Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/179/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911209201 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6911209201.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: Český inkasní kapitál, a. s., 110 00 Praha 1, Václavské náměstí 808/56, Česká republika, IČO: 27646751, zast. splnomocneným advokátom: JUDr. Roman Majer, Advokátska kancelária 141 00 Praha 4, Vyskočilova 1326/5, Česká republika, proti odporkyni: F. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX J. X, Y., Z. XXXX/XX, (pôvodne bytom XXX XX K. R., H. XX/XX, zast. splnomocneným advokátom: JUDr. Vladimír Jašek, Ph.D. LL. M., o zaplatenie 70 198,54 Kč s prísl., na odvolanie odporkyne zo dňa 25. 05. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 18C/47/2011-49 zo dňa 22. 02. 2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 70 198,54 Kč spolu s úrokom 12,7 % ročne zo sumy 59 322,11 Kč od 01. 09. 2008 do zaplatenia a s úrokom 22,7 % ročne zo sumy 66 374,68 Kč do 01. 09. 2008 do zaplatenia, uložil odporkyni povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 364,32 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že odporkyňa sa dostala do omeškania so splatením dlhu, potom návrhu vyhovel. Odporkyňa v podanom odvolaní uviedla, že súd, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie nebol príslušný, nemal vo veci právomoc pojednávať podľa ust. § 221 ods. 1 písm. a/ OSP a podľa ust. § 221 ods. 1 písm. b/ OSP žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť. Uviedla, že podľa článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 1896/2006, ktorým sa zavádza konanie o európskom platobnom rozkaze, sa toto nariadenie uplatňuje v občianskych a obchodných veciach, pri cezhraničných sporoch, bez ohľadu na povahu súdu. Podľa článku 3 nariadenia sa na účely tohto nariadenia cezhraničným sporom rozumie spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci, pričom bydlisko sa určuje v súlade s článkami 59-60 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. V súlade s odstavcom 3 článok 3 nariadenia o európskom platobnom rozkaze je potom relevantným okamihom pre určenie toho, či ide o cezhraničný spor, čas podania návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu. Podľa článku 6 ods. 2 ak sa pohľadávka týka zmluvy uzavretej osobou - spotrebiteľom na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania, ak je odporca spotrebiteľom majú právomoc len súdy v členskom štáte, v ktorom má odporca bydlisko v zmysle článku 59 nariadenia Brusel 1. Odporkyňa je česká štátna občianka. Táto uzavrela dňa 11. 05. 2006 zmluvu o úvere s právnym predchodcom navrhovateľa, Českou sporiteľňou, a. s., teda s českou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri vedenom Mestským súdom v Prahe. Odporkyňa uhradila dlh, poslednú splátku sumou 36 000 Kč dňa 10. 06. 2009. Bola uistená, že dlh v plnej výške uhradila a potom považovala záležitosť za uzavretú. V čase uzavretia úverovej zmluvy mala odporkyňa bydlisko na adrese K. R. H., Slovenská republika. Ku dňu 27. 02. 2009 ale už mala bydlisko na adrese v J.. Od tej doby sa v K. R. nezdržiava. Od januára 2010 oficiálne ukončila pobyt na území Slovenskej republiky, čo predpísaným spôsobom oznámila príslušným slovenským orgánom. Súd si mal zaobstarať výpis z registra evidencie obyvateľov Slovenskej republiky. Odporkyňa nemala v čase podania návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu bydlisko na území Slovenskej republiky. Neboli naplnené predpoklady uvedené v článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze. Nie je daná príslušnosť a právomoc slovenských súdov. Rozsudok je nulitným právnym aktom. Súd mal podľa ust. § 104 ods. 1 OSP konanie zastaviť. Súd nedoručil odporkyni ani písomnosť na adresu jej bydliska. Žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť, konanie zastaviť a nahradiť trovy konania. V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ zrušil a podľa ust. § 221 ods. 2 OSP vec vrátil na ďalšie konanie z týchto dôvodov. Okresný súd napadnutý rozsudok č. k. 18C/47/2011-49 zo dňa 22. 02. 2012 bez ďalšieho doručil adresátovi: opatrovníčka Elena Kubišová, súdna tajomníčka OS Rimavská Sobota (č. l. 51-p. v. spisu). Rozsudok doručoval opatrovníčke bezdôvodne. Súd v konaní neustanovil opatrovníka účastníkovi, ktorého prípadne pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine, alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, prípadne je účastník postihnutý duševnou poruchou, alebo nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Podľa ust. § 48 ods. 4 OSP, ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom, na adresu jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, nie je možné zistiť miesto, na ktorom preberá písomnosti a nie je možné, aby ju zastupoval ustanovený opatrovník, súd uznesením rozhodne, že písomnosti určené tejto osobe sa budú doručovať uložením v súdnom spise; toto uznesenie sa vyvesí na úradnej tabuli súdu až do právoplatného skončenia konania. Súd aj bez návrhu zruší uznesenie, ak pominú dôvody na jeho vydanie. Písomnosti doručované uložením v súdnom spise sa považujú za doručené po uplynutí siedmich dní od ich vyhotovenia. Podľa ust. § 49 ods. 4 OSP, ak sa účastníkovi konania ukladajú písomnosti na súde s účinkami doručenia, rovnopisy týchto písomností súd zašle tomuto účastníkovi zásielkou spolu s oznámením, že sa táto písomnosť považuje za doručenú uložením na súde s účinkami doručenia k siedmemu dňu od odoslania tejto zásielky. Neprevzatie tejto zásielky nemá vplyv na účinky doručenia. Postup podľa ust. § 48 ods. 4 prípadne podľa § 49 ods. 4 OSP nebol dodržaný. Potom treba mať za to, že rozsudok okresného súdu č. k. 18C/47/2011-49 zo dňa 22. 