod B 4 v 1/3 - ine, a pod B.5 v 1/6 - ine, - liste vlastníctva č. XXX pod B 4 v 1/3 - ine a pod B.5 v 1/6 - ine, - liste vlastníctva č. XXX pod B 1 v 1 - ici, - liste vlastníctva č. XXX pod B 2 v 1 - ine, patria v 1/3 - ine do dedičstva po neb. E. Q., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom D. H., v 1/3 - ine do dedičstva po neb. V. Q., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom D. H. a v 1/3 - ine do dedičstva po neb. C. Q., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom D. H.. Navrhovateľom v rade 1/ až 7/ náhradu trov konania nepriznal. Navrhovatelia sa domáhali určenia vlastníckeho práva z titulu vydržania právnymi predchodcami podľa zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, a to pôvodným vlastníkom neb. V. Q., ktorý zomrel XX. XX. XXXX, a jeho potomkami, už neb. synmi V. Q., zomr. XX. XX. XXXX, E. Q., zomr. XX. XX. XXXX a neb. dcérou C. Q., zomr. XX. XX. XXXX. V. Q. st., ktorého poľnohospodársky majetok bol konfiškovaný po vyňatí uvedeného majetku z konfiškačného rozhodnutia nehnuteľnosti ďalej obhospodaroval spolu s uvedenými rodinnými príslušníkmi a títo aj po kolektivizácii poľnohospodárstva nehnuteľnosti považovali za predmet svojho vlastníctva. Okresný súd vypočul navrhovateľku v 4/ rade, zástupcov odporcov v rade 1.) a 2.), oboznámil listinné dôkazy, a to rozhodnutie o konfiškácii zo dňa 10. 01. 1948, rozhodnutie o vyňatí nehnuteľností z konfiškácie zo dňa 06. 01. 1949, identifikáciu parciel po ROEP č. 3221/2010 z 16. 11. 2010 a z 21. 12. 2011, pozemkovo-knižné vložky a listy vlastníctva, potvrdenia a výmery vzťahujúce sa na predmetné nehnuteľnosti, úmrtný list neb. V. Q., osvedčenie o dedičstve sp. zn. 1D/180/2009 -75, Dnot 97/2009 zo dňa 07. 05. 2009, úmrtné listy práv. nástupcov neb. V. Q. st. Zistil, že existuje naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnych predchodcoch navrhovateľov, pretože bez tohto určenia by zostalo ich právne postavenie neisté. Rozhodnutím č. 589/48 z 10. 01. 1948 Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, Pracovnej skupiny pre pozemkovú reformu v Tornali boli spoluvlastnícke podiely nehnuteľností vlastnícky patriacich neb. V. Q., nachádzajúce sa v kat. úz. D. H. v PKV č. XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX pre účely pozemkovej reformy v celosti konfiškované. Konfiškácia bola vyznačená v pozemkovej knihe. Na základe rozhodnutia bývalého Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave č. 73152/48-V/A-2 zo dňa 06. 01. 1949 bol konfiškovaný nehnuteľný majetok neb. V. Q. podľa § 1 Nariadenia zboru povereníkov č. 26/1948 Sb. n. SNR vyňatý z konfiškácie vo výmere 10 ha. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že V. Q. nadobudol čsl. štátne občianstvo a na nehnuteľnostiach pracoval, čím splnil podmienky podľa § 2 písm. a) a b) Nariadenia zboru povereníkov č. 26/1948 Sb. n. SNR. Z rozhodovacej činnosti bolo okresnému súdu známe, že rozhodnutia o vyňatí z konfiškácie vydané v povojnovom období uvádzali nepresné údaje. Osoba, ktorej práv sa také rozhodnutie dotýka, nemôže byť poškodená na svojich právach len z dôvodu nedostatočne kvalifikovaného rozhodnutia. Výmera 10 ha uvedená v dekonfiškačnom rozhodnutí nezodpovedala ani žiadnemu súčtu výmer spoluvlastníckych podielov nehnuteľností. Zo žiadnych okolností posudzovaného prípadu nevyplýval zámer kompetentného orgánu vrátiť pôvodnému vlastníkovi len konkrétnu časť výmery jeho majetku. Išlo, teda, len o odhad výmery a nie o reálne zmeranú výmeru. Podľa identifikácie parciel vypracovanej Správou katastra K. R. č. 3221/2010 z 16. 