Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/238/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911214155 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6911214155.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci navrhovateľa: Q. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. N. XXX, proti odporkyni: F. U. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. N., V. XXX/XX, zast. advokátom: JUDr. Róbert Lakatoš, Advokátska kancelária so sídlom v Rimavskej Sobote, Daxnerova 5, o zaplatenie 3 319,39 eura s prísl., na odvolanie navrhovateľa zo dňa 13. 07. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13C/19/2012-39 zo dňa 28. 06. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13C/19/2012-45 zo dňa 28. 06. 2012, potvrdzuje. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni trovy konania v sume 128,80 eura do troch dní a to k rukám právneho zástupcu odporkyne. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 3 319,39 eura so 6 % ročným úrokom z omeškania od 28. 06. 2005 do zaplatenia, zamietol. Zároveň bol navrhovateľ zaviazaný nahradiť odporkyni 714,20 eura trov konania do troch dní a to k rukám právneho zástupcu odporkyne. Súd konštatoval, že návrhom, ktorý podal Z. G., nar. XX. XX. XXXX, sa domáhal na odporkyni vrátenia poskytnutej pôžičky v sume 3 319,39 eura. Návrh vychádzal z tvrdenia, že odporkyňa dňa 20. 06. 2005 uznala dlh vo výške 3 319,39 eura z dôvodu poskytnutej pôžičky. Splatnosť pôžičky bola stanovená na deň 27. 06. 2005. Odporkyňa dlh nevrátila a nereagovala ani na písomnú výzvu k úhrade pohľadávky. Pôvodný navrhovateľ Z. G. dňa XX. XX. XXXX uzavrel s Q. P., nar. dňa XX. XX. XXXX, bytom V. N. XXX, Zmluvu o postúpení pohľadávok. Q. P. ako postupník takto prevzal pohľadávku, ktorú mal pôvodne Z. G. voči žalovanej F. U. P., nar. XX. XX. XXXX. Okresný súd pripustil uznesením zámenu účastníkov na strane navrhovateľa tak, že z konania vystúpil doterajší navrhovateľ Z. G. a na jeho miesto vstúpil Q. P.. Uznesenie je zo dňa 02. 04. 2012. Pôvodne zo strany navrhovateľa bolo tvrdené, že odporkyňa dňa 20. 06. 2005 uznala dlh vo výške 3 319,39 eura z dôvodu poskytnutej pôžičky. Na pojednávaní dňa 22. 05. 2012 navrhovateľ poukázal, že uznanie dlhu bolo urobené v písomnej forme dňa 2. 06. 2005. Z uznania vyplýva dôvod aj výška uznaného dlhu. Na pojednávaní dňa 19. 06. 2012 navrhovateľ uviedol, že k uznaniu dlhu došlo na základe dôvodu - nevrátenie kúpne ceny z nerealizovanej kúpnej zmluvy o predaji bytu, ktorú mala uzatvoriť odporkyňa ako predávajúca s Z. G. ako kupujúcim. Na zaplatenie žalovanej sumy bola odporkyňa zaviazaná platobným rozkazom zo dňa 28. 12. 2011 č. k. 3Ro/980/2011-10. Proti tomuto však odporkyňa podala odpor kde, okrem iného, uviedla, že v roku 2005 si jej sused z bytového domu D. G. chcel od pôvodného navrhovateľa Z. G. požičať sumu 50 000,--Sk. Z. G. však nebol ochotný peniaze požičať priamo D. G., a preto ju tento oslovil, aby pri pôžičke vystupovala formálne ako dlžníčka s tým, že on požičané peniaze vráti priamo Z. G.. Následne sa odporkyňa dostavila do bytu k D. G., kde sa už nachádzal Z. G., ktorý položil na stôl sumu 50 000,--Sk a dal jej podpísať nejaký doklad o prevzatí peňazí. Peniaze prevzal D. G.. Navrhovateľ a D. G. sa dohodli na vrátení peňazí do týždňa. Neskôr Z. G. žiadal o vrátenie peňazí a tak dostavila na Notársky úrad JUDr. Jána Kovácsa, kde podpísala listinu o uznaní dlhu, ale si ju neprečítala. V uvedenej listine už bola uvedená suma 100 000,- Sk. Odporkyňa neskôr namietala premlčanie žalobného nároku. Dôvodila, že uznanie dlhu nemá potrebné náležitosti vyžadované