Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/119/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911206271 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6911206271.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Evy Železníkovej v obchodnoprávnej veci navrhovateľa Q.B.F. VYRVA, s.r.o., Mierová 48/B, 8201 05 Bratislava, IČO: 36 651 745, konajúceho advokátom JUDr. Vladislavom Vyrvom, právne zastúpený Mgr. Vladislavom Vyrvom, Mierová 48/B, Bratislava proti odporcovi SLZ CHÉMIA, a.s., Hlavná 133, 981 11 Hnúšťa, IČO: 36 023 973, zast. advokátkou JUDr. Alenou Kožiakovou, s miestom podnikania Adyho 2969/24, Lučenec o zaplatenie sumy 51.387,93 Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote č.k. 3Cb 61/2011-198, IČS: 6911206271 zo dňa 26. marca 2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného súdu v Rimavskej Sobote č.k. 3Cb 61/2011-198, IČS: 6911206271 zo dňa 26. marca 2012 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 51.387,93 eura s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 79.001,53 eura od 23. 05. 2010 do 25. 07. 2010, zo sumy 70.387,93 eura od 26. 07. 2010 do 29. 07. 2010, zo sumy 69.387,93 eura od 30. 07. 2010 do 09. 08. 2010, zo sumy 68.387,93 eura od 10. 08. 2010 do 12. 08. 2010, zo sumy 67.387,93 eura od 13. 08. 2010 do 29. 08. 2010, zo sumy 66.887,93 eura od 30. 08. 2010 do 06. 09. 2010, zo sumy 66.387,93 eura od 07. 09. 2010 do 06. 10. 2010, zo sumy 63.387,93 eura od 07. 10. 2010 do 25. 10. 2010, zo sumy 61.387,93 eura od 26. 10. 2010 do 22. 02. 2011, zo sumy 60.387,93 eura od 23. 02. 2011 do 24. 02. 2011, zo sumy 59.387,93 eura od 25. 02. 2011 do 08. 03. 2011, zo sumy 58.387,93 eura od 09. 03. 2011 do 10. 03. 2011, zo sumy 57.387,93 eura od 11. 03. 2011 do 14. 03. 2011, zo sumy 56.387,93 eura od 15. 03. 2011 do 16. 03. 2011, zo sumy 55.387,93 eura od 17. 03. 2011 do 17. 03. 2011, zo sumy 54.387,93 eura od 18. 03. 2011 do 23. 03. 2011, zo sumy 52.887,93 eura od 24. 03. 2011 do 29. 03. 2011, zo sumy 51.387,93 eura od 30. 03. 2011 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 3.084,50 eura, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená dňa 31.07.2006 Zmluva o poskytnutí právnych služieb, na základe ktorej zastupoval navrhovateľ odporcu v colnom konaní. Za túto činnosť si dohodol paušálnu odmenu v sume 663,88 Eur a v sume 6.638,78 Eur, ktoré sumy mu odporca zaplatil. Odporca nezaplatil navrhovateľovi 20% podielovú odmenu, ktorá mala byť vypočítaná z istiny nezaplatenej dovoznej platby s pripočítaním úrokov z omeškania, vyúčtovaná navrhovateľom v celkovej výške 128.836,92 Eur. Z tejto sumy zaplatil odporca navrhovateľovi len sumu 49.835,39 Eur a 27.613,60 Eur a zvyšok nezaplatenej sumy je predmetom konania. Súd zmluvu o poskytnutí právnych služieb vyhodnotil ako určitý typ mandátnej zmluvy uzavretej podľa § 566 ods.1 Obch.zák., pričom otázky, ktoré súvisia s odmeňovaním advokáta sú upravené v zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Zmluvné strany uzavreli dohodu o odmeňovaní advokáta, ktorá zahŕňala aj podielovú odmenu a ktorá presne stanovila spôsob jej výpočtu a podmienky, pri naplnení ktorých vzniká nárok na jej zaplatenie. Dohodu o podielovej odmene posúdil okresný súd za súladnú s ust. § 7 ods.1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, pretože úprava týchto otázok nepresahuje dispozičnú právomoc účastníkov konania ako zmluvných strán zaručenú ust. § 24 ods.3 Zákona o advokácii. Vzhľadom k tomu, že v rámci colného konania došlo k zrušeniu všetkých rozhodnutí, ktoré ukladali odporcovi povinnosť zaplatiť dovoznú platbu, čím bol dosiahnutý cieľ sledovaný v priebehu colného konania, boli tak splnené podmienky pre vyplatenie podielovej odmeny odporcom navrhovateľovi, oprávnenosť ktorej ani odporca nespochybňoval. Odporca spochybňoval len základ pre jej výpočet, keď v súlade s čl. V ods.1 písm.c/ Zmluvy o poskytovaní právnych služieb tvrdil, že úroky, ktoré navrhovateľ zahrnul do základu pre výpočet podielovej odmeny mal navrhovateľ zahrnúť za kratšie obdobie, čo by malo vplyv na výšku podielovej odmeny. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že základ pre určenie podielovej odmeny zahŕňa podľa dohody strán okrem istiny 360.891,85 Eur aj úroky z omeškania, ktoré by v prípade neúspechu bol musel dlžník zaplatiť, pričom výšku úrokov z omeškania vypočítal navrhovateľ za jednotlivé obdobia, ktoré sa viazali k splatnosti colného dlhu uloženého štyrmi rozhodnutiami Colného úradu Fiľakovo až ku dňu doručenia zrušujúceho uznesenia Colného riaditeľstva SR, NS SR a Rozhodnutia Ústrednej colnej správy v Banskej Bystrici odporcovi tak, ako to okresný súd na str.5 svojho rozhodnutia uviedol. Súčet úrokov z omeškania za tieto obdobia zodpovedal sume 254.555,10 Eur, ktorý spolu s istinou vo výške 360.891,85 Eur dosiahol sumu 615.557,95 Eur, pričom 20% z tejto sumy predstavuje dohodnutú podielovú odmenu medzi účastníkmi sporu vo výške 123.111,59 Eur bez 19% DPH a spolu s ňou zodpovedá suma podielovej odmeny čiastke 146.502,79 Eur. Vzhľadom k tomu, že odporca z podielovej odmeny zaplatil len sumu 77.448,99 Eur, považoval návrh navrhovateľa čo do uplatnenej istiny vo výške 51.387,93 Eur za dôvodný. Zároveň priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania, a to v súlade s § 369 ods.1 Obch.zák. v spojení s § 517 ods.2 OZ a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 9% ročne, pričom prihliadol na odporcom zaplatené platby. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil odporca a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní namietal najmä tú skutočnosť, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu veci a z nesprávneho právneho posúdenia. Odporca tvrdil, že s advokátom JUDr. Ladislavom Vyrvom uzatvoril dňa 21.05.2004 Zmluvu o poskytovaní právnych služieb pod č. 10/2004, predmetom ktorej bolo jeho zastupovanie v konaní pred colnými orgánmi vo veci rozhodnutia Colného úradu Fiľakovo č. 58-16/2004-NK 3434/2004 zo dňa 15.04.2004 o dodatočnom určení colného dlhu vo výške 10.872.28,-Sk. Podľa čl. V ods.1 zmluvy mal JUDr. Ladislav Vyrva za svoju činnosť pre odporcu nárok na paušálnu odmenu vo výške 20.000,-Sk a na podielovú odmenu vo forme podielu na hodnote prejednávanej veci prezentovanej dodatočne určeným colným dlhom v sume 10.872.228,-Sk vo výške 3,5% z tejto sumy, ak sa vec ukončí rozhodnutím colných orgánov alebo vo výške 4% z tejto sumy, ak sa vec ukončí rozhodnutím príslušného súdu alebo iného štátneho orgánu. Paušálna odmena vo výške 20.000,-Sk bola podľa tejto zmluvy advokátovi vyplatená dňa 27.05.2004. S účinnosťou od 31.07.2006 uzatvoril odporca s navrhovateľom - už ako obchodnou spoločnosťou Q.B.F. VYRVA, s.r.o. Zmluvu o poskytovaní právnych služieb č. 0506/02 - 2006/10-2004 vo veci rozhodnutia Colného úradu Fiľakovo č. 58-16/2004 NK 3434/2004 zo dňa 15.04.2004 o dodatočnom určení colného dlhu vo výške 10.872.228,- Sk, v ktorej zmluvné strany v čl. V. bod 1/ písm. a/ a b/ dohodli zaplatenie paušálnej odmeny pre obtiažnosť veci opakovane v sume 20.000,- Sk a aj v sume 200.000,- Sk,-, ktoré navrhovateľ vyfakturoval faktúrou č. 08-2007 v sume 3.950,08 Eur a č. 09-2007 v sume 3.950,08 Eur a fa. č. 2-2008 vyfakturoval odporcovi prvú časť z podielovej odmeny v sume 49.835,38 Eur s DPH, ktoré odporca v plnej výške zaplatil. V odvolaní odporca tvrdil, že časť platby je potrebné započítať na činnosť navrhovateľa podľa čl. II, 1. odsek v súlade s čl. V ods.1 písm.b/ Zmluvy o poskytovaní právnych služieb na sumu vo výške 6.638,78 Eur /200.000,-Sk/ a časť na podielovú odmenu podľa čl. V ods.1 písm.c/. Aj keď odporcom zaplatené sumy 20.000,-Sk a 200.000,-Sk neboli predmetom návrhu, vznikol rozdiel v sume 597,50 Eur, a to po úhrade faktúr č. 08 a 09/2007, ktorý mal byť započítaný na podielovú odmenu, čo súd nevzal do úvahy. Zároveň podľa V. ods.1 písm.c/ zmluvy mal navrhovateľ do vystavenia faktúry č. 3/2010 zo dňa 12.05.2010, splatnej dňa 22.05.2010 vo výške 79.001,53 Eur, ktorou fakturoval zálohovo podielovú odmenu, pripočítať ním už zaplatenú sumu vo výške 49.835,38 Eur a 597,50 Eur. Po vystavení tejto faktúry boli navrhovateľovi okrem zálohovo zaplatenej podielovej odmeny vo výške 50.432,88 Eur poukázané ďalšie platby, a to vo výške 27.613,60 Eur, takže odporca navrhovateľovi z titulu podielovej odmeny zaplatil sumu 78.046,48 Eur. Odporca nesúhlasil s výškou úrokov, ktorú okresný súd určil po ich vypočítaní aj za obdobia od 21.05.2004 do 21.10.2004, kedy bolo odporcovi doručené zrušujúce uznesenie Colného riaditeľstva SR č. 33007/704/1013/04/124 tak, že za toto obdobie mali podľa názoru okresného súdu činiť úroky sumu 24.960,90 Eur a za obdobie od 08.04.2005 do 19.05.2006, kedy bolo odporcovi doručené zrušujúce uznesenie Colného riaditeľstva SR č. 19978/05-1410 sumu 66.236,-Eur, aj keď za toto obdobie platila do 31.07.2006 Zmluva o poskytovaní právnych služieb č. 10/2004. Tvrdil preto, že podielová odmena mala pozostávať z 20% istiny vo výške 360.891,85 Eur, čo zodpovedá čiastke 72.178,37 Eur, z 20% zo sumy 102.137,35 Eur, t.j. 20.427,47 Eur, a nie zo sumy 105.227,20 Eur, čiže správna výška mala byť 21.045,44 Eur a 20% zo sumy 18.183,01 Eur, t.j. 3.636,60 Eur, a nie zo sumy 58.242,-Eur, t.j. 11.648,40 Eur, pretože podľa § 59 zák.