Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/140/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012201240 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6012201240.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobcu: X. O., J. XX, W. I., zastúpeného advokátom Mgr. Borisom Draškabom, Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava proti žalovanému: Obvodný stavebný úrad v Banskej Bystrici, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov: 1/ W. O., bytom J. XX, XXX XX W. I. a 2/ B. O., bytom J. XX, XXX XX W. I. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica č. KSUBB-2012-904-2:OŠSS, St zo dňa 26. septembra 2012 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Stavebného úradu obce Slovenská Ľupča č. 1406/2011/ Ša zo dňa 16.07.2012 o dodatočnom stavebnom povolení tak, že bola vypustená povinnosť uložená stavebníkovi zamurovať okná v miestnosti č. XXX na druhom nadzemnom podlaží a vo zvyšku zostalo dodatočné povolenie stavby „Y. P. - G. V. W. I.“ pre stavebníka B. O. nezmenené. Žalobca v žalobe tvrdil, že napadnutým rozhodnutím došlo k neprimeranému zásahu do jeho vlastníckeho práva a tiež do jeho práva na ochranu súkromia tým, že žalovaný povolil stavebníkovi vykonať na jeho stavbe realizáciu okien orientovaných do stavebného pozemku žalobcu. Žalobca v žalobe ďalej opísal skutkový stav, podľa ktorého je vlastníkom stavebného pozemku parc. č. XXXX v katastrálnom území W. I. a stavebník je vlastníkom rodinného domu postaveného na hranici pozemku žalobcu. Stavebník bez stavebného povolenia na stavbe vykonal stavebné úpravy spočívajúce okrem iného v realizácii okien orientovaných priamo do stavebného pozemku žalobcu. Stavebník legalizoval tieto stavebné úpravy v stavebnom konaní o dodatočnom povolení stavby, pričom žiadal stavebné povolenie rozšíriť o realizáciu ďalších okien smerujúcich do pozemku žalobcu. Pred zásahom stavebníka neboli do pozemku žalobcu orientované žiadne okná. Dodatočným stavebným povolením okrem iného bola povolená realizácia okien v miestnosti č. 206 orientovaných do pozemku žalobcu a to takým spôsobom, že okná majú mať pevnú výplň bez otvárania s čiastočným nepriehľadným zasklením. Toto dodatočné povolenie stavby bolo zmenené tak, že bola vypustená uložená povinnosť zamurovať okná v miestnosti č. XXX na druhom nadzemnom podlaží. Napadnuté rozhodnutie bolo založené na nesprávnom právnom posúdení veci, zasiahlo do žalobcovho práva na ochranu súkromia a vlastníctva, a to v rozpore s Ústavou SR, Stavebným zákonom a § 6 ods. 2 vyhl. č. 532/2002 Z. z. Rodinný dom stavebníka na ktorom sa realizuje výstavba okien smerujúcich do stavebného pozemku žalobcu stojí na hranici pozemku stavebníka a stavebného pozemku žalobcu. Umiestnenie stavby je dané historicky, nakoľko ide o uličný rad s radovou zástavbou. Poukázal na znenie § 2 a § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktoré sa vzťahujú na realizáciu okien rodinného domu. Ustanovenie § 6 ods. 4 umožňuje v prípade stiesnených územných podmienok, čo zodpovedá aj predmetnej situácii, znížiť vzdialenosť medzi domami až na 4 metre za podmienky, že v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností. Z toho vyplýva, že napadnutým rozhodnutím bolo v rozpore s predmetnou vyhláškou povolené umiestniť okná smerujúce do stavebného pozemku žalobcu. Bolo zasiahnuté do vlastníckeho práva žalobcu tým, že bol znehodnotený jeho stavebný pozemok z pohľadu možného umiestnenia stavby rodinného domu tak, aby stavba hraničila s rodinným domom stavebníka vo vzdialenosti 4 metrov. Tým, že bude musieť žalobca alebo jeho právny nástupca umiestniť stavbu vo väčšej vzdialenosti stane sa jeho stavebný pozemok buď úplne nevhodný alebo menej hodnotný. Podľa žalobcu sa žalovaný pri obmedzovaní vlastníckych práv žalobcu neriadil zásadou proporcionality a subsidiarity. Pokiaľ je možné riešenie nezasahujúce do práv iného účastníka, nemôže správny orgán prijať riešenie, ktoré do jeho práv zasahuje, keďže existujú riešenia na iné osvetlenie 2 NP povolenej stavby, nemalo byť povolené osvetlenie oknami smerujúcimi do pozemku žalobcu. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcu aj v tom, že v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí žalovaný teoretizoval o tom, že žalobca môže teoreticky svoj stavebný pozemok spojiť so susediacim pozemkom, čo považoval za vadu, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia, pričom dôvodil tým, že proti predmetnému rozhodnutiu nebolo prípustné podať opravný prostriedok ani žalobu o preskúmanie zákonnosti a preto túto námietku vnáša v žalobe proti nezákonnosti následného rozhodnutia. Posledným žalobným dôvodom bola nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúca v tom, že z odôvodnenia nie je zrejmé, akými úvahami sa správny orgán spravoval pri utváraní záveru o skutkovom stave a tiež nie je zrejmé, z akých konkrétnych dôvodov, žalovaný nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu žalobcu a z akých dôvodov považoval jeho námietky za neopodstatnené. Žalovaný sa obmedzil len na dôvodenie tým, že žalobca odmieta kompromis. Žalovaný sa nevysporiadal s námietkami žalobcu o obmedzení vlastníckych práv žalobcu a zameral sa iba na posúdenie ochrany súkromia žalobcu, ktorú považoval za poskytnutú v dostatočnom rozsahu. Tiež napadnuté rozhodnutie nebolo odôvodnené odvolaním sa na príslušné ustanovenia zákona. Žalobca nepreskúmateľnosť videl aj v tom, že žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že vypustil povinnosť uloženú stavebníkovi zamurovať okno z miestnosti č. XXX na druhom nadzemnom podlaží, pričom toto rozhodnutie odôvodnil len tým, že odvolaciemu orgánu nie je jasný dôvod nariadenia zamurovať predmetné okno. V takom prípade žalovaný mal pokračovať v skúmaní skutkového stavu alebo vec vrátiť orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný teda riadne nezistil skutkový stav veci. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že skutkový a právny stav zistený prvostupňovým stavebným úradom bol ku dňu rozhodnutia zistený úplne a správne a predstavoval dostatočný podklad pre rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorý sa podrobne vysporiadal s obsahom rozhodnutia v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Podľa žalovaného v danom prípade nedošlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu. Pozemok žalobcu, ktorý je susediacim pozemkom k pozemku č. XXXX k.ú. W. I., na ktorom sa nachádza dodatočne povolená stavba súpisné číslo XXX je nezastavaným pozemkom a nebolo vo vzťahu k nemu vydané žiadne územné rozhodnutie alebo stavebné povolenie. Argumentácia budúcou voľbou nie je dôvodná, nakoľko rozhodujúci je skutkový a právny stav zistený v čase rozhodnutia. Pomery existujúcej zástavby sú dané historicky, čo nemožno poprieť. Námietka žalobcu o nesúlade s ustanovením § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. neobstojí. Z dikcie uvedeného ustanovenia vyplýva, že odseky 2, 3, 4 v § 6 vyhlášky na ktoré poukazuje žalobca uvádzajú odstupové vzdialenosti, ktoré sa týkajú odstupových vzdialeností medzi rodinnými domami. Tieto ustanovenia sa netýkajú odstupových vzdialeností inej budovy od rodinného domu, resp. odstupu od pozemku, pokiaľ nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Nakoľko susedný pozemok žalobcu parc. č. XXXX je záhradou a dom súpisné číslo XXX je existujúcou stavbou je zrejmé, že nedôjde k trvalému obmedzeniu užívania susedného pozemku na účel záhrady. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že rozhodovacou činnosťou v danej veci neboli porušené žiadne právne predpisy a žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by bolo preukázané ohrozenie jeho subjektívnych práv. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považoval za dostatočné, aby bolo účastníkovi zrozumiteľné a aby z neho boli zrejmé úvahy správneho orgánu. Ďalej poukázal na to, že súd nevyhľadáva dôvody nezákonnosti za účastníkov a navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Ďalšia účastníčka v 1. rade W. O. na pojednávaní uviedla, že spolu so žalobcom vlastnia pozemok za účelom, aby si v budúcnosti postavili rodinný dom. Zdôraznila, že k stavbe stavebníka bol v minulosti priľahlý dom na ich pozemku. Dodatočným povolením stavby s oknami smerujúcimi do tohto pozemku je absolútne znemožnené, aby si niekedy na tomto pozemku mohli postaviť rodinný dom. Ďalší účastník v 2. rade - stavebník k veci uviedol, že na vedľajšom pozemku sa nebude môcť stavať bez ohľadu na to, či na dodatočne povolenej stavbe sú povolené okná do záhrady alebo nie. Dom, na ktorom je dodatočne povolená stavba, už bol postavený. Dodatočne sa povoľuje len zobytnenie podkrovia. Q. uviedol, že stavebný úrad tak rozhodol napriek tomu, že bol proti jeho osobe zaujatý. Nemožnosť postavenia domu na pozemku priľahlom k dodatočne povolenej stavbe je daná tým, že vedľajší pozemok stavbu do tejto uličnej strany neumožňuje vzhľadom na svoju šírku. Preto nemôže dôjsť k jeho znehodnoteniu tým, že sa z nebytových priestorov smerom do tohto pozemku povolili nepriehľadné a neotváravé okná. Naopak, tým že nemôže mať na južnej strane okná, cíti sa poškodený sám a zvolené riešenie bolo na žiadosť žalobcu a je výsledkom kompromisu, ktorý by mal vyhovovať obidvom stranám. Preto považuje napadnuté rozhodnutie za objektívne a nestranné a navrhol, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že ďalší účastník B. O. ohlásil stavebné úpravy na dome súpisné číslo č. XXX na parcele č. XXXX v katastrálnom území W. I. v obci W. I. a to na druh ohlasovanej stavby izba v podkroví - iba časť podkrovia cca 20 m2 v dome. Stavebný úrad na základe upozornenia žalobcu vykonal miestne zisťovanie a dospel k záveru, že stavebník realizuje stavebné práce na ktoré je potrebné stavebné povolenie a tieto práce zastavil. Ďalší účastník žiadosťou doručenou obci Slovenská Ľupča 15.06.2010 požiadal o dodatočné povolenie stavby. Stavebný úrad oznámil začatie konania o dodatočnom povolení stavby a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Oznámenie doručil účastníkom konania. V rozhodnutí poučil účastníkov konania o tom, že môžu svoje námietky k žiadosti o dodatočné stavebné povolenie uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní inak sa na ne neprihliadne. Žalobca v určenej lehote podal námietky v ktorých žiadal, aby stavebné povolenie nebolo vydané a naopak bolo nariadené odstránenie nepovolenej stavby. Námietky spočívali v tom, že nebolo preukázané že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom z dôvodu zámerov ÚPN, možnosti zastavania susedného pozemku s ohľadom na odstupové vzdialenosti od navrhovaných okien - § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Ďalej z dôvodu, že navrhovaná stavba neprimerane zasahuje do vlastníckych práv žalobcu a znemožňuje zastavanie jeho pozemku radovou výstavbou, ktorá kedysi v minulosti dominovala v tomto uličnom rade a tiež, že sa v zmysle § 43d mení požiarne hľadisko, nakoľko v doterajšom protipožiarnom múre sa realizujú otvory, ktoré umožňujú prenos požiaru aj na prípadné plánované stavby na vedľajšom pozemku. Stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 01.06.2011 dodatočne povolil stavbu a určil podmienky pre dokončenie stavby. Toto rozhodnutie bolo na základe odvolania žalobcu zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 01.08.2011. Následne obec Slovenská Ľupča opätovne oznámila začatie konania o dodatočnom povolení stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania oznámením z 22.09.2011 s poučením účastníkov o možnosti podať námietky v lehote 7 dní od doručenia oznámenia. Žalobca opakovane podal námietky 03.10.2011 a to, že nesúhlasí s navrhovanými okennými otvormi zakreslenými v projektovej dokumentácii do jeho záhrady a ani s okennými otvormi, ktoré už boli vybudované bez stavebného povolenia. Žiadal zamurovať 3 okenné otvory a tak ich dať do pôvodného stavu. Namietal tiež, že v projektovej dokumentácii chýba projekt zakreslenia pôvodného stavu rodinného domu, kde do jeho záhrady nebol žiadny okenný otvor. Ďalej namietal to, že v dokumentácii nie je preukázané, že existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Obec Slovenská Ľupča v prvom stupni rozhodnutím č. 1406/2011/Ša zo dňa 16.07.2012 o žiadosti ďalšieho účastníka o dodatočné povolenie stavby rodinný dom - zobytnenie podkrovia na pozemku parcelné číslo XXXX v k.