Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/108/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012201016 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6012201016.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Ľudovíta Bradáča a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jany Novotnej v právnej veci žalobcu: IUR, s.r.o., so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 613 471, právne zastúpený JUDr. Ľubicou Blažejovou, advokátkou so sídlom Krivánska 4, 974 11 Banská Bystrica proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020501/1/885159/2012 zo dňa 13.04.2012 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový správny orgán Daňový úrad Banská Bystrica I svojím rozhodnutím č. 651/230/98370/11/ Simk zo dňa 20.12.2011 vydal dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 písm. b/, bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. v platnom znení, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010 v sume 22 800,- Eur. Zaviazal ho tento rozdiel dane zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti dodatočného platobného výmeru. Na odvolanie žalobcu žalovaný svojím rozhodnutím zo dňa 13.04.2012 napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu žalobca žalobu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal zrušiť prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu v Banskej Bystrici. V dôvodoch svojej žaloby uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, a teda nezákonné v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.. Vytkol správnemu orgánu, že v konaní sa nevysporiadal s preukázaným splnomocnením a to generálnou plnou mocou vystavenou konateľom spoločnosti HOR-SK s.r.o. N. W. v prospech splnomocnenca G. I. zo dňa 02.10.2009, na základe ktorého bol práve tento kontaktnou osobou, s ktorou sa predmetný obchod dojednal a uskutočnil. Z toho je nesporné, že N. W. ako konateľ spoločnosti nevykonával žiadnu činnosť a keďže všetky oprávnenia a povinnosti preniesol na splnomocnenca, ani o žiadnej činnosti nemohol vedieť. V tejto časti zistenia však konajúce orgány nezaujali žiadne stanovisko, túto skutočnosť nijakým spôsobom nevzali pri rozhodovaní do úvahy, ale ani neodôvodnili, prečo sa touto skutočnosťou bližšie nezaoberali. Naopak, bezdôvodne akceptovali vyhlásenie konateľa spoločnosti, ktorý poprel akúkoľvek obchodnú činnosť. Má ďalej za to, že správny orgán je v konaní povinný vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a napriek uvedenému splnomocneniu nevypočul osobu splnomocnenca, hoci tak mal urobiť. Keďže to dostatočne neodôvodnil, má za to, že následkom toho sa stalo rozhodnutie nepreskúmateľné a teda nezákonné. K žalobe žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, podaným žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu. Nesúhlasil s tým, že by nebolo zo strany daňových orgánov dostatočne zdokumentované uskutočnenie obchodného vzťahu medzi ním a spoločnosťou HOR-SK s.r.o., Dolná Strehová, v skutočnosti bola spochybnená len faktúra. Ust. § 71 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. v platnom znení jasne stanovuje obsah faktúry pri dodaní tovaru a služby v tuzemsku, t.j. náležitostí, ktoré musí faktúra obsahovať. Konkrétne v písm. f/ tohto zákonného ustanovenia množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. Žalobcom predložená faktúra nespĺňa náležitosti faktúry, pretože v označení dodávky je fakturovaná dohodnutá odmena na základe mandátnej zmluvy bez bližšej špecifikácie, za akú službu boli predmetné faktúry vystavené, v akom objeme, na základe akej mandátnej zmluvy. To znamená, že nebolo možné preveriť predmet fakturácie, s akým tovarom sa obchodovalo a za čo bola vlastne faktúra vystavená. V rámci daňovej kontroly boli žalobcom predložené predmetné faktúry, k ním prislúchajúce príjmové pokladničné doklady, ale nebola predložená mandátna zmluva medzi žalobcom a spoločnosť HOR-SK napriek výzve zo strany správcu dane. Pokiaľ išlo o výtku ohľadom nevysporiadania