Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/136/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012201210 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6012201210.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Ľudovíta Bradáča a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jany Novotnej v právnej veci žalobkyne: K.. M. Y., bytom Y. XXX/X, XXX XX A., právne zastúpená JUDr. Jurajom Takáčom, advokátom so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Banskej Bystrici, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1/2012/03608-2 zo dňa 17.09.2012 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie ObÚD vo Zvolene č. 7/2012/02190-6 zo dňa 13.07.2012 vo veci uloženej pokuty vo výške 166,- Eur za správny delikt podľa ust. § 107 ods. 2 písm. c/ zák. č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 725/2004 Z.z.“) z dôvodu, že ako prevádzkovateľka osobného motorového vozidla značky FORD KA ev. č. ZV-XXX-BS si nesplnila povinnosť vyplývajúcu z ust. § 50 ods. 1 cit. zákona a nepodrobila sa podľa § 47 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 578/2006 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o niektorých ustanoveniach zák. č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl. č. 578/2006 Z.z.“) s týmto motorovým vozidlom technickej kontrole v pravidelnej periodicite 2 rokov. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu, ktorou napadla zákonnosť citovaného rozhodnutia, žiadala ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. V dôvodoch žaloby uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné pre nesprávne právne posúdenie, ktoré podľa nej spočíva v tom, že mala svojím konaním porušiť právnu povinnosť a dopustiť sa tak správneho deliktu; v tom, že nebol aplikovaný relevantný právny predpis a v uložení sankcie v nesprávnej výške. Ďalej poukázala na skutočnosť, že v čase, kedy sa mala podrobiť technickej kontrole, bola práceneschopná od 24.03.2012, kedy pri lyžovaní utrpela úraz a to dvojnásobnú otvorenú zlomeninu obidvoch kostí ľavého predkolenia, následkom čoho bola dlho hospitalizovaná, dlho sa liečila a objektívne nebola schopná sa fyzicky dostaviť na stanicu technickej kontroly. Považuje to za absurdnú formalistickú aplikáciu práva, pretože sa neberie do úvahy tzv. vyššia moc. Ďalej namietala otázku výkladu a aplikácie pojmu „premávka na pozemných komunikáciách“, pretože žalovaný mal za to, že vlastník alebo prevádzkovateľ osobného motorového vozidla je povinný sa vždy zúčastniť v zákonom stanovenej lehote technickej kontroly, v prípade, že vozidlo nie je vyradené z evidencie. Žalobkyňa s poukazom na § 21 ods. 1 písm. b/ zák. č. 725/2004 Z.z. má však za to, že pokiaľ nepoužívala osobné motorové vozidlo (viď vyššie), nemohlo toto byť súčasťou premávky na pozemných komunikáciách, a preto sa naň nemôže vzťahovať citovaná povinnosť. Taktiež považuje za nesprávne, že žalovaný neaplikoval na jej prípad trestný zákon, konkrétne ust. § 40, § 15 a § 17, pričom odmietnutie aplikovať tieto ustanovenia nie je správne, pretože takto sa žalovaný vyhol posudzovaniu prípadu z hľadiska toho, či ho spáchala úmyselne alebo sa tak stalo na základe objektívnych dôvodov. Tiež poukázala na nesúlad v otázke ukladania sankcií a to sankcií podľa zák. č. 725/2004 Z.z. a sankcií podľa priestupkového zákona ukladanými príslušníkmi Policajného zboru. V praxi tak potom neodôvodnenie vznikajú dve skupiny osôb, ktoré za to isté konanie sú postihované iným trestom, ktorého výška sa odvíja jedine od orgánu, ktorý ho ukladá. Vidí v tom porušenie Ústavy SR, pretože sa jej obmedzujú základné práva a slobody. Žalovaný mal pri uložení sankcie uviesť aj dôvody, ktoré ho viedli k uloženiu pokuty v konkrétnej výške a to najmä s poukazom na spôsob spáchania protiprávneho konania, jeho následky, mieru zavinenia, pohnútky, ako aj osobu páchateľa. Nakoľko to neurobil, vec nielenže nesprávne právne posúdil, ale napadnuté rozhodnutie zaťažil vadou, ktorá ho robí nepreskúmateľným. K žalobe žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne, žalobkyňa si nesprávne interpretuje