Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23Sp/8/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201704 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:1012201704.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúc samosudcom JUDr. Milanom Segečom, v právnej veci navrhovateľa: V. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. č. XXX, XXX XX G., t.č. ÚVTOS a ÚVV, Mierové námestie č. 1, 019 17 Ilava, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, Národná č. 34, 011 00 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp.zn. 5N 1666/12 zo dňa 03.09.2012, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd rozhodnutie odporcu sp.zn. 5N 1666/12 zo dňa 03. septembra 2012 z r u š u j e podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. II/ Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 327/2005 Z.z. alebo zákon o právnej pomoci) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci. Rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené tým, že dňa 22.05.2012 bola centru doručená žiadosť žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci vo veci „vykonanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania“. Odporca nevyhovel žiadosti z dôvodu, že vo veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil na Centrum, nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Navrhovateľ požiadal o právnu pomoc v súvislosti s podanými dovolaniami proti uzneseniam Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10Co/107/2011 zo dňa 29.02.2012, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného súdu Piešťany sp.zn. 7C/16/2009 zo dňa 28.04.2011, ktorým žiadateľovi nebol ustanovený pre dovolacie konanie zástupca z radov advokátov. Navrhovateľ podal dovolanie z toho dôvodu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a dovolanie podáva z dôvodu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom). Odporca poukazoval na judikatúru Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. dáva odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti iba s faktickou procesnou činnosťou súdu, nie však s právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Odporca zdôraznil, že v danom prípade o odňatie možnosti konať pred súdom nejde, ak súd nevyhovie návrhu účastníka, ale postupuje v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Z uvedeného vyvodil, že dovolania navrhovateľa nie sú v danom prípade prípustné a teda nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. V zákonom stanovenej lehote podal navrhovateľ proti rozhodnutiu odporcu odvolanie, v ktorom žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na nové prejednanie a rozhodnutie. Poukazoval na to, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde je síce zaradený do práce, ale jeho mesačný príjem je podstatne nižší ako zákonom stanovené životné minimum. Po vykonaní zrážok trov výkonu a zaplatení vlastných nákladov na veci osobnej potreby mu v podstate nezostáva žiadna hotovosť, z ktorej by mohol platiť súdne poplatky. Poukázal na to, že v priebehu rokov 2007 až 2008 podal dvanásť žalôb na súdy a už viac ako osem súdov rozhodlo, že má byť oslobodený od súdnych poplatkov v plnom rozsahu a aj bol oslobodený a priznali mu právo na ustanovenie advokáta. Súdy, ktoré ho oslobodili od súdnych poplatkov uviedli, že aj keď si svoju núdzu zavinil sám, je to len konštatovaním faktu, nie však dôvodom na odňatie mu prístupu k súdu. Dovolanie podal v podstate z toho dôvodu, aby Najvyšší súd SR rozhodol, či majú pravdu súdy, ktoré ho oslobodili od platenia súdnych poplatkov, alebo tie druhé. O ustanovenie advokáta požiadal Centrum právnej pomoci z toho dôvodu, že v dovolacom konaní musí byť zastúpený advokátom a on si ho nemá z čoho zaplatiť. Dovolanie nie je spor, ide len o vyčerpanie zákonom prípustného mimoriadneho opravného prostriedku. Zákon nešpecifikuje, čo všetko sa rozumie pod pojmom „prístup k súdu“. Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že je to široký pojem. Ďalej uviedol, že aj samotná prekážka, ako napr. neoslobodenie od súdnych poplatkov, neustanovenie advokáta a podobne, môže porušiť právo na prístup k súdu rovnako ako samotný zákaz. Ďalej uviedol, že centrum právnej pomoci nemôže vynášať rozhodnutie, ktoré spadajú výlučne do kompetencii súdov, v tomto prípade do právomoci Najvyššieho súdu Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. (v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.) pre nesprávne právne posúdenie veci. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z.; tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona; fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak: a/ jej príjem nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, b/ nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c/ hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem spor, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 8 citovaného zákona; pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona; konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona. Podľa § 10 ods. 5 citovaného zákona; centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa ods. 