Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/114/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012201077 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6012201077.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej v právnej veci navrhovateľa: Okresná prokuratúra Žiar nad Hronom, Námestie Matice Slovenskej č.6, 965 01 Žiar nad Hronom proti odporcovi: Mesto Kremnica, Štefánikovo námestie 1/1, 967 01 Kremnica, zastúpeného JUDr. Antonom Vaským, advokátom, Štefánikovo námestie 16/6, 967 01 Kremnica o návrhu na vyslovenie nesúladu Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Kremnica č. 12/2011 o úprave podmienok predaja, podávania a požívania alkoholických nápojov na území Mesta Kremnica so zákonom takto r o z h o d o l : Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Kremnica č. 12/2011 o úprave podmienok predaja, podávania a požívania alkoholických nápojov na území Mesta Kremnica, schválené Uznesením Mestského zastupiteľstva Kremnica č. 235/2011 dňa 03.11.2011, ktoré nadobudlo účinnosť dňom 22.11.2011, nie je v súlade s § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, § 2 ods. 1, 4 a § 12 ods. 1 zákona č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzkovaní záchytných izieb a § 2 ods. 1, § 46 a § 48 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. o d ô v o d n e n i e : Návrhom doručeným súdu 17.10.2012 sa navrhovateľ postupom v zmysle § 250zfa O.s.p. domáhal, aby súd svojím rozhodnutím vyslovil, že Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Kremnica č. 12/2011 o úprave podmienok predaja, podávania a požívania alkoholických nápojov na území Mesta Kremnica (ďalej len „VZN“) je v nesúlade s § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“), s § 2 ods. 1, ods. 4, § 12 ods. 1 zákona č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 219/1996 Z.z.“) a s § 2 ods. 1, § 46 a § 48 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“ alebo „Zákon o priestupkoch“). Žalobcom tvrdený nezákonný stav vzniknutý vydaním napadnutého VZN sa nepodarilo odstrániť prostredníctvom protestu prokurátora zo dňa 30.04.2012 č.k. Pd/30/12-6 podľa § 22 ods. 1 písm. a) bod 2 a nasl. zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 153/2001 Z.z.“), keďže Mestské zastupiteľstvo (ďalej len „MsZ“) Mesta Kremnica na svojom zasadnutí konanom dňa 12.07.2012 Uznesením č. 139/1207 protestu prokurátora nevyhovelo. Navrhovateľ preto považoval za splnené podmienky na podanie návrhu v zmysle § 250zfa O.s.p.. Predmetné VZN považoval navrhovateľ za nezákonné z nasledovných dôvodov: Z VZN č. 12/2011 vyplýva, že Mesto Kremnica toto nariadenie vydalo podľa § 6a) zákona č. 369/1990 Zb., pričom obec (mesto) môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., ktoré nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Odporca v Článku 2 predmetného VZN upravil základné pojmy, pričom v ods. 2 citovaného článku určil, že za „verejne prístupné miesto na účely tohto VZN sa považuje každé miesto na území Mesta Kremnica, na ktoré je umožnený vstup bližšie neurčenému počtu osôb“. Súčasne príkladmo určil, ktoré konkrétne miesta sa považujú za verejne prístupné. V ods. 3 citovaného článku odporca uviedol, že „pohostinským spôsobom predaja sa na účely tohto VZN rozumie predaj alebo podávanie nalievaných alkoholických nápojov a umožnenie ich požívania v mieste predaja“. V Článku 3 ods. 1, 2 a 3 VZN odporca ďalej upravil obmedzujúce opatrenia a zákazy nasledovne: 1. Zakazuje sa predávať, podávať, alebo inak umožňovať požívanie alkoholických nápojov pohostinským spôsobom v predajniach potravín alebo v obdobných maloobchodných prevádzkach. 2. Na všetkých verejne prístupných miestach intravilánu Mesta Kremnice sa v dňoch pondelok až nedeľa v čase od 05,00 hodiny do 03,00 hodiny nasledujúceho dňa zakazuje podávať alebo požívať alkoholické nápoje, okrem kalendárnych dní 31.12. a 01.01. príslušného roku. 3. Primátor mesta môže v odôvodnených prípadoch, pri jednorazových akciách slovenského charakteru, rozhodnúť o ďalšom obmedzení alebo zákaze predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov v zariadeniach spoločného stravovania, v predajniach potravín, v bufetoch, v stánkoch a podobných zariadeniach. V Článku 4 ods. 1 písm. a), b) predmetného VZN odporca upravil osobitné ustanovenia, na ktoré sa obmedzujúce opatrenia a zákazy podľa Článku 3 ods. 2 nevzťahujú: a) verejne prístupné miesta, na ktorých užívanie za účelom poskytovania reštauračných alebo pohostinných služieb vydalo Mesto Kremnica povolenie alebo vydalo súhlas k predaju, podávaniu alebo požívaniu alkoholických nápojov, b) verejné kultúrne alebo športové podujatia organizované so súhlasom Mesta Kremnica, t.j. na ktorých organizácii sa Mesto Kremnica podieľa, organizuje ich alebo na ich organizovanie vydalo súhlas, a v ods. 2 písm. a) až c), ods. 3 a ods. 4 odporca upravil prípady, kedy môže primátor mesta k predaju, podávaniu alebo požívaniu alkoholických nápojov na verejne prístupných miestach vydať súhlas, alebo udeliť výnimku, ako aj to, akým spôsobom a kedy môže oprávnená osoba o takýto súhlas, alebo výnimku požiadať. Navrhovateľ poukázal na znenie ustanovenia § 2 ods. 4 zákona č. 219/1996 Z.z., ktoré poskytuje obci (mestu) priestor na vlastné rozhodnutie, ako si upraví a určí časové a priestorové obmedzenia alebo zákazy týkajúce sa predaja, podávania alebo používania alkoholických nápojov v určitých hodinách alebo dňoch na jeho území, pri zohľadnení konkrétnych potrieb pri zabezpečovaní verejného poriadku. Zákazy a obmedzenia však musia byť podľa navrhovateľa vymedzené tak, aby prijaté VZN nespôsobovalo stav interpretačnej a právnej neistoty, čo je v príkrom rozpore s princípmi právneho štátu. Z uvedeného navrhovateľ vyvodil, že odporca mohol predmetným VZN obmedziť, prípadne zakázať, vo svojom územnom obvode alebo jeho častiach predaj, podávanie alebo požívanie alkoholických nápojov v zariadeniach spoločného stravovania, v predajniach potravín alebo na iných verejne prístupných miestach, avšak len v určitých hodinách alebo dňoch. V Článku 3 ods. 1 VZN však odporca zakázal