Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/110/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012201019 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6012201019.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobcu: J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX A., zastúpeného Advokátska kancelária LEGAL ADVISORS SK s.r.o., Klarinská 14, 811 03 Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1030502/24768/2011/Ne zo dňa 20. júla 2012 takto r o z h o d o l : Žalobu zamieta. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca žalobou podanou 05. septembra 2012 žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1030502/24768/2011/Ne zo dňa 20. júla 2012 a jeho postup v konaní, v ktorom zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) - platobný výmer na spotrebnú daň z liehu č. 16721/2011-5172 z 13. júna 2011. Predmetným platobným výmerom prvostupňový správny orgán určil v zmysle § 44 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) žalobcovi základ spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie 02. 03.2011 v množstve 5 litrov o objemovej koncentrácii 52,55 % alkoholu pri teplote 20 °C (hl.a.) a vyrubil mu spotrebnú daň z liehu za zdaňovacie obdobie 02.03. 2011 vo výške 28,40 Eur z toho dôvodu, že žalobca nevedel preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia spotrebiteľských balení liehu, ktoré sa u neho nachádzali a boli zistené pri kontrole (domovej prehliadke) vykonanej dňa 02. marca 2011. Žalobca v žalobe tvrdil, že rozhodnutím a postupom žalovaného v konaní, v ktorom šlo o preskúmanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, bol porušený zákon a žalobca bol ukrátený na svojich právach. Namietal, že rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu i žalovaného vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie žalovaného je v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a v konaní prvostupňového správneho orgánu i žalovaného bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca namietal záver žalovaného uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že žalobca v priebehu konania zmenil svoju výpoveď ohľadne spôsobu nadobudnutia liehu účelovo, pričom žalobcom tvrdený psychický stav, pod vplyvom ktorého mal zmeniť svoju výpoveď, ničím relevantným nepreukazuje. Poukázal na to, že výkon domovej prehliadky žalobcovi spôsobil šok a duševný otras, v dôsledku ktorých nebol spôsobilý riadne a hodnoverne zodpovedať otázky kladené správcom dane, bol pod psychickým tlakom a ak mal prvostupňový správny orgán, resp. žalovaný pochybnosť, mal túto skutočnosť bližšie skúmať. Žalobca ďalej namietal, že mal záujem pravdivo a vierohodne preukázať skutočný spôsob nadobudnutia liehu a ako dôkazný prostriedok opakovane navrhol vykonať výsluch svojho brata L. S. na žalobcove tvrdenie, že lieh dostal od nebohého starého otca pred 13 rokmi ako dar. Prvostupňový správny orgán však navrhovaný dôkaz nevykonal, čím došlo k porušeniu základnej povinnosti správneho orgánu umožniť žalobcovi uplatniť dôkaznú povinnosť spôsobom upraveným v zákone (§ 2 ods. 1, 3 a § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.). Až po vykonaní navrhnutého dôkazného prostriedku bol prvostupňový správny orgán oprávnený hodnotiť dôkaz podľa vlastnej úvahy. Keďže prvostupňový správny orgán odmietol navrhnutý dôkaz (výsluch L. S.) vykonať, žalobca predložil v odvolacom konaní čestné prehlásenie svojho brata, ktoré žalovaný vyhodnotil ako neakceptovateľný dôkaz. Takýto záver je podľa žalobcu v rozpore s ustanoveniami zákona č. 511/1992 Zb. Žalobca ďalej namietal, že nie je z objektívneho hľadiska možné, aby žalobca preukázal nadobudnutie liehu starým otcom od tretej osoby, ani predložiť správcovi dane doklad vystavený konkrétnym liehovarníckym závodom na pestovateľské pálenie ovocia, keďže starý otec je mŕtvy. Žalobca sa napokon nestotožnil ani s názorom žalovaného, že v daňovom konaní dôkazné bremeno leží na daňovom subjekte. Žalobca navrhol vykonať dôkaz výsluchom svojho brata, avšak prvostupňový správny orgán tak nekonal, hoci mal tak urobiť bezodkladne po jeho navrhnutí. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaniach 7Sž 124/01 a 1Sž 131-137/1 zo dňa 01.03.2011 žalobca konštatoval, že objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemožno podsunúť iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Prvostupňový správny orgán mal ďalej podľa žalobcu na základe jeho tvrdenia o darovaní liehu starým otcom pred 13. rokmi, žiadať o stanovenie veku liehu, avšak neurobil tak, čím porušil § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. Navrhol preto rozhodnutie žalovaného zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Poukázal na to, že žalobca podanie žaloby odôvodnil tými istými námietkami, ako boli uplatnené v podanom odvolaní a tieto žalovaný považuje za skutkovo i právne nesprávne. Tvrdenie žalobcu, že pod vplyvom psychického tlaku uviedol neúplné informácie o spôsobe nadobudnutia liehu považuje za zavádzajúce, čo vyplýva zo spisu správneho orgánu. Poukázal na obsah zápisníc o miestnom zisťovaní. Zmenou svojej výpovede žalobca nedoplnil neúplné informácie o nadobudnutí liehu, ale skutkovo zmenil svoju predchádzajúcu výpoveď, čím si obe jeho výpovede vzájomne odporujú a túto výpoveď zmenil účelovo. Tvrdenie žalobcu o „psychickom tlaku“ nie je podložené a žalovaný ho posúdil ako zavádzajúce a účelové. Navyše žalobca podpísal Zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa 02.03.2011, ktorá je svojou podstatou prvotným a neopakovateľným právnym úkonom, po riadnom poučení, s jej obsahom súhlasil a nemal žiadne námietky. K námietke žalobcu o nevypočutí svedka (brata žalobcu) žalovaný navrhol, že v kontexte zmeny výpovede, ktorú mal navrhnutý svedok potvrdiť, vyhodnotil tohto svedka - brata žalobcu, ako výpoveď osoby blízkej, čím je výpovedná a dôkazná hodnota takejto svedeckej výpovede otázna. Postup prvostupňového správneho orgánu preto žalovaný vyhodnotil ako súladný so zákonom č. 511/1992 Zb. (§ 2 ods. 3 a § 29 ods. 1). Žalovaný neakceptoval v odvolacom konaní ako relevantný dôkaz ani Čestné prehlásenie L. S. z 19.07.2011, pretože tento by nebol schopný objektívne a hodnoverne preukázať akúkoľvek skutočnosť. K tvrdeniu žalobcu, že predmetný lieh mal dostať od nebohého starého otca pred 13 rokmi ako dar, žalovaný poukázal na ustanovenie § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z., podľa ktorého každá fyzická osoba, u ktorej bol zistený správcom dane lieh, má povinnosť preukázať spôsob jeho nadobudnutia v opačnom prípade dochádza u takejto osoby dňom, kedy bol takýto lieh u nej zistený, k vzniku daňovej povinnosti. Dôkazné bremeno je pri preukazovaní pôvodu alebo spôsobu nadobudnutia liehu na daňovom subjekte, u ktorého bol lieh zistený. Držiteľ liehu (v tomto prípade žalobca) je povinný uviesť spôsob nadobudnutia liehu a na podporu vierohodnosti svojho tvrdenia je povinný predložiť správcovi dane dôkazy. Žalobca okrem navrhnutého svedka, ktorého svedeckú výpoveď žalovaný vyhodnotil vzhľadom na jeho blízky pomer k žalobcu i na účelovú zmenu výpovede žalobcom ako nevierohodnú, nepredložil žiadny relevantný a vierohodný dôkaz o legálnom pôvode liehu, t.j. že by bol vypálený legálne v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia a že z neho bola riadne odvedená spotrebná daň štátu. Túto skutočnosť by mohol žalobca preukázať príslušným dokladom vystaveným konkrétnym liehovarníckym závodom na pestovateľské pálenie ovocia. Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 105/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2011 sa preukázateľne zdaneným liehom na účely tohto zákona rozumie lieh, ktorého zdanenie je doložené dokladom potvrdzujúcim jeho nadobudnutie za cenu s daňou a dokladom potvrdzujúcim zaplatenie dane v cene liehu, napr. výpisom z účtu v banke, zahraničnej banke so sídlom v inom členskom štáte alebo pobočke zahraničnej banky, výdavkovým pokladničným dokladom, dokladom z registračnej pokladnice alebo dokladom potvrdzujúcim zaplatenie dane colnému úradu. Žalovaný poukázal na to, že v daňovom konaní leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte (§ 12 ods. 2 zákona č. 105/2004 Z.z.). K námietke o porušení § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. prvostupňovým správnym orgánom - žalovaný uviedol, že objektívne zatiaľ nie je možné z odobratej vzorky akéhokoľvek liehu laboratórnou odbornou expertízou zistiť vek takéhoto liehu. Žalovaný mal za preukázané, že žalobca v daňovom konaní žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal pôvod alebo spôsob nadobudnutia u neho zisteného liehu, vzhľadom na čo mu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z. v spojení s ustanovením § 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z. vznikla daňová povinnosť, ktorú si žalobca v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 105/2004 Z.z. nesplnil, na základe čoho bol správca dane ex lege povinný vydať platobný výmer zo dňa 13.06.2011, ktorým bola žalobcovi vyrubená spotrebná daň z liehu za zdaňovacie obdobie 02.03. 2011 vo výške 28,40 Eur. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že dňa 02. marca 2011 vykonali colníci prvostupňového správneho orgánu v rámci súčinnostnej akcie spolu s vyšetrovateľom 3. inšpekčného oddelenia, Odboru inšpekčnej služby Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za prítomnosti ním poverených príslušníkov Policajného zboru SR a nestrannej tretej osoby domovú prehliadku v mieste trvalého pobytu žalobcu, ktorá bola nariadená na základe príkazu na domovú prehliadku č.p.: OSLC-V-2-1/2011 vydaného Okresným súdom Lučenec dňa 11.02.2011, z ktorej bola vyhotovená Zápisnica o miestnom zisťovaní v zmysle § 14 zákona č. 511/1992 Zb. č.j. 3094/2011-5191-INT zo dňa 02. marca 2011. Podľa uvedenej zápisnice bolo pri domovej prehliadke zistené, že v rodinnom dome žalobcu v zadnej časti domu sa v komore na zemi nachádzala v sklenenej nádobe o objeme 5 litrov bezfarebná číra kvapalina - pravdepodobne po domácky vyrobený destilát v celkovom objeme 5 litrov s obsahom alkoholu 48,8 % pri teplote 9,5 °C. Uvedené hodnoty boli zistené prostredníctvom certifikovaného laboratórneho meradla - laboratórny liehomer s teplomerom rozsah 44-70 % číslo certifikátu 242/321.7/04. Z vyššie uvedeného množstva liehu boli následne správcom dane na mieste odobraté tri vzorky s č. 5191-11-03/005, ktoré boli zaslané na posúdenie akreditovanému subjektu - Colnému laboratóriu Colného riaditeľstva SR Bratislava, pričom jedna vzorka bola odovzdaná žalobcovi. Žalobca pri miestnom zisťovaní do zápisnice uviedol, že nevie predložiť nadobúdacie doklady k zaistenému liehu a nevie uviesť, kto vyrobil uvedený lieh. Ďalej uviedol, že lieh ktorý bol žalobcovi zaistený pri domovej prehliadke dostal k meninám v mesiaci november 2010 od osoby, ktorú nebude menovať. Prvostupňový správny orgán Rozhodnutím o zabezpečení č. 7505/2011-5191 zo dňa 02.03.2001 rozhodol o zabezpečení predmetného liehu s odôvodnením, že žalobca počas domovej prehliadky nevedel preukázať v súlade so zákonom č. 105/2004 Z.z. pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u neho zisteného. Prvostupňový správny orgán výzvou sp. zn. 8471/2011-5172 zo dňa 15. marca 2011 vyzval žalobcu z dôvodu vzniku daňovej povinnosti na podanie daňového priznania, pričom uvedená výzva bola žalobcovi doručená dňa 30. marca 2011. Dňa 31.03.2011 sa žalobca osobne dostavil na colný úrad, kde do Zápisnice o podaní vysvetlenia zn. 4205/2011-5191-INT uviedol, že tie skutočnosti, ktoré uviedol do zápisnice v deň vykonania domovej prehliadky nie sú pravdivé, nakoľko bol pod psychickým tlakom a uviedol, že predmetný lieh mal dostať od nebohého starého otca pred 13. rokmi ako dar, ktorú skutočnosť mu môže dosvedčiť jeho brat L. S.. Žalobca napriek doručenej výzve prvostupňového správneho orgánu daňové priznania nepodal, a preto bol dňa 18.04.2011 prvostupňovým správnym orgánom vyhotovený Protokol o určení dane podľa pomôcok zn. 12184/2011-5172. Správny orgán súčasne listom č. 12189/2011-5172 zo dňa 18.04.2011, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 26.04.2011 vyzval žalobcu na vyjadrenie a