ú. W. I. vydala dodatočné povolenie stavby na už vykonané stavebné práce na stavbe „Y. P. - G. V., W. I.“ (zrealizovaný vikier, jeden okenný otvor z m.č. 206 na JZ strane, kde zasklenie existujúcich okien bude podľa PD Zmena č. 2 výkres A107 pohľad JZ, vyrezanie otvoru pre oceľové schodisko v strope nad prízemím uličnej časti objektu, priečka, zateplenie podkrovia sklenenou vatou) na pozemku parcelné číslo XXXX k.ú. W. I.. Na dokončenie stavby podľa § 88 ods. 4 a § 66 Stavebného zákona určil tieto podmienky: 1. Rodinný dom - zobytnenie podkrovia bude dokončené podľa dokumentácie overenej v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktorá je súčasťou tohto rozhodnutia; prípadné zmeny nesmú byť vykonané bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu. 2. Okná navrhnuté do JZ strany II.NP (do pozemku suseda) budú v spodnej časti s nepriehľadným zasklením a v hornej časti priehľadného materiálu tak, ako je zakreslené v PD Zmena č. 2 výkres A107. 3. Pri dokončovaní stavby je nevyhnutné dodržiavať predpisy týkajúce sa bezpečnosti práce a technických zariadení a dbať na ochranu zdravia osôb na stavenisku. 4. Pri uskutočňovaní musia byť dodržané príslušné ustanovenia vyhl.č. 532/2002 Z.z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a príslušné technické normy. 5. Stavebník je povinný zabezpečiť stavenisko podľa § 43i ods. 3 stavebného zákona 6. Pri zhotovovaní stavby nesmie byť ohrozená bezpečnosť na priľahlom susednom pozemku a chodníku. Počas vykonávania stavebných prác objekt zabezpečiť proti podaniu omietky a sute na susedný pozemok (sieť, plachta a pod.). 7. Stavebník je povinný práce realizovať tak, aby stavebnou činnosťou neboli nadmerne narušované a obmedzované práva vlastníkov a užívateľov susednej nehnuteľnosti. Stavebné práce budú uskutočňované len z existujúceho objektu a nebudú použité susedné pozemky. 8. Na uskutočnenie stavby použiť iba stavebné výrobky, ktoré sú vhodné na použitie v stavbe na zamýšľaný účel, v súlade so zákonom č. 90/1998 Z.z. o stavebných výrobkoch, v znení neskorších predpisov a použiť materiál vyhovujúci platným normám v zmysle § 43f stavebného zákona (ku kolaudačnému konaniu stavebník predloží doklady o vhodnosti použitých výrobkov). 9. Stavebník je v zmysle ustanovenia § 46d ods. 2 stavebného zákona povinný viesť stavebný denník, resp. jednoduchý záznam o stavbe. 10. Stavba bude dokončená najneskôr do 30.10.2013. 11. Stavebník bude stavbu uskutočňovať: dodávateľsky. Do 15 dní po ukončení výberového konania stavebník oznámi meno a adresu dodávateľa. 12. Dodržať pripomienky, podmienky vyplývajúce z vyjadrení, stanovísk, súhlasov dotknutých orgánov štátnej správy. 13. Stavbu, pre ktorú je vydané stavebné povolenie je možné užívať až po kolaudácii. Stavebník podá včas návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia podľa § 79 stavebného zákona a § 17 vyhl. č. 453/2000 Z.z. V druhej výrokovej vete bolo stavebníkovi nariadené urobiť úpravy už zrealizovanej stavby a to: 1. Zrealizované okno prvé nadzemné podlažie z miestnosti č. 112 zamurovať. Pre miestnosti č. 112 a č. 111 je postačujúce presvetlenie oknami z juhovýchodnej a severovýchodnej strany. Okno je riešené z obytnej miestnosti, bolo stavebníkom zrealizované bez akéhokoľvek povolenia stavebného úradu; podľa získaného pôvodného výkresu z archívu nikdy neboli na juhozápadnej strane riešené okná (do pozemku susednej nehnuteľnosti) T: 30.10.2012 2. Existujúce okná z miestnosti č. 206 parapet na kóte + 4,160 m po kótu + 4,560 m bude s pevnou okennou výplňou bez možnosti otvárania okenných krídel, s nepriehľadným zasklením. Zasklenie okna priehľadným sklom bude od kóty + 4,560 m po kótu + 5,160 m. Okno z miestnosti č. 208 II. NP rozmerov 900/900 mm zrealizované bez povolenia - zamurovať T: 30.10.2012 3. Súčasne so stavebnými prácami na rodinnom dome je stavebník povinný urobiť úpravy na miestnom rozhlase, ktorý viedol ponad strechu stavebníka ale tým, že zrealizoval vikier bez povolenia, drôty miestneho rozhlasu sa dotýkajú strechy vikera. Aby sa predišlo prípadným poruchám na rozhlase stavebník na svoje vlastné náklady zrealizuje vysunutie drôtov na konzoly min. 0,60 cm nad strechu vikiera T: 30.10.2012 4. Zároveň z návrhu PD - Zmena č. 2 A107 z miestnosti č. 214 vypadáva jedno okno 900/1800 mm. Postačujúce presvetlenie dvomi oknami z JZ strany a oknami zo JV strany oknom, vikierom a strešným oknom. Všetky navrhované okná do JZ strany budú zrealizované v spodnej časti s pevnou okennou výplňou bez možnosti otvárania okenných krídel, s nepriehľadným zasklením. Ďalej rozhodnutie obsahuje rozhodnutie o námietkach účastníka konania: Námietkam p. X. O. sa vyhovuje čiastočne: Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici v rozhodnutí pod č. KSUBB 2011-752/1409-1:OŠSS, St zo dňa 01.08.2011 nevyslovil názor, že okná do susedného pozemku nie je možné povoliť. V novom konaní je treba PD doplniť chýbajúci pohľad a prepracovať ju tak, aby navrhované okná nezasahovali do súkromia J. O., napr. vyhotovením okien s nepriehľadných materiálov, prípadne zabezpečiť súkromie použitím iných technických riešení. Stavebník toto navrhované riešenie splnil. Spodná časť okien je navrhnutá z nepriehľadného skla a zostávajúca časť okien z priehľadného skla a to vo výške, z ktorej nie je možné pozeranie - obmedzovanie súkromia (viď výkres č. A107 JZ pohľad). Zároveň pre zachovanie súkromia pozemku X. O. a manželkou W. nariaďuje okná do JZ strany v spodnej časti vyhotoviť pevnou okennou výplňou bez možnosti otvárania okenných krídel s nepriehľadným zasklením A od kóty + 4,160 m, + 5,360 m budú s priehľadným zasklením. Stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami (čo potvrdili kladné stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy, konkrétne Obvodný úrad ŽP v Banskej Bystrici) a Územný plán obce Slovenská Ľupča schválený OZ uznesením č. 70/2012 a VZN č. 4/2012, ktorým sa vyhlasujú záväzné časti územného plánu obce Slovenská Ľupča uznesením č. 71/2012 zo dňa 14.06.2012 je na pozemku parcelné číslo XXXX riešená zmiešaná výstavba, t.j. nielen bývanie, ale aj občianska vybavenosť. V novej predloženej žiadosti o dodatočné stavebné povolenie stavebník zdôvodnil, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami. Už k pôvodnej žiadosti k dodatočnému stavebnému povoleniu bol žiadaný jestvujúci stav a navrhovaný stav. Predložená PD spracovaná v mesiaci marec 2010 predložená na konanie o dodatočnom povolení nebola pripomienkovaná účastníkmi konania a okno v prvom nadzemnom podlaží umiestnené na JZ strane už bolo vo výkrese zakreslené. Vzhľadom k tomu, že ide o okno zrealizované z obytnej miestnosti - I. NP m.č. 112 a presvetlenie tejto miestnosti je postačujúce oknami zo strán JV a SV, sa okno z hosťovskej izby nariaďuje zamurovať. Rozhodnutie odôvodnil tým, že stavebník doplnil a prepracoval projektovú dokumentáciu tak, že do juhozápadnej strany budú okná s nepriehľadným sklom. Následne na výzvu stavebného úradu bola táto prepracovaná tak, že bol dňa 20.04.2012 doložený prepracovaný pohľad z JZ strany podpísaný a opečiatkovaný projektantom, ktorým bol navrhnutý parapet okna na kóte plus 3.560 m - do plus 4.160 m zasklenie nepriehľadným sklom a od kóty plus 4,60 m priehľadné sklo, kde už v tejto výške nie je možné pozeranie a obmedzovanie súkromia vlastníka