Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/47/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200325 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013200325.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov senátu JUDr. Jána Škvarku a JUDr. Drahomíry Mikulajovej v právnej veci žalobcu: I.. T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX C., zastúpený advokátkou JUDr. Zuzanou Kollárovou, Zimná 59, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Generálny riaditeľ, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 07. januára 2012 a rozhodnutia č. AA/2013/001443 zo dňa 07. januára 2013, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. januára 2013 o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica č. I/2012/00033-4 zo dňa 12. novembra 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O. s. p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie . II/ Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. AA/2013/001443 zo dňa 07. januára 2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O. s. p.. III/ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu, advokátky JUDr. Zuzany Kollárovej, trovy konania 412,75 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový správny orgán - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica rozhodnutím č. I/2012/00033-4 zo dňa 12.11.2012 nevyhovel žiadosti žalobcu, ktorou žiadal o sprístupnenie informácie, či bol I.. T. S. v čase od 01.01.2011 do 30.04.2011 evidovaný ako nezamestnaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica. Správny orgán nevyhovel žiadosti z dôvodu, že ide o informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme správneho orgánu za podmienok ustanovených zákonom (č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov) a správny orgán ako povinná osoba ich nemôže sprístupniť, keďže tak neustanovuje zákon a nemá k dispozícii ani predchádzajúci písomný súhlas dotknutej osoby I.. T. S. na sprístupnenie požadovanej informácie žalobcovi. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že nakoľko nebolo zo žiadosti, zaslanej dňa 26.10.2012, zrejmé, ktorej osoby sa žiadosť týka, bol žalobca vyzvaný, aby v lehote sedem dní neúplnú žiadosť doplniť. Žalobca v liste z 08.11.2012 uviedol, že nepožaduje poskytnúť osobné údaje o konkrétnej osobe a požaduje len informáciu, či občan, prípadne viacerí občania SR s menom I.. T. S. boli v čase od 01.01.2011 do 30.04.2011 evidovaní ako nezamestnaní na úrade práce a požaduje iba krátku odpoveď áno alebo nie. Prvostupňový správny orgán poukázal na ustanovenia § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., § 67 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov s tým, že po preskúmaní žiadosti dospel k záveru, že titul, meno a priezvisko dotknutej osoby v spojení s úpravou zaradenia uchádzačov o zamestnanie (v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z.), ako aj v spojení s informáciou, že dotknutá osoba bola alebo nebola evidovaná ako nezamestnaná v čase od 01.01.2011 do 30.04.2011, je súbor takých údajov, na základe ktorých je fyzická osoba konkrétne identifikovateľná a nezameniteľná a nezameniteľná s inou osobou. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 12.11.2012 (doručené žalobcovi dňa 16.11.2012) podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie (doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 06.12.2012). O odvolaní žalobcu žalovaný rozhodol písomným rozhodnutím č. AA/2013/001443 zo dňa 07.01.2013 (doručené žalobcovi 16.01.2013) tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia sa v celom rozsahu stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu s tým, že opätovne poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 211/2000 Z.z. (§ 3 ods. 1 a ods. 3, §§ 8 až 12, § 22 ods. 1, § 9 ods. 1), zákona o službách zamestnanosti č. 5/2004 Z.z. (§ 67 ods. 1, § 67 ods. 2) a zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov (§ 9). Žalobca podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote žalobu o preskúmanie zákonnosti vyššie uvedeného