predávať, podávať alebo inak umožňovať požívanie alkoholických nápojov pohostinským spôsobom, ktorý určitým spôsobom špecifikoval v Článku 2 ods. 3 VZN, v predajniach potravín alebo v obdobných maloobchodných prevádzkach, pričom neuviedol žiadne časové obmedzenie a vlastne tým určil zákaz po celý rok, čo je v rozpore s ustanovením § 2 ods. 4 zákona č. 219/1996 Z.z.. VZN totiž týmto upravuje povinnosti všetkých osôb, t.j. aj právnických a fyzických osôb oprávnených na podnikanie, nad rámec tohto zákona, pretože tento mestu (obci) takúto právomoc dáva vo vzťahu k zariadeniam spoločného stravovania, k predajniam potravín alebo iným verejne prístupným miestam len v určitých hodinách alebo dňoch. Navrhovateľ považoval za nejasnú aj formuláciu „inak umožňovať požívanie alkoholických nápojov pohostinským spôsobom v obdobných maloobchodných prevádzkach“. V Článku 3 ods. 2 VZN odporca zakázal podávať alebo požívať (nie aj predávať) alkoholické nápoje na všetkých verejne prístupných miestach intravilánu Mesta Kremnica v dňoch pondelok až nedeľa v čase od 05,00 do 03,00 hodiny nasledujúceho dňa, pričom v Článku 2 ods. 2 VZN definoval „verejne prístupné miesto“. Takéto vymedzenie verejne prístupného miesta je podľa navrhovateľa neurčité a nejasné, pretože umožňuje rôzne formy výkladu, čo spôsobuje stav interpretačnej neistoty a to hlavne pre osoby, ktorým je tento zákaz určený, keďže nie je zrejmé, na ktoré miesta sa tento zákaz vzťahuje a to aj s poukazom na možný postih uvedených osôb v zmysle Článku 5 predmetného VZN. Z ustanovenia Článku 3 ods. 2, ods. 3 VZN podľa navrhovateľa tiež vyplýva, že tento zákaz sa vzťahuje na všetky dni v roku v čase od tretej hodiny do piatej hodiny nasledujúce dňa s výnimkou 31.12. a 01.01. príslušného roku, pričom primátor môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť o ďalších obmedzeniach alebo zákazoch v súvislosti s predajom, podávaním alebo požívaním alkoholických nápojov. V Článku 4 predmetného VZN zároveň odporca stanovil ďalšie výnimky zo zákazu požívania alkoholických nápojov upravené v Článku 3 ods. 2 VZN. Z uvedeného je podľa navrhovateľa zrejmé, že odporca vo VZN na jednej strane striktne zakázal v určenom čase a na vymedzených miestach predávať, podávať a požívať alkoholické nápoje, na druhej strane však zároveň stanovil prípady, miesta a dni, na ktoré sa tento zákaz nevzťahuje a tiež prípady, kedy je možnosť predávania, podávania alebo požívania alkoholických nápojov podmienená, alebo nad rámec ustanovení VZN obmedzená súhlasom primátora mesta. Ustanovenie § 2 ods. 4 zákona č. 219/1996 Z.z. však takúto právomoc mestu nepriznáva, pretože ak na niektorom verejne prístupnom mieste a v určitú dobu je predávanie, podávanie a používanie alkoholických nápojov zakázané, nemôže byť na niektorých vybraných miestach, vybraných podujatiach a vybraných dňoch legalizované súhlasom mesta alebo súhlasom primátora mesta, prípadne splnomocnením primátora mesta na udelenie jednorazovej výnimky. Navrhovateľ poukázal na § 4 ods. 3 písm. n) zákona č. 369/1990 Zb., podľa ktorého obec pri výkone samosprávy zabezpečuje verejný poriadok v obci; nariadením môže ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste. Platná úprava tak podľa navrhovateľa mestu neumožňuje, aby rozhodovalo individuálnym právnym aktom (súhlasom alebo rozhodnutím vydaným primátorom) o konkrétnom obmedzení alebo zákaze, prípadne o udelení výnimky pri jednorazových alebo krátkodobých akciách celomestského alebo iného charakteru tak, ako si to odporca upravil vo VZN. Z nariadenia navyše podľa navrhovateľa nie je zrejmé, akým spôsobom by mala byť verejnosť oboznámená s tým, na ktoré konkrétne prípady sa dodatočné zákazy alebo výnimky vzťahujú. Navrhovateľ ďalej poukázal na Článok 5 VZN upravujúci pokuty a sankcie za jeho porušenie. Citované ustanovenie je podľa navrhovateľa v rozpore s § 12 ods. 1 zákona č. 219/1996 Z.z.. Toto ustanovenie totiž podľa navrhovateľa neumožňuje obci (mestu) uložiť pokutu za porušenie ustanovení VZN prijatého podľa § 2 ods. 4 zákona č. 219/1996 Z.z., pretože dovoľuje uložiť len pokutu za porušenie zákazu, obmedzenia alebo povinností uvedených v § 2 ods. 1 písm. a), b) v § 2 ods. 2 a v § 3 tohto citovaného zákona. Podľa Článku 5 ods. 4 VZN fyzická osoba, ktorá poruší zákaz, obmedzenie alebo povinnosti vyplývajúce z tohto VZN, alebo zo zákona č. 219/1996 Z.z. sa dopúšťa priestupku podľa Zákona o priestupkoch. Navrhovateľ poukázal na to, že prejednávanie priestupkov, ktoré je aplikáciou právnych noriem, nie je možné stotožňovať s tvorbou práva. Mesto je oprávnené prejednať priestupky, avšak nemá oprávnenie tvoriť priestupkové právo, určovať aké konanie vo všeobecne záväznom nariadení je označené za priestupok. Povahu splnomocnenia na normotvornú činnosť v priestupkovom konaní má ustanovenie § 46 až § 48 Zákona o priestupkoch. Priestupkom proti poriadku v správe je porušenie aj iných povinností než uvedených v § 21 až 45 Zákona o priestupkoch, ak sú ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi vrátane všeobecne záväzných nariadení obcí a všeobecne záväzných vyhlášok miestnych orgánov štátnej správy, ak sa takýmto konaním sťaží plnenie úloh štátnej správy alebo obcí. Priestupkom proti verejnému poriadku podľa § 48 Zákona o priestupkoch je porušenie aj iných povinností než uvedených v § 47 Zákona o priestupkoch, ak sú stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi, vrátane všeobecne záväzných nariadení obcí a miest a všeobecne záväzných vyhlášok miestnych orgánov štátnej správy, ak sa takým konaním ohrozuje alebo naruší verejný poriadok. Za oba priestupky možno uložiť pokutu do 33,- Eur. Za konanie, ktoré možno postihnúť ako uvedené priestupky, možno vo VZN stanoviť len také konanie, ktorým sa neuplatňuje Ústavou Slovenskej republiky priznané základné právo alebo sloboda. Účelom Ústavou priznaného práva na súkromie je nielen poskytnúť ochranu tohto práva, ale aj zabrániť, aby štátne orgány a orgány územnej samosprávy nezasahovali do správania jednotlivca nad nevyhnutnú mieru a neprimerane nezasahovali do jeho práva na súkromie. Pri