prerokovanie protokolu o určení dane podľa pomôcok. Predmetný Protokol o určení dane podľa pomôcok zo dňa 18.04.2011 bol prerokovaný so žalobcom dňa 12.05.2011, ktorá skutočnosť vyplýva zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 14335/2011-5172. Zo zápisnice vyplýva, že žalobca opätovne zopakoval tvrdenie, že výpoveď uvedená v zápisnici o miestnom zisťovaní pri výkone domovej prehliadky dňa 02.03.2011 obsahuje nepravdivé údaje, nakoľko bol pod psychickým tlakom, pričom uvedenú číru kvapalinu dostal od nebohého starého otca pred 13. rokmi ako dar, ktorú skutočnosť mu môže dosvedčiť jeho brat L. S.. Žalobca uviedol, že sa necíti vinný a daň nie je ochotný uhradiť. Z výsledku odbornej expertízy colného laboratória zn. VOE-1815/11 zo dňa 05. mája 2011 vyplýva, že u odobratej vzorky sa jedná o číru, bezfarebnú kvapalinu s vôňou ovocného destilátu s obsahom alkoholu 52,55 %. Prvostupňový správny orgán predvolal žalobcu na ústne pojednávanie vo veci vyjadrenia sa k výsledkom odbornej expertízy, z ktorého bola spísaná Zápisnica č. 16502/2011-5172 zo dňa 09.06.2011. Zo zápisnice vyplýva, že žalobca bol oboznámený s výsledkom odbornej expertízy, ktorá mu bola odovzdaná a súčasne s obsahom Protokolu o určení dane podľa pomôcok z 18.04.2011. Žalobca na ústnom pojednávaní zotrval na výpovedi zo dňa 31.03.2011 a žiadal, aby bol vypočutý ako svedok jeho brat L. S.. Napokon uviedol, že sa necíti byť vinný, nie je ochotný uhradiť daň a žiadal, aby bolo konanie zastavené a uvedený lieh mu bol vrátený. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 13.06.2011 Platobný výmer č. 16721/2011-5172, ktorým v zmysle § 44 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. určil žalobcovi základ spotrebnej dane a vyrubil mu spotrebnú daň za zdaňovacie obdobie 02.03.2011 vo výške 28,40 Eur s odôvodnením, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z., keďže je daňovým dlžníkom v zmysle § 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z., pretože nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u neho zisteného. Proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že v deň vykonania domovej prehliadky dňa 02.03.2011, kedy v jeho dome bola nájdená bezfarebná číra kvapalina v celkovom objeme 5 litrov s obsahom vtedy nameranej hodnoty alkoholu 48,8 % pri teplote 9,5 °C vypovedal nepravdivo, pretože bol pod psychickým tlakom. Uvedený lieh dostal od nebohého starého otca pred 13. rokmi ako dar, čo mu môže dosvedčiť jeho brat L., ktorý však nebol správnym orgánom vypočutý. Namietal preto posúdenie a následné určenie povinnosti zaplatenia spotrebnej dane za uvedený lieh poukazujúc na výpoveď uvedenú v Zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 31.08.2011. Navrhol, aby bolo konanie zastavené a aby bol k veci vypočutý ako svedok jeho brat. Prvostupňový správny orgán vyzval s poukazom na § 46 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. žalobcu listom 18593/2011-5B zo dňa 08.07.2011 na doplnenie podania - odvolania. Žalobca podaním z 19.07.2011 doplnil odvolanie o údaje o nebohom starom otcovi s tým, že nemá vedomosť o tom, v ktorej pálenici bol lieh vypálený. Ďalej uviedol, že ide o dar od starého otca a citované ustanovenia zákonov uvedené v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu sa nevzťahujú na darované veci. Rozhodnutie preto považoval za nezákonné a nesprávne, žiadal konanie zastaviť a zaistený lieh žiadal vrátiť. K doplnku odvolania pripojil „Čestné prehlásenie“ podpísané L. S. (brat žalobcu) dňa 19.07.2011, v ktorom tento vyhlásil, že bol svedkom toho, ako t.č. nebohý starý otec T. F. pred 13. rokmi (presný dátum si nepamätá) daroval žalobcovi bezfarebnú číru kvapalinu o objeme 5 litrov. Žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil, pričom odvolacie námietky žalobcu považoval za právne irelevantné. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že domová prehliadka bola vykonaná na základe príkazu Okresného súdu v Lučenci z dôvodu zistených informácií v rámci operatívno-pátracej činnosti, podľa ktorých mal žalobca na výrobnom destilačnom zariadení lieh vo väčšom množstve príležitostne vyrábať a následne ho predávať osobám, ktoré osobne pozná a to hlavne kolegom v práci, rodinným príslušníkom a kamarátom. Poukázal na rozpor vo výpovediach samotného žalobcu, keď tento najskôr do zápisnice o miestnom zisťovaní uviedol, že nevie predložiť nadobúdacie doklady, nevie kto vyrobil uvedený lieh, pričom predmetný lieh mal dostať k meninám v mesiaci november 2010 od osoby, ktorú nechcel menovať. Uvedenú výpoveď neskôr do zápisnice vyhotovenej dňa 31.03.2011 z dôvodu psychického tlaku, ktorý mal byť na neho vyvíjaný pri miestnom zisťovaní, zmenil a svoju predchádzajúcu výpoveď označil za nepravdivú. Odvolací orgán vyhodnotil zmenu výpovede žalobcu ako účelovú, pretože to vyplýva z predloženého spisového materiálu. Žalobca psychický tlak, pod vplyvom ktorého mal zmeniť svoju výpoveď, podľa žalovaného ničím relevantným nepreukázal a neuvádza ani, akým spôsobom mal byť na neho vyvíjaný tak, že bol donútený pri svojej výpovedi do zápisnice dňa 02.03.2011 uviesť nepravdivé skutočnosti. Zmenu výpovede preto žalovaný posúdil ako zavádzajúcu a účelovú. Žalovaný poukázal na to, že zápisnica o miestnom zisťovaní z 02.03.2011 je svojou podstatou neopakovateľným právnym úkonom, žalobca po riadnom poučení na znak súhlasu s obsahom zápisnice túto podpísal, nevzniesol proti nej žiadne námietky, ani návrhy, čo potvrdil svojím podpisom. V kontexte zmeny výpovede žalobcu bol žalobcom navrhnutý jediný svedok L. S., brat žalobcu, ktorý mal potvrdiť darovanie predmetných 5 litrov liehu pred 13. rokmi ich nebohým starým otcom, ako výpoveď osoby blízkej - v súrodeneckom príbuzenskom vzťahu, čím je podľa žalovaného výpovedná dôkazná hodnota takejto svedeckej výpovede otázna, neakceptovateľná a takýto dôkaz nepovažoval za potrebné vykonať s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 3 a § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. Argumentoval, že je na správnom orgáne, ktorý je oprávnený rozhodnúť o tom, ktoré navrhnuté dôkazy netreba vykonať a to najmä v tom prípade, keď sú vzhľadom na okolnosti daného prípadu pre svoju spornosť nespôsobilé na preukázanie akejkoľvek skutočnosti, pričom ich prípadné vykonanie by bolo nadbytočné. Z uvedených dôvodov žalovaný žalobcom v odvolacom konaní predložené čestné prehlásenie jeho brata L. S. neakceptoval ako relevantný dôkazný prostriedok. K tvrdeniu žalobcu o nadobudnutí predmetného liehu od nebohého starého otca pred 13. rokmi ako dar, pričom žalobca nemá vedomosť o tom, v ktorej pálenici mohol byť uvedený lieh vypálený, žalovaný poukázal na ust.§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z., ktorý upravuje vznik daňovej povinnosti, v zmysle ktorého dôkazné bremeno pri preukazovaní pôvodu alebo spôsobu nadobudnutia liehu nesie subjekt, u ktorého bol lieh správcom dane zistený. Držiteľ liehu (v tomto prípade žalobca) je povinný uviesť spôsob nadobudnutia liehu a na podporu vierohodnosti svojho tvrdenia je povinný predložiť správcovi dane dôkazy. Žalobca okrem navrhnutého svedka, ktorého svedecká výpoveď by bola vzhľadom na okolnosti prípadu a jeho blízky príbuzenský pomer k žalobcovi nevierohodná, nepredložil žiadny relevantný a vierohodný dôkaz o legálnom pôvode predmetného liehu, t.j. o tom, že by tento lieh bol vypálený legálne v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia a že z neho bola odvedená spotrebná daň štátu. Dôkazom o legálnom nadobudnutí liehu by bol doklad vystavený konkrétnym liehovarníckym závodom, pričom žalovaný poukázal na ust. § 15 ods. 4 zákona č. 105/2004 Z.z.. Žalovaný na základe zisteného skutkového stavu považoval za preukázané, že žalobca v daňovom konaní žiadnym relevantným dokladom nepreukázal pôvod alebo spôsob nadobudnutia u neho zisteného liehu, preto mu vznikla podľa § 12 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z. daňová povinnosť, ktorú si žalobca v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 105/2004 Z.z. nesplnil, na základe čoho bol colný úrad ako prvostupňový správny orgán zo zákona povinný vydať odvolaním napadnutý platobný výmer, ktorým bola žalobcovi vyrubená spotrebná daň z liehu za zdaňovacie obdobie 02.03.2011 vo výške 28,40 Eur. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. rozhoduje súd o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov v prípadoch (§ 247 ods. 1 O.s.p.), v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal jeho zákonnosť, pričom súd posúdi i zákonnosť prv urobené správneho rozhodnutia a postupu. Podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z. v znení z.č. 256/2011 Z.z. úč. do 31.12.2011 daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia liehu, ktorý sa nachádza alebo ktorý sa nachádzal u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak táto právnická osoba alebo fyzická osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu v súlade s týmto zákonom, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako s vlastným, Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 105/2004 Z.z. za deň zistenia skutočností podľa odseku 1 písm. d) a e) a odseku 2 písm. a) sa považuje deň, keď tieto skutočnosti zistil colný úrad. Podľa § 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z.. daňovým dlžníkom pri vzniku daňovej povinnosti podľa § 12 ods. 2 je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako s vlastným, Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 105/2004 Z.z. daňový dlžník neuvedený v odseku 2 je povinný podať colnému úradu daňové priznanie najneskôr do troch pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 105/2004 Z.z. preukázateľne zdaneným liehom na účely tohto zákona je lieh, ktorého zdanenie je doložené dokladom potvrdzujúcim jeho nadobudnutie za cenu s daňou a dokladom potvrdzujúcim zaplatenie dane v cene liehu, napríklad výpisom z účtu v banke, zahraničnej banke so sídlom v inom členskom štáte alebo pobočke zahraničnej banky (ďalej len "banka"), výdavkovým pokladničným dokladom, dokladom z registračnej pokladnice alebo dokladom potvrdzujúcim zaplatenie dane colnému úradu. Podľa § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 105/2004 Z.z., ktorý upravuje zdaňovanie liehu spotrebnou daňou na daňovom území, vyplývajú o.i. podmienky, za ktorých vzniká daňová povinnosť a definuje, kto je daňovým dlžníkom a aké má povinnosti. Z ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z. vyplýva, že daňová povinnosť vzniká dňom zistenia liehu, ktorý sa nachádza u fyzickej osoby, ak táto fyzická osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu v súlade s týmto zákonom, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nenakladá s liehom ako s vlastným, pričom za deň zistenia tejto skutočnosti (§ 12 ods. 2 písm. a)) sa považuje deň, keď tieto skutočnosti zistil colný úrad. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že colný úrad na základe vykonanej domovej prehliadky u žalobcu zistil, že sa u neho nachádza lieh, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia žalobca nevedel preukázať v súlade s týmto zákonom, vyzval žalobcu (daňového dlžníka v zmysle § 13 ods. 2 cit. zákona), aby s poukazom na § 14 ods. 3 cit. zákona podal daňové priznanie a zaplatil daň v zákonom stanovenej lehote. Žalobca daňové priznanie nepodal a spotrebnú daň nezaplatil. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že prvostupňový správny orgán u žalobcu zistil lieh (§ 4 cit. zákona), sporná bola skutočnosť, či žalobcovi vznikla daňová povinnosť v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z., t.j. či žalobca ako fyzická osoba preukázal pôvod a spôsob nadobudnutia liehu, ktorý sa u neho nachádzal v súlade s týmto zákonom. Z predložených listinných dôkazov a vyjadrení účastníkov konania súd zistil, že u žalobcu v jeho rodinnom dome bola pri domovej prehliadke nájdená v sklenenej nádobe v objeme 5 litrov bezfarebná číra kvapalina - pravdepodobne po domácky vyrobený destilát v celkovom objeme 5 litrov s obsahom alkoholu 48,8 % pri teplote 9,5 °C, pričom uvedené hodnoty boli zistené prostredníctvom certifikovaného laboratórneho meradla. Túto skutočnosť žalobca nenamietal. Rovnako