č. 199/2004 Z.z. Colného zákona colný úrad vymeria úrok z omeškania vo výške spolu 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku nedoplatku colného dlhu, preto podielová odmena celkom mala byť 96.242,44 Eur bez DPH a 114.538,50 Eur vrátane DPH. Odporca tak dlhuje navrhovateľovi len sumu 36.482,02 Eur. Odporca preto tvrdil, že do vystavenia faktúry č. 03-2010 v čiastke 79.001,53 Eur bola táto preddavkovo zaplatená v sume 50.432,88 Eur, a to faktúrou č. 2-2008 v sume 49.835,38 Eur (preddavok odmeny zo Zmluvy č. 0506/02-2006/10-2004 postupne v rokoch 2008 a 2009) a preplatkom vo výške 597,50 Eur. Okresný súd preto priznal navrhovateľovi 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 79.001,53 Eur od doby splatnosti faktúry č. 03-2010 neoprávnene, aj keď táto bola ním čiastočne uhradená. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Súčasťou odvolania je aj výpočet úrokov z omeškania podľa § 59 Colného zákona vrátane časového prehľadu sadzieb ECB a špecifikácie platieb zaplatených odporcom v prospech navrhovateľa. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne, preto ho navrhol v celom rozsahu potvrdiť. Všetky tvrdenia odporcu v odvolaní nie sú opodstatnené, pretože podielovú odmenu si navrhovateľ uplatnil v súlade so Zmluvou o poskytnutí právnych služieb č. 0506/02-2006/01-2004 zo dňa 31.07.2006, ktorou bola nahradená pôvodná zmluva o poskytnutí právnych služieb zo dňa 24.05.2004, v ktorej si zmluvné strany dohodli sumy odmien za poskytovanie právnych služieb, a to vo výške 20.000,-Sk podľa čl. V ods.1 písm.a/, vo výške 200.000,-Sk podľa čl. V ods.1 písm.b/ a podielovú odmenu vo forme podielu na hodnote prejednávanej veci reprezentovanej dodatočne určenou dovoznou platbou v sume 10.872.228,-Sk a úrokmi, ktoré by odporca ako klient navrhovateľa v prípade neúspechu vo veci musel zaplatiť ku dňu právoplatnosti rozsudku predmetnej veci, a to vo výške 20% z tejto hodnoty podľa čl. V ods.1 písm.c/ zmluvy. Prvú odmenu vo výške 20.000,-Sk vyfakturoval navrhovateľ odporcovi ešte na základe prvej Zmluvy zo dňa 24.05.2004 pod č. fa. 8/2004 a po uzatvorení druhej Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 31.07.2006 fakturoval navrhovateľ faktúrou č. 08-2007 sumu 3.950,08 Eur, rovnako ako aj vo faktúre č. 09-2007 podľa čl. V ods.1 písm.b/, ktorými boli zaplatené paušálne odmeny spolu 20.000,- Sk a 200.000,-Sk s DPH. Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením odporcu, že voči podielovej odmene, ktorú si uplatnil v tomto konaní mala byť započítaná suma 597,50 Eur ako rozdiel, ktorý mal vzniknúť po úhrade faktúr č. 08 a 09-2007, pretože takýto rozdiel odporca v konaní žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal. Aj keď odporca navrhovateľovi zaplatil sumu 49.835,38 Eur ako podielovú odmenu, táto je sumou, ktorá bola fakturovaná ako časť podielovej odmeny faktúrou č. 2/2008 zo dňa 31.08.2008 tak, ako to odporca uviedol v prehľade fakturovaných a zaplatených súm, pričom sa jednalo o prvú splátku odporcu na podielovú odmenu, na ktorú navrhovateľovi vzniklo právo, ktoré odporca nikdy nespochybňoval. Nesúhlasil s tým, aby odporca započítaval sumu 49.835,38 Eur ako prvú časť podielovej odmeny s faktúrou, ktorou navrhovateľ fakturoval jej ďalšiu časť. Navrhovateľ fakturoval druhú časť podielovej odmeny faktúrou č. 3-2010 zo dňa 12.05.2010 v sume 79.001,53 Eur s DPH (2 mil. Sk), ktorú navrhovateľ úmyselne zaokrúhlil a tak znížil takmer o sumu 15.000,-Eur menej oproti tej výške, na ktorú by mal nárok. Z tejto sumy odporca zaplatil 27.613,60 Eur, čo nie je sporné, a to v splátkach, avšak rozdiel vo výške 51.387,93 Eur navrhovateľovi nezaplatil. Faktúra č. 4-2009 zo dňa 29.06.2009 v sume 1.185,03 Eur s DPH, ktorú sumu odporca uhradil v dvoch splátkach, a to vo výške 500,-Eur a 685,03 Eur sa podielovej odmeny, zaplatenie ktorej je predmetom sporu tak, ako to pôvodne navrhovateľ uvádzal, netýkala. Zároveň uviedol, že okresný súd správne vypočítal výšku úrokov, z ktorých má navrhovateľ rovnako právo na podielovú odmenu, pretože úroky z omeškania sa vzťahujú ku konkrétnej istine a na ich vznik nemá žiaden vplyv uzatvorenie Zmluvy o poskytovaní právnych