každom označení správania za priestupok (aj vo VZN) treba prihliadať na materiálnu stránku správania ako spoločensky nebezpečného, čo je vyjadrené v § 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch, podľa ktorého priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin. Z uvedeného navrhovateľ vyvodil, že odporca nemôže správanie v rozpore s VZN označiť za priestupok, pretože mu to zákon č. 219/1996 Z.z. neumožňuje, nakoľko nejde o konanie, ktoré je výslovne označené za priestupok v Zákone o priestupkoch, alebo v iných zákonoch a nejde ani o konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti. Požívanie alkoholických nápojov na určených verejných priestranstvách nemôže byť zakázaným konaním, ak občania nie sú na takéto miesta jednoznačne a viditeľne upozornení. Z ustanovenia § 2 zákona č. 219/1996 Z.z. v nadväznosti na celý obsah zákona je podľa navrhovateľa zrejmé, že jeho účelom nie je všeobecný zákaz požívania alkoholických nápojov, ale najmä ochrana pred zneužívaním alkoholických nápojov vymedzenými skupinami osôb, napríklad osobami mladšími ako 18 rokov, vodičmi, atď.. Účelom zákona teda nie je zamedziť dospelej osobe všeobecným zákazom používať alkoholické nápoje. Zákon zároveň neumožňuje obci (mestu) obmedzovať základné práva a slobody jednotlivcov nad nevyhnutnú mieru. Pokiaľ sa normotvornou činnosťou obce ukladajú povinnosti fyzickým osobám a právnických osobám, je aj originálna normotvorná pôsobnosť obce limitovaná Článkom 2 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého každý môže konať čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Tieto limity sa vzťahujú aj na normotvornú činnosť obcí (miest) vykonávanú podľa Článku 68 Ústavy Slovenskej republiky. Ak ide o realizáciu ústavného príkazu ukladať povinnosti zákonom alebo na základe zákona a v jeho medziach, nemôže byť vo VZN uložená nová povinnosť, ktorá neexistuje v zákone, lebo by došlo k porušeniu základných práv a slobôd vyplývajúcich z Článku 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 100/02). Aj keď obce (mestá) môžu podľa § 2 ods. 4 zákona č. 219/1996 Z.z. určiť miesto, čas a dobu zákazu predaja, podávania alebo používania alkoholických nápojov aj na verejne prístupných miestach, je potrebné postupovať striktne podľa platnej právnej úpravy tak, aby schválením VZN nekonali nad rámec ich normotvornej právomoci uvedenej v Článku 68 Ústavy Slovenskej republiky. Aj keď cieľom VZN Mesta Kremnica č. 12/2011 bola ochrana verejného poriadku a postih predovšetkým spoločensky neprispôsobivých občanov nadmerne používajúcich alkoholické nápoje, v prijatej podobe smeruje voči každému, kto na verejnom priestranstve územia Mesta Kremnica požije alkoholický nápoj bez ohľadu na ďalšie okolnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhovateľ žiadal, aby súd vyslovil že Všeobecné nariadenie Mesta Kremnica č. 12/2011 nie je v súlade s § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., s § 2 ods. 1, 4 a § 12 ods. 1 zákona č. 219/1996 Z.z. a § 2 ods. 1, § 46 a § 48 zákona č. 372/1990 Zb.. Zároveň s podaným návrhom podľa § 250zfa O.s.p. ods. 6 veta prvá O.s.p. navrhovateľ žiadal o dočasné pozastavenie účinnosti napadnutého všeobecne záväzného nariadenia, pretože jeho ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody osôb a to najmä právo na súkromie. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu z 30.11.2012 uviedol, že VZN č. 12/2011 bolo prijaté na zabezpečenie verejného poriadku v Meste Kremnica a je zamerané na potieranie konzumácie alkoholických nápojov na verejne prístupných miestach v intraviláne mesta. Úsilím odporcu je zabrániť spoločensky nežiaducemu javu akým je konzumácia alkoholických nápojov spravidla v skupinkách na verejne prístupných miestach v intraviláne mesta, najmä v parčíkoch, na lavičkách a podobne, pričom občania mesta sa dožadujú, aby takéto nežiaduce javy boli potierané. Predmetné VZN sa opiera aj o zákonné zmocnenie v § 2 ods. 4 zákona č. 219/1996 Z.z., nebolo však prijaté na ochranu pred zneužívaním alkoholických nápojov. Odporca považuje za ohrozenie a narušenie verejného poriadku v meste taký jav, ako je „družné skupinové popíjanie alkoholických nápojov na verejne prístupných miestach v intraviláne obce“. Poukázal na to, že už v roku 1995 MsZ Mesta Kremnica prijalo VZN č. 13/1995 o zákaze konzumovania alkoholických nápojov na verejných priestranstvách v Meste Kremnica s poukazom na § 4 ods. 3 písm. m) [(dnes písm. n)] a § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. a § 4 ods. 3 písm. a) vtedy platného zákona č. 46/1989 o ochrane pred alkoholizmom a inými toxikomániami. Toto VZN č. 13/1995 nebolo nikdy napadnuté protestom prokurátora a bolo platné a účinné až do prijatia VZN č. 12/2011, ktorým bolo zrušené. VZN č. 12/2011 nie je nariadením podľa § 6a zákona o obecnom zriadení, písmeno a) je v úvode VZN č. 12/2011 uvedené len administratívnym nedopatrením. Najvýznamnejšou časťou VZN č. 12/2011 je zákaz podávania alebo požívania alkoholických nápojov na všetkých verejne prístupných miestach intravilánu Mesta Kremnica v čase od 05,00 do 03,00 hod. nasledujúceho dňa. Mesto má praktické skúsenosti s týmto zákazom, pričom absolútne prevažná väčšina obyvateľov mesta takýto zákaz víta a podporuje a nepovažuje ho za obmedzovanie svojich práv, naopak, považuje ho za ochranu svojich práv. Porušovanie tohto zákazu sa v poslednom období vyskytuje len výnimočne. Uvedený zákaz je všeobecne rešpektovaný. Zákaz konzumovania alkoholických nápojov na verejne prístupných miestach intravilánu Mesta Kremnica tak, ako je zakotvený v Článku 3 ods. 2 predmetného VZN nevychádza z ustanovení zákona č. 219/1996 a nie je a priori zameraný na ochranu pred zneužívaním alkoholických nápojov. Tento zákaz je ustanovený na základe § 4 ods. 3 písm. n) zákona č. 369/1990 Zb. a je zameraný na dodržiavanie verejného poriadku v meste. V zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 3 písm. n) zákona č.369/1990 Zb. obec pri výkone samosprávy zabezpečuje verejný poriadok v obci; nariadením môže ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste. Podľa