nenamietal ani postup správneho orgánu, ktorý z nájdeného liehu odobral tri vzorky a tieto zaslal akreditovanému laboratóriu Colného riaditeľstva Slovenskej republiky za účelom zistenia zloženia objemovej koncentrácie alkoholu. Žalobca nenamietal napokon ani výsledky odbornej expertízy, z ktorej vyplýva, že obsah alkoholu v zistenom destiláte o objeme 5 litrov je 52,55 %, t.j. jedná sa o lieh v zmysle § 4 ods. 2 cit. zákona. Tieto skutočnosti súd považoval za nesporné. Žalobca v žalobe poukázal na vyhodnotenie otázky zmeny výpovede žalobcu žalovaným ako účelovej, keď žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že psychický tlak, pod vplyvom ktorého mal zmeniť svoju výpoveď žalobca ničím relevantným nepreukázal. Žalobca uviedol, že už samotný výkon domovej prehliadky, ako aj okolnosti, za ktorých sa konala, spôsobili žalobcovi šok a duševný otras, v dôsledku ktorého nebol spôsobilý riadne a hodnoverne odpoveď na otázky, ktoré mu boli kladené pri vykonávaní domovej prehliadky zo strany správcu dane. Pokiaľ mal však prvostupňový správny orgán pochybnosti o tom, že žalobca bol pod psychickým tlakom, mal podľa neho povinnosť uvedenú skutočnosť skúmať. Otázku psychicky zaťažujúcej situácie spôsobenej vykonávaním domovej prehliadky však nepreveroval a možnosť psychického tlaku bez relevantného dôkazu odmietol. Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správny orgán vyhodnotil zmenu výpovede žalobcu v súlade s vyššie uvedenými kritériami a to vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. Úvaha správneho orgánu je logická, nevybočuje z medzí logického uvažovania a samotná skutočnosť, že žalobca s výsledkom takejto úvahy nesúhlasí, nemôže spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výpovede žalobcu si skutkovo odporovali, správny orgán túto zmenu výpovede vyhodnotil s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, prihliadnuc k ostatným skutkovým zisteniam a súd sa s predmetnou úvahou správneho orgánu stotožnil. Navyše, pre posúdenie predmetného prípadu je relevantné, či a akými dôkazmi preukazoval žalobca pôvod a spôsob nadobudnutia zisteného liehu, pričom výpoveď žalobcu bola len jedným z dôkazov, ktoré správny orgán hodnotil. Pre unesenie dôkazného bremena žalobcu nepostačujú len jeho tvrdenia o pôvode a spôsobe nadobudnutia predmetného liehu (a to bez ohľadu na to, či lieh dostal od nemenovej osoby, alebo od starého otca), svoje tvrdenia musí aj preukázať, resp. doložiť relevantnými dôkazmi. Keďže žalobca v daňovom konaní žiadnym relevantným dokladom nepreukázal pôvod alebo spôsob nadobudnutia u neho zisteného liehu, postup správneho orgánu a rozhodnutie žalovaného, v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu súd vyhodnotil ako zákonný. K námietke žalobcu, že správne orgány nevykonali žalobcom navrhovaný dôkaz - výsluch L. S. - brata žalobca, čím došlo podľa žalobcu k porušeniu základnej povinnosti daňových orgánov umožniť daňovému subjektu - žalobcovi uplatnenie dôkaznej povinnosti spôsobom upraveným v zákone č. 511/1992 Zb., ako aj k námietke, že až po vykonaní navrhnutého dôkazu (výsluchu svedka) mohol správny orgán vyhodnotiť dôkaz podľa vlastnej úvahy, súd uvádza: Je možné prisvedčiť žalobcovi, že nevypočutie navrhnutého svedka by za určitých okolností mohlo znamenať porušenie zásad daňového konania a ustanovení zákona č. 511/1992 Zb., avšak len v prípade, ak by mohla výpoveď navrhnutého svedka preukázať skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, v tomto prípade skutočnosti preukazujúce spôsob alebo pôvod nadobudnutia zisteného liehu u žalobcu vo vzťahu k posúdeniu splnenia podmienok vzniku daňovej povinnosti. V zmysle § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2005 Z.z. má fyzická osoba (žalobca), u ktorej bol zistený lieh povinnosť preukázať spôsob alebo pôvod jeho nadobudnutia. Žalobca pri domovej prehliadke, ani v správnom konaní nepredložil správnym orgánom žiadne doklady osvedčujúce legálnosť nadobudnutého liehu a pôvodne tvrdil, že predmetný lieh dostal v mesiaci november 2010 k meninám od