sa so splnomocnením - generálnou plnou mocou zo strany spoločnosti HOR- SK splnomocnencovi G. I., uviedol, že uvedené splnomocnenie bolo správcovi dane doručené spolu s podaním odvolania, preto sa s ním nemohol vysporiadať v napadnutom dodatočnom platobnom výmere. S touto skutočnosťou sa však podrobne zaoberal odvolací orgán, teda žalovaný, pričom zdôrazňuje, že obchodný partner žalobcu, teda spoločnosť HOR-SK musí mať účtovné a iné doklady preukazujúce jej ekonomickú a obchodnú činnosť a nie splnomocnený p. I. a že z tohto dôvodu jeho prípadná výpoveď by nemohla zvrátiť skutkový stav a nahradiť tak dôkaznú povinnosť daňového subjektu vo vzťahu k vadám, ktorými trpia vystavené faktúry. Ani splnomocnenec nemôže mať iné účtovné doklady vzťahujúce sa k predmetnej veci, než tie, ktoré boli predložené daňovým subjektom ku kontrole. Nepovažoval za potrebné teda vypočuť splnomocneného p. I. ako svedka. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa piatej časti I. a II. hlavy O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a na základe toho dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby bol v súlade so zákonom, a preto rozhodol tak, že žalobu zamietol s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p.. Z obsahu spisu vyplýva, že Daňový úrad v Banskej Bystrici vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, na základe ktorej bol vyhotovený protokol dňa 14.11.2011. Po prerokovaní protokolu začal správca dane vyrubovacie konanie, na základe čoho bol vydaný dodatočný platobný výmer dňa 20.12.2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z priadnej hodnoty za II. štvrťrok 2010 vo výške 22 800,- Eur (číslo 651/230/98370/11/Simk). Daň zistená po daňovej kontrole sa odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa HOR-SK s.r.o., Hájska 38/25, Dolná Strehová za služby na základe mandátnej zmluvy a to faktúr č. 20100531/1 a č. 20100630/2. Správca dane predložené faktúry nepovažoval za faktúry, ktoré by spĺňali náležitosti v zmysle § 71 ods. 2 písm. f/ zákona o dani z pridanej hodnoty, pretože neobsahovali údaje o rozsahu a druhu dodanej služby. Bola na nich uvedená len fakturovaná suma s odkazom na mandátnu zmluvu uzatvorenú s dodávateľom, teda spoločnosťou HOR-SK. Túto zmluvu však žalobca na výzvu daňového orgánu nepredložil. Naviac správca dane výsluchom konateľa spoločnosti HOR-SK N. W. v rámci miestneho zisťovania zistil, že podľa tohto konateľa spoločnosť dodávateľa HOR-SK spoločnosť žalobcu nepozná, žiadne doklady ani mandátnu zmluvu nevystavoval a uvedené zdaniteľné plnenia neboli uskutočnené. Žalovaný o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu rozhodol tak, že toto potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly zistil, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa HOR-SK s.r.o., Dolná Strehová na základe mandátnej zmluvy, pričom túto mandátnu zmluvu počas daňovej kontroly nepredložil. Faktúry predložené ku kontrole nesplnili náležitosti faktúry uvedené v § 71 ods. 2 písm. f/ zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Daňový subjekt preto porušil § 51 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z.. K odvolacím námietkam uviedol, že podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy a súčasne svojím charakterom vypovedajú, čím tento nárok treba doložiť, preukázať. Keďže zákon č. 222/2004 Z.z. určil pre dokazovanie prísnejšie podmienky, je potrebné, aby ich platiteľ dodržal, pretože dôsledky iného postupu dopadajú na neho. Poukázal na znenie § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb., podľa ktorého je v daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena na daňovom subjekte. Faktúra musí preukazovať všetky znaky, vyžadované skutočnosti - objekt, subjekt i právnu skutočnosť. Ako dôkaz je použiteľná len vtedy, ak v nej uvedené údaje pravdivo odrážajú skutočnosť. Platiteľ dane ku kontrole žiadne doklady nepredložil a nepreukázal skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Neposkytol žiadne konkrétne