Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/145/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201752 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:1012201752.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej v právnej veci žalobcu: P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX C. C. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Špitálska 8, 812 67 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2012/14236/OPHN zo dňa 07.09.2012 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou dňa 24.09.2012 v znení doplnku doručeného súdu dňa 28.02.2013 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. AA/2012/14236/OPHN zo dňa 07.09.2012 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“). V žalobe uviedol, že napadnutým rozhodnutím žalovaného boli žalobcovi zamietnuté dávky v hmotnej núdzi a bolo potvrdené rozhodnutie č. A/2011/20542/04/VDA zo dňa 28.10.2011 vydané Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici (ďalej len „prvostupňový správny orgán“). Z obsahu správneho spisu však vyplýva, že napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. A/2012/11431/05/VDA zo dňa 20.06.2012. Rozhodnutím žalovaného boli opakovane žalobcovi zamietnuté dávky v hmotnej núdzi, pričom v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu uviedol, že na príspevok v nezamestnanosti nemá nárok, nakoľko nebol prihlásený do Sociálnej poisťovne, pretože jeho príjem ako samostatne zárobkovej činnej osoby mu túto povinnosť nezakladal. V r. 2011 nemal žiadny príjem z podnikania, a preto bol nútený prerušiť podnikanie. Dôvodom na zamietnutie jeho žiadosti o poskytnutie dávky bola skutočnosť, že nepožiadal o príspevok v nezamestnanosti. Žalobca v žalobe namietal, že každý pracovník Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny má byť oboznámený s tým, že na príspevok v nezamestnanosti žalobca nemá nárok, keďže žalobca ako žiadateľ nebol v posledných troch rokoch pred podaním zaradenia do evidencie o zamestnanie poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky s poukazom na zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 461/2003 Z.z.“). V žalobe tvrdil, že nárok na dávky v hmotnej núdzi má každý občan, ktorý nemá príjem vo výške životného minima, a teda aj podnikateľ, pričom žalobca nemá žiadny príjem. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.03.2013 opísal priebeh konania, vrátane rozhodovania o žiadosti žalobcu o poskytnutie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke zo dňa 30.09.2011, v ktorom konaní žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. AA/2012/14236/OPHN zo dňa 07.09.2012 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. A/2011/20542/04/VDH zo dňa 28.10.2011. Žalovaný uviedol, že na základe žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi zo dňa 09.05.2012 rozhodol prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. A/2012/11431/05/ VDA zo dňa 20.06.2012 tak, že dávku v hmotnej núdzi a príspevky nepriznal, nakoľko žalobca sa nepovažuje za občana v hmotnej núdzi a nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi s odôvodnením, že žalobca si neuplatnil zákonný nárok - dávku v nezamestnanosti. Požadovaný doklad o poskytnutie dávky v nezamestnanosti žalobca nepredložil ani po uplynutí predĺženej 60-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia. Rozhodnutie o nepriznaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke prvostupňový správny orgán odôvodnil nesplnením podmienky stanovenej v § 9 zák. č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 599/2003 Z.z.“ alebo „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“). Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, v ktorom poukázal na to, že je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ale nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, pretože nebol prihlásený na poistenie v nezamestnanosti. Žiadal znovuposúdenie jeho sociálnej situácie a priznanie dávky a príspevkov v hmotnej núdzi od podania jeho prvej žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi zo dňa 30.09.2011. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica zo dňa 02.07.2012 žalobca nepožiadal ku dňu 02.07.2012 o dávku v nezamestnanosti, preto sa s poukazom na § 2 a § 9 zák. č. 599/2003 Z.z. a zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 601/2003 Z.z.