osoby, ktorú nechcel menovať. Následne výpoveď zmenil v tom zmysle, že predmetný lieh mal dostať od nebohého starého otca pred 13 rokmi ako dar, čo mu podľa jeho tvrdenia mohol dosvedčiť brat L. S., ktorého navrhol vypočuť ako svedka. Jediným dôkazom, ktorým žalobca preukazoval spôsob a pôvod nadobudnutia predmetného liehu bola teda navrhnutá svedecká výpoveď jeho brata. Okrem toho nepredložil, ani nenavrhol žiadny iný dôkaz, resp. relevantný dôkaz o pôvode liehu, resp. spôsobe jeho nadobudnutia. Je nesporné, že dôkazné bremeno pri preukazovaní vyššie uvedených skutočností nesie žalobca. Súd sa v tomto prípade stotožnil so záverom žalovaného, že predmetná svedecká výpoveď by bola vzhľadom na okolnosti prípadu a svedkov blízky príbuzenský pomer k žalobcovi nevierohodná a nepreukázala by legálnosť pôvodu predmetného liehu. Ani v prípade, ak by správne orgány navrhnutého svedka vypočuli, táto svedecká výpoveď by nebola spôsobilá nahradiť predloženie relevantného a vierohodného dôkazu o tom, že tento lieh bol vypálený legálne v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia, a že z neho bola odvedená spotrebná daň. Uvedenú skutočnosť by mohol žalobca preukázať len príslušným dokladom tak, ako to vyplýva z ust. § 15 ods. 4 zákona č. 105/2004 Z.z.. Žalovaný navyše v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil „čestné prehlásenie“ L. S. predložené žalobcom v odvolacom konaní, s ktorého hodnotením sa súd v zásade stotožňuje v tom zmysle, že z neho vyplýva len skutočnosť, že svedok je schopný dosvedčiť, že nejaký lieh bol za bližšie neurčených a nekonkretizovaných okolností darovaný žalobcovi pred 13. rokmi jeho t.č. už nebohým starým otcom. Ani prípadná svedecká výpoveď navrhnutého svedka by teda podľa názoru súdu nebola spôsobilá preukázať legálnosť pôvodu, resp. spôsobu nadobudnutia predmetného liehu žalobcom v súlade s ustanoveniami zákona č. 105/2004 Z.z... V zásade nie je relevantné, či žalobca nadobudol predmetný lieh od osoby, ktorú nechcel menovať (k meninám v novembri 2010), alebo od nebohého starého otca (pred 13. rokmi ako dar), ak žalobca nemá k dispozícii doklad, resp. nevie preukázať, ako tento lieh nadobudli uvedené osoby. Nevykonanie výsluchu svedka teda nie je takou vadou konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný napokon v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, z akých dôvodov navrhnutý dôkaz nevykonal, pričom úvaha správneho orgánu je logická a nevybočuje z medzí logického uvažovania. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný nevykonal dostatočne dokazovanie, keď pri odbornej expertíze nezisťoval vek liehu, súd uvádza, že žalobca sa s výsledkami odbornej expertízy oboznámil, túto skutočnosť nenamietal, nenamietal ju ani v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ani prípadné určenie „veku liehu“ (čo napokon v súčasnej dobe podľa vyjadrenia žalovaného ani nie je možné dostupnými metódami z odobratej vzorky zistiť) by nemohlo nahradiť relevantný dôkaz o pôvode a spôsobe nadobudnutia predmetného liehu v súlade so zákonom č. 105/2004 Z.z.. Keďže žalobca žiadnym relevantným dokladom nepreukázal pôvod alebo spôsob nadobudnutia zisteného liehu, vznikla mu daňová povinnosť v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z., s následnou povinnosťou v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 105/2004 Z.z. podania daňového priznania a zaplatenia dane. Pokiaľ žalobca túto povinnosť nesplnil, správne orgány postupovali v súlade so zákonom, ak žalobcovi vyrubili spotrebnú daň z liehu v zákonom stanovenej výške (samotnú výšku vyrubenej dane žalobca v konaní nenamietal) rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako i jemu predchádzajúceho konania a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z dôvodov uvedených v žalobe dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie a predchádzajúce správne konanie nie je z dôvodov uvedených v žalobe nezákonné, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal vo veci úspech, náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.