informácie a dôkazy, ako aj vysvetlenia, ktoré by preukázali vecnú stránku faktúr, na základe ktorých bolo uplatňované odpočítanie dane v daňovom priznaní za predmetné zdaňovacie obdobie. Predložené faktúry nespĺňajú náležitosti faktúry v zmysle § 71 ods. 2 písm. f/ zák. č. 222/2004 Z.z., pretože v označení dodávky je fakturovaná dohodnutá odmena na základe mandátnej zmluvy bez bližšej špecifikácie, za akú službu boli predmetné faktúry vystavené (mandátna zmluva ku kontrole ani k odvolaniu nebola predložená), t.j. nie je možné preveriť predmet fakturácie. Takéto faktúry nemôžu byť daňovým dokladom, z ktorého si daňový subjekt môže odpočítať daň. Daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly svoje právo predkladať dôkazy nevyužil, hoci mal na to dostatočný časový priestor. K odvolacej námietke, že zo strany dodávateľa došlo k omylu pri označení dodávky, ktorá sa odvoláva na mandátnu zmluvu, uviedol, že daňový subjekt ak zistí nezrovnalosti medzi údajmi uvedenými na faktúre a skutočným obsahom zdaniteľného plnenia, je povinný takúto faktúru vrátiť vystaviteľovi na opravu a zjednať nápravu. Ak tak neurobil, ustálil údaje uvedené na faktúre a tieto sú potom pre všetky osoby brané ako záväzné. Preto správca dane správne vychádzal z údajov predložených daňovým subjektom. K žiadosti odvolateľa k vypočutiu a vyžiadaniu si účtovných dokladov od splnomocnenca k spoločnosti HOR-SK s.r.o. G. I. žalovaný uviedol, že ani to, že bol menovaný splnomocnený spoločnosťou HOR- SK, nemôže odstrániť vadu, ktorou trpia vystavené faktúry. Povinnosťou správcu dane nie je vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by daňový subjekt mohol uplatniť pri odpočítaní dane, ale je povinnosťou správcu dane tieto nároky prejednať, umožniť daňovému subjektu preukázať existenciu nároku dôkazmi a následne ich v rámci kontroly preveriť. Daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť tak, aby v akomkoľvek prípade mal dostatočné podklady na preukázanie nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Potom výpoveď splnomocnenca p. I. nemôže zvrátiť skutkový stav tohto prípadu a nahradiť tak dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Tento splnomocnenec nemôže mať iné účtovné doklady týkajúce sa predmetnej veci ako doklady, ktoré predložil k daňovej kontrole daňový subjekt, na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane. Podľa § 71 ods. 2 písm. f/ zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení faktúra musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. V zmysle cit. zákonného ustanovenia je možné jednoznačne konštatovať, že pokiaľ správca dane ako aj žalovaný vyhodnotili žalobcom predložené faktúry tak, že nespĺňajú náležitosti stanovené zákonom, pretože v označení dodávky je fakturovaná dohodnutá odmena na základe mandátnej zmluvy bez bližšej špecifikácie, za akú službu boli predmetné faktúry vystavené, urobili tak v súlade s obsahom týchto listín. Ich záver, že takto vystavené faktúry nemajú povahu daňového dokladu, z ktorého si daňový subjekt môže uplatniť odpočítanie dane, je výsledkom logického uvažovania a vychádza zo zistených skutočností - obsahu predložených faktúr. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ cit. zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ toho istého zákona môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, čo sa v predmetnom prípade nestalo, a preto i krajský súd je toho názoru, že žalovaný správne postupoval, keď neuznal uplatnené odpočítanie dane. Je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že splnenie podmienok na uplatnenie podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie dane v zmysle § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. v platnom znení preukazuje daňový subjekt, t.j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Preukazuje teda skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Možno teda konštatovať, že daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené alebo