Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/48/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200331 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013200331.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu V.. N. K., trvale bytom B. XX, XXX XX F., V.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Kuttnerovou, Kozačeka 2003/40, 960 01 Zvolen proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.1100301/1/1303659/2012/14003 zo dňa 06.decembra 2012, č.1100301/1/1303618/2012/14003 zo dňa 06.decembra 2012, č.1100301/1/1303669/2012/14003 zo dňa 06.decembra 2012, č.1100301/1/1303688/2012/14003 zo dňa 06.decembra 2012, č.1100301/1/1306605/2012/14003 zo dňa 07.decembra 2012, č.1100301/1/1303699/2012/14003 zo dňa 06.decembra 2012, č.1020501/1/1160625/2012/4915 zo dňa 20. septembra 2012 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/1303659/2012/14003 zo dňa 6. decembra 2012 ako aj Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica č. 9614301/5/2216618/2012 zo dňa 15. augusta 2012, č. 1100301/1/1303618/2012/14003 zo dňa 6. decembra 2012 ako aj Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica č. 9614301/5/2211680/2012 zo dňa 15. augusta 2012, č. 1100301/1/1303669/2012/14003 zo dňa 6. decembra 2012 ako aj Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica č. 9614301/5/2219147/2012 zo dňa 15. augusta 2012, č. 1100301/1/1303688/2012/14003 zo dňa 6. decembra 2012 ako aj Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica č. 9614301/5/2222964/2012 zo dňa 15. augusta 2012, č. 1100301/1/1306605/2012/14003 zo dňa 7. decembra 2012 ako aj Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica č. 9614301/5/2244313/2012 zo dňa 17. augusta 2012, č. 1100301/1/1303699/2012/14003 zo dňa 6. decembra 2012 ako aj Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica č. 9614301/5/2224849/2012 zo dňa 15. augusta 2012, č. 1020501/1/1160625/2012/4915 zo dňa 20. septembra 2012 ako aj Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica č. 9614301/5/338721/2012 zo dňa 11. mája 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 490,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právnej zástupkyne žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu 08. marca 2013 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100301/11303659/2012/1-4003 zo dňa 06. decembra 2012, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica č. 9614301/5/2216618/2012 zo dňa 15. augusta 2012, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2008 vo výške 8 670,55 Eur. Žalobca v žalobe o nezákonnosť uvedeného rozhodnutia žalovaného tvrdil, že bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, pretože žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán porušili zákon tým, že nesprávne právne posúdili vec a rozhodli na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a tým, že postupovali v rozpore s procesným predpisom zákonom č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len zákon o správe daní a poplatkov). Žalobca v žalobe uplatnil nasledovné dôvody nezákonnosti: 1. Napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo skutočností získaných nezákonne vedenou daňovou kontrolou. Protokol z daňovej kontroly vrátane jeho dodatku č. 1 nebol prerokovaný v súlade so zákonom a preto má charakter nezákonne získaného dôkazu a preto ho nemožno v daňovom konaní použiť. Žalobca pritom vychádzal z úvahy, že dodatok k protokolu je podľa § 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov súčasťou protokolu, teda právny režim dodatku je determinovaný právnym režimom hlavnej veci protokolu. Žalovaný poskytol žalobcovi zákonnú 8 dňovú lehotu na vyjadrenie sa k protokolu, ale neposkytol mu ju na vyjadrenie sa k dodatku k protokolu a protokol s dodatkom napriek námietkám žalobcu prerokoval, čím konal v rozpore s § 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov. Zároveň žalobca namietol aj to, že s touto námietkou, ktorá bola uplatnená už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu sa žalovaný nevysporiadal. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe k vyššie uvedenému žalobnému dôvodu nezákonnosti uviedol, že trvá na svojom stanovisku, uvedenom v napadnutom rozhodnutí, že postup správcu dane pri ukončení daňovej kontroly je v súlade s príslušnými ustanoveniami § 15 ods. 10 a 13 zákona o správe daní a poplatkov. Podľa žalovaného z dikcie § 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov nevyplýva povinnosť pre správcu dane, aby doručil kontrolovanému daňovému subjektu dodatok k protokolu a nie je vylúčená možnosť správcu dane oboznámiť s obsahom dodatku k protokolu daňovníka v deň jeho prerokovania. Žalobcovi bol doručený protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie v zákonnej 8 dňovej lehote. Žalobca sa k protokolu v stanovenej lehote vyjadril. Vyjadrenie žalobcu spolu s vyhodnotením tohto vyjadrenia správcom dane bolo zaznamenané v Dodatku č. 1 k protokolu, ktorý tvorí súčasť protokolu. Daňová kontrola bola ukončená v súlade so zákonom v deň prerokovania protokolu vrátane prerokovania jeho Dodatku č. 1 dňa 30.09.2011. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začalo vyrubovacie konanie. 2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie potvrdil napriek tomu, že prvostupňový správny orgán porušil § 48 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov tým, že nepostupoval podľa právneho názoru vyjadreného v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí žalovaného v danej veci vydanom pod č. 1020501/1/945216/2012 z 04. júna 2012 a nevykonal ďalšie dokazovanie. Žalobcom predložené dôkazy nevyhodnotil a nezdôvodnil v rozhodnutiach a ak vykonal ďalšie dokazovanie, tak žalobcu s ďalšími dôkazmi neoboznámil, čím žalobcovi zabránil vo výkone práva podľa zákona o správe daní a poplatkov. Žalovaný k vyššie uvedenému dôvodu nezákonnosti svojho postupu uviedol, že v napadnutom rozhodnutí uviedol, že nesúhlasí s námietkou žalobcu, že správca dane konal v rozpore s § 48 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov. Správca dane požiadal o informácie maďarskú daňovú správu v súvislosti s deklarovanými dodávkami tovaru žalobcu pre odberateľa KONTRIBUENS-2005, Kft. za obdobie 1. a 2. štvrťrok 2008 a získal odpoveď č. E_SK_HU_20111206_22402_022280_R, čo bolo uvedené aj v napadnutom rozhodnutí. Podľa tejto odpovede spoločnosť maďarského odberateľa nepodávala daňové priznania, ani neodviedla daň od 30. 06. 2007, nevykonávala činnosť na danej adrese, konateľ je nedostupný, daňový úrad ju deregistroval 05. 08. 2008. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru pre objasnenie skutkového stavu nie je podstatné, či sa v ďalšom dokazovaní získa ďalší nový dôkaz, ale za relevantný dôkaz možno považovať aj potvrdenie už dosiaľ zisteného skutkového stavu. 3. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia aj z dôvodu nejasnosti, nezrozumiteľnosti a neurčitosti odôvodnenia, ktorú videl v tom, že v odôvodnení chýba vyrovnanie sa žalovaného s odvolacími námietkami proti prvostupňovému rozhodnutiu. Namiesto toho odôvodnenie obsahuje len konštatovanie, že odvolacie námietky sú totožné ako boli proti zrušenému platobnému výmeru. Podľa žalobcu žalovaný formálne bez skúmania obsahu odvolacích námietok, v rozpore so skutkovým stavom, v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca neuviedol, ktoré dôkazy konajúci správca dane nehodnotil napriek tomu, že špecifikácia týchto dôkazov, mu musela byť a bola zo spisového materiálu vo veci známa. Konal tak v rozpore s § 48 ods. 2 a 3 zákona o správe daní a poplatkov, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe k tomuto dôvodu uviedol, že aj sám žalobca v odvolaní uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich dôvodoch uvedených tak vo vyjadrení k protokolu, ako aj v predchádzajúcom odvolaní. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí práve bral do úvahy všetky námietky a dôkazy, ktoré žalobca v celom konaní uvádzal a predkladal. Podľa názoru žalovaného správca dane sa v prvostupňovom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami a dôkazmi, ktoré predložil žalobca v priebehu daňovej kontroly. Napadnuté rozhodnutie v odôvodnení obsahuje vyjadrenie ku všetkým námietkám, ktoré boli v odvolaní uvedené. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje aj vyjadrenie správcu dane k písomnostiam, ktoré boli od maďarských občanov p. Y. G. a D. Y. v maďarskom jazyku, ktorými malo byť verifikované tvrdenie žalobcu o realizácii dodávok tovaru maďarským odberateľom. Vyhodnotenie týchto dokumentov správcom dane nebolo v odvolaní spochybnené. Preto sa žalovaný k týmto dôkazom v napadnutom rozhodnutí nevyjadroval. Ďalej uviedol, že s prekladom týchto písomností vyplýva rozpor, ktorý sa týka prepravy tovaru, keď na prepravných dokladoch je ako prepravca uvedený odberateľ a podľa vyjadrení uvedených v písomných podaniach týchto maďarských občanov bola prepravcom firma Walli-Comp Kft., čo je ďalším dôkazom o tom, že doklady o preprave neboli vierohodnými dokladmi pre účel preukázania dodania tovaru do zahraničia v zmysle § 43 ods. 5 písm. a) a c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. 4. Žalobca namietol nepreskúmateľnosť napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia aj z dôvodu, že odôvodnenie neobsahuje označenie ďalších úkonov, ktoré správca dane vykonal a ani dôvody, pre ktoré nevyhodnotil dôkazy predložené žalobcom, čím porušil povinnosť zhodnotiť všetky dôkazy, uvedenú v § 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov bez vyhodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach je rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že napadnuté rozhodnutie obsahuje opis úkonov, ktoré správca dane vykonal vo vyrubovacom konaní v súlade s právnym názorom vysloveným v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí žalovaného a to šetrenie prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií maďarskej daňovej správe. Takisto nesúhlasil s tým, že v prvostupňovom rozhodnutí neboli vyhodnotené žalobcom predložené dôkazy, nakoľko toto rozhodnutie obsahuje ich hodnotenie a to tak, že správca dane ich vyhodnotil ako formálne predložené, ktoré nemajú povahu faktu a nepreukazujú splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Týmito dôkazmi nebolo preukázané reálne vykonanie prepravy tovaru z tuzemska do iného členského štátu. 5. Žalobca namietol, že žalovaný mu odňal právo „kodifikované" v § 15 ods. 5 a § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov tým, že ho v konaní neoboznámil so svojimi pochybnosťami a s hmotnoprávnymi následkami, s ktorými spájal vykonávané dôkazy a ani s pochybnosťami, ktoré správca dane mal v priebehu konania a vykonávania kontroly. Žalovaný nepostupoval v zmysle § 2 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov v súčinnosti so žalobcom ako kontrolovaným daňovým subjektom. Žalovaný k tomu vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca bol oboznámený s protokolom z daňovej kontroly a s výsledkami všetkých dožiadaní, tak ako to vyplýva zo zápisníc o ústnom pojednávaní z 09. 05. 2011 a 22. 08. 2011. Tvrdenie, že žalobca nebol oboznámený s pochybnosťami správcu dane v priebehu daňovej kontroly, označil za nepravdivé. 6. Žalobca namietal, že mu boli upreté práva podľa § 15 ods. 5 písm. d/ a j/ zákona o správe daní a poplatkov klásť otázky svedkom a znalcom a vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Žalovaný k tomuto bodu žaloby uviedol, že u dodávateľov žalobcu nebolo možné vykonať miestne zisťovanie a spísať zápisnicu o miestnom zisťovaní a správca dane má k dispozícii len korešpondenciu s dožiadaným správcom dane, s ktorou bol žalobca oboznámený. Ďalej uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že v priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane nepredvolával a nevypočúval žiadnych svedkov. Žalobca na záver zhrnul, že z dôvodov uvedených v žalobe vyplýva, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci a tiež, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, vyhodnotil všetky dôkazy a to aj jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a v daňovom konaní dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. V prípade, že nie splnené podmienky stanovené v § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, miesto dodania tovaru je v tuzemsku a takéto dodanie tovaru je predmetom dane z pridanej hodnoty. Preto bol žalobca v zmysle § 69 ods. 1 v nadväznosti na § 13 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH povinný priznať a odviesť 19 %-tnú DPH v tuzemsku. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a aby žalobca znášal trovy konania zo svojho. Žalobca z úplne totožných dôvodov, ako je vyššie uvedené, sa žalobou doručenou súdu 08. marca 2013 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/1303618/2012/14003 zo dňa 06. decembra 2012, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica č. 9614301/5/2211680/2012 zo dňa 15. augusta 2012, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2008 v sume 8 972,54 Eur. Žalobca v žalobe o nezákonnosť uvedeného rozhodnutia žalovaného tvrdil, že bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, pretože žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán porušili zákon tým, že nesprávne právne posúdili vec a rozhodli na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a tým, že postupovali v rozpore s procesným predpisom zákonom č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len zákon o správe daní a poplatkov). Žalobca v žalobe uplatnil nasledovné dôvody nezákonnosti: 1. Napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo skutočností získaných nezákonne vedenou daňovou kontrolou. Protokol z daňovej kontroly vrátane jeho dodatku č. 1 nebol prerokovaný v súlade so zákonom a preto má charakter nezákonne získaného dôkazu a preto ho nemožno v daňovom konaní použiť. Žalobca pritom vychádzal z úvahy, že dodatok k protokolu je podľa § 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov súčasťou protokolu, teda právny režim dodatku je determinovaný právnym režimom hlavnej veci protokolu. Žalovaný poskytol žalobcovi zákonnú 8 dňovú lehotu na vyjadrenie sa k protokolu, ale neposkytol mu ju na vyjadrenie sa k dodatku k protokolu a protokol s dodatkom napriek námietkám žalobcu prerokoval, čím konal v rozpore s § 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov. Zároveň žalobca namietol aj to, že s touto námietkou, ktorá bola uplatnená už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu sa žalovaný nevysporiadal. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe k vyššie uvedenému žalobnému dôvodu nezákonnosti uviedol, že trvá na svojom stanovisku, uvedenom v napadnutom rozhodnutí, že postup správcu dane pri ukončení daňovej kontroly je v súlade s príslušnými ustanoveniami § 15 ods. 10 a 13 zákona o správe daní a poplatkov. Podľa žalovaného z dikcie § 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov nevyplýva povinnosť pre správcu dane, aby doručil kontrolovanému daňovému subjektu dodatok k protokolu a nie je vylúčená možnosť správcu dane oboznámiť s obsahom dodatku k protokolu daňovníka v deň jeho prerokovania. Žalobcovi bol doručený protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie v zákonnej 8 dňovej lehote. Žalobca sa k protokolu v stanovenej lehote vyjadril. Vyjadrenie žalobcu spolu s vyhodnotením tohto vyjadrenia správcom dane bolo zaznamenané v Dodatku č. 1 k protokolu, ktorý tvorí súčasť protokolu. Daňová kontrola bola ukončená v súlade so zákonom v deň prerokovania protokolu vrátane prerokovania jeho Dodatku č. 1 dňa 30.09.2011. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začalo vyrubovacie konanie. 2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie potvrdil napriek tomu, že prvostupňový správny orgán porušil § 48 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov tým, že nepostupoval podľa právneho názoru vyjadreného v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí žalovaného v danej veci vydanom pod č. 1020501/1/945216/2012 z 04. júna 2012 a nevykonal ďalšie dokazovanie. Žalobcom predložené dôkazy nevyhodnotil a nezdôvodnil v rozhodnutiach a ak vykonal ďalšie dokazovanie, tak žalobcu s ďalšími dôkazmi neoboznámil, čím žalobcovi zabránil vo výkone práva podľa zákona o správe daní a poplatkov. Žalovaný k vyššie uvedenému dôvodu nezákonnosti svojho postupu uviedol, že v napadnutom rozhodnutí uviedol, že nesúhlasí s námietkou žalobcu, že správca dane konal v rozpore s § 48 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov. Správca dane požiadal o informácie maďarskú daňovú správu v súvislosti s deklarovanými dodávkami tovaru žalobcu pre odberateľa KONTRIBUENS-2005, Kft. za obdobie 1. a 2. štvrťrok 2008 a získal odpoveď č. E_SK_HU_20111206_22402_022280_R, čo bolo uvedené aj v napadnutom rozhodnutí. Podľa tejto odpovede spoločnosť maďarského odberateľa nepodávala daňové priznania, ani neodviedla daň od 30. 06. 2007, nevykonávala činnosť na danej adrese, konateľ je nedostupný, daňový úrad ju deregistroval 05. 08. 2008. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru pre objasnenie skutkového stavu nie je podstatné, či sa v ďalšom dokazovaní získa ďalší nový dôkaz, ale za relevantný dôkaz možno považovať aj potvrdenie už dosiaľ zisteného skutkového stavu. 3. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia aj z dôvodu nejasnosti, nezrozumiteľnosti a neurčitosti odôvodnenia, ktorú videl v tom, že v odôvodnení chýba vyrovnanie sa žalovaného s odvolacími námietkami proti prvostupňovému rozhodnutiu. Namiesto toho odôvodnenie obsahuje len konštatovanie, že odvolacie námietky sú totožné ako boli proti zrušenému platobnému výmeru. Podľa žalobcu žalovaný formálne bez skúmania obsahu odvolacích námietok, v rozpore so skutkovým stavom, v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca neuviedol, ktoré dôkazy konajúci správca dane nehodnotil napriek tomu, že špecifikácia týchto dôkazov, mu musela byť a bola zo spisového materiálu vo veci známa. Konal tak v rozpore s § 48 ods. 2 a 3 zákona o správe daní a poplatkov, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe k tomuto dôvodu uviedol, že aj sám žalobca v odvolaní uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich dôvodoch uvedených tak vo vyjadrení k protokolu, ako aj v predchádzajúcom odvolaní. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí práve bral do úvahy všetky námietky a dôkazy, ktoré žalobca v celom konaní uvádzal a predkladal. Podľa názoru žalovaného správca dane sa v prvostupňovom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami a dôkazmi, ktoré predložil žalobca v priebehu daňovej kontroly. Napadnuté rozhodnutie v odôvodnení obsahuje vyjadrenie ku všetkým námietkám, ktoré boli v odvolaní uvedené. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje aj vyjadrenie správcu dane k písomnostiam, ktoré boli od maďarských občanov p. Y. G. a D. Y. v maďarskom jazyku, ktorými malo byť verifikované tvrdenie žalobcu o realizácii dodávok tovaru maďarským odberateľom. Vyhodnotenie týchto dokumentov správcom dane nebolo v odvolaní spochybnené. Preto sa žalovaný k týmto dôkazom v napadnutom rozhodnutí nevyjadroval. Ďalej uviedol, že s prekladom týchto písomností vyplýva rozpor, ktorý sa týka prepravy tovaru, keď na prepravných dokladoch je ako prepravca uvedený odberateľ a podľa vyjadrení uvedených v písomných podaniach týchto maďarských občanov bola prepravcom firma Walli-Comp Kft., čo je ďalším dôkazom o tom, že doklady o preprave neboli vierohodnými dokladmi pre účel preukázania dodania tovaru do zahraničia v zmysle § 43 ods. 5 písm. a) a c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. 4. Žalobca namietol nepreskúmateľnosť napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia aj z dôvodu, že odôvodnenie neobsahuje označenie ďalších úkonov, ktoré správca dane vykonal a ani dôvody, pre ktoré nevyhodnotil dôkazy predložené žalobcom, čím porušil povinnosť zhodnotiť všetky dôkazy, uvedenú v § 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov bez vyhodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach je rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že napadnuté rozhodnutie obsahuje opis úkonov, ktoré správca dane vykonal vo vyrubovacom konaní v súlade s právnym názorom vysloveným v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí žalovaného a to šetrenie prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií maďarskej daňovej správe. Takisto nesúhlasil s tým, že v prvostupňovom rozhodnutí neboli vyhodnotené žalobcom predložené dôkazy, nakoľko toto rozhodnutie obsahuje ich hodnotenie a to tak, že správca dane ich vyhodnotil ako formálne predložené, ktoré nemajú povahu faktu a nepreukazujú splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Týmito dôkazmi nebolo preukázané reálne vykonanie prepravy tovaru z tuzemska do iného členského štátu. 5. Žalobca namietol, že žalovaný mu odňal právo „kodifikované" v § 15 ods. 5 a § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov tým, že ho v konaní neoboznámil so svojimi pochybnosťami a s hmotnoprávnymi následkami, s ktorými spájal vykonávané dôkazy a ani s pochybnosťami, ktoré správca dane mal v priebehu konania a vykonávania kontroly. Žalovaný nepostupoval v zmysle § 2 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov v súčinnosti so žalobcom ako kontrolovaným daňovým subjektom. Žalovaný k tomu vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca bol oboznámený s protokolom z daňovej kontroly a s výsledkami všetkých dožiadaní, tak ako to vyplýva zo zápisníc o ústnom pojednávaní z 09. 05. 2011 a 22. 08. 2011. Tvrdenie, že žalobca nebol oboznámený s pochybnosťami správcu dane v priebehu daňovej kontroly, označil za nepravdivé. 