názoru odporcu konzumovanie alkoholu na verejne prístupných miestach intravilánu mesta je záležitosť verejného poriadku a nie je to záležitosť spadajúca do sféry pôsobnosti zákona č. 219/1996 Z.z.. Odporcovi nevadí, že niekto pije alkohol, ale vadí mu, že alkohol konzumuje na verejne prístupnom mieste pred očami širokej verejnosti, vrátane detí. Podľa názoru odporcu z ustanovenia § 4 ods. 3 písm. n) zákona č.369/1990 Zb. vyplýva pre mestá a obce možnosť normatívnym spôsobom vo forme všeobecných obmedzení a zákazov upraviť niektoré záležitosti týkajúce sa zabezpečenia verejného poriadku na svojom území, a to aj bez toho, že by k tomu mali osobitné zákonné splnomocnenie, keďže sa jedná o originálnu samosprávnu pôsobnosť obce. Do tejto sféry odporca zaraďuje aj obmedzenie alebo zákaz požívania alkoholických nápojov na verejne prístupných miestach vo svojich územných obvodoch, ak to obec považuje za potrebné. Obce síce nesú plnú zodpovednosť na zabezpečenie verejného poriadku na svojom území, avšak podľa výkladu navrhovateľa prakticky nemôžu na tomto úseku prijať žiadne všeobecne normatívne obmedzenia alebo zákaz bez osobitného zákonného splnomocnenia. Obciam sa tak prakticky upiera akákoľvek samostatná normatívna pôsobnosť na úseku zabezpečovania verejného poriadku v obci, často pri konštatovaní rozpornosti takejto úpravy s Ústavou, základnými právami a slobodami, prípadne zákonmi. Postačovala by teda len malá legislatívna úprava v zákone č. 219/1996 Z.z. v tom zmysle, že by obec mohla všeobecne záväzným nariadením obmedziť alebo zakázať požívanie alkoholických nápojov na verejných priestranstvách a iných verejne prístupných miestach v zastavanom území obce. K námietke navrhovateľa, že pojem „verejne prístupné miesto“ je neurčitý a nejasný a môže spôsobovať stav interpretačnej a právnej neistoty, keď občania nevedia, kedy sa nachádzajú na takomto mieste a kedy nie, odporca poukázal na definíciu verejne prístupného miesta v Článku 2 ods. 2 VZN. Odporca sa nestotožnil ani s názorom navrhovateľa, že ustanovenie Článku 5 ods. 2 VZN o ukladaní pokút právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie v časti, kde sa zakotvuje ukladanie pokút aj za porušenie tohto VZN je v rozpore s § 12 ods. 1 zákona č. 219/1996 Z.z.. Odporca má za to, že oprávnenie mesta na ukladanie týchto pokút aj za porušenie zákazov, obmedzení alebo povinností uvedených vo VZN č. 12/2011 (a to takých, ktoré nie sú zakotvené v zákone č. 219/1996 Z.z.) vyplýva z § 13 ods. 9 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb.. VZN č. 12/2011 bolo vydané v prvom rade na zabezpečenie verejného poriadku v Meste Kremnica, t.j. na plnenie úloh samosprávy. Ustanovenie Článku 5 ods. 2 VZN č. 12/2011 sa neopiera o § 12 ods. 1 zákona č. 219/1996 Z.z.., ale o § 13 ods. 9 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. v zmysle ktorého obec môže právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie uložiť pokutu do 6 638,- Eur, ak poruší všeobecne záväzné nariadenie. Podľa Článku 5 ods. 4 VZN č. 12/2011 fyzická osoba, ktorá poruší zákaz obmedzenia alebo povinnosť vyplývajúcu z tohto VZN alebo zo zákona č. 219/1996 Z.z. sa dopúšťa priestupku podľa zákona o priestupkoch. Odporca sa stotožnil s názorom navrhovateľa, že mesto nie je oprávnené označovať porušenie konkrétnych zákazov, obmedzení alebo povinností fyzickou osobou vyplývajúcich zo zákona č. 219/1996 Z.z. za priestupok. Viaceré takéto konania sú definované ako priestupok v zákone o priestupkoch. Nemožno vylúčiť, že pomocou aplikácie § 48 alebo § 46 Zákona o priestupkoch by bolo možné postihovať ako priestupok aj porušenie ďalších konkrétnych zákazov, obmedzení alebo povinností fyzickou osobou vyplývajúcich zo zákona č. 219/1996 Z.z., ak nie sú uvedené v konkrétnych skutkových podstatách priestupkov. VZN č. 12/2011 však obsahuje aj také zákazy a obmedzenia, ktoré nevyplývajú zo zákona č. 219/1996 (napr. zákaz podľa Článku 3 ods. 2 VZN), ale ide o zákazy, ktoré ustanovilo mesto pri výkone samosprávy, konkrétne za účelom zabezpečenia verejného poriadku v Meste Kremnica podľa § 4 ods. 3 písm. n) zákona č. 369/1990 Zb. a to formou všeobecne záväzného nariadenia podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.. Odporca má za to, že pri porušení takýchto zákazov vyplývajúcich z výkonu samosprávy má mesto oprávnenie tvoriť hmotné priestupkové právo, t.j. označiť takéto konanie vo VZN za priestupok. Porušenie zákazu podľa Článku 3 ods. 2 VZN č. 12/2011, ktorý bol zakotvený za účelom zabezpečenia verejného poriadku v Meste Kremnica, možno teda považovať za priestupok proti verejnému poriadku podľa § 48 Zákona o priestupkoch. Podmienkou však je, že porušením tohto zákazu došlo k narušeniu alebo ohrozeniu verejného poriadku v Meste Kremnica, čo je podľa názoru odporcu v týchto prípadoch splnené. Odporca napokon uviedol, že vzájomná interakcia medzi zabezpečovaním verejného poriadku a ochranou individuálnych práv a slobôd je veľmi citlivá sféra. Nedomnieva sa však, že ustanovením zákazu konzumovať alkoholické nápoje na verejne prístupných miestach v intraviláne Mesta Kremnica tak ako je zakotvený vo VZN č. 12/2011 odporca zasiahol do správania jednotlivca nad nevyhnutnú mieru a neprimerane zasiahol do jeho práva na súkromie. Má za to, že aj individuálne práva a slobody nie sú absolútne a majú svoje obmedzenia. Jedným z nich je nepochybne aj zabezpečovanie verejného poriadku. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246c ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. v konaní o nesúlade VZN všeobecne záväzného nariadenia obce so zákonom podľa § 250zfa O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého všeobecne záväzného nariadenia odporcu a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Zástupkyňa navrhovateľa sa na pojednávaní v celom rozsahu pridržiavala podaného návrhu a dôvodov v ňom uvedených a žiadala, aby súd vyslovil nesúlad VZN Mesta Kremnica č. 12/2011 o úprave podmienok predaja, podávania a požívania alkoholických nápojov na území Mesta Kremnica s ustanoveniami zákona, konkrétne § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, § 2 ods. 1, 4 a § 12 ods. 1 zákona č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzkach protialkoholických záchytných izieb, ako aj § 2 ods. 1, § 46 a § 48 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Zo samotného VZN vyplýva, že bolo vydané s poukazom na § 6a zákona č. 369/1990 Zb. a § 2 ods. 4 zákona č. 219/1996 Z.z., pričom odporcom v jeho vyjadrení k návrhu tvrdená skutočnosť, že VZN bolo prijaté s odkazom na § 4 ods. 3 písm. n) zákona č. 369/1990 Zb., z neho nevyplýva. Splnomocnený zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia, ktoré bolo doručené súdu a navrhuje, aby súd predmetný návrh zamietol. Predmetom preskúmania bolo posúdenie súladu Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Kremnica č. 12/2011 o úprave podmienok predaja, podávania a požívania alkoholických nápojov na území Mesta Kremnica schváleného Uznesením Mestského zastupiteľstva Kremnica č. 235/2011 dňa 03.11.2011, ktoré nadobudlo účinnosť dňom 22.11.2011, s ustanoveniami § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, § 2 ods. 1, 4 a § 12 ods. 1 zákona č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzkovaní záchytných izieb a § 2 ods. 1, § 46 a § 48 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Mestské zastupiteľstvo Mesta Kremnica na svojom zasadnutí konanom dňa 03.11.2011 schválilo Uznesením č. 235/2011 Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Kremnica č. 12/2011 o úprave podmienok predaja, podávania a požívania alkoholických nápojov na území Mesta Kremnica. Zo záhlavia VZN vyplýva, že bolo schválené s odvolaním sa na ust. § 6a zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a § 2 ods. 4 zák. č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení zák. č. 214/2009 Z. z. a nadobudlo účinnosť dňom 22.11.2011. Proti predmetnému VZN Mesta Kremnica č. 12/2011 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom dňa 30.04.2012 pod č. k. Pd 30/12-6 protest prokurátora podľa § 22 ods. 1 písm. a/ bod 2 a nasl. zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov z dôvodov popísaných v bode II. tohto žalobného návrhu. Mestské zastupiteľstvo Mesta Kremnica na svojom zasadnutí konanom dňa 12.07.2012 Uznesením č. 139/1207 protestu prokurátora nevyhovelo. Podľa § 244 O.s.p. ods. 1, 2 a 3 (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 246c ods. 1 pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa § 250zfa ods. 1 O.s.p., ak obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení na základe protestu prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie, môže prokurátor vo veciach územnej samosprávy podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom. 36a) Vo veciach pri plnení úloh štátnej správy môže prokurátor podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. 36b) Podľa § 250zfa ods. 6 O.s.p. súd môže uznesením na návrh prokurátora dočasne pozastaviť účinnosť všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, prípadne niektorého jeho ustanovenia, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Takéto uznesenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo vydané; inak dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, prípadne niektorého jeho ustanovenia zaniká nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu o veci samej. Podľa článku 2 Ústavy SR (1) Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. (2) Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. (3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Podľa článku 13 ods. 1, 2 Ústavy SR (1) Povinnosti možno ukladať a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. (2) Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Podľa článku 16 ods. 1 Ústavy SR (1) Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. (1) Obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 219/1996 Z.z. (1) Zakazuje sa a) predávať alebo podávať alkoholické nápoje alebo inak umožňovať ich požívanie 1. osobám mladším ako 18 rokov, 2. osobám zjavne ovplyvneným alkoholom, 3. v zdravotníckych zariadeniach s výnimkou kúpeľných liečební pre dospelých, 4. na zhromaždeniach 1) a verejných kultúrnych podujatiach 2) s výnimkou piva a vína, 5. na verejných kultúrnych podujatiach 2) určených pre osoby mladšie ako 18 rokov, b) podávať alkoholické nápoje alebo inak umožňovať ich bezprostredné požitie vodičom, c) vstupovať do priestorov a vozidiel verejnej dopravy osobám zjavne ovplyvneným alkoholom, ak ohrozujú alebo môžu ohroziť bezpečnosť alebo plynulosť dopravnej premávky alebo prepravy, verejný poriadok alebo vzbudzujú verejné pohoršenie. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 219/1996 Z.z. (2) Osoby maloleté do 15 rokov a mladistvé do 18 rokov nesmú požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky a sú povinné podrobiť sa orientačnej dychovej skúške alebo orientačnému vyšetreniu testovacím prístrojom na zistenie omamných alebo psychotropných látok. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 219/1996 Z.z. (3) Osoby maloleté do 15 rokov sa nesmú zdržiavať bez dozoru svojich zákonných zástupcov po 21.00 hodine na verejne prístupných miestach, v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 219/1996 Z.z. (4) Obce môžu vo svojich územných obvodoch alebo v určitých častiach svojho územného obvodu obmedziť alebo zakázať v určitých hodinách alebo dňoch predaj, podávanie alebo požívanie alkoholických nápojov v zariadeniach spoločného stravovania a v predajniach potravín. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 219/1996 Z.z. (1) Právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá porušila zákaz, obmedzenie alebo povinnosť uvedenú v § 2 ods. 1 písm. a) a b), v § 2 ods. 2 a v § 3, môže uložiť obec pokutu od 5 000 Sk do 200 000 Sk. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. (1) Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa § 46 zákona č. 372/1990 Zb. Priestupkom proti poriadku v správe je porušenie aj iných povinností než uvedených v § 21 až 45, ak sú ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi, vrátane všeobecne záväzných nariadení obcí a všeobecne záväzných vyhlášok miestnych orgánov štátnej správy, ak sa takýmto konaním sťaží plnenie úloh štátnej správy alebo obcí. Za tento priestupok možno uložiť pokutu do 33 eur. Podľa § 48 zákona č. 372/1990 Zb. Priestupkom proti verejnému poriadku je porušenie aj iných povinností než uvedených v § 47, ak sú ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi, vrátane všeobecne záväzných nariadení obcí a všeobecne záväzných vyhlášok miestnych orgánov štátnej správy, ak sa takým konaním ohrozí alebo naruší verejný poriadok. Za tento priestupok možno uložiť pokutu do 33 eur. Podľa článku 2 ods. 2 VZN Mesta Kremnica č. 12/2011 verejne prístupným miestom na účely tohto VZN je každé miesto na území Mesta Kremnica, na ktoré je umožnený vstup bližšie neurčitému počtu osôb. Sú to najmä: námestia, parky, chodníky, plochy mestskej zelene, parkoviská, odstavné plochy, mosty, schodiská, detské ihriská, letné terasy, areály škôl a školských zariadení, areály zdravotníckych zariadení, trhoviská, cintoríny a pietne miesta, priestory železničnej stanice, stanice a zastávky autobusovej dopravy, verejné WC a podobne. Podľa Článku 2 ods. 3 VZN Mesta Kremnica č. 12/2011 pod pojmom pohostinský spôsob predaja sa na účely tohto VZN rozumie predaj alebo podávanie nalievaných alkoholických nápojov a umožnenie ich používania v mieste predaja. Podľa Článku 3 ods. 1 VZN Mesta Kremnica č. 12/2011 zakazuje sa predávať, podávať alebo inak umožňovať požívanie alkoholických nápojov pohostinským spôsobom v predajniach potravín alebo v obdobných maloobchodných prevádzkach. Podľa Článku 3 ods. 2 VZN Mesta Kremnica č. 12/2011 na všetkých verejne prístupných mestách intravilánu Mesta Kremnice Kremnica sa v dňoch pondelok až nedeľa v čase od 05,00 do 03,00 hod. nasledujúceho dňa zakazuje podávať alebo požívať alkoholické nápoje, okrem kalendárnych dní 31.12. a 01.01. príslušného roku. Podľa Článku 3 ods. 3 VZN Mesta Kremnica č. 12/2011 primátor mesta môže v odôvodnených prípadoch, pri jednorázových akciách celomestského charakteru, rozhodnúť o ďalšom obmedzení alebo zákaze predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov v zariadeniach spoločného stravovania, v predajniach potravín, v bufetoch, v stánkoch a podobných zariadeniach. Podľa Článku 5 ods. 4 VZN Mesta Kremnica č. 12/2011 fyzická osoba, ktorá poruší zákaz, obmedzenie alebo povinnosť vyplývajúcu z tohto VZN alebo zo zákona č. 219/1996 Z.z. sa dopúšťa priestupku podľa Zákona o priestupkoch. Navrhovateľ v návrhu na preskúmanie predmetného VZN Mesta Kremnica namietal, že VZN nie je v súlade so zákonom - konkrétne s § 6 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb., § 2 ods. 1, 4, § 12 ods. 1 zák. č. 219/1996 Z.z. a § 2 ods. 1, § 46 a § 48 zák. č. 372/1990 Zb. z dôvodov podrobne uvedených v žalobe a na č.l. 2-6 tohto rozhodnutia, pričom súčasne tvrdil, že ďalšie uplatňovanie predmetného VZN môže ohroziť základné práva a slobody osôb, a to najmä právo na súkromie. V zmysle § 6 ods. 1 a 2 zák. č. 369/1990 Zb. môže obec vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia. Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže obec vydávať nariadenia len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Nariadenia obce nesmú byť v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami. Z toho vyplýva, že pri úprave právneho postavenia osôb zdržujúcich sa v regióne podliehajúcom pôsobnosti územnej samosprávy má orgán územnej samosprávy povinnosť rešpektovať právne postavenie osôb v tom rozsahu, v akom ho ustanovuje ústava a zákony, najmä nemôže obmedziť práva osôb priznané im ústavou alebo zákonom. Orgán územnej samosprávy je oprávnený ukladať všeobecne záväzným nariadením povinnosti osobám, avšak len pri zachovaní ich základných práv a slobôd a len za podmienok ustanovených ústavou a zákonom. VZN Mesta Kremnica č. 12/2011 v čl. 1 a 2 zakazuje predávať, podávať alebo inak umožňovať požívanie alkoholických nápojov pohostinským spôsobom v predajniach potravín alebo v obdobných maloobchodných prevádzkach (bez uvedenia časového obmedzenia) a zákaz podávať alebo požívať alkoholické nápoje na všetkých verejne prístupných miestach intravilánu Mesta Kremnica v dňoch pondelok až nedeľa v čase od 05,00 hod. do 03,00 hod. nasledujúceho dňa, okrem kalendárnych dní 31.12. a 01.01. príslušného roku. Predmetné nariadenie v čl. 2 vysvetľuje pojmy alkoholické nápoje, verejne prístupné miesto a pojem pohostinský spôsob predaja. V čl. 5 ods. 1 a 4 tohto nariadenia sa ustanovuje, že právnickým alebo fyzickým osobám oprávneným na podnikanie, ktoré porušili zákaz, obmedzenie alebo povinnosť uvedenú v tomto VZN alebo zák. č. 219/1996 Z.z. môže uložiť mesto pokutu od 165,- do 6638,- Eur a fyzická osoba, ktorá poruší zákaz, obmedzenie alebo povinnosť vyplývajúcu z tohto VZN alebo zo zák. č. 219/1996 Z.z. sa dopúšťa priestupku podľa Zákona o priestupkoch. Zo záhlavia predmetného VZN vyplýva, že Mesto Kremnica (MsZ Mesta Kremnica) vydalo predmetné nariadenie s poukazom na § 6a zák. č. 369/1990 Zb. a § 2 ods. 4 zák. č. 219/1996 Z.z.. Z cit. ust. zák. č. 219/1996 Z.z. vyplýva oprávnenie odporcu obmedziť alebo zakázať predaj, podávanie alebo požívanie alkoholických nápojov vo svojom územnom obvode alebo v určitých častiach svojho územného obvodu v zariadeniach spoločného stravovania, v predajniach potravín alebo na iných verejne prístupných miestach, avšak len v určitých hodinách alebo dňoch. Z obsahu predmetného VZN (čl. 3 ods. 1) však vyplýva zákaz predávať, podávať alebo inak umožňovať požívanie alkoholických nápojov pohostinským spôsobom (tento pojem je špecifikovaný v čl. 2 ods. 3 cit. VZN), pričom neuviedlo žiadne časové obmedzenie uvedeného zákazu. Z uvedeného vyplýva, že tento zákaz sa vzťahuje na každý deň a každú hodinu v príslušnom roku. Takto formulovaný zákaz je v rozpore so zákonným zmocnením upraveným v § 2 ods. 4 zák. č. 219/1996 Z.z.. Súd sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľa v návrhu, že takto formulovaný zákaz v čl. 3 ods. 1 predmetného VZN upravuje povinnosti všetkých osôb, t. j. právnických