nie, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry. Musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. V zmysle uvedeného je teda možné uzavrieť, že správca dane ako i odvolací správny orgán postupovali vo veci správne, a preto potom i napadnuté rozhodnutie je zákonné. Z obsahu žaloby žalobcu vyplýva, že tento chce prelomiť vyslovenú zásadu požiadavkou na doplnenie dokazovania a to o výsluchu splnomocnenca G. I.. Y. súd v súlade s názorom žalovaného konštatuje, že ani výsluch tohto svedka nemôže prelomiť nedostatok hmotnoprávnej podmienky preukázania opodstatnenosti nároku žalobcu, t.j. nedostatočný údaj vo faktúrach, ktorý spôsobuje ich nevieryhodnosť, a teda nespĺňajú podmienky daňového dokladu. Tak, ako uviedol žalovaný na prekonanie tohto nedostatku nestačí svedecká výpoveď splnomocnenca, pretože táto nemôže nahradiť nesplnenie podmienky cit. ust. § 71 ods. 2 písm. f/ zákona. Odkaz na mandátnu zmluvu, ktorá v konaní predložená nebola, je absolútne nedostačujúce na to, aby faktúra mohla byť považovaná za takýto daňový doklad. Keďže teda žalobca nepreukázal existenciu zdaniteľného plnenia hodnoverným spôsobom, nepredložil príslušné doklady potvrdzujúce jeho tvrdenia, navrhované doplnenie dokazovania nemôže vo veci priniesť iný výsledok, nemohol krajský súd inak, než považovať napadnuté rozhodnutie za zákonné a z toho dôvodu žalobu žalobcu za nedôvodnú. Súd k žalobou uplatnenému dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatočné odôvodnenie uvádza nasledovné: Rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v takom prípade, keď nie je odôvodnené vôbec, ďalej v takom prípade, keď neobsahuje skutočnosti, na základe ktorých správny orgán dospel k rozhodnutiu. To znamená, že nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je práve založená na nedostatku skutkových zistení. Môže ísť aj o prípad, že rozhodnutie bolo založené na takých skutočnostiach, ktoré boli zistené v rozpore so zákonom alebo na takých skutočnostiach, ktoré nevyplývajú z obsahu spisu alebo vôbec neboli v konaní zisťované, alebo ak nie je z odôvodnenia zrejmé, z akých dôkazov boli dané skutočnosti zistené a či vôbec nejaké dôkazy boli vykonané. Nezrozumiteľnosť pre nedostatok dôvodov môže spôsobiť aj chýbajúce právne zhodnotenie zistených skutočností alebo nejednoznačnosť právnych záverov. Takéto chyby ale napadnuté rozhodnutie vzhľadom na obsah jeho odôvodnenia neobsahuje. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí podrobne zaoberal popisom zistených skutočností v priebehu daňovej kontroly, uviedol úvahu, ktorou zistené skutočnosti právne vyhodnotil a záver ku ktorému dospel a takisto sa vyrovnal so všetkými odvolacími námietkami proti dodatočnému platobnému výmeru. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho návrhom na vykonanie dôkazu výsluchom splnomocnenca p. I., nakoľko takéto tvrdenie je v rozpore s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keď žalovaný vo svojom rozhodnutí jednak uviedol, že v rámci daňovej kontroly žalobca iné dôkazy ako faktúry a pokladničné doklady nenavrhoval ani nepredkladal a tiež to, že daňovník je práve tým subjektom v daňovom konaní, ktorý je povinný preukázať existenciu nároku dôkazmi v rámci daňovej kontroly, a preto výpoveď splnomocnenca p. I. nemôže zvrátiť skutkový stav a nahradiť tak dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Táto osoba nemôže mať iné účtovné doklady, týkajúce sa predmetnej veci, ako doklady, ktoré boli daňovým subjektom predložené k daňovej kontrole a na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane. Samotný nesúhlas žalobcu s takýmto odôvodnením rozhodnutia správneho orgánu nestačí, lebo nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Keďže žalobca v konaní úspešný nebol, nebolo mu možné priznať náhradu trov konania v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p.. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poznámka: Rozhodnutie je podpísané v zastúpení predsedu senátu z dôvodu prerušeného výkonu jeho funkcie sudcu.