Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/269/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012201113 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6012201113.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky Q. H. rod. T., nar. XX. J. XXXX, bytom E. C. A. č. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 15. augusta 2012 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 15. augusta 2012 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola pri konštatovanej 35%-nej miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú, v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala s poukazom na svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý je trvalý a zhoršujúci sa. Je prekážkou prijatia do pracovného pomeru. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní a predložila aktuálne pneumologické, echokardiografické a spirometrické nálezy. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Poukázala na vyslovený posudkový záver, ktorý bol náležite zdôvodnený s tým, že pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľky nie sú takého charakteru, aby navyšovali priznané percento jej zníženej pracovnej schopnosti. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O. s. p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a po doplnení dokazovania o lekársku správu posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne pracovisko v Prešove zo 17. septembra 2013 dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40%. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale mieru poklesu pracovnej schopnosti určenú pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 1,6,7,8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly VIII., odd. B, pol. 3, písm. c) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stredne ťažkú perzistujúcu astmu vyjadriť v rozpätí 30-50%. Konkrétne percento sa určí podľa stupňa zníženia funkcie pľúc, vplyvu na celkový stav organizmu a podľa vplyvu na iné orgány a systémy. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 1. januára 2010 žiadosťou z 1. júna 2012. Za účelom rozhodnutia o uvedenej žiadosti posudzoval zdravotný stav navrhovateľky posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Rožňave. V posudku z 2. augusta 2012 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z prepúšťacej správy z internej hospitalizácie z mája 2012, z hospitalizácie v OLÚ v Novom Smokovci z marca 2011, z opakovaných pľúcnych, endokrinologických, alergologických, hematologických, ORL vyšetrení a USG štítnej žľazy z priebehu rokov 2011 a 2012 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil stredne ťažkú perzistujúcu prieduškovú astmu v zmysle kapitoly VIII., odd. B, pol. 3, písm. c) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V posudku uviedol, že navrhovateľka je od roku 1996 dispenzarizovaná pre prieduškovú astmu, je v starostlivosti pľúcneho lekára, naposledy bola hospitalizovaná v OLÚ Nový Smokovec v marci 2011. V tom čase bola jej priedušková astma hodnotená ako stredne ťažká. Funkčné vyšetrenia pľúc v nasledujúcom období vykazovali ventilačnú poruchu ľahkého stupňa, preto jej priznal pokles pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Pridruženú alergickú nádchu nepovažoval za dôvod pre zvýšenie miery poklesu jej pracovnej schopnosti. Posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľkou a uvedené posúdenie jej zdravotného stavu sa stalo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity posudzoval jej zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Prešove. V posudku z 18. októbra 2012 zohľadnil okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky totožné odborné lekárske nálezy ako prvoposudzovateľ a dospel k rovnakému posudkovému záveru vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že funkčné vyšetrenia pľúc podľa prepúšťacej správy z hospitalizácie v OLÚ v Novom Smokovci z marca 2011 boli na úrovni ľahkého stupňa až normy, spirometrické vyšetrenie aj počas roka 2012 boli na úrovni ľahkej ventilačnej poruchy. Priedušková astma navrhovateľky je na alergickom podklade, je potrebné pravidelné liečenie antihistaminikami a bronchodilatanciami, kedy je dosiahnutá úplne kontrolovaná astma bez ventilačnej poruchy. Pri akútnom zápale horných dýchacích ciest sa prechodne zhoršil aj nález na pľúcach v zmysle piskotov. Uzavrel, že priznanie poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia je správne, pretože ventilačné pomery pri základnom ochorení sú len ľahkého stupňa poškodenia. K zmene posudkového stanoviska nedošlo ani po dodatočnom posudkovom vyhodnotení navrhovateľkou predloženej prepúšťacej správy zo sanatória C.. G. v Q. H. z júla 2013, či pneumoskríningu z júla 2013, ktoré nariadil krajský súd v rámci preskúmavacieho konania. Posudkový lekár v posudku zo 17.septembra 2013 uviedol, že v sanatóriu v Q. H. boli navrhovateľke vykonané všetky odborné vyšetrenia týkajúce sa ochorenia dýchacej sústavy. Naďalej bol zistený len ľahký stupeň ventilačnej poruchy reštrikčného typu, ktorá bola potvrdená aj po podaní liekov na rozšírenie priedušiek. Nebola u nej potvrdená obštrukcia, typická pre prieduškovú astmu. Diagnosticky bol stav uzavretý ako priedušková astma kontrolovaná liekmi kortikodependentná stredne ťažkého stupňa s ventilačnou poruchou ľahkého stupňa, bez narušenia acidobázickej rovnováhy, KP v norme. Pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľky, týkajúce sa štítnej žľazy, dyspeptické ťažkosti, vertebrogénny bolestivý syndróm, či dysfunkcia močového mechúra nedosahujú posudkovo významný stupeň závažnosti, preto neboli dôvodom na percentuálne zvýšenie miery poklesu jej pracovnej schopnosti. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. V nadväznosti na uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože predpokladom vzniku invalidity poistenca je zníženie jeho pracovnej schopnosti na zákonom vyžadovanú úroveň. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa platnej právnej úpravy výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Pri preukázaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľky považoval správne za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie stredne ťažkú perzistujúcu prieduškovú astmu, ktorá jej bola diagnostikovaná aj na vyššom odbornom pracovisku. Takto zistené ochorenie správne zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a vzhľadom na preukázaný stupeň zníženia funkcie pľúc správne vyjadril pokles jej pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia, čo vo svojom posudku náležite, logicky a presvedčivo zdôvodnil. Správne nevyužil možnosť navýšenia určeného percenta zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky aj pre ďalšie ochorenia ktorými trpí, pretože ani u jedného z nich nebol zistený taký stupeň závažnosti, ktorý by mal zákonom predpokladaný vplyv na jej pracovnú schopnosť. Jedným zo zákonných predpokladov pre priznanie invalidného dôchodku je invalidita poistenca, tzn. zníženie jeho pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40%. U navrhovateľky bola v dôsledku jej zdravotných ťažkostí konštatovaná 35%-ná miera jej zníženej pracovnej schopnosti, tzn., že jej invalidita nevznikla. V dôsledku vyššie uvedeného rozhodla odporkyňa napadnutým rozhodnutím vecne správne, keď navrhovateľke invalidný dôchodok nepriznala, pretože bez vzniku invalidity jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Náhradu trov konania súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná s poukazom na ust. § 250k ods. 1 O. s. p. a § 250l ods. 2 O. s. p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.