písomného rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.01.2013, ale zároveň žiadal preskúmať aj fiktívne rozhodnutie vo veci zamietnutia odvolania žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 12.11.2012, ktorá fikcia podľa žalobcu nastala podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., nakoľko žalovaný v lehote 15 dní od doručenia odvolania, o odvolaní nerozhodol. Fikcia druhostupňového rozhodnutia nastala podľa žalobcu dňa 07.01.2013, fiktívne rozhodnutie mu bolo doručené dňa 09.01.2013. Žalobca považoval písomné rozhodnutie žalovaného č. AA/2013/001443 zo dňa 07.01.2013 za nezákonné z dôvodu, že pred jeho vydaním bolo už vo veci rozhodnutí fiktívnym rozhodnutím, a preto nebolo možné ďalej konať a rozhodnúť ďalším rozhodnutím. Zároveň považoval aj dôvody zamietnutia odvolania za nezákonné. Bol toho názoru, že nežiadal o sprístupnenie osobných údajov, a preto aj postup žalovaného považoval za nezákonný. V žalobe uviedol, že písomné rozhodnutie zo dňa 07.01.2013 mu bolo doručené 16.01.2013. Toto rozhodnutie bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 14.01.2013, čo bolo sedem dní po zákonom stanovenej lehote, nakoľko jeho odvolanie bolo odvolaciemu orgánu doručené dňa 21.12.2012. Žalobca preto žiadal zrušiť fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.01.2013, ako aj rozhodnutie písomné zo dňa 07.01.2013. Žalobca na pojednávaní navrhoval, aby súd vyhovel jeho žalobe a žiadal rozhodnutia zrušiť v celom rozsahu. Poukázal na dôvody uvedené v žalobe a ďalej poukázal aj na to, že úrad práce si nežiadal súhlas dotknutej osoby, ani nerobil kroky na získanie súhlasu. Mal za to, že zákon neumožňuje rozhodovať v tej istej veci duplicitne a odkázal aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/86/2011 zo dňa 29.02.2012. Žalovaný na pojednávaní ako aj v písomnom vyjadrení k žalobe zotrvával na dôvodoch rozhodnutí. Vo veci citoval stanovisko Úradu ochrany osobných údajov SR, podľa ktorého: „Určiteľnosť na základe súboru údajov vždy závisí aj od geografického územia, veľkosti society, v rámci ktorej sa údaje spracúvajú ... . Zodpovedať otázku, či určitý súbor údajov možno považovať za osobné údaje, sa dá vysloviť len po preskúmaní všetkých okolností súvisiacich s predmetnou vecou ...“. Podľa žalovaného fiktívne rozhodnutie, ako aj rozhodnutie č. AA/2013/001443 zo dňa 07.01.2013 potvrdzuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 12.11.2012, ktorým úrad nevyhovel žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácií. Rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci a pri jeho vydávaní bol zistený dostatočne skutkový stav. Z tohto dôvodu v danom prípade fiktívne rozhodnutie nie je možné považovať za takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže fiktívne rozhodnutie rovnako aj následné rozhodnutie (písomné) zo dňa 07.01.2013 potvrdilo odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Pokiaľ ide o posúdenie lehoty v súvislosti s § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. a vznik fiktívneho rozhodnutia, ponecháva žalovaný túto vec na rozhodnutie súdu. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov na riadnom pojednávaní podľa § 250g ods. 1 O.s.p. a napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.01.2013, ako aj rozhodnutie žalovaného č. AA/2013/001443 zo dňa 07.01.2013 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/ a ods. 2 písm. e/ O.s.p.. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v platnom znení; proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. Podľa § 19 ods. 2 zákona citovaného zákona; o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Podľa § 19 ods. 3 zákona citovaného zákona; odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Podľa § 22 ods. 1 zákona citovaného zákona; ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení (Správny poriadok); rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 citovaného zákona; rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa § 47 ods. 3 citovaného zákona; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Vo veci predmetnej žaloby sa súd prvotne zaoberal tvrdením žalobcu, že vo veci jeho odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 12.11.2012 nastala fikcia vydaného rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu dňa 07.01.2013. Súd z obsahu spisu, ako aj vyjadrení žalobcu zistil, že prvostupňové rozhodnutie č. I/2012/00033-4 zo dňa 12.11.2012 bolo žalobcovi doručené dňa 16.11.2012 (doručenka do vlastných rúk). Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 06.12.2012 (pečiatka s dátumom na odvolaní). Druhostupňový správny orgán (žalovaný) obdržal spis s odvolaním od prvostupňového správneho orgánu dňa 21.12.2012 (pečiatka s dátumom na listine). O odvolaní mal odvolací orgán v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. rozhodnúť do 15 dní od doručenia odvolania, t.j. mal rozhodnúť do 05.01.2013, keďže tento deň bola sobota, tak mal rozhodnúť najneskôr nasledujúci pracovný deň, t.j. 07.01.2013. Žalovaný síce vo veci rozhodol písomným rozhodnutím datovaným dňa 07.01.2013. Toto rozhodnutie bolo však žalovaným zaslané poštou na adresu žalobcu najskôr dňa 14.01.2013 (kópia obálky žalovaného, ktorú zaslal ako dôkaz žalobca) a rozhodnutie bolo následne žalobcovi doručené dňa 16.01.2013 (doručenka). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nerozhodol písomne o odvolaní v zákonnej lehote do 07.01.2013, aj keď svoje písomné rozhodnutie označil týmto dátumom. Pre vydanie predmetného rozhodnutia v zmysle citovaného ustanovenia zákona č. 211/2000 Z.z. nie je rozhodujúci dátum napísaný na rozhodnutí, ale dátum, ktorým rozhodnutie bolo zaslané na prepravu žalobcovi. Vzhľadom k tomu, že do dňa 07.01. písomné rozhodnutie nebolo zaslané žalobcovi na prepravu, nastala fikcia vydania druhostupňového rozhodnutia o zamietnutí odvolania žalobcu. V čase vydania písomného rozhodnutia zo dňa 07.01.2013 existovalo už teda aj fiktívne rozhodnutie druhostupňového orgánu, a preto písomné rozhodnutie už nemalo byť vydané, a nemôže mať ani žiadny účinok. Súd preto rozhodnutie žalovaného č. AA/2013/001443, datované dňom 07.01.2013, zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.. Súd však zrušil aj fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.01.2013, pretože ako to vyplýva aj z jeho podstaty neobsahuje žiadne odôvodnenie podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., ktoré by umožnilo žalobcovi oboznámiť sa s dôvodmi pre odmietnutie prístupu k požadovanej informácii. Fiktívne rozhodnutie je už svojou podstatou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto ho súd musel taktiež zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 70,- Eur, z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie veci, podanie žaloby na súd) po 130,16 Eur + 2x režijný paušál po 7,81 Eur + 20% DPH, spolu za jeden úkon 165,56 Eur a za dva úkony spolu 331,13 Eur (podľa vyčíslenia žalobcu). Ďalej bola priznaná náhrada cestovných nákladov žalobcu za cestu na pojednávanie a to z miesta trvalého bydliska do mesta Revúca a späť (spolu 22 km) osobným motorovým vozidlom MAZDA, ev.č. D.-H. vo výške ceny spotrebovaného benzínu za 2,52 Eur, následne za cestu žalobcu na pojednávanie z Revúcej do Banskej Bystrice a späť vo výške ceny cestovných lístkov verejnej autobusovej dopravy (z Revúcej do Banskej Bystrice vo výške 4,70 Eur a z Banskej Bystrice do Revúcej vo výške 4,40 Eur - podľa vyčíslenia žalobcu). Spolu súd priznal trovy konania žalobcovi vo výške 412,75 Eur a boli vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (§ 11 ods. 4, § 15, § 16 ods. 4). Súd nepriznal žalobcovi vynaložené cestovné náklady za cestu z miesta trvalého bydliska do sídla advokátskej kancelárie právnej zástupkyne v Spišskej Novej Vsi vo výške 23,64 Eur, pretože tieto trovy nepovažoval súd za účelne vynaložené, nakoľko pre prípravu, prevzatie, zastupovania a porady bolo možné využiť aj iné, najmä technické, prostriedky, prípadne využiť služby iného advokáta, a to s ohľadom aj na vzdialenosť bydliska žalobcu od sídla právnej zástupkyne. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.