“), nepovažuje za občana v hmotnej núdzi a nárok na pomoc v hmotnej núdzi nespĺňa. Žalovaný preto napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Dôvody uvedené v žalobe sú identické s dôvodmi uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu s dôrazom na to, že žalobca si je vedomý podmienok priznania dávky v nezamestnanosti, pričom pracovníkom infocentra Sociálnej poisťovne v Banskej Bystrici bol informovaný, že nemá nárok na dávku v hmotnej núdzi od podania prvej žiadosti zo dňa 30.09.2011. Žalovaný poukázal na ust. § 2 a § 9 zák. č. 599/2003 Z.z., v zmysle ktorých sa žalobca nemôže považovať za občana v hmotnej núdzi, pretože medzi zákonné nároky, ktorých uplatnením je možné zabezpečiť si základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, patrí aj uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti. Správne orgány až vlastným šetrením v spolupráci so Sociálnou poisťovňou zistili, že žalobca si neuplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti. Pre nesplnenie podmienok stanovených v § 9 zák. č. 599/2003 Z.z. prvostupňový správny orgán rozhodol o nepriznaní dávky a príspevkov v hmotnej núdzi a následne žalovaný toto rozhodnutie v odvolacom konaní potvrdil. Žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, takže žalobca nebol poškodený na svojich právach a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca požiadal žiadosťou zo dňa 09.05.2012 o pomoc v hmotnej núdzi, v ktorej uviedol, že nemal žiadny príjem ani v r. 2011, ani v r. 2012. K žiadosti predložil Potvrdenie o nulovom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za r. 2011 zo dňa 27.03.2012 a Oznámenie Obvodnému úradu Banská Bystrica, odboru živnostenského podnikania o pozastavení prevádzkovania živnosti na dobu od 08.02.2012 do 31.12.2012. Z Oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru SR, Okresný dopravný inšpektorát Banská Bystrica zo dňa 11.05.2012 vyplýva, že žalobca nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla. Prvostupňový správny orgán výzvou zo dňa 28.05.2012 doručenou žalobcovi dňa 01.06.2012 poučil žiadateľa o dávku a príspevok v hmotnej núdzi (žalobcu) o nutnosti uplatnenia si zákonného nároku - dávky v nezamestnanosti s poukazom na § 9 ods. 1 zák. č. 599/2003 Z.z. a vyzval ho na doplnenie všetkých potrebných údajov pre posúdenie splnenia podmienok hmotnej núdze žiadateľa a na predloženie rozhodnutia o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie a rozhodnutia o priznaní, resp. nepriznaní dávky v nezamestnanosti, alebo potvrdenia o jej uplatnení. Podaním zo dňa 06.06.2012 prvostupňový správny orgán upovedomil žiadateľa s poukazom na § 49 ods. 2 Správneho poriadku o 60-dňovej lehote na vydanie rozhodnutia a opätovne vyzval žiadateľa, aby riadne a úplne doplnil žiadosť o všetky skutočnosti potrebné pre správne posúdenie hmotnej núdze a zistenie majetkových a príjmových pomerov žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb, vrátane predloženia rozhodnutia (potvrdenia) o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie a uplatnenia zákonného nároku - dávky v nezamestnanosti (doloženie rozhodnutia o priznaní/nepriznaní dávky v nezamestnanosti, alebo o jej uplatnení). Predmetné upovedomenie bolo žalobcovi doručené dňa 12.06.2012. Žalobca (žiadateľ) v stanovenej lehote na vyššie uvedené výzvy prvostupňového správneho orgánu nereagoval, požadované údaje nedoplnil a žiadané rozhodnutia, resp. potvrdenia nepredložil. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zo dňa 15.06.2012 vyplýva, že žiadateľ bol zradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie v čase od 20.05.1998 do 30.06.2001. Prvostupňový správny orgán dňa 20.06.2012 rozhodol o žiadosti žiadateľa (žalobcu) zo dňa 09.05.2012 tak, že sa nepovažuje za občana v hmotnej núdzi, nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznáva sa mu dávka a príspevky. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žiadateľ, ktorý je slobodný, má pozastavené prevádzkovanie živnosti od 08.02.2012 do 31.12.2012, nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a neuplatnil si svoj zákonný nárok - dávku v nezamestnanosti, preto sa nepovažuje za občana v hmotnej núdzi, keďže si neuplatnil svoje zákonné nároky, ktorými si môže zabezpečiť svoje základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie (doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 03.07.2012), v ktorom uviedol, že v r. 2011 nemal žiadny príjem, nemal majetok a od 08.02.2012 prerušil podnikanie. Poukázal na to, že podľa zák. č. 461/2003 Z.z. nemá nárok na podporu v nezamestnanosti, nakoľko nebol prihlásený do sociálnej poisťovne (jeho príjem počas výkonu SZČO mu túto povinnosť nezakladal), a preto si nemohol uplatniť iný zákonný nárok na zabezpečenie základných životných podmienok okrem podania žiadosti o podporu v hmotnej núdzi. Súčasne uviedol, že do evidencii uchádzačov o zamestnanie sa už prihlásil. Poukázal aj na svoju predchádzajúcu žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi a sťažnosť na nesprávny postup zo dňa 09.02.2012 v súvislosti s jej vybavovaním. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zo dňa 31.07.2012 vyplýva, že žiadateľ (žalobca) bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 11.06.2012. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 02.07.2012 doručeného prvostupňovému správnemu orgánu dňa 06.07.2012 vyplýva, že žiadateľ (žalobca) nepožiadal ku dňu 02.07.2012 o dávku v nezamestnanosti. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie podané žalobcom zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 20.06.2012 potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca napriek výzvam prvostupňového správneho orgánu v stanovenej lehote, ani v predĺženej lehote nepredložil požadované doklady (potvrdenie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie a rozhodnutie o priznaní/nepriznaní dávky v nezamestnanosti, resp. potvrdenie o jej uplatnení). Prvostupňový správny orgán vlastným šetrením v spolupráci so sociálnou poisťovňou zistil, že ku dňu 02.07.2012 si žiadateľ neuplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti. Neboli teda splnené podmienky stanovené v ust. § 2 a § 9 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Žalovaný v odôvodnení súčasne poukázal na to, že o jeho pôvodnej žiadosti z o dňa 30.09.2011 bolo rozhodnuté prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu č. A/2011/20542/04/VDA zo dňa 28.10.2011, ktoré žalobca prevzal dňa 24.02.2012 a nadobudlo právoplatnosť dňom 02.03.2012. Rovnako o vybavení sťažnosti bol žalobca upovedomený listom zo dňa 02.04.2012. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Podľa čl. 39 ods. 2 Ústavy SR každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy SR podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon. Podľa § 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi tento zákon upravuje právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi (ďalej len "dávka") a príspevkov k dávke (ďalej len "príspevok"), ktorých cieľom je spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi s prispením aktívnej účasti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Podľa § 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum 1) a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Podľa § 5 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi za vlastné pričinenie zabezpečenia príjmu alebo zvýšenia príjmu na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa považuje najmä vlastná práca, užívanie vlastného majetku podľa § 8 a uplatnenie zákonných nárokov podľa § 9 ods. 2. Podľa § 7 zákona o pomoci v hmotnej núdzi možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou na účely zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa neskúma, ak ide o občana, ktorý a) dosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôchodok, b) je invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, c) je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do 31 týždňov veku dieťaťa, d) sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa, ktoré je podľa posudku príslušného orgánu dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím odkázané na opatrovanie, e) sa osobne, celodenne a riadne stará o občana, ktorý je podľa posudku príslušného orgánu občan s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaný na opatrovanie, f) má nepriaznivý zdravotný stav, za ktorý sa na účely tohto zákona považuje choroba alebo úraz, pre ktoré bol občan uznaný príslušným ošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopného na viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie na viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní, alebo g) sa zúčastňuje na resocializačných programoch, v rámci ktorých si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou. Podľa § 8 ods. 1, 2 a 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi (1) Občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, sa nepovažujú za občanov v hmotnej núdzi, ani keď ich príjem nedosahuje životné minimum ustanovené osobitným predpisom, ak si svojím majetkom môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi. (2) Za majetok podľa tohto zákona sa považujú hnuteľné veci a nehnuteľné veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Za majetok podľa prvej vety sa nepovažuje motorové vozidlo, ktoré je podľa technického preukazu staršie ako 20 rokov. (3) Občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, si majú pomôcť v hmotnej núdzi užívaním vlastného majetku, správou vlastného majetku, predajom vlastného majetku alebo prenájmom vlastného majetku. Od občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, nemožno požadovať predaj alebo prenájom a) nehnuteľnosti, ktorú užívajú na primerané trvalé bývanie; u občana a fyzickej