susednej nehnuteľnosti. Opísal celý priebeh prvostupňového konania a uzavrel, že po viacerých návrhoch stavebným úradom riešenia okien do JZ strany stavebník zvolil obmedzenie súkromia susedného pozemku tak, že spodné časti budú s nepriehľadným zasklením a vrchná časť okien s priehľadným sklom, i keď všetky navrhnuté okná sú z nebytových priestorov, stavebný úrad nariadil urobiť úpravy už na zrealizovaných oknách, ako i navrhovaných. Konštatoval, že návrhom stavebník splnil, čo navrhol krajský stavebný úrad v zrušovacom rozhodnutí v danej veci, ktoré bolo vydané pod č. KSUBB 2011-752/19409-I:OŠSS, St zo dňa 01.08.2011. Ďalej rozhodnutie odôvodnil tým, že vychádzal z platnej územno-plánovacej dokumentácie a stavebného zákona, ako aj vykonávacích predpisov a z predloženej dokumentácie navrhovanej stavby. Dospel k záveru, že posúdil stavbu z hľadiska zámerov a cieľov územného plánovania, starostlivosti o životné prostredie a jednotnej technickej politiky vyjadrenej všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu a na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a dospel k záveru, že s týmito záujmami stavba nie je v rozpore. Toto potvrdili aj kladné stanoviská dotknutých orgánov. Ďalej uviedol, že s námietkami sa vyrovnal vo výroku rozhodnutia. Napadnutým rozhodnutím č. KSUBB-2012-904-2:OŠSS, St zo dňa 26.09.2012 bolo na odvolanie žalobcu vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie zmenené v druhej výrokovej vete podmienka č. 2 a 3, keď podmienka č. 2 bola zmenená tak, že sa vypustila posledná veta a to, že okno z miestnosti č. 208 druhé nadzemné podlažie rozmerov 900/900 mm zrealizované bez povolenia - zamurovať a podmienka č. 3 sa vypustila úplne a to, že súčasne so stavebnými prácami je stavebník povinný urobiť úpravy aj na miestnom rozhlase. Ostatné časti prvostupňového rozhodnutia zostali bez zmeny. Rozhodnutie bolo odôvodnené opisom priebehu konania, ďalej tým, že žalovaný preskúmal v odvolacom konaní podané odvolanie a zistil, že stavebný úrad potom, ako bolo jeho predchádzajúce rozhodnutie zrušené, vyzval stavebníka na doloženie chýbajúcich dokladov, čomu tento vyhovel, stavebný úrad opätovne oznámil začatie konania o dodatočnom povolení stavby 22.09.2011 a pre účastníkov stanovil na vyjadrenie lehotu 7 dní od doručenia oznámenia. Žalobca vo svojich námietkach nesúhlasil s navrhovanou stavbou a žiadať dať okenné otvory do pôvodného stavu. Stavebný úrad prerušil stavebné konanie 24.10.2011 za účelom, aby stavebník predložil dôkazy, že na prízemí rodinného domu došlo k údržbe okna a nie k jeho realizácii. Dňa 27.12.2011 stavebník predložil zmenu projektovej dokumentácie, ktorá sa týkala zmeny rozmiestnenia a veľkosti okien, 20.04.2012 stavebník predložil zmenený výkres juhozápadnej strany. Podľa žalovaného stavebný úrad vydal dodatočné povolenie stavby a určil podmienky pre dokončenie stavby tak, že čiastočne vyhovel námietkam s odôvodnením, že odvolací orgán nevyslovil v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí názor, že predmetné okná nie je možné povoliť. Naopak, v novom konaní bolo potrebné prepracovať projektovú dokumentáciu tak, aby navrhované okná nezasahovali do súkromia odvolateľa, čo sa aj stalo. Zároveň na základe kladných vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy a súladu s územným plánom bolo preukázané, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami. Podľa žalovaného stavebník preukázal snahu o vyriešenie veci a zredukoval množstvo navrhovaných okien a navrhol spôsob zachovania súkromia vlastníka susednej nehnuteľnosti. Odvolací orgán z týchto dôvodov vedomý si určitých procesných pochybení zo strany stavebného úradu rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia, nakoľko zrušením rozhodnutia a vrátením veci na nové konanie by došlo k porušeniu zásady hospodárnosti konania. Okrem procesných nedostatkov a ich odstránenia sa nepredpokladá, že by bolo možné, aby vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré by mali podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci. K zmene podmienky č. 2 v druhej výrokovej vete uviedol, že mu nie je jasný dôvod nariadenia zamurovať predmetné okno. K námietkam odvolateľa uviedol, že v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí bol vyslovený právny názor, že stavebník má možnosť uskutočniť okná, pokiaľ budú navrhnuté tak, aby rešpektovali súkromie odvolateľa. Stavebník zredukoval počet okien a ich presklená časť je navrhovaná až vo výške 150 cm od podlahy v druhom nadzemnom podlaží a stavebný úrad nariadil stavebníkovi uskutočniť opatrenia, ktorými sa možnosť narušenia súkromia a možnosť obmedzenia budúceho zastavania susedného pozemku znížila na minimum. Súlad s verejnými záujmami je preukazovaný súladom s platným územným plánom obce a tiež kladnými záväznými stanoviskami dotknutých orgánov štátnej správy. K odvolaniu stavebníka uviedol, že okno v prvom nadzemnom podlaží sa nikdy nenachádzalo, čo bolo zistené z pôvodného výkresu rodinného domu a to stavebným úradom. Stavebník teda nepreukázal, že išlo o výmenu okna. Preto bolo nariadené zamurovať predmetné okno. Odvolací orgán k tomu uviedol, že ponechaním dotknutého okna by došlo k zvýšenej možnosti narušenia súkromia vlastníka susednej nehnuteľnosti. K ďalšej odvolacej námietke uviedol, že sa stotožnil s tým, že je potrebné vylúčiť okno z miestnosti č. 214 na druhom nadzemnom podlaží, pretože toto okno je dostatočne presvetlené dvomi ďalšími oknami na JZ strane strešným oknom a vikierom na SV strane a oknom na JV strane. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie pozemok určený na zastavanie musí svojimi vlastnosťami, predovšetkým polohou, tvarom, veľkosťou a základovými pomermi, umožňovať uskutočnenie navrhovanej stavby a jej bezpečné užívanie. Podľa § 6 ods. 1 až ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. (1) Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. (2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. (3) Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. (4) V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. (5) Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny. Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) Stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa § 88a ods. 1, 5 a 7 Stavebného zákona (1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. (5) Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (7) Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až § 66. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dané územie v obci vrátane pozemku žalobcu je v územnom pláne určené na výstavbu rodinných domov alebo občianskej vybavenosti. Názor žalovaného uvedený vo vyjadrení žalobcu, že podstatný pre rozhodnutie je len skutočný stav vedľajšieho pozemku a to, že je užívaný ako záhrada, neobstojí. Do skutočného stavu patrí aj platný územný plán obce týkajúci sa predmetného pozemku. Žalobca vychádza z toho, že jeho pozemok, vzhľadom na jeho šírku, nebude možné použiť ako stavebný z dôvodu, že napadnutým rozhodnutím boli povolené okná na vedľajšom rodinnom dome stojacom na hraničnej čiare pozemku. Tak, ako vyplýva z vyššie opísaných rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu a zo spisu najmä z projektovej dokumentácie a medzi účastníkmi nebolo sporné, dodatočne povoľovanou stavbou je zobytnenie podkrovia na stavbe existujúcej. Zobytnenie podkrovia bolo dodatočne povolené, avšak len s tým, že okná v podkroví smerujúce do vedľajšieho pozemku budú neotváravé, s nepriehľadným presklením do výške 150 cm od podlahy a len z miestností, ktoré nie sú obytnými miestnosťami. Z cit. § 6 ods. 4 je zrejmé, že okná smerujúce do pozemku žalobu z iných ako obytných miestností, nebránia možnosti, aby bola odstupová vzdialenosť pre budúcu stavbu znížená na 4 metre alebo menej, pokiaľ by bolo navrhnuté iné riešenie v zmysle § 6 ods. 5 tohto ustanovenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa mýli, ak tvrdí, že takejto možnosti bránia. Ďalší žalobný dôvod sa netýka napadnutého rozhodnutia, ale predchádzajúceho zrušovacieho rozhodnutia, a preto napadnuté rozhodnutie tak nemôže trpieť nezákonnosťou z takéhoto dôvodu. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu má obsahovať úvahu, ktorou sa správny orgán pri hodnotení dôkazov a zistených skutočností spravoval. Samotný nesúhlas účastníka konania s takouto úvahou bez ďalších relevantných dôvodov nesprávnosti úvahy napr. to, že nemá podklad v zisťovanom skutkovom stave a podobne, nestačí, aby bolo možné toto rozhodnutie považovať za nezákonné pre nedostatok dôvodov. Žalobca ako ďalší žalobný dôvod nezákonnosti uviedol nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktorá mala spočívať v nedostatku dôvodov, konkrétne pre nedostatok úvah, ktorými sa správne orgány riadili pri uzatváraní záveru o skutkovom stave a dôvodov, pre ktoré bola právna argumentácia a námietky žalobcu vyhodnotené ako neopodstatnené. Podľa názoru súdu nepreskúmateľné je rozhodnutie správneho orgánu pre nedostatok dôvodov v prípadoch, keď absolútne chýba odôvodnenie rozhodnutia a tiež vtedy, keď obsahuje vady skutkových zistení, na základe ktorých bolo rozhodnuté. To sú prípady, kedy je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré v konaní neboli zisťované. Rozhodnutie trpí nedostatkom dôvodov aj vtedy, keď v rozhodnutí chýba úvaha správneho orgánu, ktorou zistené skutkové zistenia právne posúdil. Napadnuté rozhodnutie takýmito vadami netrpí. Tak, ako je uvedené na č.l. 5 až 9 tohto rozhodnutia, správne orgány v odôvodnení rozhodnutia uviedli, z ktorých dokladov pri vydaní napadnutého rozhodnutia správny orgán vychádzal a to územný plán danej obce, projektová dokumentácia navrhovanej stavby a vyjadrenie dotknutých štátnych orgánov. Výrok prvostupňového rozhodnutia v časti, v ktorej bolo toto rozhodnutie potvrdené, obsahuje aj rozhodnutie o námietkach žalobcu a v odôvodnení správny orgán uviedol, ako uvažoval, keď námietkam žalobcu vyhovel len čiastočne tým, že stavebník splnil, čo navrhoval krajský stavebný úrad v zrušovacom rozhodnutí a tým, že vychádzal z územnoplánovacej dokumentácie a stavebného zákona, aj z vykonávacích predpisov a z predloženej dokumentácie navrhovanej stavby, pričom z týchto dokladov dospel k záveru, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom. Nesúhlas s takýmto odôvodnením, ktorý vychádza z toho, že nebolo žalobcovi vyhovené, nespôsobuje nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia. Naopak, možno súhlasiť so žalobným dôvodom, že žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí neodôvodnil dostatočne zmenu rozhodnutia v tom, že vypustil povinnosť stavebníka zamurovať okno v miestnosti č. 208 na druhom nadzemnom podlaží. Avšak z prvostupňového rozhodnutia, z výroku, ktorý bol potvrdený vyplýva, v akom rozsahu bola stavba povolená dodatočne, nepatrí medzi to vybúraný okenný otvor na druhom nadzemnom podlaží z miestnosti č. 208. Ďalej je vo výroku jasne určené, za akých podmienok bolo povolené dokončenie tejto stavby a to podľa schválenej projektovej dokumentácie, ktorá je súčasťou rozhodnutia. To znamená, že aj okenné otvory miestnosti č. 208, budú môcť byť postavené v zmysle dodatočného stavebného povolenia len v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou. Z uvedeného vyplýva, že ani táto vytýkaná vada nespôsobila nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že napadnuté rozhodnutie bolo z dôvodov uvedených v žalobe v súlade so zákonom, preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Podľa § 250k O.s.p. má v súdnom konaní pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov podľa piatej časti O.s.p. právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Vzhľadom na to, že žalobca nemal ani čiastočný úspech vo veci, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.