služieb dňa 31.07.2006, pretože touto sa len zmenila forma poskytovania právnych služieb z fyzickej osoby advokáta na spoločnosť s ručením obmedzeným. V súlade s čl. VIII ods.6 Zmluvy o poskytovaní právnych služieb uzatvorenej medzi účastníkmi sporu dňa 31.07.2006 zostali plnenia zmluvných strán aj po zrušení prvej zmluvy v platnosti, a to nielen plnenia peňažné, ale aj nepeňažné, ktoré navrhovateľ ako fyzická osoba poskytol odporcovi vo forme právnych služieb. Pre výpočet odmeny preto nie je podstatné, kedy bola uzatvorená zmluva o poskytnutí právnych služieb, ale jej obsah, z ktorého je možné identifikovať spôsob výpočtu podielovej odmeny navrhovateľa. Základom pre jej výpočet je okrem istiny aj úrok z omeškania, ktorý by v prípade neúspechu odporcu v konaní musel odporca colným orgánom zaplatiť, a teda odporca by musel colnému úradu zaplatiť aj úroky z omeškania za obdobie od 21.05.2004 do 21.10.2004 vo výške 24.960,90 Eur a za obdobie od 08.04.2005 do 19.05.2006 úroky vo výške 66.236,-Eur. Vzhľadom k tomu, že neexistuje právoplatné rozhodnutie colných orgánov, na základe ktorého by mal odporca povinnosť platiť colný dlh, bol od platenia týchto úrokov z omeškania v dôsledku poskytovania právnych služieb navrhovateľa uchránený. V konečnom dôsledku odporca uznal právo navrhovateľa na zaplatenie podielovej odmeny vo výške 20% zo sumy 360.891,85 Eur, pričom úroky z omeškania nie je možné počítať podľa § 59 zák.č. 199/2004 Z.z., pretože na tento prípad sa cit. ust. nevzťahuje. V čase prepustenia tovaru, ktorý je rozhodný pre určenie úroku z omeškania bol platný a účinný zák.č. 238/2001 Z.z. Colný zákon, pričom zákon, ktorý ho nahradil pod č. 199/2004 Z.z. žiadnym spôsobom neupravuje zavedenie nepravej retroaktivity pre aplikáciu úrokov z omeškania. Navrhovateľ preto zotrval na tom, že pri výpočte úrokov z omeškania postupoval v súlade s ust. § 325 ods.8 a § 421 ods.1 písm.b/ zák.č. 238/2001 Z.z. Colného zákona, pričom okresný súd správne priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania zo sumy 79.001,53 Eur od 23.05.2010 do 25.07.2010, ako aj za každé ďalšie obdobie do uhradenia ďalej splátky z podielovej odmeny, pričom zohľadnil sumu zníženú o zaplatenú splátku navrhovateľom fakturovanej sumy. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a § 156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že Zmluvou o poskytnutí právnych služieb uzavretou dňa 31.07.2006 (ďalej Zmluva) medzi navrhovateľom a odporcom bola nahradená pôvodne uzavretá Zmluva o poskytnutí právnych služieb, ktoré poskytoval JUDr. Ladislav Vyrva ako fyzická osoba advokát odporcovi v súvislosti s rozhodnutím Colného úradu Fiľakovo č. 58-16/2004-NK 3434/2004 zo dňa 15.04.2004, ktorým bol odporcovi dodatočne určený colný dlh v spojitosti s dovozom tovaru zo zahraničia v celkovej výške 10.872.228,-Sk (360.891,85 Eur). Vzhľadom k tomu, že odporca bol toho názoru, že Colný úrad Fiľakovo mu v rámci následnej kontroly určil colný dlh neoprávnene, uzatvoril s navrhovateľom dňa 31.07.2006 aj ďalšiu Zmluvu o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorej navrhovateľ pre odporcu a na jeho účet podľa potreby poskytoval právne služby spísaním a podaním odvolaní, žalôb a iných listín, zastupovaním v konaní pred súdmi, colnými orgánmi, inými štátnymi orgánmi a inými osobami, právnym poradenstvom, podávaním návrhov, žiadostí, vyjadrení, sťažností a vypracovaním právneho rozboru vo veci rozhodnutia Colného úradu Fiľakovo č. 58-16/2004- NK 3434/2004 zo dňa 15.04.2004, ako aj ďalších rozhodnutí colných orgánov týkajúcich sa tejto veci a záväzok odporcu, že navrhovateľovi za vykonanie činnosti zaplatí odmenu vo výške a spôsobom dohodnutým v zmluve. Účelom uzatvorenia Zmluvy o poskytovaní právnych služieb bolo ich vykonanie takým spôsobom, aby sa dosiahol stav, podstatou ktorého bude, že odporca nebude povinný zaplatiť neoprávnene vymeraný colný dlh a ani žiadne ďalšie platby s ním spojené ako jeho príslušenstvo. Tak ako to vyplýva z čl. V ods.1 Zmluvy, bol odporca povinný navrhovateľovi za jeho činnosť zaplatiť a/ paušálnu odmenu vo výške 20.000,-Sk, b/ paušálnu odmenu vo výške 200.000,-Sk a c/ podielovú odmenu vo forme podielu na hodnote prejednávanej veci reprezentovanej dodatočne určenou dovoznou platbou v sume 10.872.228,-Sk a úrokmi, ktoré by klient v prípade neúspechu vo veci musel zaplatiť ku dňu právoplatnosti rozsudku v predmetnej veci, a to vo výške 20% z tejto hodnoty. Podľa čl. V ods.4 Zmluvy mal navrhovateľ nárok na podielovú odmenu pri plnom úspechu vo veci s tým, že plným úspechom vo veci sa okrem iného rozumie aj zrušenie rozhodnutia vydaného v prvom stupni. Navrhovateľ si podľa Zmluvy vyfakturoval odmenu v súlade s čl. V ods.1 písm.a/ a b/, ktorú mu odporca zaplatil, preto ich úhrada nie je predmetom tohto sporu. Faktúrou č. 2/2008 zo dňa 31.08.2008 vyfakturoval navrhovateľ odporcovi 1. časť podielovej odmeny vo výške 49.835,39 Eur s DPH podľa čl. V ods.1 písm.c/ Zmluvy, pretože rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 23S 63/2009-50 zo dňa 28.10.2009 bolo zrušené rozhodnutie Colného riaditeľstva SR č. 8497/2009-1410 zo dňa 07.04.2009 a rozhodnutie Colného úradu Banská Bystrica č. 75842/2008-5143 zo dňa 18.12.2008, čím došlo k zániku povinnosti odporcu zaplatiť neoprávnene určený colný dlh, a teda navrhovateľ, ako právny zástupca odporcu dosiahol vo veci plný úspech. Z tohto dôvodu navrhovateľ vystavil pre odporcu faktúru č. 3/2010 na sumu 77.448,99 Eur zo dňa 12.05.2010 na zostávajúcu časť odmeny, po znížení a zaokrúhlení v sume 79.001,53 Eur s DPH. Z tejto sumy zaplatil odporca navrhovateľovi len čiastku 27.613,60 Eur s DPH a zvyšok vo výške 51.387,93 Eur vrátane úrokov z omeškania nezaplatil. Keďže podľa dohody zmluvných strán má navrhovateľ nárok na 20% podielovú odmenu aj z tej sumy úrokov z omeškania, ktoré by bol odporca musel zaplatiť, keby boli rozhodnutia colného orgánu nadobudli právoplatnosť, určil navrhovateľ základ pre podielovú odmenu nielen z istiny colného dlhu, ale aj z úrokov aj z omeškania tak, že pri rozhodnutí Colného úradu Fiľakovo č.58-16/2004-NK 3434/2004 zo dňa 15.04.2004, ktorým bol určený colný dlh vychádzal z dátumu doručenia rozhodnutia odporcovi dňa 10.05.2004 s tým, že colný dlh sa stal splatným 21.05.2004 a rozhodnutie Colného riaditeľstva SR, ktorým bolo rozhodnutie colného úradu zrušené bolo doručené odporcovi dňa 21.10.2004. Rozhodujúce obdobie pre výpočet úroku z omeškania je preto obdobie od 21.05.2004 do 21.10.2004, pričom úrok z omeškania za toto obdobie predstavuje sumu 24.960,90 Eur. Za ďalšie rozhodnutie colného úradu č.58-45/2004-NK 2585/2005 zo dňa 23.03.2005, ktorým bol opakovane odporcovi určený colný dlh a ktoré mu bolo doručené dňa 29.03.2005 s tým, že tento sa stal splatný dňa 08.04.2005, pričom rozhodnutie Colného riaditeľstva SR bolo odporcovi doručené dňa 19.05.2006 činí druhé rozhodné obdobie pre výpočet úroku z omeškania obdobie od 08.04.2005 do 19.05.2006 a úrok za toto obdobie predstavuje sumu 66.236,-Eur. Tretím rozhodujúcim obdobím pre výpočet úroku z omeškania je obdobie od 29.10.2006 do 04.08.2008 a týka sa rozhodnutia Colného úradu Banská Bystrica č. 56237/2006-5143 zo dňa 05.10.2006, ktoré bolo odporcovi doručené 19.10.2006 a colný dlh sa stal splatný dňa 29.10.2006 s tým, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorým bolo rozhodnutie colného úradu zrušené, bolo doručené odporcovi dňa 04.08.2008. Úrok z omeškania za toto obdobie predstavuje sumu 105.227,20 Eur. Posledným rozhodujúcim obdobím pre výpočet úroku z omeškania je obdobie od 01.01.2009 do 24.12.2009, ktorému zodpovedá úrok z omeškania vo výške 58.242,-Eur a týka sa rozhodnutia Colného úradu Banská Bystrica č. 75842/2008-5143 zo dňa 18.12.2008 doručené odporcovi 22.12.2008 so splatnosťou colného dlhu 01.01.2009. Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.10.2009, ktorým bolo rozhodnutie colného úradu zrušené bolo odporcovi doručené dňa 24.12.2009. Súčet všetkých úrokov je síce vyšší, avšak navrhovateľ si uplatnil v návrhu sumu vo výške 254.242,- Eur (správny súčet činí 254.666,10 Eur), ktorú by bol musel odporca v prípade neúspechu v konaní colnému úradu okrem istiny 360.891,85 Eur, zaplatiť. Dohodnutá 20%-ná odmena zo sumy základu odmeny tak predstavuje čiastku 123.111,59 Eur bez DPH, avšak navrhovateľ vyfakturoval odporcovi nižšiu odmenu, a to len v sume 117.906,03 Eur bez DPH. Navrhovateľ si v súlade s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 uplatnil aj právo na úrok z omeškania vo výške 9,75% ročne z dlžnej sumy od podania návrhu, výšku ktorého navrhovateľ neskôr upresnil na 9% ročne, a to podaním doručeným okresnému súdu dňa 21.10.2011. Odporca sa v konaní bránil tým, že navrhovateľ si mal účtovať podielovú odmenu len zo základu colného dlhu vo výške 10.872.228,-Sk v súlade s ust. § 7 vyhl.