11. 2010 súd zistil, že konfiškované nehnuteľnosti, ktoré boli zapísané v pozemkovo-knižných vložkách, zodpovedajú v súčasnej evidencii nehnuteľností listom vlastníctva pre kat. úz. D. H. č. XX, XX, XX, XX, XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX. Ďalej mal preukázané, že nehnuteľnosti boli spôsobilým predmetom vydržania, že držba bola oprávnená počas celej zákonnom stanovenej vydržacej doby 10 rokov a oprávnená držba sa týkala výmery cca 13 ha nehnuteľnosti. Právny predchodca navrhovateľov V. Q. st. bol v dobrej viere, že poľnohospodársky majetok, ktorý mu bol konfiškovaný v celosti bol v celosti aj vrátený. Bol dobromyseľný v tom, že užíval svoj vlastný poľnohospodársky majetok, pôdu a súčasne bol štátom v tomto užívaní rešpektovaný a plnil si odvodovú povinnosť. Uvedený záver preukazovali listinné dôkazy, a to Dodávkový príkaz na kalendárny rok 1951, kde sa uvádzala výmera vlastnej obhospodarovanej pôdy 13 ha a 27 árov, Osevný hospodársky plán z 17. 03. 1949, osevný plán z 17. 07. 1950, zmluva o dodávke poľnohospodárskych výrobkov z 28. 02. 1949, výmery z 14. 03. 1949, 05. 05. 1950 a z 23. 10. 1950, potvrdenky z 28. 12. 1949 a 12. 04. 1949. Po smrti V. Q. st. v roku XXXX pokračovali v užívaní uvedeného majetku jeho deti, právny predchodcovia navrhovateľov so započítaním celej oprávnenej držby V. Q. st. a obdobia kolektivizácie s tým, že spoluvlastnícke podiely nadobudli do vlastníctva ešte za účinnosti tzv. stredného Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. titulom vydržania, preto spoluvlastnícke podiely patria do dedičstva po nich. Súd návrh na doplnenie dokazovania vyžiadaním lesných hospodárskych plánov na preukázanie skutočnej kultúry parciel označených ako lesné pozemky zamietol z dôvodu, že z hľadiska predmetu konania je bez právneho významu, akej kultúry sú nehnuteľnosti. K tvrdeniu odporcu v 2.) rade uviedol, že nepredložil dôkaz, že by právni predchodcovia navrhovateľov boli rušení v užívaní sporných nehnuteľností počas plynutia vydržacej doby od 01. 01. 1951 do konca 10 ročnej vydržacej doby v roku 1961. K vkladu vlastníckeho práva v prospech Československého štátu v pozemkovej knihe došlo až na základe rozhodnutia z 14. 01. 1964, keď predtým existovalo dekonfiškačné rozhodnutie z roku 1949. Na právne posúdenie okresný súd uviedol § 116 ods. 1, 2, § 154 ods. 1, 2 stredného Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. a § 1 a § 2 Nariadenia zboru povereníkov č. 26/1948 Sb. n. SNR. Úspešní navrhovatelia náhradu trov neuplatnili, preto im ju súd nepriznal. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odporca v 2.) rade včas odvolanie, ktorým žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť alebo zmeniť, pretože okresný súd vec nesprávne skutkovo a právne posúdil. Uviedol, že zdôvodnenie dekonfiškačného rozhodnutia sa vzťahovalo len na výmeru 10 ha, o čom bol právny predchodca navrhovateľov V. Q. st. upovedomený a je len domnienka súdu, že mu bol vrátený celý konfiškovaný majetok, a nie iba 10 ha. Ak by chcela dekonfiškačná komisia prideliť väčšiu výmeru, v zmysle § 1 ods. 2 Nariadenia zboru povereníkov č. 26/1948 Sb. n. SNR. mohla tak urobiť až do výmery 50 ha. Z uvedeného dôvodu je predmet vydržania cca 13 ha neurčitý. Dekonfiškačné rozhodnutie z 06. 01. 