02. 2012 bol odporkyni doručený až doručenkou nachádzajúcou sa v spise na č. l. 55. Podľa ust. § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa ust. § 104 ods. 1 prvá veta OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa článku 7 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. V súdenej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvu o úvere uzatvorila Česká sporiteľňa, a. .s., ako veriteľ a odporkyňa F. Y. ako dlžníčka. V ďalšom Zmluvou o postúpení pohľadávky s účinnosťou k 01. 098. 2008 sa veriteľom stal navrhovateľ. Navrhovateľ podal návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu s poukazom na článok 7 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze. Podľa článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza konanie o európskom platobnom rozkaze (ďalej len „nEPRo“) sa nariadenie uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Podľa článku 3 ods. 1 nEPRo na účely tohto nariadenia sa cezhraničným sporom rozumie spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Podľa ods. 2 článku bydlisko sa určuje v súlade s článkami 59-60 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. 12. 2000 o právomoci, uznávaní a výkone v rozsudkoch občianskych a obchodných veciach. Podľa článku 6 ods. 2 nEPRo ak sa pohľadávka týka zmluvy uzavretej osobou - spotrebiteľom na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania a ak je odporca spotrebiteľom, majú právomoc len súdy v členskom štáte, v ktorom má odporca bydlisko v zmysle článku 59 nariadenia (ES) č. 44/2001. Podľa článku 59 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Podľa ods. 2 ak účastník nemá bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, potom na určenie, či má účastník bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu. Z uvedeného vyplýva, že otázku bydliska posudzuje súd podľa svojho národného (vnútroštátneho) práva. Pojem „bydlisko“ nie je totožný s obsahom pojmu „trvalý pobyt“ v zmysle § 3 zák. č. 253/1998 Z. z. v znení neskorších zmien. Podľa ust. § 3 zák. č. 253/1998 Z. z. „trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky“. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt. Bydliskom fyzickej osoby v zmysle ustálenej súdnej praxe sa považuje miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, prácu, kde aj fakticky býva s úmyslom trvale sa tam zdržiavať. V súdenej veci označil navrhovateľ ako miesto bydliska odporkyne K. R., H. XX/XX. Okresný súd zisťoval prostredníctvom registra obyvateľov, ktorý vedie centrálnu evidenciu obyvateľov Slovenskej republiky miesto trvalého pobytu odporkyne (č. l. 39 spisu). Z obsahu spisu ale nie je zrejmé s akým výsledkom súd zistil miesto trvalého pobytu odporkyne. Ak je odpoveďou na dožiadanie okresného súdu oznámenie nachádzajúce sa na č. l. 40 spisu, potom o pobyte odporkyne bolo uvedené „o osobe nie sú vy systéme evidované pobyty. Tento stav bol zistený dňa 23. 11. 2011“. Z uvedeného ale potom nemožno vyvodzovať, že trvalý pobyt, teda miesto stáleho bydliska odporkyne je na území Slovenskej republiky. Odporkyňa v podanom odvolaní uviedla, že dňom 27. 02. 2009 má evidované bydlisko v Českej republike, čo preukázala fotokópiou preukazu totožnosti (č. l.61 spisu). Z doteraz vykonaného dokazovania sa javí, že odporkyňa nemá miesto trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Potom bude úlohou okresného súdu skúmať, či na riešenie sporu o príslušnosť nie je potrebné aplikovať Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001. Podľa článku 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, ktorý sa nachádza v kapitole II. oddiel 1, článok 2, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Podľa článku 3 citovaného nariadenia osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. Podľa článku 16 ods. 1, 2 nariadenia č. 44/2001, ktorý sa nachádza v jeho kapitole II, oddiely 4 s nadpisom „Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv“ spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko“. Existencia právomoci súdu na konanie a rozhodnutie je jednou z procesných podmienok. Jej splnenie skúma súd z úradnej povinnosti a to v každom štádiu súdneho konania a na každom stupni. Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou podmienkou konania. Súd v takomto prípade nemôže v konaní pokračovať, konanie musí zastaviť. Ak potom okresný súd bude mať nepochybne preukázané, že odporkyňa nemá na území Slovenskej republiky bydlisko, ale ho má na území Českej republiky, potom právomoc konať a rozhodovať v tejto veci má v zmysle vyššie citovaného nariadenia č. 44/2001 súd Českej republiky. V danej veci neexistujú dôvody pre žalovanie osoby v inom členskom štáte, než v ktorom má táto osoba bydlisko a zároveň sú splnené podmienky uvedené v článku 16 ods. 2 nariadenia č. 44/2001. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že splnomocnený zástupca navrhovateľa nepredložil plnomocenstvo, na základe ktorého navrhovateľa zastupuje. Ide o odstrániteľný nedostatok podmienky konania. Bude úlohou okresného súdu odstrániť aj tento nedostatok podmienky konania. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.