Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/29/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200220 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013200220.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu ANTENNARIA, s. r. o., IČO: 46 818 278, so sídlom Vajanského námestie 13, 974 11 Banská Bystrica, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Patajová Pataj, s. r. o., so sídlom J.Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Daňovému úradu Banská Bystrica, Nová ulica 13, 974 04 Banská Bystrica o uloženie povinnosti žalovanému konať a žalobcu registrovať pre daň z pridanej hodnoty takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť konať a žalobcu registrovať pre daň z pridanej hodnoty. Žalobca v žalobe uviedol, že ako neplatiteľ dane z pridanej hodnoty kúpil časť podniku od spoločnosti CONECOM, s. r. o., Javornícka 10, ktorá je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Predávaná časť podniku bola v obchodnom registri zapísaná ako odštepný závod, resp. iná organizačná zložka podniku. Zápis predaja časti podniku do obchodného registra bol okresným súdom potvrdený dňa 19. 10. 2012 pod sp. zn. 5/Nre/95/2012 zo dňa 15. 10. 2012. Žalobca s poukazom na § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty oznámil túto skutočnosť žalovanému a požiadal ho o vydanie osvedčenia o registrácii platiteľa dane z pridanej hodnoty, nakoľko žalobca sa v zmysle tohto ustanovenia bez ďalšieho zo zákona stal platiteľom dane. Žalovaný listom z 31. 10. 2012 žalobcovi oznámil, že sa nestal platiteľom dane zo zákona a odmietol vydať osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Odôvodnil to tým, že žalobca nenadobudol časť podniku v zmysle § 476 až 488 Obchodného zákonníka, nakoľko nadobudnutá časť podniku nespĺňa náležitosti uvedené v § 7 a § 476 až 488 Obchodného zákonníka. Konštatoval, že žalobca nie je zdaniteľnou osobou a nevykonáva ekonomickú činnosť. Podľa žalobcu je žalovaného názor, že podnik nadobudnutý žalobcom od spoločnosti CONECOM nespĺňa zákonnú definíciu podniku podľa § 5 Obchodného zákona nemá oporu v právnom poriadku. Podľa tejto definície podnik nemusia tvoriť všetky zložky podnikania vrátane hmotných zložiek podnikania. Na splnenie tejto definície môže byť podnik tvorený len niektorou z týchto zložiek. Ďalej poukázal na to, že zápisy zverejnené v obchodnom registri sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Jediný subjekt, ktorý je oprávnený posudzovať správnosť zápisu v obchodnom registri je súd. Žalovaný tým, že spochybňuje platnosť predaja časti podniku, zasahuje do ústavného princípu trojdelenia moci. Nerešpektuje ho a spochybňuje záväzné registračné rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici. Žalovaný porušil aj § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého je žalovaný povinný žalobcu registrovať pre daň, vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti, na ktorej základe sa stal platiteľom. Tým, že zákon o dani z pridanej hodnoty v § 4 ods. 6 uložil žalovanému povinnosť konať, jeho nečinnosť je nutné považovať za nezákonný a protiprávny postup. Žalobca na záver tvrdil, že v zmysle § 255t ods. 1, veta druhá Občianskeho súdneho poriadku použil všetky prostriedky, ktorých použitie mu umožňuje právny poriadok Slovenskej republiky a žalovaný napriek tomu nekonal. Navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť konať v konaní vedenom pod č. 9600301/5/3179056/2012, žalobcu registrovať pre daň z pridanej hodnoty, vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty a prideliť mu identifikačné číslo pre dať z pridanej hodnoty do 7 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania vo výške 330,91 Eur. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe odmietol, že by bol nečinný a uviedol, že v prípade oznámenia o nadobudnutí časti podniku podľa § 4 ods. 6 zákona o dani z pridanej hodnoty konanie ukončil oznámením o nevydaní osvedčenia o registrácii pre daň č. 9600 301/5/3179056/2012 zo dňa 31. 10. 2012. Žalovaný na základe verejne dostupných informácii nadobudol pochybnosť o naplnení dôvodov na registráciu pre DPH, a preto vykonal v súčinnosti so žalobcom miestne zisťovanie na overenie skutkového stavu. Na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že boli naplnené formálne podmienky pre zápis predaja časti podniku do obchodného registra, avšak z hľadiska zákona o DPH nedošlo k naplneniu dôvodov pre registráciu podľa § 4 zákona o DPH v nadväznosti na § 3 zákona o DPH. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť CONECOM s. r.o. v období od októbra 2011 do októbra 2012 vytvorila 170 divízií, pritom všetky majú rovnaké sídlo, rovnakého vedúceho a rovnaký predmet činnosti, pričom vedúcim divízie je jediný spoločník a konateľ spoločnosti CONECOM s. r. o., T.. M. C. a sídla divízií sú na adrese jeho trvalého pobytu. Po vzniku divízií došlo k predaju týchto divízií a tento je zapísaný ako predaj časti podniku. Do 20. 