č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého maximálna výška dohodnutej podielovej odmeny nesmie presiahnuť 20% z hodnoty veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutím Colného úradu Banská Bystrica č. 6315/2010-5143 zo dňa 11.03.2010 bolo konanie vo veci dodatočného vymerania colného dlhu zastavené na základe toho, že odpadol dôvod konania, pretože dňa 29.12.2008 márne uplynula 3- ročná prekluzívna lehota podľa § 410 ods.3 Colného zákona na oznámenie dovoznej platby dlžníkovi, nemôže byť podľa názoru odporcu základ pre výpočet podielovej odmeny zvýšený o úroky z omeškania v zmysle čl. V ods.1 písm.c/ zmluvy a výška podielovej odmeny mala byť len 85.892,26 Eur s DPH. Dlh odporcu navrhovateľovi tak činí len sumu 5.996,87 Eur. V odvolaní odporca po opätovnom prepočítaní platieb, ktoré poskytol na úhradu 20% podielovej odmeny navrhovateľovi podľa ním vystavených faktúr uviedol, že navrhovateľovi zaplatil celkom 78.046,48 Eur, preto mu reálne dlhuje len sumu 36.482,02 Eur. Okresný súd nesprávne vypočítal výšku podielovej odmeny a neoprávnene priznal navrhovateľovi aj 9% ročný úrok z omeškania z vyššej sumy než navrhovateľovi vzniklo právo. Podľa § 566 ods.1 Obch.zák. platného ku dňu 31.07.2006 mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Podľa § 571 ods.2 Obch. zák. ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok. Podľa § 574 ods.4 Obch.zák. za činnosť riadne uskutočnenú do účinnosti výpovede má mandatár nárok na úhradu nákladov vynaložených podľa § 572 a na primeranú časť odplaty. Podľa § 369 ods.1 Obch.zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis Podľa § 3 ods. 1 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ods. 2 cit. ust., k sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka. Podľa § 24 ods.1 zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení ku dňu 31.07.2006 advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. Podľa ods.2 cit. ust. advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov. Podľa § 7 ods.1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. podielová odmena sa môže dohodnúť vo forme podielu na hodnote veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom, ak je výsledok tohto konania podľa okolností prípadu veľmi neistý a advokát o tom klienta poučil. Podľa ods.2 cit. ust. maximálna výška dohodnutej podielovej odmeny nesmie presiahnuť 20% z hodnoty veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd bez toho, aby bolo potrebné vykonať doplnenie dokazovania rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. Na doplnenie dôvodov uvádzaných okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a to aj s prihliadnutím na rozsah odporcom podaného odvolania odvolací súd uvádza, že zmluvu o poskytnutí právnych služieb je potrebné tak, ako to aj správne vyhodnotil okresný súd považovať za špecifický typ mandátnej zmluvy uzavretej podľa § 566 a nasl. Obch.zák. v znení neskorších zmien a doplnkov, pričom otázky, ktoré súvisia so spôsobom a rozsahom odmeňovania advokáta sú upravené v Zákone o advokácii č. 586/2003 Z.z. a vo vykonávacej vyhláške 655/2004 Z.z. k nemu. Tak ako to vyplýva z § 24 ods.3 Zákona o advokácii odmena advokáta sa prioritne určuje na základe dohody zmluvných strán, pričom v prejednávanej veci došlo k uzavretiu dohody o podmienkach, po naplnení ktorých vzniklo navrhovateľovi ako právnemu zástupcovi odporcu právo na jej zaplatenie. Okresný súd preto správne rozhodol, keď zaviazal odporcu na úhradu sumy 51.387,93 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% z jednotlivých súm až do ich zaplatenia tak, ako to špecifikoval vo výroku napadnutého rozhodnutia. Zmluva o poskytnutí právnych služieb zo dňa 31.07.2006 je zmluvou mandátnou, uzavretou zmluvnými stranami dobrovoľne za účelom zastupovania odporcu navrhovateľom v colnom konaní, výsledok ktorého nebol od začiatku zastupovania pre odporcu istý. Úhrada paušálnej odmeny v sume 663,88 Eur a 6.638,78 Eur nebola medzi účastníkmi sporu sporná, pretože odporca v takto dohodnutej výške odmenu navrhovateľovi riadne zaplatil. Neuhradil však v plnej výške podielovú odmenu, ktorá mala zodpovedať nielen istine nezaplatenej dovoznej platby, ale aj úrokom z omeškania, ktoré spolu s istinou mali tvoriť základ pre výpočet podielovej odmeny vo výške 20% tak, ako to zmluvné strany dohodli v čl. V ods.1 písm.c/, v nadväznosti na čl. IV ods.1 zmluvy. Navrhovateľ vypočítal podielovú odmenu z hodnoty prejednávanej veci colným úradom reprezentovanej dodatočne určenou dovoznou platbou v sume 360.891,85 Eur a úrokmi, ktoré by klient - odporca v prípade