KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica1. 1. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Sd/116/2012 z 1. 1. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 1. januára 2013, sp. zn. 21Sd/116/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6012200545.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 21Sd/116/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200545
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Valenčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6012200545.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Valenčíkovou v právnej veci
navrhovateľky: W. B., nar. XX. T. XXXX, bytom Y. I. L. XX, XXX XX L. Z. proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti
o invalidný dôchodok takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporkyne č. 556 020 7268 0 zo dňa 2. apríla 2012 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.
z r u š u j e a vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka včas podaným opravným prostriedkom napadla vecnú správnosť rozhodnutia odporkyne
č. 556 020 7268 0 zo dňa 2.4.2012, ktorým podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa
20.3.2012 s odôvodnením, že nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky je obsahom odborného posudku o invalidite zo
dňa 20.3.2012, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia.

Navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku uviedla, že vzhľadom na dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav nie je schopná vykonávať zárobkovú činnosť. Prekonala cievnu mozgovú príhodu v roku
2006 a následne došlo k zhoršeniu zdravotného stavu v roku 2011 pri hroziacej recidíve CMP, bola jej
operovaná stenóza krčnice. Naďalej trpí na závraty hlavy pri zmene polohy, nerovnováhu, má bolesti
chrbtice a končatín, ako aj ostatné zdravotné postihnutia, preto žiadala o nové posúdenie zdravotného
stavu.

Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 2.1.2013 za účasti účastníkov konania.

Navrhovateľka trvala na podanom opravnom prostriedku, žiadala priznať aspoň čiastočný invalidný
dôchodok, pretože aj z hľadiska finančného a sociálneho žije v nevyhovujúcich podmienkach, dávky v
hmotnej núdzi jej postačujú len na lieky.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k veci zo dňa 22.6.2012 i prostredníctvom poverenej zástupkyne
navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť.



Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie podľa § 250l ods. 1 O.s.p..
Vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, vyjadreniami účastníkov a
zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka požiadala o priznanie invalidného dôchodku žiadosťou zo dňa 20.3.2012. Z hľadiska
kritérií určených pre invaliditu posudzoval zdravotný stav navrhovateľky uvedeného dňa posudkový lekár
SP, pobočky Rimavská Sobota, ktorý z predloženej lekárskej dokumentácie určil rozhodujúce zdravotné
postihnutie - choroby nervového systému, postihnutie mozgu, stavy po cievnych mozgových príhodách,
stredne ťažké formy podľa kapitoly VI, oddiel A, položka 9, písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu a z rozmedzia
30 % - 50 % určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Posudkový záver
odôvodnil konštatovaním, že v roku 2006 prekonala cievnu mozgovú príhodu s reziduálnou ľahkou
ľavostrannou hemiparézou. Pri hospitalizácii v októbri 2011 pre bolesti driekovej chrbtice a točenie hlavy,
angiografickým vyšetrením bola verifikovaná stenóza na ACI vpravo a doporučené a zrealizované cievne
a následne aj operačné riešenie. Pri neurologických pooperačných kontrolách bol nález bez známok
progresie deficitu, ako aj novej ložiskovej symptomatológie, na horných aj dolných končatinách bez
senzomotorického deficitu, pohyblivé, bez trofických zmien. Tiež ďalšie ochorenia - choroba vysokého
tlaku, cukrovka, hypothyreóza sú podľa názoru posudkového lekára pri dodržiavaní chronickej liečby
kompenzované. Posudkový lekár nezmenil svoj posudkový záver ani pri hodnotení zdravotného
stavu dňa 15.5.2012, preto aj pre účely súdneho konania posudzoval zdravotný stav navrhovateľky
posudkový lekár SP, ústredie Bratislava, vysunuté pracovisko Banská Bystrica dňa 7.6.2012 s obdobným
posudkovým záverom - rozhodujúcim zdravotným postihnutím i určenou mierou poklesu zárobkovej
činnosti 30 %. Posudkový lekár takýto záver urobil z dôvodu, že podľa jeho názoru z predloženej
odbornej lekárskej dokumentácie vyplýva, že v súčasnosti pretrváva na ľavej HK len frustná /naznačená/
porucha a pri hospitalizácii na cievnej chirurgii sa uvádza, že nie sú zistené senzomotorické poruchy
horných ani dolných končatín, čo dokumentuje minimálny diskrétny funkčný deficit. Tomu zodpovedá aj
aktuálne neurologické vyšetrenie z 26.4.2012, v ktorom je zistené len prepadávanie dlane a znížená
svalová sila. Nie je v ňom popisovaný funkčný deficit na ľavej dolnej končatine, preto nie je možné
akceptovať záver, že ide o hemiparézu /postihnutie hornej aj dolnej končatiny/ teda ide o stabilizovaný,
neprogredujúci nález od roku 2006 a aj v roku 2011 nedošlo k recidíve a zistené zúženie tepny vpravo
bolo operačne riešené v rámci prevencie. Z hľadiska centrálneho nervového systému sú po pohybovej
stránke po prekonanej NCPM minimálne zmeny a z psychologického hľadiska vyplýva, že sú prítomné
tiež len ľahké organické zmeny so sekundárnou depresiou, ktorá je v ambulantnej liečbe od mája
2011. Tomu stavu zodpovedá stanovená miera poklesu zárobkovej činnosti, pričom váhonosné kĺby
DK tiež nevykazujú výraznejšiu poruchu funkcie, porucha krvného tlaku na úrovni 1. st. ESH/ESC je
kompenzovaná, novozistená cukrovka, v liečbe od septembra 2011, bez komplikácie a dokumentovaná
je normofunkčná štítna žľaza na liečbe. Celková strata sluchu podľa Fowlera je 32 %, čo je na ľahkej
úrovni a je kompenzovaná naslúchacím aparátom.