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na príslušný krajský súd; o tomto centrum žiadateľa náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia. Podľa § 25 ods. 1 citovaného zákona; na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa § 236 ods. 1 O.s.p.; dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podľa § 237 písm. f/ O.s.p.; dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa § 241 ods. 1 O.s.p.; v dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napáda, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolateľ domáha. Dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Úlohou krajského súdu postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti O.s.p. bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia odporcu sp.zn. 5N 1666/12 zo dňa 03.09.2012, ktorým navrhovateľovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci jeho dovolaní proti uzneseniam Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10Co/107/2011 zo dňa 29.02.2012, ktorým došlo k potvrdeniu rozhodnutia prvostupňového súdu o neustanovení zástupcu z radov advokátov. Spornou otázkou sa stalo posúdenie tvrdenej zrejmej bezúspešnosti sporu vo veci dovolania navrhovateľa voči rozhodnutiam odvolacieho súdu. Súd posudzoval správnosť aplikácie ustanovenie § 8 v spojení s § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z.z. na daný prípad, pričom dospel k záveru, že správny orgán nesprávne vec právne posúdil z nasledovných dôvodov. Pojem „zrejme bezúspešné“ uplatňovanie alebo bránenie práva bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v § 138 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka o oslobodenie od súdnych poplatkov. Čo treba konkrétne rozumieť pod týmto pojmom, Občiansky súdny poriadok konkrétne neupravuje. Zákon o poskytovaní právnej pomoci príkladmo uvádza, na čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, pričom sa jedná o výpočet skutočností neukončený. Súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť (pri aplikácii § 138 O.s.p.) sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Vzhľadom na povahu rozhodnutia napadnutého dovolaním, nie je možné prisvedčiť argumentácii odporcu, že v danom prípade je nepochybné, že navrhovateľovi nemôže byť v dovolacom konaní vyhovené. Súd má za to, že v predmetnej veci vybočila správna úvaha odporcu z hľadísk ustanovených v zákone (§ 8 zákona č. 327/2005 Z.z.). Záver odporcu o zrejmej bezúspešnosti navrhovateľa v dovolacom konaní a o tom, že v danom prípade nie je dovolanie prípustné v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., nepovažuje súd za súladný ani s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý otázku zrejmej bezúspešnosti posudzoval v rozhodnutí Múčková vs. Slovenská republika (rozsudok zo dňa 13.06.2006), v ktorom zvýraznil dôležitosť náležite odôvodniť preukázanú zrejmú bezúspešnosť, lebo ak sťažovateľka nie je schopná zaplatiť súdny poplatok, potom rozhodnutie o jej žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je rozhodujúce pre otázku, či súdy rozhodnú o podstate jej nároku. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že článok 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje každému právo, aby o každom jeho spore o občianskych právach a záväzkoch rozhodol súd. Je zrejmé, že právo na prístup k súdu nie je absolútne, môže podliehať implicitne pripustením obmedzeniam v dôsledku toho, že štát ho upravuje predpismi, ktoré sa menia v čase a priestore v závislosti od potrieb a možností spoločnosti a jednotlivcov. Avšak akékoľvek obmedzenia musia byť zlučiteľné s článkom 6 odsek 1 Dohovoru. Podľa názoru súdu, vzhľadom na povahu rozhodnutí napadnutých dovolaniami, správny orgán neprimerane zasiahol do práva účastníka na prístup k súdu, keď v konečnom dôsledku odmietol priznať právnu pomoc pre prípad, kde takáto právna pomoc je nevyhnutná pre účinný prístup k súdu. Uvedené závery vyplývajú aj z rozhodnutia ESĽP Airey vs. Írsko zo dňa 09.10.1979. Zákon č. 237/2005 Z.z. neupravuje osobitný postup pri posudzovaní podmienok na priznanie právnej pomoci v prípade, pokiaľ sa jedná o povinné zastúpenie advokátom v niektorých konaniach (napr. dovolacie konanie, konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.). Preto nemožno odporcovi vytknúť nesprávny postup, ak sa zaoberal otázkou zrejmej bezúspešnosti sporu vo veci žiadosti navrhovateľa bez ohľadu na to, či sa jedná alebo nejedná o povinné zastúpenie advokátom. Súd sa stotožňuje so stanoviskom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozsudku 6Sžo/36/2011 zo dňa 22.08.2012 v tom, že ak zákon o právnej pomoci ukladá Centru právnej pomoci posudzovať aj otázku zrejmej bezúspešnosti sporu, musí sa touto otázkou odporca zaoberať s tým, že priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti je možné, len ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, čím v podstate zákonodarca zveril právomoc Centru právnej pomoci návrhy eliminovať v podobe vydávaním negatívnych rozhodnutí z dôvodu nesplnenia jednej z kumulatívnych podmienok priznania tohto nároku. Súd však zastáva názor, že odporca otázku zrejmej bezúspešnosti v predmetnej veci neposúdil správne, ak tvrdil, že v danom prípade nemožno priznať právnu pomoc, pretože o zrejmú bezúspešnosť sporu. Nepriznanie právnej pomoci navrhovateľovi, ako osobe bez právnického vzdelania, osobe odkázanej, t.j. v hmotnej núdzi, by znamenalo porušenie práva navrhovateľa na prístup súdu zaručené v článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nepriznanie právnej pomoci navrhovateľovi by bolo v rozpore aj s Ústavou SR a napokon aj s účelom zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, pretože by bol zabránený prístup navrhovateľa k súdu. Uvedené však platí len za predpokladu preukázania aj ďalších podmienok v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., najmä odkázanosti z dôvodu hmotnej núdze, pretože správny orgán zatiaľ preukázanie splnenia ďalších podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc neposudzoval. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že k nepriznaniu právnej pomoci dospel výlučne z dôvodu konštatovania zrejmej bezúspešnosti sporu. Len v prípadu kumulatívneho splnenia všetkých podmienok pre priznanie nároku, je možné žiadosti vyhovieť. Z vyššie uvedených dôvodov súd zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ktoré bude závisieť od posúdenia a vyhodnotenia aj ďalších podmienok na poskytnutie právnej pomoci. V prípade nesplnenia čo i len jednej z podmienok, žiadosti nebude možné vyhovieť. Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si navrhovateľ žiadne trovy konania neuplatnil (§ 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.