Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/7/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200151 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013200151.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Správa katastra Rimavská Sobota, Kraskova 2, 979 01 Rimavská Sobota za účasti: D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. X, XXX XX D. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. V 2764/2011 zo dňa 21.11.2012 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Správy katastra Rimavská Sobota č. V 2764/2011 zo dňa 21.11.2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ - Pohotovosť s. r. o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Rimavská Sobota (ďalej aj „správny orgán" alebo „odporca") č. V 2764/2011 zo dňa 21.11.2012. Predmetným rozhodnutím správny orgán zamietol návrh na vklad záložného práva v katastri nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 101/2012-SUB zo dňa 09.10.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom Pohotovosť s. r. o. Bratislava a záložcom: D. M., D. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve záložcu nachádzajúce sa v k. ú. D., okr. M. G. (zapísané na LV č. XXX, XXX a XXX) a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. X., okr. Y. - okolie (zapísané na LV č. XX) s poukazom na § 31 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon"). Svoje rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že predmetnú záložnú zmluvu za záložcu podpísal predseda združenia ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci C. I. na základe dohody o plnomocenstve. Vzhľadom na doterajšiu prax správneho orgánu pri obdobných záložných zmluvách záložného veriteľa Pohotovosť s. r. o., kedy záložca - splnomocniteľ nepoznal svojho splnomocnenca, s ktorým uzavrel dohodu o plnej moci a ani nevedel, že takúto dohodu uzatvoril, správny orgán predvolal za účelom prešetrenia skutkového stavu účastníkov konania na deň 16.10.2012. Z výpovede záložcu - D. M. vyplynulo, že združenie ProHelp, ani p. I. nepozná, nikdy ho nestretol, nepamätal si, že by podpísal dohodu o plnej moci na svoj majetok. Keď záložca zobral peniaze, bol poslaný na matriku podpísať nejaký papier, pričom si myslel, že podpisuje zmluvu o pôžičke. Predmetnú dohodu o plnomocenstve podpísal záložca 15.08.2011 v Tornali, t. j. v deň, keď bola podpísaná úverová zmluva (čo vyplýva z čl. 2 záložnej zmluvy) medzi veriteľom Pohotovosť s. r. o. a dlžníkom D. M.. Zo strany splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci bola dohoda podpísaná 16.08.2011 v Bratislave. Správny orgán v odôvodnení poukázal na náležitosti dohody o plnomocenstve ako dvojstranného právneho úkonu uzatvoreného medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu, pričom pre platnosť takejto dohody sa vyžaduje súlad s § 34 a nasl. OZ. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon, pretože právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Odporca ďalej poukázal na § 37 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého ak nie sú splnené základné podmienky, tak nemôže ísť o platný právny úkon. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh dohody urobený v neprítomnosti druhej strany podľa odporcu nepostačuje písomná forma a v takomto prípade je nevyhnuté, aby splnomocniteľ takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane - splnomocnencovi aj adresoval, resp. odoslal, resp. urobil úkony k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená. Z predložených listín, ako aj z výpovede záložcu vyplýva, že sa tak nestalo. Záložca nemienil uzatvoriť dohodu o plnomocenstve a splnomocnenca nepozná. Odporca konštatoval, že v danom prípade právny úkon nebol urobený vážne. Zároveň poukázal na porušenie ust. § 22 ods. 2 OZ, keďže záujmy zástupcu sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Od r. 2011 vo všetkých prípadoch doručených na správu katastra záložcov zastupuje združenie ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom záložcovia si ho nevybrali a nepoznajú ho. Dohody o plnomocenstve sú dlžníkom - záložcom predkladané na podpis zo strany záložného veriteľa, teda je dôvodný predpoklad, že menované združenie tu uskutočňuje zámery a napĺňa záujmy druhej strany, teda záložného veriteľa a nie záložcu. Na základe uvedených vád dohody o plnej moci odporca vyvodil, že záložnú zmluvu nepovažuje za spôsobilú na vklad do katastra nehnuteľností, a preto rozhodol o zamietnutí návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností s poukazom na § 31 Katastrálneho zákona. Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ opravný prostriedok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Odvolateľ poukázal na to, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Na základe platne uzavretej dohody o splnomocnení vzniklo preto splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Odvolateľ uviedol, že v predmetnej veci v žiadnom prípade nemožno hovoriť o nedostatku slobody a vážnosti prejavu vôle splnomocniteľa pri podpise dohody o splnomocnení. Výpoveď splnomocniteľa považuje odvolateľ - navrhovateľ za účelovú s cieľom vyhnúť sa následkom neplnenia základnej povinnosti dlžníka vyplývajúcej zo zmluvy o úvere, t. j. povinnosti splniť svoj dlh riadne a včas, k čomu z jeho strany nedošlo. Podľa navrhovateľa z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú konkrétne skutočnosti, ktoré mali mať v danom prípade vplyv na nedostatok slobody a vážnosti prejavu vôle splnomocniteľa. Rovnako neboli preukázané žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by umožňovali správnemu orgánu dospieť k záveru, že záujmy splnomocniteľa a splnomocnenca sú v danom prípade vo vzájomnom rozpore. Pre konštatáciu rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami žalobcu musí podľa odvolateľa takýto rozpor reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Odvolateľ poukázal aj na skutočnosť, že splnomocniteľ ku dňu prijatia plnomocenstva zo strany splnomocnenca udelené plnomocenstvo neodvolal a neurobil tak ani do dňa podania odvolania. Navrhovateľ zároveň namietal, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení „rozsudku" skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Takáto právomoc prináleží len príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania a konanie odporcu odvolateľ považuje v tomto smere za nezákonné. Správa katastra vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 06.02.2013 uviedla, že na napadnutom rozhodnutí a jeho dôvodoch trvá a navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a ďalšieho účastníka podľa § 250g ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností, napadnuté rozhodnutie a úradný záznam zo dňa 16.11.2012 o vypočutí D. M. k okolnostiam uzatvorenia záložnej zmluvy. Súčasne vypočul zástupcu odporcu. Zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že zotrváva na dôvodoch rozhodnutia a žiadal ho potvrdiť. Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 22.10.2012 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 101/2012-SUB zo dňa 09.10.2012. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom - Pohotovosť s. r. o., Bratislava a záložcom D. M. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX v k. ú. X., okr. Y. - okolie a LV č. XXX, XXX a XXX v k. ú. D., okr. M. G.. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.08.2011. Z návrhu na vklad súd zistil, že jeho prílohami bola záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení. Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi D. M., D. a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava podpísanej splnomocniteľom (ďalší účastník) dňa 15.08.2011 v Tornali (s overeným podpisom v meste Tornaľa dňa 15.08.2011) vyplýva, že ďalší účastník „za účelom naplnenia a hájenia jeho záujmov ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s. r. o. po prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udelil splnomocniteľ združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s. r. o., ako poskytovateľom úveru". Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere". V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií." Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná dňa 16.08.2011 v Bratislave. Z uvedeného nesporne vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 15.08.2011 osobne prítomný pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníkom. Táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede ďalšieho účastníka uvedenej v úradnom zázname zo dňa 16.11.2012, ktorý tvorí súčasť správneho spisu, pričom ďalší účastník uviedol, že združenie ProHelp nepozná a p. I., ktorý v mene združenia zmluvu podpísal, nikdy nestretol. Ďalší účastník zároveň uviedol, že si nepamätá, že by podpisoval dohodu o plnej moci na svoj majetok. Keď im boli poskytnuté peniaze, boli poslaní na matriku podpísať nejaký papier, pričom si myslel, že podpisuje zmluvu o pôžičke. Ďalší účastník spochybnil aj svoj podpis na dohode o plnej moci, pretože sa inak podpisuje. Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 31 ods. 5, 6 a 7 Katastrálneho zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. (6) Rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu správa katastra zašle účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia. (7) Správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd. Podľa § 22 ods. 1, 2 a 4 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Katastrálne konanie možno vykonať aj elektronicky. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 a 4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp. práva k nehnuteľnostiam, do katastra nehnuteľností na základe zmluvy je splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Z uvedeného vyplýva, že správa katastra v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy okrem splnenia ďalších zákonných podmienok, musí skúmať aj jej platnosť. Povinnosťou správy katastra pri posudzovaní platnosti zmluvy je v zmysle ust. § 3 Správneho poriadku postupovať v súlade s ustanoveniami OZ, na základe ktorých bol zmluvný záväzok zmluvných strán uzavretý. Z administratívneho spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 22.10.2012 na Správe katastra Rimavská Sobota návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti podľa Záložnej zmluvy č. 101/2012-SUB zo dňa 09.10.2012 uzatvorenej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a D. M. zastúpeným subjektom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava ako záložcom. K návrhu na vklad pripojil zmluvu o zriadení záložného práva, ktorú za záložcu podpísal predseda občianskeho združenia ProHelp C. I.. Navrhovateľ k návrhu ďalej pripojil dohodu o splnomocnení, z ktorej vyplýva, že ako splnomocniteľ je v nej označený D. M., ktorý túto dohodu podpísal v Tornali dňa 15.08.2011, kedy bol overený aj jeho podpis a ako splnomocnenec je označené ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava v zastúpení C. I. - predseda združenia, ktorý predmetnú dohodu o splnomocnení podpísal v Bratislave dňa 16.08.2011. Správa katastra Rimavská Sobota preskúmavaným napadnutým rozhodnutím návrh na vklad záložného práva predmetnej záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností zamietla. Katastrálny zákon v § 4 ods. 1 ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Vkladové konanie ako návrhové konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom Katastrálny zákon upravuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách ust. § 36b ods. 2 vyhl. č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva Katastrálny zákon. Z uvedeného vyplýva, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 vyhl. č. 79/1996 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Správny orgán v danej veci v súlade s citovanými ustanoveniami Katastrálneho zákona zameral svoju pozornosť pri posudzovaní všetkých zákonných náležitostí predloženej zmluvy s príslušnými listinami za účelom zistenia, či sú splnené zákonné podmienky povolenia vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností na základe tejto zmluvy. Súčasne správne venoval pozornosť skutočnosti, či sú splnené zákonné podmienky na udelenie plnej moci záložcom, keďže záložca konal vo vkladovom konaní v zastúpení na základe predloženej dohody o splnomocnení, pričom správny orgán vychádzal aj zo skúseností zo svojej rozhodovacej praxe. Podľa § 22 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka („OZ") zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 ods. 1 a 4 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Podľa § 43a OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len „návrh") ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom neplatnosti právneho úkonu je o. i., že nemá právne účinky, t.j. nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Navrhovateľom - odvolateľom predloženú Dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s. r. o. Bratislava, ktorá bola splnomocnencom podpísaná v Tornali dňa 15.08.2011 (t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť s. r. o. Bratislava ako veriteľom a D. M. ako dlžníkom na vopred pripravenom tlačive), je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená dohoda bola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava podpísaná 16.08.2011, ako aj z výpovede ďalšieho účastníka konania v správnom konaní zachytenej vo forme úradného záznamu zo dňa 16.11.2012 vyplýva, že ďalší účastník nepoznal združenie ProHelp, ani p. I., ktorý v mene združenia predmetnú dohodu o splnomocnení podpísal a uvedeného zástupcu ani nikdy nestretol. Z dátumu podpísania dohody o plnomocenstve vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 15.08.2011 osobne prítomný pri podpise uvedenej dohody, ďalší účastník súčasne uviedol, že si nepamätá, že by podpisoval dohodu o plnej moci. Pokiaľ bol po obdržaní finančných prostriedkov poslaný na matriku podpísať nejakú listinu, bol v domnení, že podpisuje zmluvu o pôžičke. Ďalší účastník napokon spochybnil na predmetnej dohode o plnej moci aj svoj podpis, pretože podľa jeho tvrdenia sa podpisuje rozdielne. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva - dohody o splnomocnení - zo strany splnomocniteľa D. M. dňom 15.08.2011), preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval t. j., aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení, ako aj z výpovede samotného dlžníka v správnom konaní je nepochybné, že dlžník podpísal dohodu o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom uviedol, že takýto subjekt nepozná a nepozná ani zástupcu združenia C. I., ani ho nikdy nestretol. Z výpovede ďalšieho účastníka ďalej vyplýva, že nemal vedomosť o podpise dohody o splnomocnení. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že dlžník nepoznajúc subjekt ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ani jeho štatutárneho zástupcu p. I., nemohol odoslať ním podpísanú dohodu o splnomocnení, resp. návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane - splnomocnencovi ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. Z výpovede dlžníka naopak vyplynulo, že okrem toho, že združenie ProHelp nepozná a nestretol sa s jeho zástupcom, o uzavretí dohody o splnomocnení nevedel a domnieval sa, že listina, na ktorej bol overovať podpis je zmluvou o pôžičke. Z uvedeného potom vyplýva, že správny orgán postupoval správne, keď posúdil dohodu o splnomocnení predloženú odvolateľom k návrhu na vklad ako neplatný právny úkon z dôvodu, že v danom prípade takýto právny úkon nebol urobený v súlade s § 37 ods. 1 OZ. Neplatnosť právneho úkonu pôsobí proti všetkým, je absolútna. Súd sa stotožnil aj so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s uzatvorením dohody o splnomocnení konštatoval porušenie § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom Dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca (ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava), bolo splnomocniteľom podpísané 15.08.2011 a splnomocnencom 16.08.2011, t. j. v neprítomnosti splnomocnenca, ktorý subjekt, resp. jeho štatutárneho zástupcu podľa výpovede splnomocniteľa ani nepozná, ako aj ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody nasvedčujú tomu, že dlžník (záložca) ako splnomocniteľ nemal možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri „výbere" splnomocnenca, ktorý by mal hájiť jeho záujmy, keďže tlačivo dohody o plnomocenstve s vopred určeným a vyznačeným splnomocnencom bolo dlžníkovi predložené pri uzatváraní zmluvy o úvere, pričom porovnaním písma na zmluve o úvere uzavretej dňa 15.08.2011 medzi spoločnosťou Pohotovosť s. r. o. Bratislava a D. M., ktorá bola vypísaná mandatárom spoločnosti Pohotovosť je zrejmé, že písmo je zhodné ako na záhlaví (hlavičke) dohody o splnomocnení podpísanej v ten istý deň v Tornali. Samotná skutočnosť, že záložný veriteľ, resp. jeho mandatár disponuje takýmto tlačivom a predložil ho dlžníkovi pri podpise zmluvy o úvere, nasvedčuje tomu, že medzi ním a splnomocnencom bol nejaký kontakt alebo vzťah. Táto skutočnosť by potom skutočne nasvedčovala tomu, že sú odôvodnené pochybnosti o tom, že záujmy splnomocnenca nie sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v návrhu - odvolaní nie je možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Súd preto odvolacie námietky vyhodnotil ako neopodstatnené. Tvrdenia odvolateľa v odvolaní, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám, zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenia, nevyplývajú ani z predloženej dokumentácie, ani ich odvolateľ nepreukázal. Naopak, z predložených listín vyplýva, že dohoda o splnomocnení bola podpísaná v neprítomnosti zástupcu ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci a z výpovede ďalšieho účastníka súčasne vyplýva, že splnomocnenca si nemohol vybrať, keďže uvedené združenie, ani jeho štatutárneho zástupcu nepozná. O skutočnosti, že uzatvoril dohodu o splnomocnení, resp. že udeľuje nejakému subjektu splnomocnenie, ani nevedel. Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach dôvodov uvedených v návrhu (odvolaní) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach podaného opravného prostriedku sú v súlade so zákonom, správny orgán dostatočne zistil skutkový stav a dohodu o splnomocnení správne právne posúdil. Keďže podmienky na vklad neboli splnené, správny orgán postupoval v súlade so zákonom, ak takýto návrh na vklad svojím rozhodnutím zamietol. Súd preto napadnuté rozhodnutie odporcu s poukazom na § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ odvolateľ v odvolaní namietal, že správa katastra prekročila rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení „rozsudku" (správne malo byť uvedené „rozhodnutia"), skúmala rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi uvádza, že takýto dôvod nemá podklad v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a preto súd k nemu neprihliadol. Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako vecne správne potvrdil s poukazom na § 250q ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal. Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb. vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.