i fyzických osôb oprávnených na podnikanie nad rámec zák. č. 219/1996 Z.z., pretože cit. ust. § 2 ods. 4 takúto právomoc udeľuje mestu vo vzťahu k zariadeniam spoločného stravovania, k predajniam potravín alebo iným verejne prístupným miestam len za podmienky, že takýto zákaz bude stanovený len v určitých hodinách alebo dňoch. Zákaz predávať, podávať alebo inak umožňovať požívanie alkoholických nápojov všetkým subjektom tak, ako je upravený v čl. 2 ods. 1 VZN je súčasne v rozpore s ust. § 2 ods. 1 zák. č. 219/1996 Zb., v zmysle ktorého sa zakazuje predávať alebo podávať alkoholické nápoje alebo inak umožňovať ich požívanie len určitým osobám, resp. určitým skupinám osôb na miestach, resp. pri podujatiach uvedených v § 2 ods. 1 cit. zákona, keďže účelom cit. ustanovenia nie je všeobecný zákaz predaja alebo požívania alkoholických nápojov. Z obsahu čl. 3 ods. 2 VZN č. 12/2011 ďalej vyplýva zákaz podávania alebo požívania alkoholických nápojov na všetkých verejných miestach intravilánu Mesta Kremnice v dňoch pondelok až nedeľa v čase od 05,00 hod. do 03,00 hod. nasledujúceho dňa, okrem kalendárnych dní 31.12. a 01.01. príslušného roku. V tomto prípade odporca zákaz časovo obmedzil (určil dni a hodiny, v ktorých je zakázané podávanie alebo požívanie alkoholických nápojov), pričom zákaz sa týka všetkých verejne prístupných miest intravilánu Mesta Kremnica. Odporca síce v čl. 2 ods. 2 predmetného VZN príkladmo definoval pojem „verejne prístupné miesto“, avšak súd zhodne s argumentáciou navrhovateľa považuje takéto vymedzenie pojmu „verejne prístupné miesto“ za neurčité a nepostačujúce. Také vymedzenie „ verejne prístupného miesta“, ako je uvedené v čl.2 ods.2 VZN nerozlišuje medzi verejne prístupnými miestami podľa charakteru ich vlastníctva. Povinnosť nepožívať alkoholické nápoje sa tak vzťahuje na verejne prístupné miesta všetkých vlastníkov a to bez jednoznačnej úpravy, ktorá by rešpektovala vlastníctvo iných fyzických alebo právnických osôb na území Mesta Kremnica. Takto formulovaným zákazom podľa názoru súdu odporca prekročil svoju právomoc vydávať takýto predpis v zmysle § 6 zák. č. 369/1990 Zb.. Povinnosti možno vlastníkom ukladať len na základe zákona a v medziach zákona a za podmienok ustanovených zákonom. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. II.ÚS 94/95, ktorý vyslovil, že takto vymedzený zákaz „požívať alkoholické nápoje na verejnom priestranstve nie je v súlade s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1, 2 a 4 a čl. 16 ods. 1 Ústavy SR“. Pokiaľ odporca vo VZN v čl. 3 ods. 3 a čl. 4 upravil oprávnenie primátora mesta v odôvodnených prípadoch, pri jednorazových akciách celomestského charakteru rozhodnúť o ďalšom obmedzení alebo zákaze predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov v zariadeniach spoločného stravovania, v predajniach potravín, v bufetoch, v stánkoch a podobných zariadeniach a zároveň stanovil výnimky, na ktorý sa zákaz stanovený v čl. 3 ods. 1 a 2 predmetného VZN nevzťahuje, resp. kedy je možnosť predávania, podávania alebo požívania alkoholických nápojov podmienená alebo obmedzená (nad rámec úpravy vo VZN), pričom stanovil prípady, v ktorých o takýchto výnimkách má právomoc rozhodnúť primátor mesta, súd zhodne s argumentáciou navrhovateľa v žalobe poukazuje na ust. § 4 ods. 3 písm. n/ zák. č. 369/1990 Zb., v zmysle ktorého obec pri výkone samosprávy zabezpečuje verejný poriadok v obci, pričom v nariadení môže ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste. Platná právna úprava tak neumožňuje, aby o konkrétnom obmedzení alebo zákaze (resp. o udelení výnimky z konkrétneho zákazu alebo obmedzenia) bolo rozhodnuté individuálnym právnym aktom starostu obce, alebo primátora mesta (viď aj ust. § 13 ods. 4 písm. e/ zák. č. 369/1990 Zb.). Navrhovateľ namietal, že ust. čl. 5 ods. 1 VZN o možnosti ukladania pokút právnickým alebo fyzickým osobám oprávneným na podnikanie za porušenie tohto VZN, resp. za porušenie zákazu, obmedzenia alebo povinnosti uvedenej v tomto VZN, a to vo výške od 165,- Eur do 6638,- Eur je v rozpore s § 12 ods. 1 zák. č. 219/1996 Z.z.. Súd stotožniac sa s argumentáciou navrhovateľa uvedenou v návrhu uvádza, že predmetné VZN prijaté na základe ustanovenia § 2 ods. 4 zák. č. 219/1996 Z.z. umožňuje obci (mestu) na základe splnomocnenia v § 12 ods. 5 zák. č. 219/1996 Z.z. uložiť pokutu vo výške od 165,- Eur do 6638,- Eur len subjektom uvedeným v § 12 ods. 1 cit. zákona, avšak len za porušenie zákazu, obmedzenia alebo povinnosti uvedenej v § 2 ods. 1 písm. a/ a b/, v § 2 ods. 2 a v § 3 cit. zákona, t.j. neumožňuje obci (mestu) ukladať pokuty v stanovenej výške za porušenie ustanovení VZN. Navrhovateľ napokon namietal nesúlad VZN s ustanoveniami zák. č. 372/1990 Zb. (konkrétne § 2 ods. 1, § 46 a § 48 cit. zákona). Podľa čl. 5 ods. 4 VZN fyzická osoba, ktorá poruší zákaz, obmedzenie alebo povinnosť vyplývajúcu z tohto VZN alebo zo zák. č. 219/1996 Z.z. sa dopúšťa priestupku podľa Zákona o priestupkoch. V zmysle § 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin. Z uvedeného vyplýva, že odporca nemôže správanie v rozpore s VZN označiť za priestupok, pretože takýto postup mu zák. č. 219/1996 Z.z. neumožňuje, nakoľko v takomto prípade nejde o konanie, ktoré je výslovne označené za priestupok v zákone o priestupkoch alebo v iných zákonoch a nejde ani o konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti. Požívanie alkoholických nápojov na verejných priestranstvách samo o sebe nemôže byť neprípustným, resp. zakázaným konaním, pretože nemá základ v žiadnej zákonnej úprave a zákon o priestupkoch, i keď splnomocňuje obce na vydanie VZN upravujúcich priestupok proti verejnému poriadku, neoprávňuje ich na ustanovenie povinností, ktoré by boli v rozpore so zachovaním určitého základného práva alebo slobody (napr. práva na súkromie). VZN v prípadoch, v ktorých orgány plnia úlohy štátnej správy, vydáva orgán územnej samosprávy pre potreby zabezpečenia úloh štátnej správy v regióne orgánu územnej samosprávy. VZN v prípadoch, v ktorých plnia úlohy štátnej správy, nemôžu orgány územnej