Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/125/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012201146 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6012201146.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobcu Július S., nar. XX XX. XXXX, W. 1, V. 01 P., zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Veselým, AK Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš proti žalovanému Obvodnému úradu Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov 1/ Ing. I. I., bytom Ľ. Z. XX, XXX XX P. a 2/ U.. E. I., bytom Ľ. Z. XX, XXX XX P., obaja zastúpení advokátkou Mgr. Viktóriou Hellenbart, so sídlom M. Rázusa 23, 984 01 Lučenec o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici č. KSUBB-2012-736/1136-1:OSŠS zo dňa 24. augusta 2012 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. KSUBB-2012 736/1136-1:OSŠS zo dňa 24. augusta 2012 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O. s. p. z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 703,49 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote dňa 31. 10. 2012 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie Krajského stavebného úradu, ktorého kompetencie dňom 1. januára 2013 prešli na základe zákona č. 345/2012 Z. z. na žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie proti rozhodnutiu Stavebného úradu Mesta Lučenec vydané po č. SP-1136/2012 zo dňa 21. mája 2012, ktorým mu bolo nariadené ako vlastníkovi nehnuteľnosti na pozemku parc. č. XXXX v k. ú. Lučenec uskutočniť nevyhnutné úpravy a to zamurovať vybúraný okenný otvor na štítovej stene na druhom nadzemnom podlaží objektu OD Erika na ul. T. G. Masaryka č. 18 (okno umiestnené smerom do podkrovného priestoru susednej stavby na pozemku parc. č. XXXX). V žalobe uviedol, že predchádzajúcim rozhodnutím č. SP 746/2011 zo dňa 29. 07. 2011 bolo konanie zastavené z dôvodu, že prvostupňový správny orgán zistil, že predmetné okno sa na objekte nachádzalo a bolo len dočasne zamurované, a preto sa nejedná o vybúranie nového okenného otvoru a teda sa nejedná o stavbu bez stavebného povolenia, resp. bez ohlásenia stavby. Toto rozhodnutie bolo na odvolanie ďalších účastníkov zrušené. Následne stavebný úrad rozhodol tak, že žalobcovi nariadil zamurovať vybúraný okenný otvor. Ďalej v žalobe uviedol dôvody odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. Namietol, že nemôže byť vo verejnom záujme, aby bolo zamurované okno, ktoré smeruje výlučne do dvora na súkromný pozemok a nie na verejné priestranstvo a záujem na odstránení okna majú iba vlastníci vedľajšej stavby. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia videl predovšetkým v tom, že rozhodnutie je nezrozumiteľné, a preto nezákonné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Vychádza zo stavu, ktorý nebolo možné zistiť. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia videl aj v tom, že nebol objektívne zistený skutkový stav, nakoľko predmetné okno existovalo ako pôvodné okno skôr, ako bola uskutočnená nelegálna stavba manželov Brusnických. Títo svojou nelegálnou stavbou prikryli predmetné okno a v súčasnej dobe je nefunkčné, pretože po jeho otvorení je bezprostredne pred týmto oknom vybudovaná stavba, ktorá v podstate znemožňuje používať takéto okno na tie účely, a to vetranie nebytových priestorov. Ako dôvod nezákonnosti uviedol nedostatočne zistený skutkový stav a to, že skutkový stav, na základe ktorého bolo zistené nebol zistiteľný a rozhodnutie nemá oporu v právnom poriadku. Žalovaný nezisťoval stav na mieste samom a nezaoberal sa rozhodnými skutočnosťami, ktoré boli potrebné na posúdenie veci samej. Rozhodol na základe čestného prehlásenia bez toho, aby bolo odborne posúdené, či išlo o vyhotovenie nového okna, alebo len vybúranie pôvodného okna, ktoré bolo dočasne z dôvodu vykonávanej prestavby prekryté. Nezákonnosť videl aj v tom, že mu bolo nariadené vo verejnom záujme zamurovať okno, ktoré bolo pôvodné a bolo len nahradené plastovým oknom a to na základe čestného vyhlásenia predchádzajúceho vlastníka vedľajšej nehnuteľnosti. V konaní nebolo vykonané žiadne dokazovanie na zistenie skutočnosti, či tam predtým v minulosti bolo okno alebo nie. Preto považoval napadnuté rozhodnutie za účelové a nezákonné. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia na základe odvolania žalobcu nenašiel dôvody na to, aby prvostupňové rozhodnutie zrušil. Preskúmaním stavebno- technického riešenia, užívania, verejného záujmu dospel stavebný úrad k záveru, že žalobca realizáciu vybúraním okna neohlásil stavebnému úradu, nepožiadal o zmenu stavby spojenú so zmenou užívania, zmenil pomery požiarnej bezpečnosti a ochrany majetku, preto bolo dôvodné postupovať podľa § 87 stavebného zákona a nariadiť nevyhnutné úpravy spočívajúce v povinnosti zamurovať predmetné okno. Z tohto pohľadu treba vykladať verejný záujem a námietka žalobcu ohľadne výkladu verejného záujmu neobstojí, pretože nie je dôvodná. Poukázal na znenie § 87 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona, ak stavba nezodpovedá základným požiadavkám stavby (§ 43d), a tým ohrozuje alebo obťažuje užívateľov alebo okolie stavby, stavebný úrad vo verejnom záujme nariadi vlastníkovi stavby uskutočniť nevyhnutne úpravy na stavbe alebo na stavebnom pozemku. Nariadené úpravy je vlastník povinný vykonať na vlastné náklady. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že dokazovanie bolo vykonané v náležitom rozsahu, čomu zodpovedá obsah správneho spisu. Navrhol, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že Mesto Lučenec ako stavebný úrad prvostupňovým rozhodnutím č. SP-1136/2012 zo dňa 21. mája 2012 nariadil žalobcov i podľa § 87 ods. 1 stavebného zákona vo verejnom záujme uskutočniť nevyhnutné úpravy a to zamurovať vybúraný okenný otvor na štítovej stene na druhom nadzemnom podlaží objektu OD Erika, ul. T. G. Masaryka č. 18 v Lučenci, pričom v rozhodnutí uviedol, že ide o okno umiestnené smerom do podkrovného priestoru susednej stavby na pozemku parc. č. XXXX a to v termíne do 15-tich dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že 2. 07. 2008 vykonal štátny stavebný dohľad a 6. 04. 2010 ho zopakoval. Na mieste zistil, že v zadnej časti na druhom nadzemnom podlaží je osadené otváravé okno. Podľa predloženej fotodokumentácie bolo zrealizované 31. 05. 2008, kedy na vedľajšiu stavbu prestavbu mäsiarne na obchodné účely bolo vydané rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5. mája 2008. Toto rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím nadriadeného správneho orgánu zo dňa 25. 06. 2008. Ďalej dôvodil tým, že vykonal dokazovanie čestným prehlásením Z. D., ktoré predložil U.. I. I.. Išlo o čestné prehlásenie osoby, ktorá bola predchádzajúcim vlastníkom vedľajšieho objektu, ktorý uviedol, že na druhom nadzemnom podlaží bolo orientované do vedľajšieho pozemku len jedno sklobetónové okno. Na žiadne ďalšie okno nedal súhlas a ani nebol účastníkom žiadneho stavebného konania, ktoré by sa týkalo umiestnenia ďalších okien na tomto podlaží. Ďalej rozhodnutie odôvodnil, že účastníkov oboznámil o tom, že postup bude závisieť od výsledku odvolacieho konania týkajúceho sa vedľajšej stavby prestavby mäsiarne na obchodné priestory. Následne na základe zistených skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku. Žalovaný, resp. jeho právny predchodca napadnutým rozhodnutím na základe odvolania žalobcu toto zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie a vzhľadom na obsah odvolania a vyjadrenia účastníkov konania musel porovnať predchádzajúce rozhodnutia, riešenie vybúrania okenného otvoru ako aj riešenie dodatočného povolenia stavby „prestavby mäsiarne na obchodné účely“, ktorú realizujú manželia I., ktorí sú vlastníkmi vedľajšej nehnuteľnosti. Ďalej dôvodil tým, že z dikcie stavebného zákona vyplýva, že vybúranie okenného otvoru, ktoré uskutočnil vlastník stavby O. S. bolo potrebné vopred ohlásiť stavebnému úradu. Tento to však neurobil, urobili to namiesto neho vlastníci vedľajšej stavby. Ďalej konštatoval, že prvostupňový správny orgán v predchádzajúcom konaní bezdôvodne spájal toto konanie s konaním o dodatočnom povolení nepovolenej stavby. Tým predĺžil konanie, avšak žalovaný zároveň konštatoval, že prvostupňový správny orgán mal dostatočne zistený a preukázaný skutkový a právny stav, pretože opakovane vykonával konania a posudzovania realizovaného stavu. Zistil, že vybúrané okno nie je možné dodatočne legalizovať a je prekážkou dokončenia vedľajšej stavby ako aj jej budúceho užívania, pričom opodstatnenosť okna v štítovej stene a teda v obchodnom priestore prevádzky obchodného domu Erika nebola nikdy preukázaná. Priestory v objekte obchodný dom Erika, ktoré sú vo vlastníctve O. S. ako aj priestory vedľajšej stavby manželov I. sú určené na obchodné využívanie, do ktorých má alebo bude mať vstup verejnosť. Stavebný úrad preto posudzuje stavebno-technické riešenie a užívanie s ohľadom na verejný záujem podľa príslušných ustanovení stavebného zákona a jeho vykonávacích vyhlášok a podľa osobitných predpisov vo vzťahu k zložkám životného prostredia, ochrany života a zdravia ľudí, požiarnej bezpečnosti a pamiatkovej ochrany s posúdením technického vybavenia, napojenia stavby na siete technického vybavenia a ochrany majetku. Vlastník stavby obchodný dom Erika realizáciu vybúrania okna neohlásil stavebnému úradu, nežiadal o zmenu stavby spojenú so zmenou jej užívania a svojvoľnou realizáciou okna zamedzil dokončenie vedľajšej stavby a zmenil pomery požiarnej bezpečnosti a ochrany majetku, čím spôsobil ohrozenie a obťažovanie užívateľov vedľajšej stavby. Preto bol namieste postup podľa § 87 stavebného zákona a nariadené opatrenie je vo verejnom záujme. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. (ďalej len „stavebného zákona“) ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 54 stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Podľa § 55 ods. 2, písm. c) stavebného zákona ohlásenie stavebnému úradu postačí pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti; Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. (ďalej len „Správny poriadok“) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahy pri použití správnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalobca si v žalobe uplatnil ako dôvod nezákonnosti nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ktorú videl v tom, že z rozhodnutia nie je zrejmé, z akých skutkových zistení toto rozhodnutie vychádza, nakoľko nemá oporu v tom skutkovom stave, ktorý zistiteľný je. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že toto obsahuje argumentáciu odvolateľa v správnom konaní, ďalej stanoviská a postoje ďalších účastníkov a následne stanovisko odvolacieho orgánu, z ktorého však nie je možné zistiť, na základe ktorých skutkových zistení považoval prvostupňové rozhodnutie za také, kedy boli naplnené podmienky na aplikáciu použitého ustanovenia § 87 zákona č. 50/1976 Zb., t.j. stavebného zákona. Stanovisko obsahuje tak, ako je opísané na čl. 4 tohto rozhodnutia konštatovanie o nesprávnosti spájania veci nedovoleného vybúrania okenného otvoru a dodatočného povolenia vedľajšej stavby. Ďalej tvrdenie, že stavebný úrad mal dostatočne zistený a preukázaný skutkový stav, pretože opakovane vykonával konania a posudzovania realizovaného stavu. Ďalej to, že okno je prekážkou dokončenia vedľajšej stavby. Predmetom konania ale bolo vyriešenie otázky neoprávneného zásahu do stavby žalobcom a to, či išlo o vybúranie okenného otvoru, na ktoré je potrebné ohlásenie, alebo išlo len opätovné sfunkčnenie dočasne prekrytého okenného otvoru. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne skutkové zistenia ohľadom rozhodujúcich skutočností. Rozhodnutie správneho orgánu v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku musí obsahovať také odôvodnenie, v ktorom správny orgán uvedie skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie a tiež uvedie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s námietkami účastníkov konania a ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalovaný sa týmto ustanovením správneho poriadku neriadil a svoje rozhodnutie neodôvodnil tak, aby odôvodnenie spĺňalo zákonom predpísané náležitosti. V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu zistiť a označiť zistené skutočnosti ako aj dôkazy, z ktorých tieto skutočnosti vyplývajú, a to či v danom prípade žalobca vykonal na svojej stavbe jej zmenu tým, že vybúral okenný otvor, alebo nešlo o žiadnu zmenu či úpravu stavby. Žalobca má právo v zmysle zásad správneho konania, aby sa mohol k podkladom rozhodnutia vyjadriť. Správny orgán vyhodnotí všetky dôkazy, ktoré vykonal hodnotiť bude každý vykonaný dôkaz jednotlivo, ako aj všetky vo vzájomnej súvislosti tak, aby bolo jednoznačné, že jeho skutkové závery logicky z týchto dôkazov vyplývajú. Je potrebné, aby v rozhodnutí uviedol všetky skutkové zistenia, ku ktorým dospel ako aj dôkazné prostriedky, z ktorých k nim dospel a akou úvahou sa pri hodnotení jednotlivých dôkazov spravoval. Na základe vyššie uvedeného súd podľa § 250j ods. 2, písm. d) O. s. p. napadnuté rozhodnutie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov spočívajúci v tom, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje skutkové zistenia ani dôkazné prostriedky, na základe ktorých žalovaný dospel k týmto skutkovým zisteniam a ani hodnotenie dôkazov a úvahu, ktorou sa pri ich hodnotení žalovaný spravoval. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania. Žalobcove trovy pozostávali z trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávalo z odmeny za tri úkony právnej pomoci a to príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby a účasť na pojednávaní pred súdom. Odmena za tieto tri úkony predstavovala spolu čiastku 384,48 Eur (2 x 127,16 Eur + 1 x 130,16 Eur). Ďalej trovy právneho zastúpenia pozostávali z cestovných výdavkov za cestu z Veľkého Krtíša do Banskej Bystrice a späť osobným motorovým vozidlom pri priemernej spotrebe 6,9 litra na 100km a cene za liter paliva 1,18 Eur a základnej sadzby náhrady za prejdený 1km 0,183 Eur, čo pri prejdených 160km predstavovalo čiastku 42,296 Eur. Ďalej cestovné náhrady spočívali z náhrady za stratu času stráveného cestou na súdne pojednávanie a späť, pričom sadzba za jednu polhodinu je 13,01 Eur a za 6 polhodín, ktoré boli strávené na ceste 78,06 Eur. Odmena advokáta + jeho cestovné výdavky spolu predstavovali čiastku 449,85 Eur, po zvýšení o daň z pridanej hodnoty 527,91 Eur. Žalobca si ďalej uplatnil právo na náhradu zaplateného súdneho poplatku 70.-Eur, trovy spolu 703,49 Eur. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.