neúspechu vo veci bol musel zaplatiť ku dňu právoplatnosti rozsudku v predmetnej veci, a to vo výške 20% z tejto hodnoty. Tak, ako to správne okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, podľa čl. V. ods.4 zmluvy vznikol navrhovateľovi nárok na podielovú odmenu pri plnom úspechu vo veci, čím sa rozumelo zrušenie rozhodnutia vydaného v prvom stupni alebo zrušenie konečného rozhodnutia o odvolaní proti rozhodnutiu colného úradu v prejednávanej veci, pričom podielová odmena bola splatná do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktoré by plný úspech odporcu vo veci zakladalo. Keďže odporca zaplatil z navrhovateľom vyfakturovanej podielovej odmeny podľa faktúry č. 2/2008 v splátkach spolu 49.835,39 Eur a na faktúru č. 3/2010 tiež v splátkach sumu 27.613,60 Eur, spolu 77.448,99 Eur, rozdiel, ktorý nezaplatil, si navrhovateľ uplatnil dôvodne. V konaní nebolo sporné, že colné konanie vo veci dodatočného vyrúbenia colného dlhu bolo rozhodnutím Colného úradu Banská Bystrica zo dňa 11.03.2010 pod sp.zn. 6315/2010-5143 zastavené v dôsledku uplynutia zákonnej 3-ročnej prekluzívnej lehoty. Na základe tohto rozhodnutia potom všetky povinnosti, ktoré boli predchádzajúcimi rozhodnutiami colných úradov odporcovi uložené, ako povinnosti zaplatiť ním dovoznú platbu, sa nestali vykonateľnými a odporca bol od takto stanovených platobných povinností oslobodený. Úmysel zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb, aby právny zástupca - navrhovateľ zastupoval odporcu v colných konaniach tak, aby tento nemusel platiť žiadnu sumu, bol tak splnený. Odvolací súd nesúhlasil s tvrdením odporcu v ním podanom odvolaní, že voči podielovej odmene mal súd započítať sumu 597,50 Eur ako rozdiel, ktorým mal vzniknúť po úhrade faktúr č. 08 a 09-2007, ktorú mal odporca zaplatiť nad sumu 663,88 Eur a 6.638,78 Eur. Tvrdenia odporcu o zaplatení sumy 597,50 Eur neboli v konaní pred prvostupňovým súdom žiadnym relevantným dôkazom preukázané, preto na tieto tvrdenia nemohol odvolací súd prihliadnuť. Navyše je treba zdôrazniť, že navrhovateľ si vyfakturoval faktúrou č. 2/2008 sumu 49.835,38 Eur, a nie 50.432,88 Eur tak, ako to v odvolaní odporca tvrdil, pričom táto suma bola časťou z 20% podielovej odmeny a bola vyfakturovaná 31.08.2008, čo samotný odporca nenamietal, pričom celú túto platbu platil odporca v splátkach. Je tiež treba zdôrazniť, že akékoľvek platby zo strany odporcu pokiaľ neboli označené, na ktorú sumu ich má navrhovateľ započítať, bol navrhovateľ oprávnený započítať na najskôr zročný záväzok. Suma 49.835,38 Eur bola prvou časťou z podielovej odmeny, ktorú navrhovateľ vyfakturoval a okrem nej fakturoval odporcovi faktúrou č. 3/2010 zo dňa 12.05.2010 sumu druhej časti odmeny vo výške v sume 79.001,53 Eur s DPH, zníženú o takmer 15.000,-Eur, z ktorej sumy zaplatil odporca len 27.613,60 Eur, preto dlh odporcu je naďalej vo výške 51.387,93 Eur. Suma 1.185,03 Eur s DPH, ktorú odporca navrhovateľovi zaplatil nesúvisela s podielovou odmenou tak, ako to navrhovateľ pôvodne uviedol, čo aj odporca namietal, ale bola platená na faktúru č. 4-2009, pričom nemá na navrhovateľom uplatnený nárok žiaden vplyv, pretože netvorí predmet sporu. Ohľadom námietok odporcu týkajúcich sa úrokov z omeškania, ktoré tvorili základ 20% podielovej odmeny za obdobie od 21.05.2004 do 21.10.2004 a za obdobie od 08.04.2005 do 19.05.2006 je treba uviesť, že v tejto súvislosti je nutné poukázať na ust. čl. VIII ods.6 zmluvy o poskytovaní právnych služieb č. 0506/02-2006/10-2004 zo dňa 31.07.2006, z ktorého vyplýva, že plnenia zmluvných strán zostávajú v platnosti, aj keď boli poskytnuté na základe predchádzajúcej zmluvy uzavretej dňa 24.05.2004. Základ výpočtu 20% výšky podielovej odmeny bol tvorený aj výpočtom úrokov z omeškania, pretože pokiaľ zmluvné strany použili v zmluve pojem „úroky“, je tento potrebné vykladať v súlade nielen s Obchodným zákonníkom, ale aj s Colným zákonom tak, že sa jedná o úroky z omeškania, ktoré v prípade, že by nebol býval odporca v colných konaniach úspešný, bol by musel na základe rozhodnutí vydaných colným úradom až do zaplatenia tam stanovených súm uhradiť. Z ust. § 421 ods.1 písm.b/ zák.