1949 nebolo titulom vstupu do držby ale naopak, týmto bola akákoľvek dobromyseľnosť ohľadne užívania prerušená. Nebola dodržaná ani nepretržitosť držby počas celej 10 ročnej vydržacej doby. Navrhovateľka v 4/ rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Dekonfiškačné rozhodnutie síce neobsahovalo presnú špecifikáciu nehnuteľností, ale bolo titulom pre vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby nehnuteľností. Je nelogické tvrdenie odvolateľa, že vstupom do držby bola prerušená akákoľvek dobromyseľnosť držby. Právny predchodca navrhovateľov nemohol byť dobromyseľný do vydania dekonfiškačného rozhodnutia. Práve dekonfiškačné rozhodnutie sa stalo oprávneným dôvodom, aby majetok opätovne užíval ako samostatne hospodáriaci roľník v dobrej viere, že mu patrí. Právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila. Odporca v 1.) rade navrhol rozhodnutie okresného súdu potvrdiť. Okresný súd vzal do úvahy, že rozhodnutia týkajúce sa sporných nehnuteľností boli vydané v povojnovom období, kedy štátne orgány v rozhodnutiach uvádzali nepresné údaje, čo spôsobovalo právnu neistotu vlastníkov k užívaným pozemkom. Dotknuté osoby nemôžu byť poškodené len z dôvodu nedostatočne kvalifikovaného rozhodnutia. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.1, 2 OSP napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správne. Okresný súd urobil zo skutkového stavu, ktorý uviedol navrhovateľ, správny právny záver, keď rešpektoval príslušnú právnu úpravu a zohľadnil všetky právne významné skutočnosti, na ktoré vo svojom rozhodnutí poukázal. Jeho rozhodnutie je preto vecne správne. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.(,,ďalej len „OZ"), vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve. Podľa § 116 ods. 1 OZ vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Podľa § 116 ods. 2 OZ kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu. Podľa § 145 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Podľa § 145 ods. 2 v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Podľa § 566 ods. 1 OZ lehota, ktorá začala bežať pred 1. januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1. januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. Podľa ods. 2 to isté platí o vydržacej a premlčacej dobe. Z obsahu súdneho spisu vyplývajú všetky skutočnosti, ktoré boli potrebné pre konanie a pre rozhodnutie v tejto veci. Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že na právneho predchodcu navrhovateľov V. Q. st. sa vzťahovalo Nariadenie Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení Nariadenia Slovenskej národnej rady č. 64/1946 Sb. n. SNR. Nebolo sporné, že Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy - sekcia „B", Pracovná skupina pre pozemkovú reformu v Tornali, ako príslušný štátny orgán, predložil okresnému súdu v Tornali podaním z 10. 01. 1948 návrh na vyznačenie konfiškácie pre účely pozemkovej reformy v pozemkovej knihe katastrálneho územia D. H. s poukazom na rozhodnutie konfiškačnej komisie v Tornali zo dňa 19. 09. 1946. Následne Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave vydalo dňa 06. 01. 1949 rozhodnutie, ktorým bol z konfiškácie vyňatý pôdohospodársky majetok vlastníka V. Q. st. v kat. úz D. H. vo výmere 10 ha. Rozhodnutie o vyňatí z konfiškácie malo podklad v Nariadení Slovenskej národnej rady č. 64/1946 Sb. n. SNR, ktorým sa menilo nariadenie o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa. Podľa článku I ods. 11 Zbor povereníkov nariadením určil, že sa pôdohospodársky majetok osôb spadajúcich pod ustanovenia § 1 ods. 1 písm. b) vyníma čiastočne, najviac však do 50 ha z konfiškácie. Zákonný postup podliehajúci vyňatiu z konfiškácie bol vykonaný prijatím Nariadenia zboru povereníkov č. 26/1948 Sb. n. SNR. Z ďalších písomností, a to dodávkových príkazov a výmerov, z ktorých vychádzal aj okresný