6. Žalobca namietal, že mu boli upreté práva podľa § 15 ods. 5 písm. d/ a j/ zákona o správe daní a poplatkov klásť otázky svedkom a znalcom a vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Žalovaný k tomuto bodu žaloby uviedol, že u dodávateľov žalobcu nebolo možné vykonať miestne zisťovanie a spísať zápisnicu o miestnom zisťovaní a správca dane má k dispozícii len korešpondenciu s dožiadaným správcom dane, s ktorou bol žalobca oboznámený. Ďalej uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že v priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane nepredvolával a nevypočúval žiadnych svedkov. Žalobca na záver zhrnul, že z dôvodov uvedených v žalobe vyplýva, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci a tiež, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, vyhodnotil všetky dôkazy a to aj jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a v daňovom konaní dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. V prípade, že nie splnené podmienky stanovené v § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, miesto dodania tovaru je v tuzemsku a takéto dodanie tovaru je predmetom dane z pridanej hodnoty. Preto bol žalobca v zmysle § 69 ods. 1 v nadväznosti na § 13 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH povinný priznať a odviesť 19 %-tnú DPH v tuzemsku. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a aby žalobca znášal trovy konania zo svojho. Žalobca úplne totožne, ako je vyššie uvedené, sa žalobou doručenou súdu 08. marca 2013 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/1303669/2012/14003 zo dňa 06. decembra 2012, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica č. 9614301/5/2219147/2012 zo dňa 15. augusta 2012, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2008 v sume 7 640,90 Eur. Žalobca v žalobe o nezákonnosť uvedeného rozhodnutia žalovaného tvrdil, že bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, pretože žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán porušili zákon tým, že nesprávne právne posúdili vec a rozhodli na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a tým, že postupovali v rozpore s procesným predpisom zákonom č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len zákon o správe daní a poplatkov). Žalobca v žalobe uplatnil nasledovné dôvody nezákonnosti: 1. Napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo skutočností získaných nezákonne vedenou daňovou kontrolou. Protokol z daňovej kontroly vrátane jeho dodatku č. 1 nebol prerokovaný v súlade so zákonom a preto má charakter nezákonne získaného dôkazu a preto ho nemožno v daňovom konaní použiť. Žalobca pritom vychádzal z úvahy, že dodatok k protokolu je podľa § 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov súčasťou protokolu, teda právny režim dodatku je determinovaný právnym režimom hlavnej veci protokolu. Žalovaný poskytol žalobcovi zákonnú 8 dňovú lehotu na vyjadrenie sa k protokolu, ale neposkytol mu ju na vyjadrenie sa k dodatku k protokolu a protokol s dodatkom napriek námietkám žalobcu prerokoval, čím konal v rozpore s § 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov. Zároveň žalobca namietol aj to, že s touto námietkou, ktorá bola uplatnená už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu sa žalovaný nevysporiadal. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe k vyššie uvedenému žalobnému dôvodu nezákonnosti uviedol, že trvá na svojom stanovisku, uvedenom v napadnutom rozhodnutí, že postup správcu dane pri ukončení daňovej kontroly je v súlade s príslušnými ustanoveniami § 15 ods. 10 a 13 zákona o správe daní a poplatkov. Podľa žalovaného z dikcie § 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov nevyplýva povinnosť pre správcu dane, aby doručil kontrolovanému daňovému subjektu dodatok k protokolu a nie je vylúčená možnosť správcu dane oboznámiť s obsahom dodatku k protokolu daňovníka v deň jeho prerokovania. Žalobcovi bol doručený protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie v zákonnej 8 dňovej lehote. Žalobca sa k protokolu v stanovenej lehote vyjadril. Vyjadrenie žalobcu spolu s vyhodnotením tohto vyjadrenia správcom dane bolo zaznamenané v Dodatku č. 1 k protokolu, ktorý tvorí súčasť protokolu. Daňová kontrola bola ukončená v súlade so zákonom v deň prerokovania protokolu vrátane prerokovania jeho Dodatku č. 1 dňa 30.09.2011. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začalo vyrubovacie konanie. 2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie potvrdil napriek tomu, že prvostupňový správny orgán porušil § 48 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov tým, že nepostupoval podľa právneho názoru vyjadreného v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí žalovaného v danej veci vydanom pod č. 1020501/1/945216/2012 z 04. júna 2012 a nevykonal ďalšie dokazovanie. Žalobcom predložené dôkazy nevyhodnotil a nezdôvodnil v rozhodnutiach a ak vykonal ďalšie dokazovanie, tak žalobcu s ďalšími dôkazmi neoboznámil, čím žalobcovi zabránil vo výkone práva podľa zákona o správe daní a poplatkov. Žalovaný k vyššie uvedenému dôvodu nezákonnosti svojho postupu uviedol, že v napadnutom rozhodnutí uviedol, že nesúhlasí s námietkou žalobcu, že správca dane konal v rozpore s § 48 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov. Správca dane požiadal o informácie maďarskú daňovú správu v súvislosti s deklarovanými dodávkami tovaru žalobcu pre odberateľa KONTRIBUENS-2005, Kft. za obdobie 1. a 2. štvrťrok 2008 a získal odpoveď č. E_SK_HU_20111206_22402_022280_R, čo bolo uvedené aj v napadnutom rozhodnutí. Podľa tejto odpovede spoločnosť maďarského odberateľa nepodávala daňové priznania, ani neodviedla daň od 30. 06. 2007, nevykonávala činnosť na danej adrese, konateľ je nedostupný, daňový úrad ju deregistroval 05. 08. 2008. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru pre objasnenie skutkového stavu nie je podstatné, či sa v ďalšom dokazovaní získa ďalší nový dôkaz, ale za relevantný dôkaz možno považovať aj potvrdenie už dosiaľ zisteného skutkového stavu. 3. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia aj z dôvodu nejasnosti, nezrozumiteľnosti a neurčitosti odôvodnenia, ktorú videl v tom, že v odôvodnení chýba vyrovnanie sa žalovaného s odvolacími námietkami proti prvostupňovému rozhodnutiu. Namiesto toho odôvodnenie obsahuje len konštatovanie, že odvolacie námietky sú totožné ako boli proti zrušenému platobnému výmeru. Podľa žalobcu žalovaný formálne bez skúmania obsahu odvolacích námietok, v rozpore so skutkovým stavom, v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca neuviedol, ktoré dôkazy konajúci správca dane nehodnotil napriek tomu, že špecifikácia týchto dôkazov, mu musela byť a bola zo spisového materiálu vo veci známa. Konal tak v rozpore s § 48 ods. 2 a 3 zákona o správe daní a poplatkov, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe k tomuto dôvodu uviedol, že aj sám žalobca v odvolaní uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich dôvodoch uvedených tak vo vyjadrení k protokolu, ako aj v predchádzajúcom odvolaní. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí práve bral do úvahy všetky námietky a dôkazy, ktoré žalobca v celom konaní uvádzal a predkladal. Podľa názoru žalovaného správca dane sa v prvostupňovom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami a dôkazmi, ktoré predložil žalobca v priebehu daňovej kontroly. Napadnuté rozhodnutie v odôvodnení obsahuje vyjadrenie ku všetkým námietkám, ktoré boli v odvolaní uvedené. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje aj vyjadrenie správcu dane k písomnostiam, ktoré boli od maďarských občanov p. Y. G. a D. Y. v maďarskom jazyku, ktorými malo byť verifikované tvrdenie žalobcu o realizácii dodávok tovaru maďarským odberateľom. Vyhodnotenie týchto dokumentov správcom dane nebolo v odvolaní spochybnené. Preto sa žalovaný k týmto dôkazom v napadnutom rozhodnutí nevyjadroval. Ďalej uviedol, že s prekladom týchto písomností vyplýva rozpor, ktorý sa týka prepravy tovaru, keď na prepravných dokladoch je ako prepravca uvedený odberateľ a podľa vyjadrení uvedených v písomných podaniach týchto maďarských občanov bola prepravcom firma Walli-Comp Kft., čo je ďalším dôkazom o tom, že doklady o preprave neboli vierohodnými dokladmi pre účel preukázania dodania tovaru do zahraničia v zmysle § 43 ods. 5 písm. a) a c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. 4. Žalobca namietol nepreskúmateľnosť napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia aj z dôvodu, že odôvodnenie neobsahuje označenie ďalších úkonov, ktoré správca dane vykonal a ani dôvody, pre ktoré nevyhodnotil dôkazy predložené žalobcom, čím porušil povinnosť zhodnotiť všetky dôkazy, uvedenú v § 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov bez vyhodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach je rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že napadnuté rozhodnutie obsahuje opis úkonov, ktoré správca dane vykonal vo vyrubovacom konaní v súlade s právnym názorom vysloveným v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí žalovaného a to šetrenie prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií maďarskej daňovej správe. Takisto nesúhlasil s tým, že v prvostupňovom rozhodnutí neboli vyhodnotené žalobcom predložené dôkazy, nakoľko toto rozhodnutie obsahuje ich hodnotenie a to tak, že správca dane ich vyhodnotil ako formálne predložené, ktoré nemajú povahu faktu a nepreukazujú splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Týmito dôkazmi nebolo preukázané reálne vykonanie prepravy tovaru z tuzemska do iného členského štátu. 5. Žalobca namietol, že žalovaný mu odňal právo „kodifikované" v § 15 ods. 5 a § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov tým, že ho v konaní neoboznámil so svojimi pochybnosťami a s hmotnoprávnymi následkami, s ktorými spájal vykonávané dôkazy a ani s pochybnosťami, ktoré správca dane mal v priebehu konania a vykonávania kontroly. Žalovaný nepostupoval v zmysle § 2 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov v súčinnosti so žalobcom ako kontrolovaným daňovým subjektom. Žalovaný k tomu vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca bol oboznámený s protokolom z daňovej kontroly a s výsledkami všetkých dožiadaní, tak ako to vyplýva zo zápisníc o ústnom pojednávaní z 09. 05. 2011 a 22. 08. 2011. Tvrdenie, že žalobca nebol oboznámený s pochybnosťami správcu dane v priebehu daňovej kontroly, označil za nepravdivé. 6. Žalobca namietal, že mu boli upreté práva podľa § 15 ods. 5 písm. d/ a j/ zákona o správe daní a poplatkov klásť otázky svedkom a znalcom a vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Žalovaný k tomuto bodu žaloby uviedol, že u dodávateľov žalobcu nebolo možné vykonať miestne zisťovanie a spísať zápisnicu o miestnom zisťovaní a správca dane má k dispozícii len korešpondenciu s dožiadaným správcom dane, s ktorou bol žalobca oboznámený. Ďalej uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že v priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane nepredvolával a nevypočúval žiadnych svedkov. Žalobca na záver zhrnul, že z dôvodov uvedených v žalobe vyplýva, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci a tiež, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, vyhodnotil všetky dôkazy a to aj jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a v daňovom konaní dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. V prípade, že nie splnené podmienky stanovené v § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, miesto dodania tovaru je v tuzemsku a takéto dodanie tovaru je predmetom dane z pridanej hodnoty. Preto bol žalobca v zmysle § 69 ods. 1 v nadväznosti na § 13 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH povinný priznať a odviesť 19 %-tnú DPH v tuzemsku. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a aby žalobca znášal trovy konania zo svojho. Žalobca sa z úplne totožných dôvodov, ako je vyššie uvedené, žalobou doručenou súdu 11. marca 2013 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/1303688/2012/1-4003 zo dňa 06. decembra 2012, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica č. 9614301/5/2222964/2012 zo dňa 15. augusta 2012, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2008 vo výške 8 338,77 Eur. Žalobca v žalobe o nezákonnosť uvedeného rozhodnutia žalovaného tvrdil, že bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, pretože žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán porušili zákon tým, že nesprávne právne posúdili vec a rozhodli na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a tým, že postupovali v rozpore s procesným predpisom zákonom č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len zákon o správe daní a poplatkov). Žalobca v žalobe uplatnil nasledovné dôvody nezákonnosti: 1. Napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo skutočností získaných nezákonne vedenou daňovou kontrolou. Protokol z daňovej kontroly vrátane jeho dodatku č. 1 nebol prerokovaný v súlade so zákonom a preto má charakter nezákonne získaného dôkazu a preto ho nemožno v daňovom konaní použiť. Žalobca pritom vychádzal z úvahy, že dodatok k protokolu je podľa § 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov súčasťou protokolu, teda právny režim dodatku je determinovaný právnym režimom hlavnej veci protokolu. Žalovaný poskytol žalobcovi zákonnú 8 dňovú lehotu na vyjadrenie sa k protokolu, ale neposkytol mu ju na vyjadrenie sa k dodatku k protokolu a protokol s dodatkom napriek námietkám žalobcu prerokoval, čím konal v rozpore s § 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov. Zároveň žalobca namietol aj to, že s touto námietkou, ktorá bola uplatnená už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu sa žalovaný nevysporiadal. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe k vyššie uvedenému žalobnému dôvodu nezákonnosti uviedol, že trvá na svojom stanovisku, uvedenom v napadnutom rozhodnutí, že postup správcu dane pri ukončení daňovej kontroly je v súlade s príslušnými ustanoveniami § 15 ods. 10 a 13 zákona o správe daní a poplatkov. Podľa žalovaného z dikcie § 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov nevyplýva povinnosť pre správcu dane, aby doručil kontrolovanému daňovému subjektu dodatok k protokolu a nie je vylúčená možnosť správcu dane oboznámiť s obsahom dodatku k protokolu daňovníka v deň jeho prerokovania. Žalobcovi bol doručený protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie v zákonnej 8 dňovej lehote. Žalobca sa k protokolu v stanovenej lehote vyjadril. Vyjadrenie žalobcu spolu s vyhodnotením tohto vyjadrenia správcom dane bolo zaznamenané v Dodatku č. 1 k protokolu, ktorý tvorí súčasť protokolu. Daňová kontrola bola ukončená v súlade so zákonom v deň prerokovania protokolu vrátane prerokovania jeho Dodatku č. 1 dňa 30.09.2011. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začalo vyrubovacie konanie. 2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie potvrdil napriek tomu, že prvostupňový správny orgán porušil § 48 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov tým, že nepostupoval podľa právneho názoru vyjadreného v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí žalovaného v danej veci vydanom pod č. 1020501/1/945216/2012 z 04. júna 2012 a nevykonal ďalšie dokazovanie. Žalobcom predložené dôkazy nevyhodnotil a nezdôvodnil v rozhodnutiach a ak vykonal ďalšie dokazovanie, tak žalobcu s ďalšími dôkazmi neoboznámil, čím žalobcovi zabránil vo výkone práva podľa zákona o správe daní a poplatkov. Žalovaný k vyššie uvedenému dôvodu nezákonnosti svojho postupu uviedol, že v napadnutom rozhodnutí uviedol, že nesúhlasí s námietkou žalobcu, že správca dane konal v rozpore s § 48 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov. Správca dane požiadal o informácie maďarskú daňovú správu v súvislosti s deklarovanými dodávkami tovaru žalobcu pre odberateľa KONTRIBUENS-2005, Kft. za obdobie 1. a 2. štvrťrok 2008 a získal odpoveď č. E_SK_HU_20111206_22402_022280_R, čo bolo uvedené aj v napadnutom rozhodnutí. Podľa tejto odpovede spoločnosť maďarského odberateľa nepodávala daňové priznania, ani neodviedla daň od 30. 06. 2007, nevykonávala činnosť na danej adrese, konateľ je nedostupný, daňový úrad ju deregistroval 05. 08. 2008. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru pre objasnenie skutkového stavu nie je podstatné, či sa v ďalšom dokazovaní získa ďalší nový dôkaz, ale za relevantný dôkaz možno považovať aj potvrdenie už dosiaľ zisteného skutkového stavu. 3. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia aj z dôvodu nejasnosti, nezrozumiteľnosti a neurčitosti odôvodnenia, ktorú videl v tom, že v odôvodnení chýba vyrovnanie sa žalovaného s odvolacími námietkami proti prvostupňovému rozhodnutiu. Namiesto toho odôvodnenie obsahuje len konštatovanie, že odvolacie námietky sú totožné ako boli proti zrušenému platobnému výmeru. Podľa žalobcu žalovaný formálne bez skúmania obsahu odvolacích námietok, v rozpore so skutkovým stavom, v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca neuviedol, ktoré dôkazy konajúci správca dane nehodnotil napriek tomu, že špecifikácia týchto dôkazov, mu musela byť a bola zo spisového materiálu vo veci známa. Konal tak v rozpore s § 48 ods. 2 a 3 zákona o správe daní a poplatkov, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe k tomuto dôvodu uviedol, že aj sám žalobca v odvolaní uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich dôvodoch uvedených tak vo vyjadrení k protokolu, ako aj v predchádzajúcom odvolaní. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí práve bral do úvahy všetky námietky a dôkazy, ktoré žalobca v celom konaní uvádzal a predkladal. Podľa názoru žalovaného správca dane sa v prvostupňovom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami a dôkazmi, ktoré predložil žalobca v priebehu daňovej kontroly. Napadnuté rozhodnutie v odôvodnení obsahuje vyjadrenie ku všetkým námietkám, ktoré boli v odvolaní uvedené. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje aj vyjadrenie správcu dane k písomnostiam, ktoré boli od maďarských občanov p. Y. G. a D. Y. v maďarskom jazyku, ktorými malo byť verifikované tvrdenie žalobcu o realizácii dodávok tovaru maďarským odberateľom. Vyhodnotenie týchto dokumentov správcom dane nebolo v odvolaní spochybnené. Preto sa žalovaný k týmto dôkazom v napadnutom rozhodnutí nevyjadroval. Ďalej uviedol, že s prekladom týchto písomností vyplýva rozpor, ktorý sa týka prepravy tovaru, keď na prepravných dokladoch je ako prepravca uvedený odberateľ a podľa vyjadrení uvedených v písomných podaniach týchto maďarských občanov bola prepravcom firma Walli-Comp Kft., čo je ďalším dôkazom o tom, že doklady o preprave neboli vierohodnými dokladmi pre účel preukázania dodania tovaru do zahraničia v zmysle § 43 ods. 5 písm. a) a c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. 4. Žalobca namietol nepreskúmateľnosť napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia aj z dôvodu, že odôvodnenie neobsahuje označenie ďalších úkonov, ktoré správca dane vykonal a ani dôvody, pre ktoré nevyhodnotil dôkazy predložené žalobcom, čím porušil povinnosť zhodnotiť všetky dôkazy, uvedenú v § 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov bez vyhodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach je rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že napadnuté rozhodnutie obsahuje opis úkonov, ktoré správca dane vykonal vo vyrubovacom konaní v súlade s právnym názorom vysloveným v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí žalovaného a to šetrenie prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií maďarskej daňovej správe. Takisto nesúhlasil s tým, že v prvostupňovom rozhodnutí neboli vyhodnotené žalobcom predložené dôkazy, nakoľko toto rozhodnutie obsahuje ich hodnotenie a to tak, že správca dane ich vyhodnotil ako formálne predložené, ktoré nemajú povahu faktu a nepreukazujú splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Týmito dôkazmi nebolo preukázané reálne vykonanie prepravy tovaru z tuzemska do iného členského štátu. 5. Žalobca namietol, že žalovaný mu odňal právo „kodifikované" v § 15 ods. 5 a § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov tým, že ho v konaní neoboznámil so svojimi pochybnosťami a s hmotnoprávnymi následkami, s ktorými spájal vykonávané dôkazy a ani s pochybnosťami, ktoré správca dane mal v priebehu konania a vykonávania kontroly. Žalovaný nepostupoval v zmysle § 2 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov v súčinnosti so žalobcom ako kontrolovaným daňovým subjektom. Žalovaný k tomu vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca bol oboznámený s protokolom z daňovej kontroly a s výsledkami všetkých dožiadaní, tak ako to vyplýva zo zápisníc o ústnom pojednávaní z 09. 05. 2011 a 22. 08. 2011. Tvrdenie, že žalobca nebol oboznámený s pochybnosťami správcu dane v priebehu daňovej kontroly, označil za nepravdivé. 6. Žalobca namietal, že mu boli upreté práva podľa § 15 ods. 5 písm. d/ a j/ zákona o správe daní a poplatkov klásť otázky svedkom a znalcom a vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Žalovaný k tomuto bodu žaloby uviedol, že u dodávateľov žalobcu nebolo možné vykonať miestne zisťovanie a spísať zápisnicu o miestnom zisťovaní a správca dane má k dispozícii len korešpondenciu s dožiadaným správcom dane, s ktorou bol žalobca oboznámený. Ďalej uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že v priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane nepredvolával a nevypočúval žiadnych svedkov. Žalobca na záver zhrnul, že z dôvodov uvedených v žalobe vyplýva, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci a tiež, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, vyhodnotil všetky dôkazy a to aj jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a v daňovom konaní dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. V prípade, že nie splnené podmienky stanovené v § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, miesto dodania tovaru je v tuzemsku a takéto dodanie tovaru je predmetom dane z pridanej hodnoty. Preto bol žalobca v zmysle § 69 ods. 1 v nadväznosti na § 13 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH povinný priznať a odviesť 19 %-tnú DPH v tuzemsku. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a aby žalobca znášal trovy konania zo svojho. Žalobca sa úplne totožne, ako je vyššie uvedené, žalobou doručenou súdu 11. marca 2013 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/1303699/2012/1-4003 zo dňa 06. decembra 2012, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica č. 9614301/5/2224849/2012 zo dňa 15. augusta 2012, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2008 vo výške 6 877,87 Eur. Žalobca v žalobe o nezákonnosť uvedeného rozhodnutia žalovaného tvrdil, že bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, pretože žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán porušili zákon tým, že nesprávne právne posúdili vec a rozhodli na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a tým, že postupovali v rozpore s procesným predpisom zákonom č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len zákon o správe daní a poplatkov). Žalobca v žalobe uplatnil nasledovné dôvody nezákonnosti: 1. Napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo skutočností získaných nezákonne vedenou daňovou kontrolou. Protokol z daňovej kontroly vrátane jeho dodatku č. 1 nebol prerokovaný v súlade so zákonom a preto má charakter nezákonne získaného dôkazu a preto ho nemožno v daňovom konaní použiť. Žalobca pritom vychádzal z úvahy, že dodatok k protokolu je podľa § 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov súčasťou protokolu, teda právny režim dodatku je determinovaný právnym režimom hlavnej veci protokolu. Žalovaný poskytol žalobcovi zákonnú 8 dňovú lehotu na vyjadrenie sa k protokolu, ale neposkytol mu ju na vyjadrenie sa k dodatku k protokolu a protokol s dodatkom napriek námietkám žalobcu prerokoval, čím konal v rozpore s § 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov. Zároveň žalobca namietol aj to, že s touto námietkou, ktorá bola uplatnená už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu sa žalovaný nevysporiadal. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe k vyššie uvedenému žalobnému dôvodu nezákonnosti uviedol, že trvá na svojom stanovisku, uvedenom v napadnutom rozhodnutí, že postup správcu dane pri ukončení daňovej kontroly je v súlade s príslušnými ustanoveniami § 15 ods. 10 a 13 zákona o správe daní a poplatkov. Podľa žalovaného z dikcie § 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov nevyplýva povinnosť pre správcu dane, aby doručil kontrolovanému daňovému subjektu dodatok k protokolu a nie je vylúčená možnosť správcu dane oboznámiť s obsahom dodatku k protokolu daňovníka v deň jeho prerokovania. Žalobcovi bol doručený protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie v zákonnej 8 dňovej lehote. Žalobca sa k protokolu v stanovenej lehote vyjadril. Vyjadrenie žalobcu spolu s vyhodnotením tohto vyjadrenia správcom dane bolo zaznamenané v Dodatku č. 1 k protokolu, ktorý tvorí súčasť protokolu. Daňová kontrola bola ukončená v súlade so zákonom v deň prerokovania protokolu vrátane prerokovania jeho Dodatku č. 1 dňa 30.09.2011. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začalo vyrubovacie konanie. 2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie potvrdil napriek tomu, že prvostupňový správny orgán porušil § 48 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov tým, že nepostupoval podľa právneho názoru vyjadreného v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí žalovaného v danej veci vydanom pod č. 1020501/1/945216/2012 z 04. júna 2012 a nevykonal ďalšie dokazovanie. Žalobcom predložené dôkazy nevyhodnotil a nezdôvodnil v rozhodnutiach a ak vykonal ďalšie dokazovanie, tak žalobcu s ďalšími dôkazmi neoboznámil, čím žalobcovi zabránil vo výkone práva podľa zákona o správe daní a poplatkov. Žalovaný k vyššie uvedenému dôvodu nezákonnosti svojho postupu uviedol, že v napadnutom rozhodnutí uviedol, že nesúhlasí s námietkou žalobcu, že správca dane konal v rozpore s § 48 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov. Správca dane požiadal o informácie maďarskú daňovú správu v súvislosti s deklarovanými dodávkami tovaru žalobcu pre odberateľa KONTRIBUENS-2005, Kft. za obdobie 1. a 2. štvrťrok 2008 a získal odpoveď č. E_SK_HU_20111206_22402_022280_R, čo bolo uvedené aj v napadnutom rozhodnutí. Podľa tejto odpovede spoločnosť maďarského odberateľa nepodávala daňové priznania, ani neodviedla daň od 30. 06. 2007, nevykonávala činnosť na danej adrese, konateľ je nedostupný, daňový úrad ju deregistroval 05. 08. 2008. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru pre objasnenie skutkového stavu nie je podstatné, či sa v ďalšom dokazovaní získa ďalší nový dôkaz, ale za relevantný dôkaz možno považovať aj potvrdenie už dosiaľ zisteného skutkového stavu. 3. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia aj z dôvodu nejasnosti, nezrozumiteľnosti a neurčitosti odôvodnenia, ktorú videl v tom, že v odôvodnení chýba vyrovnanie sa žalovaného s odvolacími námietkami proti prvostupňovému rozhodnutiu. Namiesto toho odôvodnenie obsahuje len konštatovanie, že odvolacie námietky sú totožné ako boli proti zrušenému platobnému výmeru. Podľa žalobcu žalovaný formálne bez skúmania obsahu odvolacích námietok, v rozpore so skutkovým stavom, v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca neuviedol, ktoré dôkazy konajúci správca dane nehodnotil napriek tomu, že špecifikácia týchto dôkazov, mu musela byť a bola zo spisového materiálu vo veci známa. Konal tak v rozpore s § 48 ods. 2 a 3 zákona o správe daní a poplatkov, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe k tomuto dôvodu uviedol, že aj sám žalobca v odvolaní uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich dôvodoch uvedených tak vo vyjadrení k protokolu, ako aj v predchádzajúcom odvolaní. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí práve bral do úvahy všetky námietky a dôkazy, ktoré žalobca v celom konaní uvádzal a predkladal. Podľa názoru žalovaného správca dane sa v prvostupňovom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami a dôkazmi, ktoré predložil žalobca v priebehu daňovej kontroly. Napadnuté rozhodnutie v odôvodnení obsahuje vyjadrenie ku všetkým námietkám, ktoré boli v odvolaní uvedené. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje aj vyjadrenie správcu dane k písomnostiam, ktoré boli od maďarských občanov p. Y. G. a D. Y. v maďarskom jazyku, ktorými malo byť verifikované tvrdenie žalobcu o realizácii dodávok tovaru maďarským odberateľom. Vyhodnotenie týchto dokumentov správcom dane nebolo v odvolaní spochybnené. Preto sa žalovaný k týmto dôkazom v napadnutom rozhodnutí nevyjadroval. Ďalej uviedol, že s prekladom týchto písomností vyplýva rozpor, ktorý sa týka prepravy tovaru, keď na prepravných dokladoch je ako prepravca uvedený odberateľ a podľa vyjadrení uvedených v písomných podaniach týchto maďarských občanov bola prepravcom firma Walli-Comp Kft., čo je ďalším dôkazom o tom, že doklady o preprave neboli vierohodnými dokladmi pre účel preukázania dodania tovaru do zahraničia v zmysle § 43 ods. 5 písm. a) a c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. 4. Žalobca namietol nepreskúmateľnosť napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia aj z dôvodu, že odôvodnenie neobsahuje označenie ďalších úkonov, ktoré správca dane vykonal a ani dôvody, pre ktoré nevyhodnotil dôkazy predložené žalobcom, čím porušil povinnosť zhodnotiť všetky dôkazy, uvedenú v § 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov bez vyhodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach je rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že napadnuté rozhodnutie obsahuje opis úkonov, ktoré správca dane vykonal vo vyrubovacom konaní v súlade s právnym názorom vysloveným v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí žalovaného a to šetrenie prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií maďarskej daňovej správe. Takisto nesúhlasil s tým, že v prvostupňovom rozhodnutí neboli vyhodnotené žalobcom predložené dôkazy, nakoľko toto rozhodnutie obsahuje ich hodnotenie a to tak, že správca dane ich vyhodnotil ako formálne predložené, ktoré nemajú povahu faktu a nepreukazujú splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Týmito dôkazmi nebolo preukázané reálne vykonanie prepravy tovaru z tuzemska do iného členského štátu. 5. Žalobca namietol, že žalovaný mu odňal právo „kodifikované" v § 15 ods. 5 a § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov tým, že ho v konaní neoboznámil so svojimi pochybnosťami a s hmotnoprávnymi následkami, s ktorými spájal vykonávané dôkazy a ani s pochybnosťami, ktoré správca dane mal v priebehu konania a vykonávania kontroly. Žalovaný nepostupoval v zmysle § 2 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov v súčinnosti so žalobcom ako kontrolovaným daňovým subjektom. Žalovaný k tomu vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca bol oboznámený s protokolom z daňovej kontroly a s výsledkami všetkých dožiadaní, tak ako to vyplýva zo zápisníc o ústnom pojednávaní z 09. 05. 2011 a 22. 08. 2011. Tvrdenie, že žalobca nebol oboznámený s pochybnosťami správcu dane v priebehu daňovej kontroly, označil za nepravdivé. 6. Žalobca namietal, že mu boli upreté práva podľa § 15 ods. 5 písm. d/ a j/ zákona o správe daní a poplatkov klásť otázky svedkom a znalcom a vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Žalovaný k tomuto bodu žaloby uviedol, že u dodávateľov žalobcu nebolo možné vykonať miestne zisťovanie a spísať zápisnicu o miestnom zisťovaní a správca dane má k dispozícii len korešpondenciu s dožiadaným správcom dane, s ktorou bol žalobca oboznámený. Ďalej uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že v priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane nepredvolával a nevypočúval žiadnych svedkov. Žalobca na záver zhrnul, že z dôvodov uvedených v žalobe vyplýva, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci a tiež, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, vyhodnotil všetky dôkazy a to aj jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a v daňovom konaní dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. V prípade, že nie splnené podmienky stanovené v § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, miesto dodania tovaru je v tuzemsku a takéto dodanie tovaru je predmetom dane z pridanej hodnoty. Preto bol žalobca v zmysle § 69 ods. 1 v nadväznosti na § 13 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH povinný priznať a odviesť 19 %-tnú DPH v tuzemsku. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a aby žalobca znášal trovy konania zo svojho. Žalobca sa úplne totožne, ako je vyššie uvedené, žalobou doručenou súdu 11. marca 2013 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/1306605/2012/14003 zo dňa 07. decembra 2012, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica č. 9614301/5/2244313/2012 zo dňa 17. augusta 2012, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 vo výške 7 144,59 Eur. Žalobca v žalobe o nezákonnosť uvedeného rozhodnutia žalovaného tvrdil, že bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, pretože žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán porušili zákon tým, že nesprávne právne posúdili vec a rozhodli na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a tým, že postupovali v rozpore s procesným predpisom zákonom č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len zákon o správe daní a poplatkov). Žalobca v žalobe uplatnil nasledovné dôvody nezákonnosti: 1. Napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo skutočností získaných nezákonne vedenou daňovou kontrolou. Protokol z daňovej kontroly vrátane jeho dodatku č. 1 nebol prerokovaný v súlade so zákonom a preto má charakter nezákonne získaného dôkazu a preto ho nemožno v daňovom konaní použiť. Žalobca pritom vychádzal z úvahy, že dodatok k protokolu je podľa § 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov súčasťou protokolu, teda právny režim dodatku je determinovaný právnym režimom hlavnej veci protokolu. Žalovaný poskytol žalobcovi zákonnú 8 dňovú lehotu na vyjadrenie sa k protokolu, ale neposkytol mu ju na vyjadrenie sa k dodatku k protokolu a protokol s dodatkom napriek námietkám žalobcu prerokoval, čím konal v rozpore s § 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov. Zároveň žalobca namietol aj to, že s touto námietkou, ktorá bola uplatnená už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu sa žalovaný nevysporiadal. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe k vyššie uvedenému žalobnému dôvodu nezákonnosti uviedol, že trvá na svojom stanovisku, uvedenom v napadnutom rozhodnutí, že postup správcu dane pri ukončení daňovej kontroly je v súlade s príslušnými ustanoveniami § 15 ods. 10 a 13 zákona o správe daní a poplatkov. Podľa žalovaného z dikcie § 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov nevyplýva povinnosť pre správcu dane, aby doručil kontrolovanému daňovému subjektu dodatok k protokolu a nie je vylúčená možnosť správcu dane oboznámiť s obsahom dodatku k protokolu daňovníka v deň jeho prerokovania. Žalobcovi bol doručený protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie v zákonnej 8 dňovej lehote. Žalobca sa k protokolu v stanovenej lehote vyjadril. Vyjadrenie žalobcu spolu s vyhodnotením tohto vyjadrenia správcom dane bolo zaznamenané v Dodatku č. 1 k protokolu, ktorý tvorí súčasť protokolu. Daňová kontrola bola ukončená v súlade so zákonom v deň prerokovania protokolu vrátane prerokovania jeho Dodatku č. 1 dňa 30.09.2011. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začalo vyrubovacie konanie. 2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie potvrdil napriek tomu, že prvostupňový správny orgán porušil § 48 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov tým, že nepostupoval podľa právneho názoru vyjadreného v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí žalovaného v danej veci vydanom pod č. 1020501/1/945216/2012 z 04. júna 2012 a nevykonal ďalšie dokazovanie. Žalobcom predložené dôkazy nevyhodnotil a nezdôvodnil v rozhodnutiach a ak vykonal ďalšie dokazovanie, tak žalobcu s ďalšími dôkazmi neoboznámil, čím žalobcovi zabránil vo výkone práva podľa zákona o správe daní a poplatkov. Žalovaný k vyššie uvedenému dôvodu nezákonnosti svojho postupu uviedol, že v napadnutom rozhodnutí uviedol, že nesúhlasí s námietkou žalobcu, že správca dane konal v rozpore s § 48 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov. Správca dane požiadal o informácie maďarskú daňovú správu v súvislosti s deklarovanými dodávkami tovaru žalobcu pre odberateľa KONTRIBUENS-2005, Kft. za obdobie 1. a 2. štvrťrok 2008 a získal odpoveď č. E_SK_HU_20111206_22402_022280_R, čo bolo uvedené aj v napadnutom rozhodnutí. Podľa tejto odpovede spoločnosť maďarského odberateľa nepodávala daňové priznania, ani neodviedla daň od 30. 06. 2007, nevykonávala činnosť na danej adrese, konateľ je nedostupný, daňový úrad ju deregistroval 05. 08. 2008. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru pre objasnenie skutkového stavu nie je podstatné, či sa v ďalšom dokazovaní získa ďalší nový dôkaz, ale za relevantný dôkaz možno považovať aj potvrdenie už dosiaľ zisteného skutkového stavu. 3. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia aj z dôvodu nejasnosti, nezrozumiteľnosti a neurčitosti odôvodnenia, ktorú videl v tom, že v odôvodnení chýba vyrovnanie sa žalovaného s odvolacími námietkami proti prvostupňovému rozhodnutiu. Namiesto toho odôvodnenie obsahuje len konštatovanie, že odvolacie námietky sú totožné ako boli proti zrušenému platobnému výmeru. Podľa žalobcu žalovaný formálne bez skúmania obsahu odvolacích námietok, v rozpore so skutkovým stavom, v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca neuviedol, ktoré dôkazy konajúci správca dane nehodnotil napriek tomu, že špecifikácia týchto dôkazov, mu musela byť a bola zo spisového materiálu vo veci známa. Konal tak v rozpore s § 48 ods. 2 a 3 zákona o správe daní a poplatkov, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe k tomuto dôvodu uviedol, že aj sám žalobca v odvolaní uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich dôvodoch uvedených tak vo vyjadrení k protokolu, ako aj v predchádzajúcom odvolaní. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí práve bral do úvahy všetky námietky a dôkazy, ktoré žalobca v celom konaní uvádzal a predkladal. Podľa názoru žalovaného správca dane sa v prvostupňovom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami a dôkazmi, ktoré predložil žalobca v priebehu daňovej kontroly. Napadnuté rozhodnutie v odôvodnení obsahuje vyjadrenie ku všetkým námietkám, ktoré boli v odvolaní uvedené. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje aj vyjadrenie správcu dane k písomnostiam, ktoré boli od maďarských občanov p. Y. G. a D. Y. v maďarskom jazyku, ktorými malo byť verifikované tvrdenie žalobcu o realizácii dodávok tovaru maďarským odberateľom. Vyhodnotenie týchto dokumentov správcom dane nebolo v odvolaní spochybnené. Preto sa žalovaný k týmto dôkazom v napadnutom rozhodnutí nevyjadroval. Ďalej uviedol, že s prekladom týchto písomností vyplýva rozpor, ktorý sa týka prepravy tovaru, keď na prepravných dokladoch je ako prepravca uvedený odberateľ a podľa vyjadrení uvedených v písomných podaniach týchto maďarských občanov bola prepravcom firma Walli-Comp Kft., čo je ďalším dôkazom o tom, že doklady o preprave neboli vierohodnými dokladmi pre účel preukázania dodania tovaru do zahraničia v zmysle § 43 ods. 5 písm. a) a c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. 4. Žalobca namietol nepreskúmateľnosť napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia aj z dôvodu, že odôvodnenie neobsahuje označenie ďalších úkonov, ktoré správca dane vykonal a ani dôvody, pre ktoré nevyhodnotil dôkazy predložené žalobcom, čím porušil povinnosť zhodnotiť všetky dôkazy, uvedenú v § 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov bez vyhodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach je rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že napadnuté rozhodnutie obsahuje opis úkonov, ktoré správca dane vykonal vo vyrubovacom konaní v súlade s právnym názorom vysloveným v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí žalovaného a to šetrenie prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií maďarskej daňovej správe. Takisto nesúhlasil s tým, že v prvostupňovom rozhodnutí neboli vyhodnotené žalobcom predložené dôkazy, nakoľko toto rozhodnutie obsahuje ich hodnotenie a to tak, že správca dane ich vyhodnotil ako formálne predložené, ktoré nemajú povahu faktu a nepreukazujú splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Týmito dôkazmi nebolo preukázané reálne vykonanie prepravy tovaru z tuzemska do iného členského štátu. 5. Žalobca namietol, že žalovaný mu odňal právo „kodifikované" v § 15 ods. 5 a § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov tým, že ho v konaní neoboznámil so svojimi pochybnosťami a s hmotnoprávnymi následkami, s ktorými spájal vykonávané dôkazy a ani s pochybnosťami, ktoré správca dane mal v priebehu konania a vykonávania kontroly. Žalovaný nepostupoval v zmysle § 2 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov v súčinnosti so žalobcom ako kontrolovaným daňovým subjektom. Žalovaný k tomu vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca bol oboznámený s protokolom z daňovej kontroly a s výsledkami všetkých dožiadaní, tak ako to vyplýva zo zápisníc o ústnom pojednávaní z 09. 05. 2011 a 22. 08. 2011. Tvrdenie, že žalobca nebol oboznámený s pochybnosťami správcu dane v priebehu daňovej kontroly, označil za nepravdivé. 6. Žalobca namietal, že mu boli upreté práva podľa § 15 ods. 5 písm. d/ a j/ zákona o správe daní a poplatkov klásť otázky svedkom a znalcom a vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Žalovaný k tomuto bodu žaloby uviedol, že u dodávateľov žalobcu nebolo možné vykonať miestne zisťovanie a spísať zápisnicu o miestnom zisťovaní a správca dane má k dispozícii len korešpondenciu s dožiadaným správcom dane, s ktorou bol žalobca oboznámený. Ďalej uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že v priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane nepredvolával a nevypočúval žiadnych svedkov. Žalobca na záver zhrnul, že z dôvodov uvedených v žalobe vyplýva, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci a tiež, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, vyhodnotil všetky dôkazy a to aj jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a v daňovom konaní dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. V prípade, že nie splnené podmienky stanovené v § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, miesto dodania tovaru je v tuzemsku a takéto dodanie tovaru je predmetom dane z pridanej hodnoty. Preto bol žalobca v zmysle § 69 ods. 1 v nadväznosti na § 13 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH povinný priznať a odviesť 19 %-tnú DPH v tuzemsku. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a aby žalobca znášal trovy konania zo svojho. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 19. novembra 2012 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1020501/1/1160625/2012/4915 zo dňa 20. septembra 2012, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica č. 9614301/5/338721/2012 zo dňa 11. mája 2012, ktorým správca dane vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2009 v sume 8 623,74 Eur. Žalobca v žalobe o nezákonnosť uvedeného rozhodnutia žalovaného tvrdil, že bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, pretože žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán porušili zákon tým, že nesprávne právne posúdili vec a rozhodli na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a tým, že postupovali v rozpore s procesným predpisom zákonom č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len zákon o správe daní a poplatkov). Žalobca v žalobe uplatnil nasledovné dôvody nezákonnosti: 1. Napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo skutočností získaných nezákonne vedenou daňovou kontrolou. Protokol z daňovej kontroly vrátane jeho dodatku č. 1 nebol prerokovaný v súlade so zákonom a preto má charakter nezákonne získaného dôkazu a preto ho nemožno v daňovom konaní použiť. Žalobca pritom vychádzal z úvahy, že dodatok k protokolu je podľa § 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov súčasťou protokolu, teda právny režim dodatku je determinovaný právnym režimom hlavnej veci protokolu. Žalovaný poskytol žalobcovi zákonnú 8 dňovú lehotu na vyjadrenie sa k protokolu, ale neposkytol mu ju na vyjadrenie sa k dodatku k protokolu a protokol s dodatkom napriek námietkám žalobcu prerokoval, čím konal v rozpore s § 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov. Zároveň žalobca namietol aj to, že s touto námietkou, ktorá bola uplatnená už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu sa žalovaný nevysporiadal. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe k vyššie uvedenému žalobnému dôvodu nezákonnosti uviedol, že protokol, ktorého súčasťou je aj dodatok k protokolu bol prerokovaný so žalobcom v súlade s § 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov 31. marca 2011, t.j. v deň uvedený vo výzve. Z prerokovania protokolu bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Podľa žalovaného z dikcie § 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov nevyplýva povinnosť pre správcu dane, aby doručil kontrolovanému daňovému subjektu dodatok k protokolu a nie je vylúčená možnosť správcu dane oboznámiť s obsahom dodatku k protokolu daňovníka v deň jeho prerokovania. Daňová kontrola bola ukončená v súlade so zákonom. Žalovaný vyjadril nesúhlas s tým, že sa v odvolacom konaní s námietkou o nezákonnosti prerokovania protokolu nevysporiadal a odcitoval text predchádzajúceho zrušovacieho rozhodnutia, v ktorom sa s námietkou vysporiadal opisom procesu prerokovania protokolu s tým, že uzavrel, že z ust. § 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov nevyplýva povinnosť správcovi dane doručiť daňovému subjektu dodatok k protokolu. 2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie potvrdil napriek tomu, že prvostupňový správny orgán porušil § 48 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov tým, že nepostupoval podľa právneho názoru vyjadreného v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí žalovaného v danej veci vydanom pod č. 1/227/15893-84800/2011/990458-r. z 30. augusta 2011 a nevykonal ďalšie dokazovanie. Žalobcom predložené dôkazy nevyhodnotil a nezdôvodnil v rozhodnutiach a ak vykonal ďalšie dokazovanie, tak žalobcu s ďalšími dôkazmi neoboznámil, čím žalobcovi zabránil vo výkone práva podľa zákona o správe daní a poplatkov. Žalovaný k vyššie uvedenému dôvodu nezákonnosti svojho postupu uviedol, že správca dane po zrušovacom rozhodnutí prerušil konanie rozhodnutím z 08.11.2011, ktoré oznámil žalobcovi. Vo vyrubovacom konaní doplnil šetrenie podmienok oslobodenia dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. (ďalej len zákon o DPH) zaslaním žiadosti maďarskej daňovej správe. Táto odpovedala prostredníctvom formulára SCAC 2004, ktorý bol zaevidovaný správcom dane 04.04.2012 a výsledky tohto šetrenia nepreukázali nové skutočnosti a zistenia, ktoré by preukázali dodanie tovaru od žalobcu maďarskému odberateľovi spoločnosti MILÁN2005 Kft. Dožiadaná maďarská daňová správa v odpovedi uviedla, že v spoločnosti žalobcovho odberateľa bola vykonaná kontrola a nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru od žalobcu. Žalobca nepozná konateľku odberateľa a bol v kontakte len s pánom D., ktorý nebol v žiadnom kontakte so spoločnosťou MILÁN2005 Kft. a jeho konateľkou. Táto nemala žiadnu vedomosť o danom obchode. Správca dane v rozhodnutí uviedol, že neboli preukázané nové skutočnosti ohľadom preverovaných obchodných transakcií medzi žalobcom a maďarským odberateľom a preto trvá na zistených skutočnostiam uvedených v protokole z daňovej kontroly zo dňa 15.03.2011 (č. 685/320/15316/2011/Tre zo dňa 15.03.2011). 3. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia aj z dôvodu nejasnosti, nezrozumiteľnosti a neurčitosti odôvodnenia, ktorú videl v tom, že v odôvodnení chýba vyrovnanie sa žalovaného s odvolacími námietkami proti prvostupňovému rozhodnutiu. Namiesto toho odôvodnenie obsahuje len konštatovanie, že odvolacie námietky sú totožné ako boli proti zrušenému platobnému výmeru. Zároveň nesúhlasil s názorom žalovaného, že dokazovanie podľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov neznamená povinnosť viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním uvádzaných a správcom preverovaných skutočností. Takéto vymedzenie rozsahu dokazovania podľa žaloby ho poškodilo v jeho právach a právom chránených záujmoch pri daňovej kontrole a v daňovom konaní. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe k tomuto dôvodu uviedol, že aj sám žalobca v odvolaní uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich dôvodoch uvedených tak vo vyjadrení k protokolu, ako aj v predchádzajúcom odvolaní. K nesúhlasu s jeho názormi na rozsah dokazovania na podporu svojho názoru odcitoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/18/2011 zo dňa 07.09.2011, podľa ktorého zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochýb nepreukážu a nepotvrdenia tvrdenia daňového subjektu ohľadom ním, v daňovom konaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahy, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplnení, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizované dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. 4. Žalobca namietol nepreskúmateľnosť napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia aj z dôvodu, že odôvodnenie neobsahuje označenie ďalších úkonov, ktoré správca dane vykonal a ani dôvody, pre ktoré nevyhodnotil dôkazy predložené žalobcom, čím porušil povinnosť zhodnotiť všetky dôkazy, uvedenú v § 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov bez vyhodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach je rozhodnutie nepreskúmateľné. 5. Žalobca namietol, že žalovaný mu odňal právo „kodifikované" v § 15 ods. 5 a § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov tým, že ho v konaní neoboznámil so svojimi pochybnosťami a s hmotnoprávnymi následkami, s ktorými spájal vykonávané dôkazy a ani s pochybnosťami, ktoré správca dane mal v priebehu konania a vykonávania kontroly. Žalovaný nepostupoval v zmysle § 2 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov v súčinnosti so žalobcom ako kontrolovaným daňovým subjektom. Žalovaný k tomu vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca bol oboznámený s protokolom z daňovej kontroly a s výsledkami všetkých dožiadaní, tak ako to vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 15.03.2011. Tvrdenie, že žalobca nebol oboznámený s pochybnosťami správcu dane v priebehu daňovej kontroly, označil za nepravdivé. 6. Žalobca namietal, že mu boli upreté práva podľa § 15 ods. 5 písm. d/ a j/ zákona o správe daní a poplatkov klásť otázky svedkom a znalcom a vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Žalovaný k tomuto bodu žaloby uviedol, že u dodávateľov žalobcu nebolo možné vykonať miestne zisťovanie a spísať zápisnicu o miestnom zisťovaní a správca dane má k dispozícii len korešpondenciu s dožiadaným správcom dane, s ktorou bol žalobca oboznámený na ústnom pojednávaní 15.03.2011, pričom mal právo k tomuto sa vyjadriť, čo neurobil. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, vyhodnotil všetky dôkazy a to aj jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a v daňovom konaní dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a aby žalobca znášal trovy konania zo svojho. Súd uznesením zo dňa 14.08.2013 spojil konanie o vyššie uvedených žalobách z dôvodu totožnosti účastníkov konania, pričom predmetom každého z týchto konaní bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil dodatočné vyrubenie dane z pridanej hodnoty z rovnakých dôvodov a to za mesiace január až máj 2008 a október 2008 a október 2009 a tiež totožnosti uplatnených žalobných dôvodov na spoločné konanie, ktoré sa naďalej vedie pod spisovou značkou 24S/48/2013. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konania, ktoré im predchádzali, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a predchádzajúcich konaní správneho orgánu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 20. 09. 2012 č. 1020501/1/1160625/2012/4915, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane Daňového úradu v Banskej Bystrici dodatočný platobný výmer č. 9614301/5/338721/2012 zo dňa 11. 05. 2012, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2009 v sume 8 623,74 Eur, ďalej preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a predchádzajúcich konaní správneho orgánu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 04. 06. 2012 a to č. 1020501/1/948956/2012/14003, č. 1100301/1/1303659/2012/14003, č. 1100301/1/303618/2012/14003, č. 1100301/1/1303669/2012/14003, č. 1100301/1/1303688/2012/14003, č. 1100301/1/1306605/2012/14003, č. 1100301/1/1303699/2012/14003, ktorými boli potvrdené prvostupňové rozhodnutia správcu dane dodatočné platobné výmery a to dodatočný platobný výmer, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2008 vo výške 8 670,50 Eur (č. 9614301/5/2216618/2012 z 15. 08. 2012), ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2008 vo výške 8 972,54 Eur (č. 9614301/5/2211680/2012 zo dňa 15.08. 2012), ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2008 vo výške 7 640,90 Eur (č. 9614301/5/2219147/2012 zo dňa 15. 08. 2012), ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2008 vo výške 8 338,77 Eur (č. 9614301/5/2222964/2012 zo dňa 15. 08. 2012), ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 vo výške 7 144,59 Eur (č. 9614301/5/2244313/2012 zo dňa 17. 08. 2012), ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2008 vo výške 6 877,87 Eur (č. 9614301/5/2224849/2012 zo dňa 15. 08. 2012). Súd z obsahu správnych spisov zistil, že prvostupňový správny orgán správca dane vykonal u žalobcu dve daňové kontroly, predmetom ktorých bola kontrola dane z pridanej hodnoty v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia roku 2008 a roku 2009. Daňová kontrola za zdaňovacie obdobia roku 2008. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, predmetom ktorej bola kontrola dane z pridanej hodnoty v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december roku 2008. Kontrola začala na základe oznámenia o vykonaní daňovej kontroly doručené daňovému subjektu 23.12.2010. O výsledku kontroly bol spísaný protokol č. 685/320/64365/2011/Tre zo dňa 14.09.2011. Protokol bol zaslaný žalobcovi na vyjadrenie, ktorý sa k nemu v stanovenej lehote vyjadril. Protokol bol prerokovaný so žalobcom 30.09.2011. Z obsahu správnych spisov ďalej vyplýva, že správca dane podľa výsledkov daňovej kontroly dodatočnými platobnými výmermi za mesiace január, február, marec, apríl, máj a október 2008 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty, pričom tieto rozhodnutia boli v odvolacom konaní zrušené rozhodnutiami zo dňa 04. 