Navrhovateľka s takýmto posúdením zdravotného stavu nesúhlasila. Na súdnom pojednávaní predložila
odborné neurologické vyšetrenie z 24.9.2012 a 17.12.2012 a uviedla, že boli jej robené RTG snímky kox
aj chrbtice, tieto mal k dispozícii ortopéd, ktorý ju vyšetroval. Zdravotný stav sa jej neustále zhoršuje,
cíti sa slabá, nie je schopná poriadne fungovať, preto si nevie ani predstaviť, žeby mohla vykonávať
nejakú súvislú pracovnú činnosť. Nie je schopná nájsť si adekvátne zamestnanie. I podľa vyjadrenia
neurológa je vertigo, ktorým trpí, skôr charakteru cievneho a nemá nič spoločné so psychologickou alebo
psychiatrickou stránkou jej zdravotného stavu. Aj psychiater je toho názoru, že u nej ide skôr o záležitosť
cievneho charakteru. Žiadala priznať aspoň čiastočný invalidný dôchodok a uviedla, že i z finančného a
sociálneho hľadiska má nevyhovujúce podmienky, pretože je rozvedená, má len dávky v hmotnej núdzi
a to jej nepostačuje ani na lieky.

Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľka podala dôvodne.

Podľa § 71 ods. 1 - 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení /ďalej len zákon/ poistenec je
invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.



Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov
zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení
a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu
schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac
o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej
činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia
postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady
na rozhodnutie.

Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne
z jej činnosti.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky
rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 196 ods. 1 zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného
stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné
posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických
osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej
poisťovne.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporkyňa v administratívnom konaní o žiadosti
navrhovateľky o priznaní invalidného dôchodku nerozhodla v súlade so zákonom. Zdravotný stav
navrhovateľky posúdili posudkoví lekári, ktorí zhodne určili rozhodujúce zdravotné postihnutie aj mieru
poklesu zárobkovej činnosti. Podkladom napadnutého rozhodnutia je posudok posudkového lekára SP
pobočky v Rimavskej Sobote zo dňa 20.3.2012, kedy mal posudkový lekár k dispozícii aj klinicko-
psychologické vyšetrenie zo dňa 17.1.2012, z ktorého citoval charakteristiku ochorenia ako ľahko
organického, bez hrubých ukazovateľov poškodenia CNS. Zo záveru tohto vyšetrenia síce vyplýva,
že psdg. testoch je bez hrubých ukazovateľov organického poškodenia CNS, avšak v popredí sú
inhibície psychomotorického tempa, horšia integrácia vizuomotoriky a poruchy vo funkciách pozornosti
so sekundárnym mnestickým deficitom /najmä v retenčno-reprodukčnej zložke krátkodobej pamäte/.