samosprávy vydať z vlastnej vôle. Môžu ich vydať jedine na základe splnomocnenia obsiahnutého v zákone a v jeho medziach (§ 6 zák. č. 369/1990 Zb.). Prejednávanie priestupkov je činnosťou, v ktorej sa právne normy aplikujú. Aplikáciu práva nemožno stotožniť s tvorbou práva. Z oprávnenia aplikovať ustanovenia platnej právnej úpravy o priestupkoch nemožno odvodiť oprávnenie tvoriť priestupkové právo a určovať správanie, ktoré sa vo všeobecne záväznom právnom predpise označí za priestupok. Ustanovenia § 46 a § 48 Zákona o priestupkoch majú povahu splnomocnenia na normotvornú činnosť v priestupkovom práve. Prijate všeobecne záväzného nariadenia predpokladá, že úprava konania označeného za priestupok proti poriadku v správe (§ 46 Zákona o priestupkoch) bude obsahovať „porušenie aj iných povinností, než uvedených v § 21 - § 45, ak sa takýmto konaním sťaží splnenie úloh štátnej správy alebo obcí“, resp. že úprava konania označeného za priestupok proti verejnému poriadku podľa § 48 Zákona o priestupkoch bude obsahovať „porušenie iných povinností, než uvedených v § 47, ak sa takýmto konaním ohrozí alebo naruší verejný poriadok a bude vychádzať zo všeobecnej definície priestupku (§ 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch) ako zavineného konania, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem v spoločnosti chránený zákonom“. Pokiaľ sa v čl. 5 ods. 4 VZN za priestupok považuje „porušenie zákazu, obmedzenia alebo povinnosti vyplývajúcej z tohto VZN“ (t.j. zákazu, obmedzenia alebo povinnosti stanovenej v čl. 3 a 4 VZN), takto formulovaný „priestupok“ nemôže byť úpravou, ktorú predpokladá § 46, resp. § 48 Zákona o priestupkoch a na vydanie ktorej tento zákon obec (mesto) splnomocňuje. Predávanie a požívanie alkoholických nápojov vo všeobecnosti, resp. na verejne prístupných miestach nemôže byť spájané s domnienkou o prípadnej možnosti, že sa takýmto konaním ohrozí alebo naruší verejný poriadok, alebo sa takýmto konaním sťaží plnenie úloh štátnej správy alebo obcí. Takéto konanie samo o sebe nemôže byť neprípustným, resp. zakázaným konaním, pretože to nemá základ v žiadnej zákonnej úprave a Zákon o priestupkoch, i keď splnomocňuje obce, resp. mestá na vydanie všeobecne záväzných nariadení upravujúcich priestupok proti verejnému poriadku, resp. proti poriadku v správe, neoprávňuje ich na ustanovenie povinností, ktoré by boli v rozpore so zachovaním určitého základného práva alebo slobody (viď Nález Ústavného súdu SR II.ÚS 45/96). Z uvedeného vyplýva, že za konanie, ktoré je priestupkom, lebo sa ním ohrozí alebo naruší verejný poriadok, resp. sa sťaží plnenie úloh štátnej správy alebo obcí, môžu orgány územnej samosprávy vo všeobecne záväznom nariadení ustanoviť len také správanie, ktorým sa neuplatňuje ústavou priznané základné právo alebo sloboda. Normotvorná pôsobnosť obce (mesta) je limitovaná čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Pokiaľ odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že vydanie predmetného VZN vychádzalo z ust. § 4 ods. 3 písm. n/ zák. č. 369/1990 Zb., z ktorého vyplýva pre mestá a obce možnosť aj normatívnym spôsobom vo forme všeobecných obmedzení a zákazov upraviť niektoré záležitosti týkajúce sa zabezpečenia verejného poriadku na svojom území, a to aj bez toho, že by k tomu mali osobitné zákonné splnomocnenie, keďže sa jedná o originálnu samosprávnu pôsobnosť obce, pričom do tejto sféry odporca zaradil aj obmedzenie alebo zákaz požívania alkoholických nápojov na verejne prístupných miestach vo svojom územnom obvode, súd v tejto súvislosti poukazuje na Nález Ústavného súdu SR III.ÚS 100/02, v zmysle ktorého: „Podzákonné normatívne právne akty, vykonávacie predpisy, medzi ktoré bezpochyby patria aj všeobecne záväzné nariadenia vo veciach samosprávy podľa čl. 68 ústavy, musia rešpektovať ústavný princíp ukladania povinnosti uvedenej v čl. 13 ods. 1 písm. a/ ústavy, podľa ktorého povinnosti musia byť uložené vždy v medziach zákona (tiež v rámci alebo v rozsahu zákona). Pri realizácii ústavného princípu ukladania povinností zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach (a pri zachovaní základných práv a slobôd) pri vydávaní všeobecne záväzného nariadenia obecným zastupiteľstvom vo veciach samosprávy obce (čl. 48 ústavy) musia byť rešpektované pri ukladaní povinnosti tieto podmienky: a) vydaniu všeobecne záväzného nariadenia musí predchádzať výslovné splnomocnenie v zákone adresované obci a zároveň vymedzené pôsobnosťou vo veciach miestnej štátnej správy; b) povinnosti uložené všeobecne záväzným nariadením musia byť v rozsahu (v rámci alebo medziach), ktorý ustanovil zákon. Pokiaľ sú však úlohy miestnej štátnej správy upravené aj v podzákonných právnych aktoch, musia byť povinnosti uložené vo všeobecne záväzných nariadeniach v súlade aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy; c) ústavný imperatív vyjadrený v čl. 71 ods. 2 ústavy a požadujúci, aby všeobecne záväzné nariadenie (okrem splnomocnenia) bolo aj v medziach zákona, znamená, že adresát (fyzická alebo právnická osoba) nesmie mať stanovenú novú povinnosť, ktorú neukladá zákon, resp. ktorú nemožno zo zákona odvodiť.“ Keďže VZN Mesta Kremnica č. 12/2011 nie je v súlade s § 2 ods. 1, 4, § 12 ods. 1 zák. č. 219/1996 Z.z. a § 2 ods. 1, § 46 a § 48 zák. č. 372/1990 Zb., jeho vydanie nie je v súlade ani s § 6 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb., ktorý výslovne ustanovuje, že nariadenie obce nesmie odporovať zákonu. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáha vyslovenia nesúladu VZN Mesta Kremnica č. 12/2011 ustanoveniami so zákonom vyhovel a svojím rozhodnutím vyslovil, že medzi VZN Mesta Kremnica č. 12/2011 a ust. § 6 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb., § 2 ods. 1, 4 a § 12 ods. 1 zák. č. 219/1996 Z.z. a § 2 ods. 1, § 46 a § 48 zák. č. 372/1990 Zb. je nesúlad. O návrhu na dočasné pozastavenie účinnosti VZN Mesta Kremnica č. 12/2011 v zmysle § 250zfa ods. 6 veta prvá O.s.p. súd rozhodol samostatným Uznesením č.k. 24S/114/2012-36 zo dňa 09.08.2013. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.