Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/63/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911210746 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6911210746.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystriaci ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a Mgr. Emy Novodomcovej v právnej veci navrhovateľky M. O., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. M. XXX, C., t.č. L., O. X, proti odporcovi B. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U. M. XXX, C., t.č. ÚVTOS C.-Z., K. X, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 6P/11/2011-40 zo dňa 20.3.2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v I. výroku, ktorým okresný súd manželstvo účastníkov konania rozviedol; v III. výroku, ktorý ktorým súd maloletú T. O. aj na čas po rozvode ponechal v ústavnej starostlivosti, v V. výroku, ktorým súd styk otca s deťmi predbežne neurčil a v VI. výroku, ktorým rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania p o t v r d z u j e. Rozsudok okresného súdu v II. výroku mení tak, že maloleté dieťa M. O., nar. XX.XX.XXXX zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Rozsudok okresného súdu vo IV. výroku mení tak, že odporca - otec je povinný prispievať na výživu malol. M. výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktorú sumu je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred matke, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku a otec je povinný prispievať na výživu L. O., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, ktorú sumu je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred synovi L., počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX.X.XXXX zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v I. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX pod č. XX rozviedol; maloleté deti O.: L., nar. XX.X.XXXX a M. nar. XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok; maloletú T. O., nar. XX.XX.XXXX aj na čas po rozvode ponecháva v ústavnej starostlivosti; zároveň súd rozhodol, že odporca - otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré sumy je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred matke, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Styk otca s deťmi súd predbežne neurčil. Súd zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch rozsudku okresný súd uviedol, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX pred Matričným úradom v I. zapísané v Knihe manželstiev tohto matričného úradu vo zväzku X, ročník XXXX, pričom z manželstva pochádzajú Z. deti, z toho už V. plnoleté a V. maloleté - T., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželské spolužitie účastníkov konania už dlhú dobu neplní svoj účel, toto manželstvo je len formálne keďže odporca je už štyri roky vo výkone trestu odňatia slobody a to za týranie maloletej dcéry T., nad ktorou bola nariadená ústavná starostlivosť. Matka - navrhovateľka s deťmi býva v L., kde má zabezpečené bývanie prostredníctvom krízového centra a nemieni sa vrátiť do miesta trvalého bydliska. Predbežne súd neurčil styk otca s deťmi, pretože tento bude do novembra vo výkone trestu odňatia slobody. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý nesúhlasil s rozvodom čo odôvodnil tým, že deti aj manželku má rád a po jeho návrate sa s manželkou porozpráva a bude všetko v poriadku, domnieva sa, že dôvodom, prečo sa ona chce rozviesť je, že dostane viac peňazí na deti ako slobodná. Taktiež nesúhlasil s tým, že by mal platiť na deti výživné, pretože má veľa dlhov, jednak voči zariadeniu, kde je umiestnená dcéra T., trovy advokátovi, za mobilný telefón, ktorý zobral na splátky, Reedukačnému detskému domovu v Y. kde bol umiestnený teraz už plnoletý syn B. O.. Uviedol, že nie je pracovne zaradený a teda nemá žiadny príjem. Zároveň však uviedol, že po návrate na slobodu sa chce o svoje deti a ženu riadne starať. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny P. A. vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že z listu, ktorý bol doručený tamojšiemu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately dňa 28.12.2011 je zrejmé, že odporca nemá po prepustení z výkonu trestu záujem o vedenie spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a maloletými deťmi, keďže v liste uviedol, že chce začať nový život mimo svojej rodiny v K. K., kde by chcel ísť bývať na ubytovňu. Z tohto dôvodu navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu, pretože tento vyniesol rozsudok po dôkladnom dokazovaní. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním odporcu podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o rodine) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 (§ 23 ods.1,2,3 Zákona o rodine). Z citovaného ust. § 23 Zákona o rodine vyplýva, že uvedené ustanovenie vyžaduje pre splnenie podmienok na rozvod manželstva existenciu takého rozvratu vzájomných vzťahov medzi manželmi, ktorého intenzita naznačuje, že manželstvo už ďalej nemôže plniť svoj účel, ktorým je predovšetkým uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom a spoločná výchova a starostlivosť o deti pochádzajúce z manželstva a že nie je možné od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. V danej veci má odvolací súd za preukázané, že odporca nežije s manželkou v spoločnej domácnosti, nakoľko je už 4 roky vo výkone trestu odňatia slobody za týranie maloletej dcéry T., nad ktorou bola nariadená ústavná starostlivosť v Detskom domove v P. A. rozsudkom č. 2P/73/2008. Navrhovateľka uviedla, že odporca žiadne výživné na deti neplatí a zároveň uviedla, že je presvedčená, že v manželskom zväzku s odporcom už ďalej žiť nechce a preto odišla bývať do krízového centra v L.. Z vyjadrenia odporcu má súd za preukázané, že odporca sa s manželkou odmieta rozviesť a po návrate z výkonu trestu odňatia slobody sa chce o ňu a svoje deti riadne postarať, lebo ich má rád. Zároveň však má veľa dlhov, nevyhovujúci zdravotný stav a zo žiadosti, ktorú adresoval Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v P. A. vyplýva, že po prepustení z výkonu trestu sa nemá kam vrátiť, keďže manželka predala dom a preto chce začať nový život mimo svojej rodiny, preto žiada o pomoc pri prihlásení sa na Úrade práce v K. K., nakoľko by chcel pracovať v K. K. a aj bývať na ubytovni. Z čoho vyplýva nepresvedčivosť a rozpornosť v tvrdeniach odporcu, čo po návrate z výkonu trestu odňatia slobody mieni robiť. Čo sa týka výšky výživného, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. U rodiča sú preto rozhodujúce reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov rovnako sa starať o výživu detí neznamená mechanickú rovnosť, ale to, že úhradu potrieb na výživu dieťaťa poskytujú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych schopností a pomeru svojich finančných a materiálnych možností. Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o dieťa, ktorú poskytuje jeden z rodičov, predstavuje materiálnu hodnotu rovnocennú finančnému príspevku, ktorý poskytuje druhý rodič vo forme výživného. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je determinovaná vekom dieťaťa. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je daný kritériami v ustanoveniach § 62 až 65 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je ich zákonná povinnosť a trvá do času pokiaľ deti nie sú schopné sa živiť samé. Rovnaké kritériá sa uplatnia aj pri určení výživného na plnoleté dieťa. Obaja rodičia majú prispievať na výchovu a výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Z hľadiska určenia rozsahu vyživovacej povinnosti súd má prihliadať najmä na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará, pričom povinnosť prispievať výživným má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd zo zákona neberie do úvahy výdavky rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak dieťa nadobudne plnoletosť v priebehu konania, súd s ním koná ďalej ako s účastníkom, zaniká zastúpenie kolíznym opatrovníkom i zákonným zástupcom (zo zákona, bez potreby osobitného rozhodnutia). Odvolací súd mal z predloženého spisu za preukázané, že L. O., nar. XX.X.XXXX bol v čase rozhodovania prvostupňového súdu maloletý ale v čase rozhodovania odvolacieho súdu je už plnoletý, preto bolo potrebné zmeniť výrok, ktorými prvostupňový súd rozhodol o zverení maloletých detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, ako aj výrok o prispievaní na výživu maloletého M. a už plnoletého L. tak, ako je uvedené vo výroku tohoto rozsudku. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v ostatných výrokoch I., III., V. a VI. ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, pričom považoval za potrebné zdôrazniť, že zhodne s právnym názorom prvostupňového súdu dospel k záveru, že manželstvo navrhovateľky a odporcu je iba formálne bez reálnej nádeje obnovenia funkcie manželstva. Na základe uvedeného by bolo udržiavanie nefungujúceho, iba formálneho manželstva, ktoré neplní žiadnu zo základných funkcií zbytočné a neprijateľné pre oboch účastníkov, najmä keď jeden z nich je dlhodobejšie vo výkone trestu odňatia slobody. O náhrade trov odvolacieho konanie rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na ust. § 144 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov X:X. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.