Zmeny sa manifestujú viac v dimenziách osobnosti, je pokles v dynamogénii a ladení, labilizácia afektivity
s trvalejšími poklesmi k depresívnej emotivite, dominuje anxiózne prežívanie a najmä redukovaná
rezistencia voči záťaži, výkonová labilita s insuficientnými pocitmi a pôvodný výkonový a adaptačný
potenciál je redukovaný v rozsahu vylučujúcom adaptívne začlenenie sa v pracovnom procese. K
takémuto odbornému psychologickému názoru posudkový lekár nezaujal žiadne stanovisko, obdobne
ani posudkový lekár SP, ústredie, vysunuté pracovisko Banská Bystrica. I z neurologického vyšetrenia zo
dňa 26.4.2012 vyplýva, že odborník na neurológiu nepredpokladá u navrhovateľky výkon systematickej
zárobkovej činnosti. Ani s touto okolnosťou tvrdenou odborným lekárom sa posudkoví lekári nezaoberali
a nezaujali k nej stanovisko. Posudkoví lekári evidentne nerešpektovali ani odborný názor neurológa
podľa odborného vyšetrenia zo dňa 26.4.2012, ktorý hodnotí stav po ischemickej cievnej mozgovej
príhode s ľavostrannou centrálnou hemiparézou, pričom posudkový lekár na ústredí tento neuznáva
z dôvodu, že nie je absolútne popisovaný funkčný deficit na ľavej dolnej končatine. Z uvedeného je
zrejmé, že objektívne posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky si vyžaduje ďalšie dokazovanie a to
tak, aby posudkové závery vyslovené posudkovým lekárom boli vyargumentované a riadne odôvodnené
s ohľadom na možnosť pohybovať sa v rozmedzí od 30% do 50 % a predovšetkým vzhľadom na to, že u
navrhovateľky je v odborných vyšetreniach konštatované, že nie je predpoklad pre výkon systematickej
zárobkovej činnosti a pôvodný výkonový adaptačný potenciál je redukovaný v rozsahu vylučujúcom
adaptívne začlenenie sa v pracovnom procese. Tiež je potrebné zabezpečiť popis RTG snímok koxy
a chrbtice, pretože navrhovateľka sa aj pri odbornom vyšetrení neurológa sťažovala /september a
december 2012/ na bolesti a to aj vertebrogénneho charakteru. Z lekárskej dokumentácie vyplýva, že
navrhovateľka má predpísaný lumbálny korzet.

Z týchto dôvodov je nevyhnutné, aby stanovená miera poklesu zárobkovej činnosti bola odôvodnená
tak, aby bolo zrejmé, prečo z rozmedzia 30 % až 50 % je u navrhovateľky pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť práve 30 %.

Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v danom prípade nebol dostatočne zistený skutkový stav,
preto napadnuté rozhodnutie zrušil tak, ako je vo výrokovej časti tohto rozhodnutia uvedené. Zároveň
súd vrátil odporkyni vec na ďalšie konanie, v ktorom je povinná zodpovedne, objektívne a presvedčivo
zistiť skutočný stav v naznačenom smere v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení a v konaní vydať nové rozhodnutie so všetkými zákonnými náležitosťami.

Navrhovateľka bola so svojim opravným prostriedkom úspešná, preto by mala právo na náhradu trov
konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka si však žiadne trovy
v konaní neuplatnila, preto súd vyslovil, že jej náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie (§ 250s O.s.p.).