Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/314/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911206907 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6911206907.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r. o. so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35724803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36613843 proti odporkyni R. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., U. XXX, t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou Elenou Kubišovou, tajomníčkou Okresného súdu Rimavská Sobota, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO : 42260086, právne zastúpeného HKP Legal, s.r.o. so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36727334, o zaplatenie 196,21 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 14C/10/1012-100 zo dňa 31. 05. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok vo výroku, ktorým okresný súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania, z r u š u j e a v tomto rozsahu vec vracia na ďalšie konanie. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorý sa domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 306,18 eur titulom zmluvnej pokuty, ktorú odporkyňa nezaplatila právnemu predchodcovi navrhovateľa spoločnosti Telefónica O2 Slovakia, s.r.o, v zmysle článku 2.3 Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 25. 01. 2008. Návrh navrhovateľa zamietol v plnom rozsahu s odôvodnením, že prihliadal na vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka, ktorú kvalifikoval ako dôvodnú. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1. O.s.p., keď vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania, nakoľko tieto trovy nepovažoval za potrebné na účelné bránenie práva odporkyne. Poukázal na to, že vedľajší účastník je združením založený na ochranu spotrebiteľa, a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeným za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Združenie na ochranu spotrebiteľa má možnosť využívať aj podporu ministerstva, preto ak sa rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, (keď súd právo na zvolenie zástupcu nepopiera), musí svoje trovy znášať z vlastných prostriedkov. V opačnom prípade sa vytvára dojem účelovosti jeho konania, ktorého činnosť by spočívala len „vo vstupe“ do konania ihneď spolu so splnomocnením advokáta s cieľom dosiahnutia odmeny. Súd nezistil účelnosť vynaložených zdrojov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka aj z toho dôvodu, že sa nejednalo o zložitý spor. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli. Proti uzneseniu okresného súdu, a to proti výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, podal odvolanie vedľajší účastník v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta 1. O.s.p.). Odôvodnil ho tým, že okresný súd prejednávanú vec z právnej stránky nesprávne posúdil. Uviedol, že do konania vstúpil oznámením, ktorým zároveň vzniesol námietku premlčania, ktorá mala preukázateľne za následok zamietnutie návrhu na začatie konania. Vedľajší účastník, preto nevidí význam v poukazovaní na jednotlivé neprijateľné podmienky, ktoré sú už judikované inými súdmi ako neprijateľné, keď dlh odporcu je premlčaný. Námietka premlčania, ktorú vzniesol, nebola daná zo strany hlavného účastníka a nemohla byť daná ani zo strany súdu. Okresný súd preto svojím postupom a nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka a znemožnil mu tak reálny výkon úloh Spotrebiteľského združenia vymedzených zákonom. Nestotožnil sa s právnym záverom okresného súdu, že za formálne a obsahovo podobné podania, ak ich podávajú aj v iných právnych veciach, by účastníkom konania nemala prináležať, v prípade plného úspechu v konaní, náhrada trov konania. Advokátovi nemôže byť na ujmu postup, ak z formálnej stránky upravuje každé svoje podanie podobne, a taktiež mu nemôže byť na ujmu, keď na podobnú situáciu používa podobnú, prípadne až takmer identickú právnu argumentáciu. Považoval tak argumentáciu súdu za svojvoľnú, pretože v predmetnom konaní neexistuje dôvod na nepriznanie práva na náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi. Uznal, že vedľajší účastník je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov, ktorá sa realizuje prostredníctvom zastupovania spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní. Prejednávaná právna vec je pritom typickým spotrebiteľským sporom. V kontexte uvedeného preto považoval stanovisko okresného súdu popierajúce význam právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za účelové a zjavne nesprávne. Právo na právne zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom jasne deklaruje aj rozsudok Súdneho dvora zo dňa 22. 12. 2010 vo veci C-279/09. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil v časti výroku o nepriznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, alebo aby rozsudok v tomto rozsahu zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhovateľ v písomnom vyjadrení poukázal na neprípustnosť aplikácie ustanovenia § 150 O.s.p., na Smernicu rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a na právo Európskej únie, ako aj na viaceré ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Má za to, že právny zástupca vedľajšieho účastníka nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, teda neposkytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, Bratislave a Banskej Bystrice. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a v zmysle ustanovenia § 219 O.s.p. tento výrok potvrdil. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v medziach daných odvolaním v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O.s.p a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a v tomto rozsahu vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.. Z dôvodov napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol s odôvodnením, že vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka kvalifikoval ako dôvodnú. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 - 4 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Z obsahu spisu je zrejmé, že k zamietnutiu návrhu v celom rozsahu došlo k dôsledku kvalifikovanej obrany poskytnutej odporkyni prostredníctvom združenia, ktoré podaním zo dňa 30. 04. 2010 vstúpilo do konania a v rámci písomného vyjadrenia k veci vznieslo námietku premlčania vo vzťahu k nárokom uplatňovaným voči odporkyni v tomto konaní a navrhlo návrh v celom rozsahu zamietnuť. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sám konštatoval, že: „vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka kvalifikoval ako dôvodnú, a preto návrh navrhovateľa zamietol v plnom rozsahu“. Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností, t. j. nemôže byť vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta. Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/03), ak po dôvodne vznesenej námietke premlčania bol návrh v celom rozsahu zamietnutý. Vstup vedľajšieho účastníka v tomto konaní bol dostatočne účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní. Odvolací súd považoval odvolanie vedľajšieho účastníka za dôvodné, pretože v danom prípade možno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. poskytol právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu. Z uvedeného potom vyplýva, že ak v tomto prípade okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka postupoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak tieto nepovažoval za potrebné na účelné bránenie práva odporkyne, potom okresný súd náhradu trov konania vedľajšieho účastníka nesprávne právne posúdil. Úlohou okresného súdu bude v ďalšom konaní o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka postupovať vo vyššie naznačenom smere, teda v prípade, ak nezistí žiadne iné okolnosti, ktoré by mohli spochybniť účelnosť trov konania, prizná vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia (§ 151 ods. 8 O.s.p.), ktorých vyčíslenie odvolací súd neposudzoval aj vzhľadom na zachovanie zásady dvojinštančnosti súdneho konania, pretože v prípade zmeny rozhodnutia v napadnutom výroku odvolacím súdom bez toho, aby účastníkovi konania umožnil vyjadriť sa k novým právnym záverom, (a to aj vo vzťahu k výške trov konania), by nebola zachovaná zásada dvojinštančnosti súdneho konania. Proti ostatným výrokom rozsudku okresného súdu odvolanie nebolo podané, preto v týchto výrokoch uznesenie zostalo nedotknuté podľa § 206 ods. 3 O.s.p. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O.s p.). Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.