č. 238/2001 Z.z. Colný zákon, ktorý bol účinný v čase uloženia povinnosti zaplatiť dovoznú platbu colným úradom odporcovi sa minimálna výška úrokov z omeškania stanovila v súlade s § 325 cit. zák., preto výpočet úrokov z omeškania navrhovateľom v návrhu je správny. Pri vydaní rozhodnutia Colného úradu Fiľakovo pod č. 58-16/2004-NK 3434/2004 sa jedná o obdobie od 21.05.2004, kedy sa stal splatným colný dlh, a to až do 21.10.2004, kedy boli odporcovi doručené zrušujúce uznesenie Colného riaditeľstva SR č. 33007/04/1013/04/124, pričom výpočet výšky úrokov z omeškania za toto obdobie zo sumy 360.891,85 Eur činí sumu 24.960,90 Eur. Ďalší úrok vznikol za obdobie od 08.04.2005, kedy sa stal splatný colný dlh vyrúbený rozhodnutím Colného úradu Fiľakovo č. 58-45/2004-NK 2585/2005 do 19.05.2006, kedy bolo doručené odporcovi zrušujúce uznesenie Colného riaditeľstva SR č. 19978/05-1410, pričom úroky zo sumy 360.891,85 Eur činili sumu 66.236,-Eur. Za obdobie od 29.10.2006, kedy sa stal splatný colný dlh na základe rozhodnutia Colného úradu Banská Bystrica č. 56237/2006-5143 do 04.08.2008, kedy bolo odporcovi doručené zrušujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Sžf/29/2008 činili úroky z vyššie uvedenej sumy 105.227,20 Eur a za obdobie od 01.01.2009, kedy sa stal splatný colný dlh na základe rozhodnutia Colného úradu Banská Bystrica č. 75842/2008-5143 až do 24.12.2009, kedy bolo odporcovi doručené zrušujúce rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/63/2009-50 činili úroky z vyššie uvedenej sumy 360.891,85 Eur sumu 58.242,-Eur. Súčet úrokov z omeškania za vyššie uvedené obdobia zodpovedá sume 254.555,10 Eur a spolu s istinou vo výške 360.891,85 Eur tvorí základ pre určenie 20% podielovej odmeny z celkovej sumy 615.557,95 Eur vo výške 123.111,50 Eur bez DPH a s 19% DPH činí sumu 146.502,79 Eur. Keďže odporca z podielovej odmeny uhradil len sumu 77.448,99 Eur, je návrh navrhovateľa podaný dôvodne, v dôsledku čoho mu patrí aj úrok z omeškania v súlade s § 369 ods.1 Obch.zák. v spojení s § 517 ods.2 OZ a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 vo výške 9% ročne z jednotlivých súm tak ako sú špecifikované vo výroku napadnutého rozhodnutia až do zaplatenia. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením odporcu o tom, že by mal byť úrok z omeškania počítaný podľa § 59 zák.č. 199/2004 Z.z., pretože v čase prepustenia tovaru, ktorý bol rozhodujúci pre vydanie rozhodnutia colného úradu, a teda aj pre určenie úroku z omeškania bol platný a účinný zák.č. 238/2001 Z.z., čo vyplýva aj z prechodných ustanovení. Podľa § 325 ods.8 zák.č. 238/2001 Z.z. prepustenie zušľachtených výrobkov alebo tovaru v nezmenenom stave do režimu voľný obeh povolené colným úradom môže byť podmienené zabezpečením colného dlhu, ktorého výška sa určí s prihliadnutím na kompenzačný úrok. Podľa § 421 ods.1 písm.b/ cit. zák. Ak suma dovozných platieb alebo vývozných platieb nebola zaplatená v určenej lehote, colný úrad vymeria z nezaplatenej sumy dovozných platieb alebo vývozných platieb úrok z omeškania, ktorý je príslušenstvom dovozných platieb alebo vývozných platieb. Úrok z omeškania nesmie byť nižší ako úrok podľa § 325. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie odporcu o tom, že okresný súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania zo sumy 79.001,53 Eur od 23.05.2010 napriek tomu, že ju čiastočne zaplatil, pretože z rozhodnutia okresného súdu jednoznačne vyplýva, že úrok z omeškania vo výške 9% z tejto sumy priznal navrhovateľovi odo dňa splatnosti faktúry č. 03-2010, t.j. 23.05.2010 do 25.07.2010, kedy bola na účet navrhovateľa pripísaná prvá splátka na túto sumu a pri ďalších úrokoch z omeškania okresný súd zohľadnil vždy dátumy pripísania ďalšej splátky poskytnutej odporcom na účet navrhovateľa a úrok z omeškania stanovil len za obdobie preukázateľného meškania. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 219 O.s.p. v celom rozsahu potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 a 142 ods.1 O.s.p. tak, že by mu bol priznal náhradu tých trov konania, ktoré by mu ku dňu vyhlasovania rozhodnutia odvolacím súdom boli vznikli, pretože bol v odvolacom konaní plne úspešný. Keďže takéto trovy navrhovateľa ku dňu vyhlasovania rozhodnutia zo spisu nevyplývajú, odvolací mu ich náhradu nemohol priznať. Súd nepriznal navrhovateľovi ani trovy právneho zastúpenia, ktoré si v odvolacom konaní uplatnil za vyjadrenie k odvolaniu, pretože ich nepovažoval za účelne vynaložené. Navrhovateľ je právnická osoba založená za účelom vykonávania advokácie, preto odvolací súd nepochybuje, že je spôsobilá na uplatňovanie svojich práv v súdnom konaní aj bez voľby ďalšieho právneho zástupcu, ktorý ju v konaní zastupoval. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.