10. 2012 bolo predaných už 160 divízií. Len zdaniteľné osoby vykonávajúce ekonomickú činnosť môžu nadobudnúť postavenie platiteľa DPH a to na základe ich žiadosti o dobrovoľnú registráciu, alebo po dosiahnutí obratu z ekonomickej činnosti 49 790.-Eur za 12 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov, alebo zo zákona v prípadoch uvedených v § 4 ods. 6 zákona o DPH. Vysvetlením pojmov ekonomická činnosť a zdaniteľná osoba sa zaoberal aj Súdny dvor EÚ napr. v rozsudkoch C-77/11Empresa, C-263/11AinarsRedlihs, C-230/94 Enkler, C-110/94 INZO a iné. Konanie, u ktorého chýba vážny úmysel zahájiť ekonomickú činnosť, a ktorého účelom je nadobudnúť postavenie platiteľa DPH, ktorý si môže uplatňovať právo na odpočítanie dane, status zdaniteľnej osoby nezakladá (rozsudok C-110/94 INZO). Z konania konateľa daňového subjektu CONECOM, s. r. o., ktorý je aj konateľom žalobcu vyplýva, že jeho úmyslom je registrácia daňového subjektu žalobcu pre daň z pridanej hodnoty z dôvodu zvýšenia hodnoty takto predávanej časti podniku. Vyplýva to aj z jeho webovej stránky, v ktorej výslovne uvádza, že ide o spoločnosti, ktoré nikdy nevyvíjali žiadne podnikateľské činnosti. V konaní o žiadosti žalovaný z odpovedí konateľa žalobcu zistil, že táto nenadobudla žiadne veci, práva ani majetkové hodnoty, práva z priemyselného vlastníctva, duševného vlastníctva, pohľadávky a záväzky týkajúce sa nadobudnutej časti podniku, práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov. Nemá zriadený bankový účet a nadobudla iba 100.-Eur, ktoré boli vložené do pokladne. Takisto to, že nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť a v budúcnosti sa mieni venovať obchodnej činnosti. To isté vypovedal aj ako konateľ predávajúceho. Ďalej žalovaný vo vyjadrení uviedol, že zákon o dani z pridanej hodnoty je potrebné vykladať eurokomformne, čo vyplýva z článku 10 a článku 249 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Žalovaný zo získaných dôkazov mal za preukázané, že nedošlo k prevodu žiadnych aktív a boli naplnené len formálne predpoklady pre zápis prevodu v obchodnom registri, čo je pre účely zákona o DPH podporeného ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ nedostatočné. Konanie spoločnosti CONECOM, s. r. o. smerovalo len k cieľu získať vyššiu cenu pri prevode spoločnosti registrovanej za platiteľa DPH. Ďalším sledovaným cieľom bolo vyhnúť sa u novoregistrovanej spoločnosti platenia zábezpeky v zmysle § 4c zákona o DPH. Toto viedlo k záveru správcu dane, že konaním subjektu došlo k zneužívaniu ustanovení, ktorých cieľom mala byť zníženie administratívnej záťaže pri prevode aktív medzi prevodcom a nadobúdateľom. O zistených skutočnostiach bol konateľ žalobcu informovaný a bolo mu zaslané aj písomné oznámenie v primeranej 30-dňovej lehote. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o žalobách podaných podľa § 250t O. s. p. vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Žalobca k žalobe pripojil fotokópiu oznámenia, ktorým mu žalovaný oznámil, že nevydá osvedčenie o registrácii pre daň, výpis z obchodného registra na svoju spoločnosť a list žalobcu adresovaný žalovanému k oznámeniu o nevydaní osvedčenia, v ktorom žalobca upozorňuje žalovaného na povinnosť vydať osvedčenie bez zbytočného odkladu a na to, že ak tak nevykoná, obráti sa žalobca na súd podľa § 250t a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Zároveň zváži možnosť podania žaloby o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zákona 514/2003 Z. z., ďalej priložil potvrdenie o vykonaní zápisu vydané Okresným súdom v Banskej Bystrici vo fotokópii, ďalej výpis z obchodného registra na spoločnosť CONECOM, s. r.o. z internetovej stránky, zápisnicu z miestneho zisťovania. Súd z predloženého správneho spisu zistil, že žalobca doručil žalovanému oznámenie podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a správny orgán si do správneho spisu zadovážil fotokópiu zmluvy o predaji časti podniku, vykonal miestne zisťovanie, o čom spísal zápisnicu a preveroval skutočnosti, o čom spísal úradný záznam. Konanie ukončil oznámením o nevydaní osvedčenia o registrácii pre daň, ktoré doručil žalobcovi. Podľa § 250t ods. 1 O. s. p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa § 250t ods. 4 O. s. p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Podľa § 250t ods. 8 O. s. p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Podľa § 63 ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok) ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 65 ods. 1, 2 Daňového poriadku orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní. Podľa § 65 ods. 2 Daňového poriadku ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Ak rozhoduje druhostupňový orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister. Podľa § 66 Daňového poriadku ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní nečinný a nerozhodne ani v