Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sd/309/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012201220 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6012201220.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci navrhovateľa V. M., nar. XX. B. XXXX, bytom O. X, XXX XX P. proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 30. augusta 2012 potvrdzuje. Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 30. augusta 2012 zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku s odôvodnením, že nie je invalidný podľa § 70 a § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec zo dňa 16. augusta 2012 nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa vo výške 20 %. Odporkyňa v odôvodnení okrem iného uviedla, že posúdenie zdravotného stavu je obsahom uvedenej lekárskej správy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v nej uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru, že navrhovateľ nie je invalidný. Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý žiadal opätovne posúdiť. Odporkyňa v písomnom stanovisku zo dňa 26. novembra 2012 uviedla právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu na pojednávaní dňa 2. apríla 2013 v zmysle § 250l O.s.p., oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul odporkyňu, vec preskúmal v neprítomnosti navrhovateľa a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Súd ospravedlnil neprítomnosť navrhovateľa na pojednávaní a pri rozhodovaní vo veci prihliadol na dôvody uvedené v podanom opravnom prostriedku. Odporkyňa na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 30. augusta 2012 potvrdiť ako vecne správne. Poukázala na posudok posudkového lekára v Lučenci, ako aj na posudok posudkovej lekárky ústredia v Banskej Bystrici zo dňa 15. novembra 2012, ktorá komplexne zhodnotila zdravotný stav navrhovateľa v prítomnosti nezávislého odborného lekára z odboru psychiatrie so záverom, že navrhovateľ nie je invalidný, lebo jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 20 %. Súčasne poukázala na časti lekárskeho posudku označenú ako lekárske vyšetrenia, kde sú uvedené všetky odborné nálezy, z ktorých posudková lekárka vychádzala, ako aj na časť označenú ako posudok, kde sú uvedené podrobné argumenty posudkovej lekárky. Tiež poukázala na písomné stanovisko Sociálnej poisťovne zo dňa 26. novembra 2012, kde sú uvedené právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia prvej vety pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa odseku 7 citovaného ustanovenia jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného poistenia orgánov a systémov je uvedená v prílohe č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť občana vyžaduje odborné lekárske vedomosti a vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho konania ju vykonávajú posudkoví lekári. Podľa ust. § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne. Z hľadiska kritérií stanovených pre invaliditu podľa zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení na základe opravného prostriedku posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálna poisťovňa - ústredie so sídlom v Banskej Bystrici opätovne zdravotný stav navrhovateľa v posudku zo dňa 15. novembra 2012. Posudkový lekár ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedol duševné choroby a poruchy správania - kapitola V, poruchy osobnosti a poruchy správania - položka 5, stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu - písm. a/ so záverom, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť je 20 %. Posudkový lekár v celkovom posudku ďalej uviedol, že navrhovateľ absolvoval základnú školu aj strednú školu s maturitou napriek poruche vývinu reči. V zdravotnej dokumentácii pri uvedenom zaostávaní reči sme nenašli pravidelné kontroly u psychiatra, ani užívanie medikácie od roku 1997, teda dá sa predpokladať, že jeho sociálna adaptácia v školskom prostredí bola relatívne uspokojivá. Ide o izolovanú vývinovú poruchu reči, ktorá u neho nemala vplyv na vývoj osobnosti v zmysle sekundárnej neurotizácie, alebo porúch správania, ktoré by vyžadovali aj prípadnú psychiatrickú intervenciu. Týmto posudkom boli potvrdené závery predchádzajúceho posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Lučenec zo 16. augusta 2012, ktorý posudok bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky spísal s navrhovateľom zápisnicu o ústnom pojednávaní v súlade s § 189 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a navrhovateľ bol informovaný o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkajú posúdenia zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár vyhotovil aj odborný posudok o invalidite. Podľa § 132 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že je vecne správne a spĺňa kritériá stanovené zákonom. Krajský súd hodnotil aj posudky posudkových lekárov v zmysle citovaného ustanovenia a mal preukázané, že posudky boli vypracované po náležitom lekárskom vyšetrení, po zvážení všetkých okolností namietaných navrhovateľom a že závery posudkov vychádzajú zo súčasného zdravotného stavu navrhovateľa a z poznatkov súčasnej medicíny. Krajský súd porovnal závery posudkov so závermi odborných lekárov a zistil, že posudky sú objektívne, komplexné, presvedčivé a akceptoval ich závery. Súd porovnal posudky posudkových lekárov s odbornými nálezmi špecialistov a zistil, že tieto navzájom korelujú a zhodne konštatujú, že pracovný potenciál navrhovateľa je znížený adekvátne zdravotnému stavu navrhovateľa, ale nie je natoľko znížený a navrhovateľ nie je tak zdravotne postihnutý, aby splnil podmienku priznania invalidného dôchodku. Z uvedených dôvodov súd nevyhovel požiadavke navrhovateľa na posúdenie jeho zdravotného stavu súdnym znalcom. Súd považuje za potrebné dodať, že navrhovateľ v prípade zhoršeného zdravotného stavu a na základe nových lekárskych nálezov môže opätovne požiadať odporkyňu o posúdenie zdravotného stavu za účelom priznania invalidity. Pre komplexné posúdenie veci súd považuje za potrebné zdôrazniť, že posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu postupujú okrem zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, aj podľa prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení jednotlivých orgánov. V týchto kapitolách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená aj miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách. Posudkoví lekári v posudkoch podrobne zdôvodnili stanovenú mieru poklesu. Krajský súd považuje za potrebné tiež uviesť, že v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení § 71 ods. 5 a 6 miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje len na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia t.j. jednej diagnózy s prihliadnutím na závažnosť aj ostatných ochorení, ale jednotlivé percentá miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Pre priznanie invalidity je potrebná minimálne 41 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 71 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Ako vyplýva z posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa posudkovými lekármi a z odborných lekárskych nálezov navrhovateľa netrpí ďalším závažným ochorením, ktoré by ovplyvňovalo jeho pracovnú schopnosť, a preto posudkoví lekári v zmysle citovaného ustanovenia nemohli zvýšiť navrhovateľovi mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na zvýšenie percentuálnej miery poklesu v zmysle citovaného ustanovenia nie je automatický nárok, ale poistenec musí splniť podmienky určené zákonom. Vzhľadom na závery posudkov ohľadne zdravotného postihnutia navrhovateľa, na skutočnosť, že posudky podali orgány na to určené zákonom, súd dospel k záveru, že zistený skutkový stav u navrhovateľa nespĺňa požiadavky pre priznanie invalidity, a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdil ako vecne správne. Navrhovateľ nepredložil súdu dôkazy, ktoré by spochybnili závery posudkových lekárov a správnosť napadnutého rozhodnutia. Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., navrhovateľ v konaní nemal úspech, a preto mu súd nepriznal právo náhradu trov konania. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.