osoby, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, sa na primeranosť nehnuteľnosti užívanej na trvalé bývanie neprihliada, ak občan a fyzická osoba, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, dovŕšili dôchodkový vek, b) poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, ktorú užívajú pre svoju potrebu, c) hnuteľnej veci, ktorá tvorí nevyhnutné vybavenie domácnosti, alebo na ktorú sa poskytla jednorazová dávka v hmotnej núdzi alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, d) motorového vozidla, ktorého sú držiteľom alebo vlastníkom a 1. využívajú ho na individuálnu prepravu, na ktorú sú na základe posudku príslušného orgánu odkázaní z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, 2. jeho hodnota podľa odborného stanoviska vyhotoveného znalcom alebo faktúry o kúpe motorového vozidla vyhotovenej osobou, ktorej predmetom činnosti je výroba, predaj alebo distribúcia motorových vozidiel, nie je vyššia ako 35-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom, alebo 3. ktoré je podľa technického preukazu staršie ako 10 rokov, alebo e) hnuteľnej veci, ak by bol v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi (1) Ak si občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, neuplatnia svoje zákonné nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, nepovažujú sa za občanov v hmotnej núdzi, ak odsek 3 neustanovuje inak. (2) Zákonnými nárokmi podľa odseku 1, ktorých uplatnením je možné zabezpečiť si základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, sú výživné podľa osobitného predpisu, náhradné výživné podľa osobitného predpisu, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu, nároky z pracovnoprávnych vzťahov, dávky výsluhového zabezpečenia a opakované štátne sociálne dávky podľa osobitných predpisov, okrem prídavku na dieťa, ak odsek 3 neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi (1) Na konanie o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi dávkou a príspevkami sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Na konanie o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa nevzťahujú ustanovenia § X8 ods. 3, § 33 ods. 2 a § 60 až 68 zákona o správnom konaní. Podľa § 3 ods. 1 a 5 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 2 zák. č. 601/2003 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Po preskúmaní administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho konania a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, z dôvodov a v medziach podanej žaloby dospel súd k záveru, že nie sú dané dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp. rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, pretože správne orgány pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi postupovali v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zák. č. 599/2003 Z.z.. Zákonným predpokladom pre posúdenie stavu hmotnej núdze je, že príjem občana nedosahuje životné minimum a občan si príjem nemôže zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Za vlastné pričinenie zabezpečenia príjmu alebo zvýšenia príjmu na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa podľa § 5 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi považuje najmä vlastná práca, užívanie vlastného majetku podľa § 8 a uplatnenie zákonných nárokov podľa § 9 ods. 2. Správne orgány v konaní postupovali v súlade s ust. § 25 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, keď po podaní žiadosti žalobcu vyzvali na predloženie dokladov a poskytnutie údajov nevyhnutných na posúdenie ním uplatneného nároku (dávky v hmotnej núdzi). Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca napriek výzvam správneho orgánu nepredložil požadované dôkazy a nedoplnil skutočnosti, resp. údaje potrebné na posúdenie oprávnenosti jeho žiadosti a na posúdenie splnenia podmienok pre poskytnutie dávky v hmotnej núdzi, ako aj na posúdenie stavu hmotnej núdze žalobcu, a preto si správny orgán zaobstaral okrem žalobcom predložených podkladov aj ďalšie dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci v súlade s § 32 Správneho poriadku. Je nutné konštatovať, že účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe (§ 34 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s § 25 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi). Táto skutočnosť síce nemá vplyv na povinnosť správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci a povinnosť zaobstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie, žalobca sa však vystavuje následku nepreukázania splnenia podmienok na priznanie požadovaného nároku. Kritériom stavu hmotnej núdze podľa § 2 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi nie je len zistenie príjmu občana (žalobcu) nedosahujúceho výšku životného minima, ale aj to, či si občan môže zabezpečiť alebo zvýšiť príjem vlastným pričinením. Za vlastné pričinenie zabezpečenia príjmu alebo zvýšenia príjmu na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa podľa § 5 ods. 1 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi považuje najmä vlastná práca, užívanie vlastného majetku podľa § 8 a uplatnenie zákonných nárokov podľa § 9 ods. 2. Správny orgán preto postupoval v súlade s cit. ustanoveniami Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, keď skúmal splnenie týchto podmienok. Vykonaným dokazovaním v správnom konaní bolo preukázané, že žalobca si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou, ani si neuplatnil zákonné nároky podľa § 9 ods. 2 (v tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že je irelevantné, z akého dôvodu). Tieto skutočnosti medzi účastníkmi konania neboli sporné. Žalobca však v žalobe namieta nesprávnosť záveru žalovaného, že nemá nárok na dávku v hmotnej núdzi, nakoľko nepožiadal o príspevok v nezamestnanosti. Žalobca poukázal na to, že podľa zák. č. 461/2003 Z.z. (§ 104 ods. 1) nárok na dávku v nezamestnanosti má poistenec, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky, pričom túto podmienku žalobca nespĺňa. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť žalobca tvrdil, že má nárok na dávku v hmotnej núdzi, keďže nemá príjem vo výške životného minima, čo žalovaný nevzal do úvahy. Uvedenú žalobnú námietku považuje súd za nedôvodnú. Správny orgán postupoval v súlade s § 2, § 5 a § 9 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, keď zisťoval, či si žalobca (nemajúci žiadny príjem, resp. príjem vo výške životného minima) ako žiadateľ o dávku v hmotnej núdzi môže zabezpečiť alebo zvýšiť príjem vlastným pričinením, pričom za vlastné pričinenie zabezpečenia alebo zvýšenia príjmu na účely posudzovania hmotnej núdze sa považuje o.i. uplatnenie zákonných nárokov podľa § 9 ods. 2.. Medzi tieto zákonné nároky podľa § 9 ods. 2 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi patria o.i. aj dávky poistenia v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu. V tomto prípade podľa § 13 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení z poistenia v nezamestnanosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje dávka v nezamestnanosti. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že samotný žalobca správnemu orgánu neposkytol informácie, ani žiadne listinné dôkazy osvedčujúce skutočnosť, či je alebo nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti, resp. o tom, či si takýto nárok uplatnil. Správne orgány vlastným šetrením zistili prostredníctvom Sociálnej poisťovne, že žalobca si dávku v nezamestnanosti neuplatnil. Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nie je ani sporná. Keďže žalobca si neuplatnil svoje zákonné nároky podľa § 9 ods.2 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, nebola splnená podmienka na to, aby sa mohol považovať za občana v hmotnej núdzi. Správny orgán preto vec správne právne posúdil, keď rozhodol o tom, že žalobca sa nepovažuje za občana v hmotnej núdzi a nepriznal mu dávku (ani príspevky) v hmotnej núdzi. Pokiaľ žalobca namietal, že na dávku v nezamestnanosti nemá nárok, pretože nespĺňa podmienky pre jej priznanie, súd uvádza, že na posúdenie splnenia podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti a na vydanie príslušného rozhodnutia o priznaní, resp. nepriznaní predmetnej dávky, je kompetentný príslušný správny orgán za predpokladu, že by si predmetný nárok bol žalobca postupom stanoveným v zák. č. 461/2003 Z.z. uplatnil. Uvedená námietka preto podľa názoru súdu nebola spôsobilá napadnúť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Krajský súd ďalej považuje za potrebné upozorniť na tú skutočnosť, že súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy na základe žaloby musí najprv zistiť, či sú splnené predpoklady na postup podľa II. hlavy V. časti O.s.p.. Jednou z podmienok je tvrdenie žalobcu, že rozhodnutím a postupom žalovaného bol ukrátený na svojich právach. V prípade, že je táto náležitosť žaloby splnená, súd v priebehu konania zisťuje, či je tvrdenie žalobcu pravdivé. Súd v tomto prípade zistil, že žaloba neobsahuje expressis verbis tvrdenie o tom, že žalobca bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu - žalovaného ukrátený na svojich právach. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako i jemu predchádzajúceho konania a rozhodnutia z dôvodov uvedených v žalobe, dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie a predchádzajúce správne konanie nie je z dôvodov uvedených v žalobe nezákonné, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.