lehotách ustanovených v § 65 ods. 1 a 2 a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť druhostupňový orgán. Podľa § 67 od. 1, 4 a 6 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt, ktorý sa registruje u správcu dane podľa osobitných predpisov, je povinný predložiť správcovi dane žiadosť o registráciu na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo; ak sa žiadosť o registráciu podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme. (4) Správca dane preverí údaje uvedené v žiadosti o registráciu a v prílohách podľa odseku 3, a ak má pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, vyzve daňový subjekt, aby údaje bližšie vysvetlil, zmenil alebo doplnil, a zároveň určí lehotu, v ktorej je daňový subjekt povinný výzve vyhovieť. (6) Ak daňový subjekt výzve správcu dane nevyhovie, vydá správca dane rozhodnutie, v ktorom žiadosť o registráciu zamietne, ak tento zákon neustanovuje inak. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Podľa § 1 ods. 2 Daňového poriadku podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Podľa § 3 ods. 1, písm. a) a b) zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len "sťažovateľ"), ktorým a/ sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len "činnosť") orgánu verejnej správy, b/ poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o prokuratúre“) prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Podľa § 21 ods. 2 Zákona o prokuratúre právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, sú: a/ protest prokurátora, b/ upozornenie prokurátora, c/ návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o prokuratúre prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou. Z citovaného § 250t ods. 1 O. s. p. vyplýva, že súdnu ochranu pred nečinnosťou správnych orgánov zákon priznáva žalobcovi len v tých prípadoch, kedy sa žalobca bezúspešne pokúsil dosiahnuť nápravu všetkými inými dostupnými prostriedkami, ktoré podľa právneho poriadku existujú. Žalobca v žalobe síce tvrdí, že všetky prostriedky vyčerpal, avšak neuvádza žiadny z použitých prostriedkov, ktorými žiadal o nápravu stavu, ktorý považoval za nečinnosť žalovaného, t. j. stav nezákonný. Žalobca k žalobe nepripojil žiadne svoje podanie, ktoré by bolo možné vyhodnotiť tak, že použil dostupný prostriedok k náprave ním tvrdeného nezákonného stavu. Z toho vyplýva, že žalobca nevyužil prostriedky nápravy, ktoré mu priznal Daňový poriadok v citovanom § 66, ktorý upravuje opatrenia proti nečinnosti, zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach a zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Na základe uvedeného súd žalobu podľa § 250t ods. 1 O. s. p. ako neprípustnú zamietol z dôvodu, že žalobca nevyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie umožňujú vyššie uvedené osobitné predpisy. Žalobca sa domáhal, aby súd rozhodol tak, že uloží žalovanému povinnosť konať tak, že zaregistruje žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty. Súd k tomu uvádza, že nie je v právomoci súdu uložiť správnemu orgánu v konaní o nečinnosť povinnosť vydať vecné rozhodnutie so stanoveným obsahom a tak nahradiť činnosť správneho orgánu. Súd v prípade, že zistí, že správny orgán porušil svoju povinnosť konať, môže podľa citovaného § 250t ods. 4 O.s.p. tomuto uložiť, aby konal a vydal rozhodnutie v určenej lehote. Nemôže však zaňho rozhodnúť, teda mu uložiť, aké rozhodnutie má byť vydané. Navyše v danom prípade prebehlo osobitné daňové konanie a to registračné konanie, ktoré začalo na základe žalobcovej žiadosti o registráciu platiteľa dane z pridanej hodnoty. Žalovaný v začatom konaní vykonal príslušné úkony a konanie ukončil oznámením o tom, že registráciu neposkytne. Daňový poriadok v druhej hlave „Osobitné daňové konanie“ v prvom diele, ktorý upravuje registračné konanie osobitne neupravuje prípad, kedy žiadosť podá žiadateľ, ktorý nespĺňa podmienky na registráciu. Takýto postup nie je ani predmetom úpravy osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Daňový poriadok v osobitnom registračnom konaní správcovi dane ukladá povinnosť zamietnuť žiadosť o registráciu rozhodnutím len vtedy, ak žiadateľ v stanovenej lehote nesplní výzvu správcu dane (§ 67 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z.). Žalovaný teda o žiadosti nerozhodol rozhodnutím, ale oznámením, keďže obsahom tohto oznámenia bolo nevyhovenie žiadosti o registráciu. Je zrejmé, že takéto oznámenie je potrebné považovať za také opatrenie správneho orgánu, ktorým bolo možné zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobcu. V tomto prípade ale predmetom súdneho konania nebolo preskúmavanie zákonnosti tohto oznámenia a preto sa súd jeho zákonnosťou nezaoberal. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250t ods. 5 O. s. p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože jeho návrhu nebolo vyhovené. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 250l ods. 7 O. s. p.).