Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/126/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012201147 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6012201147.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobcu H. Y., nar. XX. XX. XXXX, G. 1, XXX XX S., zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Veselým, AK, Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš proti žalovanému Obvodnému úradu Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov 1/ Z.. U. U., bytom Ľ. R. XX, XXX XX S. a 2/ Z.. Q. U., bytom Ľ. R. XX, XXX XX S. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici č. KSUBB-2012-816/1370-1:OŠSS zo dňa 3. septembra 2012 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote dňa 31. 10. 2012 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie Krajského stavebného úradu, pôsobnosť ktorého ku dňu 1. januára 2013 prešla zákonom č. 345/2012 Z. z. na žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia spisov a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a takisto v konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, že v správnom konaní nebolo sporné, že výlučným vlastníkom pozemku parc. č. 1700 v k. ú. S. a na ňom postavenej stavby súp. č. XXX, zapísaných na LV č. XXXX je žalobca a že vlastníkom nehnuteľností pozemku parc. č. 1695 v k. ú. S. a na ňom postavenej stavby súp. č. XXX - mäsiarstvo sú vo vlastníctve ďalších účastníkov. Ďalší účastníci zbúrali pôvodnú predajňu mäsiarstva okrem čelnej strany stavby a vybudovali novú stavbu, ktorá je postavená pri stene budovy v žalobcovom vlastníctve, kde sa stavby dotýkajú, pričom tak urobili bez rozhodnutia stavebného úradu. Napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené dodatočné povolenie predmetnej stavby. Poukázal na to, že rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby bolo v predchádzajúcom konaní na základe odvolaní žalobcu trikrát zrušené. Žalobca uviedol, že sa pridržiava svojich odvolacích dôvodov a to, že ďalší účastníci neuniesli dôkazné bremeno, aby preukázali, že majú vlastnícke právo k múru medzi pozemkami parc. č. 1695 a 1700, do ktorého je votknutý prefabrikovaný strop a to napriek tomu, že boli odkázaní na podanie žaloby na civilný súd a tak neurobili. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia videl v tom, že bol opakovane stavebným úradom nútený, aby opakoval námietky voči realizácii stavby, kde uviedol, že projektová dokumentácia nebola pre realizáciu stavby vypracovaná dostatočne a že bolo stavebníkmi zasiahnuté do žalobcovho vlastníckeho práva, čo by bolo zistiteľné vykonaním sond za účelom určenia, či bol stavebníkmi ukotvený strop do budovy žalobcu. Ďalej uviedol, že namieta skutočnosti, že by staršie murivo nezasahovalo do susednej stavby, pretože toto murivo nepatrí stavebníkom s tým, že nie je možné bez sond určiť, ako je stropný systém ukotvený a či je ukotvený do susednej budovy. Nebolo vyriešené vlastnícke právo k múru, pretože stavebníci nepreukázali žiadnym právoplatne relevantným dôkazom, alebo rozhodnutím súdu, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Podľa žalobcu dodatočnou legalizáciou stavby bolo zasiahnuté do jeho vlastníckych a užívateľských práv, pričom sa nemal možnosť žiadnym spôsobom brániť. Žalobca namietal záver stavebného úradu o tom, že stavebníci začali s vykonávaním stavebných prác odstraňovaním časti stavby, ktoré boli v zlom stavebno-technickom stave bez ohlásenia takejto činnosti stavebnému úradu. Podľa žalobcu nie je zrejmé, ako stavebný úrad dospel k záveru, že išlo zlý technický stav. Ďalej žalobca vytýkal stavebnému úradu, že sa nezaoberal tým, či dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Podľa žalobcu nebola v konaní preukázaná skutočnosť, že povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Vlastnícke právo iného je chránené Ústavou a jeho zachovanie je vo verejnom záujme. Žalobca ďalej tvrdil, že dodatočné povolenie stavby je v príkrom rozpore s jeho záujmami nerušene vlastniť majetok s tým, že skúmanie takéhoto stavu zo strany stavebného úradu nebolo dostatočné ani nebolo vykonané zákonným spôsobom. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť postupu správneho orgánu, keď správny orgán požadoval, aby opätovne po štvrtý krát uplatnil svoje námietky proti dodatočnému povoleniu stavby, čo je z jeho strany šikanózny výklad právnych predpisov. Potom absencia písomne podaných námietok nemôže byť vykladaná v neprospech žalobcu. Podľa žalobcu boli flagrantným spôsobom porušené právne predpisy zo strany stavebníkov. Nebol skúmaný verejný záujem z hľadiska tohto porušenia. Nebolo skúmané, či nešlo o neodstrániteľnú závadu vzniknutú pri uskutočňovaní stavby v tom zmysle, že došlo k zapusteniu nosníkov zo strany stavebníkov do žalobcovej stavby. Žalobca ďalej namietal, že stavebný úrad upustil od miestneho zisťovania napriek tomu, že podľa názoru žalobcu stavebnému úradu neboli dobre známe pomery staveniska a žiadosť stavebníkov neposkytovala dostatočný podklad pre posúdenie stavby. Navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že napadnuté rozhodnutie netrpí žiadnym z dôvodov nezákonnosti uvedených v žalobe. Napadnuté rozhodnutie je potvrdzujúcim, pretože správny orgán mal za to, že v predchádzajúcom priebehu konania, ktoré podrobne opísal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, dostatočne upriamil pozornosť na svoj právny názor, ktorý si stavebný úrad síce neosvojil okamžite, v dôsledku čoho bolo potrebné vec niekoľkokrát vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie, avšak posledné z jeho rozhodnutí bolo potrebné potvrdiť. Námietky žalobcu smerujúce k formálnej stránke veci boli napravené v priebehu konania, kedy sa vyriešila aj otázka sporného doručenia. Ďalšiu námietku žalobcu považuje žalovaný za tvrdenie majúce charakter občiansko-právnej námietky, vyplývajúcej z vlastníckeho práva k stavbe, resp. jej časti. V tomto smere poukázal na to, že v správnom konaní bol zachovaný postup podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona, kedy stavebný úrad odkázal účastníkov na súd, pričom v stanovenej lehote nebolo začatie takéhoto konania preukázané, a preto podľa § 137 ods. 3 stavebného zákona správny orgán vec riešil znaleckým dokazovaním. Nie je teda pravdou tvrdenie žalobcu, že by bol zvýhodnený niektorý z účastníkov konania. Z dôkaznej situácie boli vlastnícke práva zrejmé, nakoľko išlo o údaje zapísané na liste vlastníctva. Spornou otázkou v dôsledku námietok žalobcu bolo, kadiaľ prechádza hranica vlastníctva, ktorá sa nachádza a nachádzala v spoločnom múre - stene. Uvedeným postupom boli námietky žalobcu prejednané v súlade so zákonom a následne bolo rozhodnuté podľa zisteného skutkového stavu. Skutočnosť, či je stavba v rozpore s verejným záujmom, zisťuje stavebný úrad prostredníctvom vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov, ktorým zo zákona prináleží hájiť záujmy v jednotlivých oblastiach verejného života. Nie je pravdivé tvrdenie, že sa žalovaný touto otázkou nezaoberal, čo vyplýva jednoznačne z obsahu správneho spisu. Žalobca ani nepreukázal, v čom má spočívať jeho ujma na subjektívnych právach v dôsledku rozhodnutia žalovaného. Žalobca tvrdí, že bolo zasiahnuté do jeho vlastníckych práv, avšak takýto zásah nebol v priebehu celého konania zistený. Dodatočné povolenie stavby nezakladá v spojitosti s vlastníckym právom žalobcu žiadny nový stav, pretože aj predchádzajúca stavba vytvárala rovnaký rámec, ako je tomu teraz. Jedná sa o existujúcu zástavbu zo strany žalobcu, bezprostredne susediacu s dodatočne povoľovanou stavbou. Poukázal na to, že súd je viazaný zisteným skutkovým stavom a tento bol zisťovaný na základe znaleckého dokazovania. Podľa žalovaného bola žaloba nedôvodná, nakoľko zistený skutkový stav bol úplný a správny, a preto rozhodnutie netrpí žiadnym v žalobe uvedeným dôvodom nezákonnosti. Ďalší účastníci na pojednávaní uviedli, že považujú napadnuté rozhodnutie za správne a v súlade so zákonom. Nepovažujú za pravdivé žalobcove tvrdenie, že postavili nelegálnu stavbu, nakoľko bez stavebného povolenia vymenili len zhnité trámy, ktoré boli ohnuté a podopreté koľajnicou a vybrali podlahu. Následne dostali stavebné povolenie od stavebného úradu a celú stavbu postavili už na základe tohto stavebného povolenia a to od mája do júla 2008, kedy bolo krajským stavebným úradom zrušené. Nelegálne teda boli len tie dve činnosti výmena trámov a vybratie podlahy a ostatné všetko bolo vykonávané na základe právoplatného stavebného povolenia. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že Mesto Lučenec ako prvostupňový správny orgán stavebný úrad príslušný podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) rozhodnutím SP-2636/2012 zo dňa 8. júna 2012 rozhodol o dodatočnom povolení stavby „Prestavba mäsiarne na obchodné priestory“ ul. W.. E... J. XX, S., ktorá stavba pozostáva z prvého nadzemného podlažia predajňa, chodba, sklad, kancelária, WC-ženy, WC-muži, druhého nadzemného podlažia a to schodisko, obchodný priestor, kancelária, kotolňa, sklad, ďalej elektroinštalácia, sanitná inštalácia, plynoinštalácia na pozemku parc. č. 1695 v k. ú. S.. Ďalej určil podľa § 66 stavebného zákona podmienky pre dokončenie stavby pod bodmi 1 až 17. V odôvodnení rozhodnutia označil svoje predchádzajúce rozhodnutia v danej veci, ktorými opakovane dodatočne povolil predmetnú stavbu a rozhodnutia krajského stavebného úradu, ktorými boli tieto jeho prvostupňové rozhodnutia zrušené. Konštatoval, že 22. mája 2012 oznámil začatie dodatočného povolenia stavby a určil lehotu do 06. 06. 2012 na uplatnenie námietok, pričom neboli uplatnené žiadne námietky. Rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby odôvodnil tým, že postupoval na základe predloženého projektu skutočného vyhotovenia stavby, vypracovaného autorizovaným stavebným inžinierom Z.. H. S. a vypracovaným statickým posudkom č. 79/2010 vypracovaným autorizovaným stavebným inžinierom M. S.. V technickej správe skutočného vyhotovenia realizovania stavby vypracovanej Z.. S. sa konštatuje, že podkladom pre vypracovanie projektu skutočného prevedenia predmetnej stavby bola uskutočnená prehliadka a zameranie projektantom za účasti investora Z.. U. U. a bol predložený statický posudok vypracovaný Z.. S.. Ďalej, že údaje uvádzané v znaleckom posudku u tehlového muriva, ktoré je staršieho pôvodu a hrúbky 300mm zodpovedajú skutočnosti a nezasahujú do susednej stavby. Taktiež stropný systém je od dodávateľa BAU-INPEKT s.r.o., Štúrovo, ktorý je zabudovaný v súlade s pokynmi výrobcu a nezasahuje do susednej stavby. V statickom posudku č. 79/2010 vypracovanom Z.. S. sa konštatuje, že pri styku so susednou stavbou je tehlové murivo staršieho pôvodu, min. hrúbka muriva podľa výkresov ako aj podľa údajov investora je 300mm, materiál muriva je zdravá pálená tehla. Do muriva boli uložené aj pôvodné drevené trámy dreveného stropu. Ďalej poukázal na § 46 stavebného zákona, podľa ktorého projektant vykonáva projektovú činnosť a zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie podľa § 45 ods. 2. Projektant vypracovaného projektu stavby zodpovedá aj za jeho realizovateľnosť. Statický výpočet musí byť vypracovaný v takej forme, aby bol kontrolovateľný. Projektant je povinný prizvať na vypracovanie časti územno-plánovacích podkladov, návrhu územno- plánovacej dokumentácie alebo projektu stavby ďalších oprávnených projektantov, ak nie je oprávnený niektorú časť vypracovať sám. Žalovaný na základe odvolania žalobcu napadnutým rozhodnutím č. KSUBB-2012-816/1370-1:OŠSS zo dňa 3. septembra 2012 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán oznámil začatie konania o dodatočnom povolení stavby podľa § 88 ods. 1 v spojení s § 88a ods. 1 a podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona a upustil od ústneho prejednania. Súčasne stanovil aj dodržal zákonnú lehotu 7 pracovných dní pre možnosť uplatnenia námietok a pripomienok v konaní a tiež upozornil na to, že na námietky a pripomienky uplatnené po lehote nebude prihliadať. Informoval o možnosti nahliadnutia do podkladov rozhodnutia. Keďže v konaní neboli uplatnené žiadne námietky účastníkov konania, rozhodol o dodatočnom povolení stavby. Podľa žalovaného takýto postup stavebného úradu je plne v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a