dopravné právo, treba mať na pamäti, že každý majiteľ je zároveň prevádzkovateľom motorového vozidla, čo vyplýva zo zákona. Zaevidovaním predmetného vozidla na príslušnom dopravnom inšpektoráte sa stáva prevádzkovateľom, či sa už jedná o fyzickú osobu alebo právnickú osobu. Tým na seba berie zodpovednosť ako prevádzkovateľ za toto motorové vozidlo a musí sa podrobiť určitým úkonom, ktoré vyplývajú z iných zákonov v súvislosti s prevádzkovaním motorového vozidla. Ak teda zákon viaže na takéto motorové vozidlo povinnosť podrobovať sa technickej kontrole v určitých časových intervaloch, je potom povinnosťou prevádzkovateľa tejto činnosti sa podrobiť, inak sa dopúšťa deliktu, na ktorý zákon viaže sankciu. Nesprávne žalobkyňa vysvetľuje i otázku a pojem premávky na pozemných komunikáciách, pretože zákon sám hovorí, že vozidlo, ktoré je evidované v SR a nie je vyradené z premávky na pozemných komunikáciách je vozidlom, ktoré sa musí podrobovať technickým kontrolám a to bez ohľadu na to, či sa zúčastňuje premávky na pozemných komunikáciách alebo nie. Jediným kvalifikačným znakom je dočasné alebo trvalé vyradenie z premávky. Nesúhlasí ani s tvrdením žalobkyne, že žalovaný mal porušiť zákon aj ústavne garantované práva žalobkyne tým, že neaplikoval správnu právnu normu na daný prípad a to konkrétne Trestný zákon. Žalovaný postupoval v súlade so zákonnými ustanoveniami špeciálneho zák. č. 725/2004 Z.z. a s vykonávacou vyhláškou č. 578/2006 Z.z., ktoré dva predpisy tvoria ucelenú právnu normu a pokiaľ ide o procesný postup, plne dodržiaval zákon o správnom konaní č. 71/1967 Zb.. Nemal preto povinnosť, ani nemohol aplikovať trestný zákon, pretože by v takom prípade prekročil svoju kompetenciu. Nemohol preto žalovaný ani akceptovať požiadavku žalobkyne na upustenie od uloženia sankcie, nakoľko k náprave postačí samotné prejednanie. Takúto možnosť zák. č. 725/2004 Z.z. nestanovuje. Aj pokiaľ ide o výšku sankcií, vychádzal prísne z dikcie zákona a keďže zákon stanovil jednotnú sankciu vo výške 166,- Eur, bez možnosti ju ukladať v nejakom rozpätí, nemohol inak, ako uložiť pokutu v stanovenej výške. Krajský súd preskúmal vec podľa piatej časti I. a II. hlavy O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby bol v súlade so zákonom. Preto žalobu zamietol. Po preskúmaní veci sa súd plne stotožnil ako so skutkovými zisteniami správneho orgánu, tak i s jeho právnym záverom. V konaní bolo zistené a preukázané, že dňa 14.06.2012 bolo na ObÚD vo Zvolene postúpené oznámenie Mestskej polície vo Zvolene zo dňa 12.06.2012. Obsahom tohto oznámenia bolo, že na parkovisku pred bytovým domom na adrese Medveckého č. 1 vo Zvolene je dlhodobo odstavené vozidlo. Následne bolo zistené, že majiteľom je žalobkyňa. Dňa 14.06.2012 prvostupňový správny orgán zistil, že uvedené vozidlo malo poslednú technickú kontrolu vykonanú 30.04.2010, a teda že následnej kontroly sa malo zúčastniť najneskôr do 30.04.2012. Táto povinnosť splnená nebola, a preto dňa 27.06.2012 začal prvostupňový správny orgán vo veci správne konanie, výsledkom ktorého bolo uloženie pokuty podľa § 50 ods. 1 zák. č. 725/2004 Z.z. v súvislosti s § 47 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 578/2006 Z.z.. Výška pokuty bola stanovené v zmysle § 107 ods. 2 písm. c/ zák. č. 725/2004 Z.z.. Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení v lehote od jedného roka do štyroch rokov podlieha technickej kontrole pravidelnej vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike, a nie je vyradené z premávky na pozemných komunikáciách dočasne podľa § 24 ods. 2 alebo natrvalo podľa § 24 ods. 3 a jednotlivo dovezené vozidlo z členského štátu alebo iného zmluvného štátu podľa § 16a, ktoré nemá platný doklad o vykonaní technickej kontroly, pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike a jednotlivo dovezené motorové vozidlo z tretieho štátu podľa § 16b pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike a opätovne schvaľované vozidlo podľa § 16d. Lehoty technických kontrol pravidelných pre jednotlivé kategórie vozidiel ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný na vykonanie tohto zákona. Podľa § 47 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 578/2006 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o niektorých ustanoveniach zák. č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách technickej kontrole pravidelnej podlieha vozidlo kategórie L3e, L4e, L5e, L6e, L7e, M1, N1, O1 a O2 v lehote štyroch rokov po jeho prvom prihlásení do evidencie a potom periodicky v dvojročných lehotách. Podľa § 107 ods. 2 písm. c/ zák. č. 725/2004 Z.z. pokutu 166 eur uloží obvodný úrad tomu, kto nepodrobil vozidlo v ustanovenej lehote technickej kontrole pravidelnej podľa § 50 ods. 1; pokuta sa uloží za každé vozidlo. Na základe horecitovaných zákonných ustanovení bolo nesporne preukázané, že správny orgán v konaní správne vyvodil zodpovednosť žalobkyne za splnenie povinnosti vyplývajúce z uvedeného zákona a taktiež i správne určil sankciu a jej výšku. Zákon v žiadnom zo svojich ustanovení nepozná deliberáciu zodpovednosti, túto charakterizuje ako zodpovednosť objektívnu za nesplnenie stanovených povinností. Bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa mala svoje motorové vozidlo evidované, a teda sa považuje za vozidlo, ktoré je v prevádzke na pozemných komunikáciách bez ohľadu na to, či na ňom žalobkyňa jazdila, alebo nie. Jej choroba taktiež nie je dôvodom na zbavenie sa zodpovednosti, pretože zákon takúto možnosť nepozná a je preto na každom prevádzkovateľovi, aby si zabezpečil i v prípade vlastnej neschopnosti túto technickú kontrolu, či už rodinným príslušníkom, známym alebo na základe splnomocnenia inej osobe. Krajský súd zdôrazňuje, že nie je možné akceptovať výklad a interpretáciu, či už Ústavy SR, Trestného zákona alebo i jednotlivých ustanovení zák. č. 725/2004 Z.z. tak, ako to robí žalobkyňa vo svojej žalobe. Treba zdôrazniť, že zák. č. 725/2004 Z.z. je špeciálnym zákonom, ktorý stanovuje podmienky prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, pričom predmetom tohto zákona podľa § 1 ods. 1 písm. c/ sú i povinnosti prevádzkovateľov cestných vozidiel. Ak teda zákon stanovuje povinnosti týmto prevádzkovateľom a v prípade ich nesplnení určuje i sankcie, nie je žiaden dôvod podporne vychádzať z niektorých právnych pojmov a ustanovení Trestného zákona. V tomto zmysle zák. č. 725/2004 Z.z. je potrebné vnímať ako lex specialis hmotnoprávnej povahy, pričom procesne sa postupuje podľa zák. č. 71/1967 Zb.. V tomto smere správny orgán ako prvostupňový, tak i odvolací nepochybili, postupovali podľa citovaných zákonov a potom, čo na základe zisteného skutkového stavu zistili porušenie povinnosti, teda vyvodili zodpovednosť žalobkyne, správne jej určili sankciu. Ako už krajský súd poukázal, v zmysle ust. § 107 ods. 2 písm. c/ zákona nebolo možné inak, než uložiť žalobkyni pokutu vo výške 166,- Eur. Krajský súd neakceptoval ani tvrdenia žalobkyne pokiaľ išlo o dvojité trestanie, resp. rozporuplnosť medzi pokutami ukladanými policajnými orgánmi pri cestnej kontrole v zmysle priestupkového zákona a sankciami ukladanými v zmysle zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. V prípade, že policajná kontrola zistí, že vodič nemá doklady, teda platnú technickú kontrolu, je dôvod na uloženie pokuty za priestupok podľa § 4 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z.. To však neznamená, že takýto vodič ako prevádzkovateľ motorového vozidla nemôže byť sankcionovaný v zmysle uvádzaného zákona za nesplnenie povinností v lehote podrobiť vozidlo technickej kontrole. Rozdielnosť výšky uloženia obidvoch pokút nemá žiaden vplyv na posudzovanie zodpovednosti vodiča ako účastníka cestnej premávky a prevádzkovateľa alebo vlastníka motorového vozidla. Z vyššieuvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol s poukazom na § 250j ods. 1 O.s.p.. Keďže žalobkyňa v konaní úspešná nebola, nemohol jej krajský súd priznať ani náhradu trov konania v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p.. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poznámka: Rozhodnutie je podpísané v zastúpení predsedu senátu z dôvodu prerušeného výkonu jeho funkcie sudcu.