zákonom a tak právny úkon uznania dlhu je neplatný. Okresný súd po oboznámení sa s listinnými dôkazmi a výsluchu svedkov dospel k záveru, že uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník dáva veriteľovi najavo, že svoj záväzok uznáva. Tento úkon musí spĺňať pre svoju platnosť všeobecné náležitosti pre právne úkony (§ 34 OZ) ako aj požiadavky určitosti a zrozumiteľnosti právnych úkonov (§ 37 ods. 1 OZ) a taktiež náležitosti vyžadované pre uznanie dlhu uvedené v ust. § 558 OZ. Ide o zabezpečovací inštitút, ktorý zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Na to, aby písomné uznanie práva veriteľa dlžníka malo právne dôsledky uvedené v § 558 OZ (t. j. dôsledky v podobe prerušenia plynutia premlčacej doby takým spôsobom, že začína plynúť vždy nová premlčacia doba, ktorá je podqa ust. § 110 OZ 10-ročná a jej plynutie začína dňom, kedy došlo k uznaniu dlhu, alebo ak v uznaní bola uvedená lehota na plnenie, keď uplynula lehota na plnenie), je potrebné, aby došlo k uznaniu tohto práva čo do dôvodu aj do výšky. Dôvod nemusí byť v listine obsahujúcej uznanie práva uvedený vždy výslovne. Musí byť však jednoznačne vyvoditeľný z inej skutočnosti, ktorá je v listine o uznaní dlhu nesporná. Je teda treba, aby dlžník písomne uznal, že splní svoj dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku (rozsah) v akej ho uznáva. Len listinou obsahujúcou výslovné vyhlásenie dlžníka, že uznáva svoj dlh čo do dôvodu a výšky, možno spájať účinky uznania dlhu podľa ust. § 558 OZ. Identifikácia dôvodu uznávaného práva je nevyhnutná na jeho skutkové vymedzenie, aby ho nebolo možné zameniť s prípadným iným nárokom osoby, ktorej je úkon adresovaný. V konaní vypočutí účastníci ako aj svedok uvádzali rozdielne dôvody, na základe ktorých došlo k právnemu úkonu uznania dlhu vyjadreného v písomnej forme dňa 20. 06. 2005. Takto súd dospel k záveru, že právny úkon uznania dlhu zo dňa 20. 06. 2005 vzbudzuje dôvodné pochybnosti o tom, čo bolo dôvodom uznania dlhu, preto potom nespĺňa náležitosti vyžadované zákonom pre platnosť právneho úkonu uznania dlhu v zmysle ust. § 558 OZ, keď z listiny, na ktorej je uznanie dlhu zachytené, nie je dostatočne určitým spôsobom špecifikovaný právny dôvod uznania dlhu, ktorý by mal byť poznateľný a zrozumiteľný z tejto listiny nie len osobám, ktorých sa tento právny úkon týka, ale aj voči tretím osobám. Právny úkon uznania dlhu je teda neplatný právny úkon. Pre právo navrhovateľa, keďže nebolo zabezpečené platným uznaním dlhu, nepatrí 10-ročná premlčacia doba, ale iba všeobecná trojročná premlčacia doba, v ktorej bolo možné návrh uplatniť na súde. Táto začala plynúť odo dňa kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz. Pôžička bola splatná 27. 06. 2005 a pôvodný navrhovateľ Z. G. mohol svoje právo na súde uplatniť vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote počítanej od 28. 06. 2005. Návrh však došiel na súd dňa 21. 12. 2012 teda po uplynutí premlčacej doby. Návrh navrhovateľa súd preto zamietol z dôvodu úspešne uplatnenej námietky premlčania a nezaoberal sa obranou odporkyne týkajúcou sa neplatnosti právneho úkonu uznania dlhu aj z dôvodu jeho urobenia pod psychickým nátlakom, resp. urobenom v omyle. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 OSP. Proti rozsudku odvolanie podal navrhovateľ. Žiadal napadnutý rozsudok „zrušiť" a zaviazať odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi finančnú čiastku 3 319,39 eura so 6 % ročným úrokom z omeškania od 28. 06. 2005 až do zaplatenia a trovy konania v sume 398 eur. Navrhovateľ uviedol, že odporkyňa dňa 17. 06. 