zákona o správnom konaní. Ďalej konštatoval, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie vychádza z posúdenia podkladov, ktoré predkladali stavebníci a ktoré boli doplnené v rámci konania. Vyplýva z nich, že stavebníci odstraňovali časti stavby bývalej mäsiarne bez stavebného povolenia a stavebný úrad tieto stavebné práce po vykonanej kontrole zastavil. V osobitnom konaní riešil nepovolenú stavebnú činnosť a uložil stavebníkom pokutu. Stavebníci požiadali o vydanie stavebného povolenia dňa 17.03.2008 a predložili podklady, na základe ktorých stavebný úrad oznámil konanie o dodatočnom povolení stavby. Odstraňovanie časti stavby nebolo vopred ohlásené stavebnému úradu a preto stavebný úrad konal o dodatočnom povolení stavby a rozhodnutie vydal 25.04.2008. Toto rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici dňa 25.06.2008 z dôvodu, že stavebný úrad nedoručil oznámenie konania žalobcovi v lehote 7 dní pred konaním a nespracoval zápisnicu v rozsahu, ako to ukladá správny poriadok a odvolanie žalobcu považoval za vznesené námietky. Neprejednal a neoboznámil žalobcu so stavbou a nereagoval na skutočnosti, ktoré uvádzali stavebníci. Ďalej popísal priebeh ďalšieho konania z ktorého vyplýva, že v priebehu konania bol spis postúpený jednak Okresnému súdu v Lučenci, jednak Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici, ako aj Ministerstvu stavebníctva, tiež Krajskému súdu v Banskej Bystrici, kde prebiehalo konanie o žalobe ďalších účastníkov na nezákonnosť zrušovacieho rozhodnutia žalovaného. Ďalej v odôvodnení popísal priebeh konania, kedy rozhodnutie v prvom stupni bolo vydané ešte trikrát, z toho dvakrát bolo zrušené žalovaným. V priebehu konania stavebný úrad nariadil znalecké dokazovanie rozhodnutím z 22.12.2010 na posúdenie občianskoprávnej námietky žalobcu na určenie hranice medzi nehnuteľnosťami a určenie parcely, na ktorej sa nachádza múr, do ktorého je votknutý nový prefabrikovaný strop dodatočne povolenej stavby. Dňa 28.06.2011 stavebný úrad označil znalecký posudok za nedostatočný a vyzval stavebníkov, aby predložili ďalší posudok, za ktorým účelom prerušil konanie na 90 dní. Následne, keďže nič nebolo predložené, 27.10.2011 tretíkrát rozhodol o dodatočnom povolení stavby. Toto rozhodnutie bolo opakovane znovu zrušené. Následne stavebný úrad znovu oznámil konanie o dodatočnom povolení stavby, doručil ho účastníkom a stanovil lehotu na podanie námietok. Ďalej v odôvodnení konštatoval, že stavebný úrad preskúmal všetky podklady rozhodnutia z hľadísk, ktoré sú určené stavebným zákonom a to či dokumentácia spĺňa požiadavky, týkajúce sa verejných záujmov ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a osobitným predpisom podľa vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Tiež či je dokončenie stavby zabezpečené oprávnenou osobou v zmysle § 45 ods. 2 písm. c) ods. 4 stavebného zákona a jej vybavenie potrebné na riadne užívanie a či stavbu posúdili dotknuté orgány štátnej správy, ktorých posúdenia sa vyžadujú podľa osobitných predpisov. Ďalej zosúladil stanoviská týchto orgánov a zisťoval, či nie sú neprimerane obmedzené alebo ohrozené práva a právom chránené záujmy účastníkov konania. Posudzoval aj podklady, ktorými mal byť zistený zásah do vlastníckych práv žalobcu, avšak tieto podklady takýto zásah nepotvrdili, i keď ho ani nevylúčili. Stavebníci v roku 2008 realizovali výmenu zhnitých trámov a tieto nahradili uložením nových trámov do káps pôvodných trámov. Žalobca už nemôže dosiahnuť navrátenie do predchádzajúceho stavu, pričom výmenou trámov realizáciou stavby na vedľajšej stavby nevznikli žiadne škody a ani neboli ohrozené alebo obmedzené práva a právom chránené záujmy účastníkov konania. V konaní neboli žiadne nové námietky podané a preto nebol dôvod na to, aby nebola predmetná stavba dodatočne povolená. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že v poradí prvé rozhodnutie stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby bolo zrušené aj preto, že žalobcovi nebola zachovaná lehota na podanie námietok. Z tohto dôvodu v ďalšom konaní stavebný úrad oznámil písomným oznámením dňa 21.10.2008 pod č. OSP-5273/2008 začatie nového konania o dodatočnom povolení stavby. V správnom spise sa nenachádzajú námietky proti dodatočnému povoleniu stavby, ktoré by boli podané na základe tohto oznámenia, ktorým bola odstránená procesná vada, ktorej sa správny orgán v predchádzajúcom konaní dopustil a ktorým bolo napravené a umožnené účastníkom konania, aby podali námietky v zákonom stanovenej lehote. Žalobca v odvolaní proti prvému rozhodnutiu uplatnil námietku, že realizáciou stavby v čase, keď išlo o nepovolenú stavbu bolo zasiahnuté do jeho vlastníckeho práva tým spôsobom, že pôvodná budova bola zbúraná a postavená bez stavebného povolenia a pri realizácii stavby boli zapustené stropné nosníky do žalobcovej steny a znefunkčnené jeho okno na prvom poschodí. Neskôr vo svojom stanovisku zo dňa 04.05.2011 tvrdil, že nehnuteľnosť ktorej je vlastníkom na pozemku parc. č. 1700 (k.ú. S.) bola postavená namiesto pôvodnej budovy neskôr ako bola postavená pôvodná stavba vo vlastníctve stavebníkov. Pri tejto prestavbe nebolo možné zbúrať aj múr, ktorý susedil s parcelou č. 1695, pretože by staticky narušil strop vedľajšej stavby, ktorý bol osadený do tohto múru a preto bol urobený zápis v pozemkovej knihe, že prestavbu musí zrealizovať tak, že nesmie porušiť práva vlastníka na parcele č. 1695. To podľa žalobcu je dôkazom toho, že múr do ktorého boli osadené pôvodné trámy patrí žalobcovi. Toým, že na parcele č. 1700 bola postavená nová stavba neznamená, že vlastníkom pôvodného múru nezostal žalobca. V danom prípade teda nejde o spoločný múr. Podľa § 88a stavebného zákona (zákon č. 50/1976 Zb.) (1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. (2) Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (3) Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo ( § 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší ( § 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. (4) V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. (5) Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (6) Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. (7) Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. (8) Podľa odsekov 1 až 7 sa postupuje aj pri neohlásenej jednoduchej stavbe alebo jej zmene, ak bola určená na ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. a). (9) S konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už dokončená, môže stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie. Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 stavebného zákona (1) Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. (2) Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. (3) Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne. Podľa § 62 stavebného zákona (1) V stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a); c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov. (2) Ak sa má stavba užívať ako prevádzkáreň, stavebný úrad skúma z hľadísk uvedených v odseku 1 písm. b) aj účinky budúcej prevádzky; technicko-ekonomickú úroveň projektu technologického zariadenia nepreskúmava. (3) Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. (4) Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. Podľa § 137 stavebného zákona (1) Stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci. (2) Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. (3) Stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci. (4) V konaní, pri ktorom stavebný úrad nariaďuje vo verejnom záujme opatrenia podľa tohto zákona, a ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, urobí si sám úsudok o námietke, pri ktorej nedošlo k dohode, a vo veci rozhodne. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, žalobca v žalobe opakuje svoju občianskoprávnu námietku, ktorú uplatnil v správnom konaní, ktorú správny orgán postupom podľa § 137 stavebného zákona vyhodnotil tak, že nemá vplyv na rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, nakoľko nedošlo k zmene stavu, ktorá by bola spôsobená postavením dodatočne povolenej stavby. Žalobca v žalobe neuvádza, z ktorých skutkových zistení by bolo možné dospieť k záveru, že stavebníci zasahujú do jeho vlastníckych práv. Neuvádza teda, ktoré skutkové zistenia boli nesprávne právne posúdené. Uvádza len to, že v správnom konaní tvrdil a namietal, že k zásahu do jeho vlastníckych práv došlo. Žalobnej námietke o tom, že žalovaný konštatuje v napadnutom rozhodnutí zlý technický stav neoprávnene odstránenej časti stavby bez toho, aby takéto konštatovanie vychádzalo zo zisteného skutkového stavu možno prisvedčiť, avšak je nepodstatná, nakoľko je nepodstatné z akého dôvodu stavebníci stavali bez stavebného povolenia podstatné je, že tak urobili a v dôsledku toho, správny orgán správne začal konanie o dodatočnom povolení stavby. Ďalší dôvod žaloby, že sa stavebný úrad nezaoberal tým, či predmetná stavba je v súlade s verejným záujmom, nie je v súlade s obsahom napadnutého rozhodnutia a ani s obsahom správneho spisu, nakoľko správny orgán si zadovážil stanoviská všetkých príslušných orgánov za účelom, aby mohol posúdiť, že stavba je v súlade s verejným záujmom, ktorý je chránený stavebným zákonom a vykonávacími predpismi. Táto námietka smeruje opäť proti tomu, že žalobca, ako vlastník vedľajšej stavby, nesúhlasí s touto stavbou, pretože tvrdí, že táto stavba nejakým novým spôsobom zasahuje do jeho stavby. Toto žalobcove tvrdenie sa v konaní nepreukázalo napriek tomu, že správny orgán za tým účelom vykonal znalecké dokazovanie. Žalobca netvrdí, že správny orgán pochybil, keď postupoval v zmysle § 137 stavebného zákona a ani nevidí nezákonnosť rozhodnutia v tom postupe. Žalobca ďalej namietal šikanózny výkon práva, keď správny orgán opakovane žiadal, aby uplatňoval v stavebnom konaní námietky. K tomu súd uvádza, že stavebné konanie v danom prípade začalo oznámením o začatí konania o dodatočnom povolení stavby, ktoré však nemalo náležitosti, resp. nespĺňalo zákonom stanovené podmienky a preto rozhodnutie, ktoré bolo stavebným úradom vydané ako prvé v poradí, bolo zrušené. Preto následne znovu, za účelom nápravy predchádzajúceho pochybenia, stavebný úrad oznámil začatie dodatočného stavebného konania a toto konanie skončilo až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté touto žalobou. Neskoršie oznámenia však nemajú právne účinky začatia konania, pretože konanie sa začína iba raz a skončí až právoplatným rozhodnutím, ktorým konanie končí. V tých prípadoch, kedy je prvostupňové rozhodnutie zrušené konanie pokračuje s tým, že prvostupňový správny orgán je povinný odstrániť chyby vytýkané zrušovacím rozhodnutím v tom istom konaní, ktoré už bolo začaté. Správny orgán teda pochybil, keď opakovane začínal konanie a stanovoval nové lehoty na uplatňovanie námietok, avšak takáto vada konania nemohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko správny orgán v rámci preskúmavaného správneho konania vydal a doručoval oznámenie začatia konania o dodatočnom povolení stavby zákonným spôsobom a v súlade so zákonom určil účastníkom konania lehotu na podanie námietok a poučil ich o následkoch márneho uplynutia tejto lehoty. Žalobca nevidel nezákonnosť v tom, že by sa niektorou z jeho námietok uplatnených v stanovenej lehote správny orgán nezaoberal, naopak tak ako vyplýva zo žaloby, sťažuje sa na to, že týmto námietkám nebolo vyhovené a správny orgán sa s jeho názormi na danú problematiku nestotožnil, čo pokladá za nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie. Neuvádza pritom ale v čom je zistený skutkový stav neúplný a ani v čom spočíva nesprávna úvaha pri právnom hodnotení zistených skutkových okolností. Súd zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie preskúmaval výlučne z dôvodov, ktoré boli uplatnené v žalobe. Dôvody, ktoré sú všeobecné, nekonkrétne nemôže za žalobcu konkretizovať, dopĺňať. Z dôvodov, ktoré boli v žalobe uplatnené tak, ako je vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. toto potvrdil. Súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, nakoľko v konaniach o preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov je možné podľa § 250k O.s.p. priznať náhradu trov len žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.