súd, vyplýva, že V. Q. st. aj po vykonaní konfiškácie užíval nehnuteľný majetok, ktorý pôvodne vlastnil, nielen v katastrálnom území D. H., ale aj v kat. úz. Y. Y., kde bol lesný majetok. V dodávkových výkazoch boli uvádzané rozdielne výmery obhospodarovanej pôdy, čo zodpovedalo vtedy aktuálnym okolnostiam a miestnym pomerom v evidencii užívania poľnohospodárskej pôdy. Bývalý MNV D. H. vydal osevný plán v roku 1949 na 13,7 ha poľnohospodárskej pôdy, v roku 1950 na 13,05 ha pôdy, v roku 1951 na 13,27 ha pôdy. V roku 1950 V. Q. st. podliehal Úradu MNV X. F., ktorý vydal plán na 18,95 ha pôdy, z toho 13,5 ha ornej, 2,5 ha lúk a 3 ha pasienkov. Všetky dodávkové príkazy, ktoré formou zodpovedali úradným dokladom, rozlišovali obhospodarovanú pôdu v nájme a vlastnú. Pôda, ktorú užíval V. Q. st., bola označená ako jeho vlastná pôda. Potom niet pochýb o tom, že právnipredchodcovia navrhovateľov nemali dôvod pochybovať o tom, že poľnohospodárska pôda, ktorú v kat. úz. D. H. užívali, bola vyňatá z konfiškácie v celosti a nie len vo výmere 10 ha. Z jednotlivých pozemkovo-knižných vložiek vyplýva, že v uvedenom období, ani v období ktoré predchádzalo dekonfiškačnému rozhodnutiu, nebola v pozemkovej knihe konfiškácia vyznačená. Stalo sa tak až v roku 1964, ale nie na základe predpisov o konfiškácii, ale predpisov upravujúcich správu národného majetku (vládne nariadenie č. 81/1958 Zb. a vyhláška Ministerstva financií č. 205/1958 Ú. l.). Právny titul pre vyznačenie vlastníctva štátu však vzhľadom na rozhodnutie o vyňatí z konfiškácie a skutočného stavu užívania chýbal. Okresný súd správne vychádzal z preukázaného stavu skutočného dobromyseľného užívania nehnuteľností v rozhodnom čase právnymi predchodcami navrhovateľov. Z príslušných dedičských rozhodnutí vyplýva, že navrhovatelia v rade 1/ až 4/ sú právnymi nástupcami V. Q. ml. a C. Q. a navrhovatelia v rade 5/ až 7/ sú právnymi nástupcami E. Q.. Krajský súd dodáva, že vydržacia lehota začala plynúť po vydaní dekonfiškačného rozhodnutia a na základe skutočného užívania nehnuteľností právnymi predchodcami navrhovateľov už pred 01. januárom 1951, kedy nadobudol účinnosť stredný Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. Podľa dovtedy platných predpisov bola doba potrebná na vydržanie nehnuteľností 32 rokov, ale vzhľadom na právnu úpravu v § 566 OZ treba vychádzať z kratšej 10 ročnej lehoty a vydržacia doba tak uplynula k 01. 01. 1961. Treba tiež uviesť, že uplatniť právny nárok z vydržania nehnuteľností, ktoré boli v trvalom užívaní štátnych socialistických organizácii a družstiev po uplynutí vydržacej lehoty v roku 1961 ani do roku 1990 nebolo vzhľadom na existujúce socialistické spoločenské zriadenie a právny systém možné. Odvolanie odporcu v 2.) rade presahovalo jeho procesné postavenie v tomto konaní. Navrhovatelia boli povinní označiť odporcu ako účastníka konania vzhľadom na stav, ktorý vyplýval z evidencie a identifikácie sporných nehnuteľností v katastri nehnuteľností. Odporca mal preto povinnosť uvádzať skutočnosti potrebné pre svoju obranu iba vo vzťahu k tým nehnuteľnostiam, na ktorých bol doteraz v evidencii vyznačený ako ich spoluvlastník resp. správca alebo užívateľ. Okresný súd správne zistil skutkový stav, vyvodil z neho zodpovedajúci právny záver, rešpektoval príslušnú právnu úpravu a zohľadnil všetky právne významné skutočnosti. Jeho rozhodnutie je preto vecne správne. Odvolací súd v ďalšom len poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval vzhľadom na § 151 ods. 1 OSP. Rozhodnutie bol v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.