2005 pred tromi svedkami napísala potvrdenie o prevzatí finančnej čiastky 100 000,--Sk od pôvodného veriteľa Z. G. a sľúbila tieto peniaze vrátiť do 20. 06. 2005. Následne dňa 20. 06. 2005 na Notárskom úrade JUDr. Jána Kováča v Rimavskej Sobote taktiež pred svedkami podpísala uznanie dlhu so splatnosťou do 27. 06. 2005. Týmto deklaroval, že prevzala 100 000,--Sk a nie 50 000,--Sk, že peniaze prevzala od Z. G. a nie od D. Baloga a o dôvode uznania dlhu (finančná pôžička) jasne vedela, lebo prvé „uznanie" písala vlastnoručne. Teda jej obrana o nevedomosti obsahu textu obidvoch listín v danom prípade neobstojí. Obrana odporkyne, že listina „uznania dlhu" nespĺňa zákonné náležitosti neobstojí. Na listine „zapožičanie peňazí zo dňa 17. 06. 2005 je jasne uvedené, že sa jedná o pôžičku peňazí bez uvedenia dôvodu. O tejto skutočnosti dosť dobre vedeli obe zúčastnené strany. Odporkyňa dňa 20. 06. 2005 podpísala uznanie dlhu s vedomím si právnych následkov s týmto uznaním, t. j. prerušenie behu premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 OZ. Obranu odporkyne považuje navrhovateľ za účelovú, neopodstatnenú, preto so závermi vyhodnotenia dôkazov prvostupňového súdu sa nestotožňuje. Navrhovateľ takto dospel k názoru, že okresný súd na podklade dôkazov vykonaných v konaní, neúplne zistil skutkový stav veci, nesprávne posúdil vec, nakoľko sú vady, ktoré mali za následok nesprávne posúdenie veci, čím je daný odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Odporkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila. Považovala rozsudok okresného súdu za správny a ako taký ho žiadala potvrdiť. Zároveň žiadala priznať trovy odvolacieho konania - a to trovy právneho zastúpenia. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym zdôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP). K právnemu rozboru a k právnym záverom súdu prvého stupňa niet čo dodať, závery Okresného súdu sú v súlade s aplikáciou platných právnych noriem, ktoré sa vzťahujú na prejednávanú cauzu. Odvolací súd si neosvojuje tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že odporkyňa dňa 17. 06. 2005 pred tromi svedkami napísala potvrdenie o prevzatí finančnej čiastky 100 000,--Sk od pôvodného veriteľa Z. G., čo sľúbila vrátiť do 20. 06. 2005. Navrhovateľ k odvolaniu pripojil rukou písané potvrdenie „Vec: Zapožičanie v hotovosti", z ktorého má vyplývať, že Z. G., V. N. č. XXX zapožičal dňa 17. 06. 2005 v hotovosti 100 000,--Sk pani U. P. v V. N., a že táto hotovosť vráti dňa 20. 06. 2005 do 10,00 hodiny. Odvolací súd však zdôrazňuje predmetné potvrdenie je nadpísané „U. P. M., V. XX/XX, XXX XX V. N.". Nejde teda o žalovanú U. P. F., rodenú P., bytom V. N., V. XXX/XX. Zo spisu vyplýva poznatok, že U. P. M. by mala byť dcérou U. P. F.. Znamená to, že akékoľvek tvrdenie o tom, že uznanie dlhu na notárskom úrade dňa 20. 06. 2005 obsahuje odkaz na prevzatie finančnej čiastky 100 000,--Sk dňa 17. 06. 2005 nemožno akceptovať, pretože je spochybnená totožnosť osoby, ktorá mala peniaze prevziať. Fotokópiu rukou písaného potvrdenia priložil k odvolaniu sám navrhovateľ a v spise je založená ako č. l. 51. V odvolacom konaní mala odporkyňa plný úspech. S poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP s použitím ust. § 224 ods. 1 OSP prináleží jej aj plná náhrada účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Tieto trovy pozostávajú z jedného úkonu advokáta v hodnote 121,17 eura s pripočítaním paušálne náhrady 7,63 eura. Trovy odvolacieho konania v sume 128,80 eura je navrhovateľ povinný zaplatiť odporkyni k rukám jej právneho zástupcu v lehote do troch dní. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.