06. 2012 a vo veci dodatočného platobného výmeru za január 2008 rozhodnutím zo dňa 02. 06. 2012 a veci boli vrátené na ďalšie konanie. Dôvodom zrušovacích rozhodnutí bolo konštatovanie nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď zistené skutočnosti nepostačovali na prijatie záveru, že neboli splnené podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH. Bolo tomu tak z dôvodu, že správca dane vychádzal len z výsledkov šetrenia súvisiacich s iným daňovým konaním. Následne správca dane rozhodol 15. 08. 2012 dodatočným platobným výmerom č. 9614301/5/2216618/2012 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2008 vo výške 8 670,55 Eur. Dodatočný platobný výmer odôvodnil výsledkami daňovej kontroly. Ďalej tým, že na základe predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho orgánu správca dane vo vyrubovacom konaní následne konal tak, že požiadal o medzinárodnú výmenu informácií maďarskú daňovú správu a vyhodnotil získané odpovede, ktorými boli získané výsledky šetrenia u daňových subjektov odberateľov žalobcu. Konštatoval, že daňovou kontrolou bolo zistené porušenie § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, keď daňový subjekt deklaroval v podaných daňových priznaniach za kontrolované zdaňovacie obdobia roku 2008 dodanie tovaru v zmysle § 43 zákona o DPH do Maďarska pre odberateľov: KONTRIBUENS-2005 Kft., Kenyérgyari ut 5, 2400 Dunaújváros, Hungaria, MU-PA Kft., HU-3132, Nógrádmegyer, Rákoczi utca 45, Nefelejcs utca 60, 1183 Budapešť, Hungaria, MILÁN 2005, KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ KORLÁTÓLT FELELÖSSÉGÜ TÁRSASÁG, Hungaria. Dôkazy predložené správcom dane počas výkonu daňovej kontroly zo strany daňového subjektu nepreukázali dodanie tovaru do iného členského štátu. Preprava motorovými vozidlami uvedenými na CMR, ktoré boli súčasťou odberateľských faktúr daňového subjektu nebola potvrdená skutočnými vlastníkmi motorových vozidiel tak, ako je to uvedené v protokole z daňovej kontroly. Výsledky šetrení vo vyrubovacom konaní nepreukázali nové skutočnosti a zistenia ohľadom preverovaných obchodných transakcií daňovníka. Týmito výsledkami boli zistenia získané na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií od maďarskej daňovej správy, a to, že odberateľ KONTRIBUENS-2005 Kft. nevykonával svoju činnosť na registrovanej adrese, konateľ je nedostupný a preto nemohla byť vykonaná daňová kontrola a ide o spoločnosť, ktorá bola Daňovým úradom deregistrovaná 05.08.2008. Ďalší odberateľ MU- PA Kft. nedeklaroval intrakomunitárne nadobudnutie, ani nepodal daňové priznanie za preverované obdobie a bol deregistrovaný 12.05.2010 a tretí z maďarských odberateľov MILÁN 2005 nedeklaroval intrakomunitárne nadobudnutie konateľka spoločnosti, ktorá vykonávala funkciu v čase transakcie nemala vedomosť o žiadnom takomto nadobudnutí a ani nepoznala V.. N. K., ktorý nebol ani s ňou v kontakte, bol v kontakte s p. Y. Váradi, ktorý však nemal oprávnenie konať za túto spoločnosť. Podľa vyjadrení prepravcov na CMR priložených k odpovedi, vlastníci vozidiel s uvedenými ŠPZ neboli v obchodnom vzťahu so spoločnosťou MILÁN 2005 a neboli pre túto spoločnosť nimi vykonané prepravy. Ďalej konštatoval, že pri preverovaní dodávok tovaru pre odberateľa KONTRIBUENS-2005 Kft. zistil, že na všetkých prepravných dokladoch je ako prepravca uvedený KONTRIBUENS-2005 Kft. Spoločnosť maďarského odberateľa nepreukázala správcovi dane prepravu tovaru motorovými vozidlami s pridelenými ŠPZ Q.-XXX, Y.-XXX, Y.-XXX z územie SR do Maďarska. Správca dane zistené skutočnosti vyhodnotil tak, že ide o obchody pre kontrolovaný daňový subjekt netypické, pričom prostredníctvom dožiadania maďarskej daňovej správy sa nepodarilo preukázať to, že tovar bol prepravený do Maďarska a preprava motorovými vozidlami uvedenými na CMR nebola uskutočnená vlastníkmi motorových vozidiel. Z toho uzavrel, že je zrejmé, že v predmetnom prípade nebolo vykonané fyzické prepravenie tovaru z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie. Doklady predložené daňovníkom nemajú povahu faktu, pretože obsahom obchodnej transakcie nebolo dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu tak, ako je to uvedené na faktúrach a tieto doklady nepreukazujú dodanie tovaru do iného členského štátu. Dodatočný platobný výmer odôvodnil aj tým, že žalobca sám uviedol, že odovzdával drevnú hmotu k preprave maďarskému odberateľovi priamo v mieste nakládky, t.j. u tuzemského dodávateľa a tovar prepravoval sám maďarský odberateľ. Tovar bol nakladaný v skladových priestoroch jednotlivých dodávateľov drevnej hmoty, kde bol naložený na motorové vozidlo s pridelenou štátnou poznávacou značkou Maďarska. Žalobca bol väčšinou prítomný pri každom odovzdaní tovaru a hotovostná platba bola odovzdaná v mieste nakládky žalobcovi. Medzinárodné nákladné listy vystavoval žalobca a podľa jeho vyjadrenia údaje týkajúce sa prepravy drevnej hmoty dopĺňal maďarský odberateľ. Žalobca uviedol, že prepravu nezabezpečoval a teda nevedel, kto bol vlastníkom motorových vozidiel použitých na prepravu tovaru. Maďarský správca dane preveroval motorové vozidlá uvedené na medzinárodných prepravných listoch vystavených žalobcom v zdaňovacích obdobiach III. štvrťrok 2008 až IV. štvrťrok 2009, pričom zistil, že motorové vozidlo s pridelenou ŠPZ Q.-XXX podľa technických parametrov deklarovaných výrobcom nie je vhodné na transport drevnej hmoty a podľa vyjadrenia vlastníka tohto motorového vozidla nevykonal žiadnu prepravu zo Slovenska do Maďarska a ani motorové vozidlo neprenajal. Ďalej motorové vozidlo s pridelenou ŠPZ Y.-XXX podľa jeho technických parametrov má kapacitu 12 ton a mohlo by ním byť prepravené len 10 m3 dreva." Na odvolanie žalobcu proti vyššie uvedenému dodatočnému platobnému výmeru za február 2008 žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1100301/1/1303659/2012/14003 zo dňa 06.12.2012 potvrdil dodatočný platobný výmer. Napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolací orgán po preskúmaní v odvolaní uvedených skutočností a zo spisového materiálu zistil skutkový stav, že u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jednotlivých mesiacov roka 2008, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol zo dňa 14.09.2011 a Dodatok č. 1 zo dňa 30.09.2011. Protokol a dodatok boli prerokované so žalobcom 30.09.2011. Na základe výsledkov daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február 2008 bol daňovému subjektu dodatočným platobným výmerom vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za toto zdaňovacie obdobie. Na základe odvolania bol dodatočný platobný výmer zrušený rozhodnutím odvolacieho orgánu zo dňa 24.04.2012 a vec vrátená správcovi dane na ďalšie konanie. V ďalšom vyrubovacom konaní bol vydaný dodatočný platobný výmer zo dňa 15.08.2012, ktorým správca dane opakovane vyrubil kontrolovanému daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2008 vo výške 8 670,55 Eur. Dôvodom bolo, že daňovník nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu a ani overovaním správcu dane sa nepreukázalo splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Žalobca nevedel vierohodne preukázať, že tovar bol fyzicky prepravený do Maďarska maďarskému odberateľovi. Z vykonanej daňovej kontroly vyplýva, že žalobca deklaroval v podaných daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia roku 2008 dodanie tovaru oslobodené od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. do Maďarska pre odberateľov KONTRIBUENS-2005 Kft., MU- PA Kft. a MILÁN 2005. V kontrolovanom zdaňovacom období február 2008 vo svojich odberateľských faktúrach č. 60080007 až 60080011 uplatnil oslobodenie dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH k deklarovaným dodávkam tovaru drevnej hmoty pre odberateľa KONTRIBUENS-2005 Kft. Podľa vyjadrenia žalobcu k obchodným transakciám roku 2008 a 2009 tovar nadobudol u dodávateľa drevnej hmoty, ktorým bola spoločnosť Prospera, s.r.o. Pezinok. V dňoch nákupu drevnej hmoty od uvedeného dodávateľa uskutočňoval následne predaj drevnej hmoty spojený s prepravou v nezmenenom množstve maďarskému odberateľovi. Úhrady za nákup aj predaj tovaru boli v hotovosti. Podľa medzinárodných prepravných listov CMR č. SK XXXXXXX až 18 ako prepravca tovaru do Maďarska bol uvedený samotný odberateľ. Ďalej že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane využíval aj tie dôkazy, ktoré sú mu známe z jeho činnosti podľa § 29 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. Boli to najmä informácie z predchádzajúcej medzinárodnej výmeny informácií s maďarskou daňovou správou a týkali sa obchodných vzťahov medzi žalobcom a jeho maďarskými odberateľmi. Ďalej to boli informácie z ústnych pojednávaní so žalobcom, ktoré boli vykonané v súvislosti s inými daňovými konaniami a obsahovo sa tiež týkali preverovania a objasnenia obchodných transakcií, ktoré žalobca realizoval v zdaňovacích obdobiach roku 2008 s uvedenými maďarskými odberateľmi. Žalovaný konštatoval, že využitie týchto informácií v daňovej kontrole je v súlade s § 29 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že zápisnice z ústnych pojednávaní sú v rozpore s § 11 ods. 2 a 3 zákona č. 511/1992 Zb., nakoľko správca dane v zápisniciach o ústnom pojednávaní zo dňa 09.05.2011 a 22.08.2011 oboznámil žalobcu s výsledkami všetkých dožiadaní, z ktorých informácie boli využité v procese dokazovania pri výkone daňovej kontroly a bola mu daná možnosť k vyjadreniu sa a k predloženiu dôkazov. O skutočnosti, že správca dane preveruje skutkový stav aj v rámci medzinárodnej výmeny informácií, bol odvolávajúci sa informovaný aj rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly zo dňa 16.05.2011. Žalovaný takisto nesúhlasil s námietkou žalobcu, že informácie získané z maďarskej daňovej správy nepreukazujú, že neboli vykonané obchodné plnenia, ktoré deklaruje daňovník v daňovom priznaní. Uviedol, že správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázal na to, že hodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa vždy berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre správne vyrubenie dane. Z medzinárodných informácií vyplynulo, že preprava motorovými vozidlami uvedenými na prepravných listoch CMR, ktoré boli súčasťou odberateľských faktúr daňového subjektu nebola potvrdená skutočnými vlastníkmi motorových vozidiel. Správca dane vychádzal z údajov medzinárodnej výmeny informácií zistených maďarskou daňovou správou uvedených vo formulári zo dňa 15.03.2011, v ktorom sú uvedení jednak vlastníci vozidiel, ale aj typy vozidiel, ktoré nie sú prispôsobené na prepravu dreva, resp. na prepravu tak veľkého množstva dreva ako je uvedené na faktúrach a prepravných listoch CMR. Vlastníkom motorových vozidiel, ktoré sú uvedené na prepravných listoch CMR v zdaňovacom období február 2008 nie je prepravca, to znamená odberateľ tovaru spoločnosť KONTRIBUENS-2005 Kft., ale sú rôzni vlastníci na CMR č. SK XXXXXXX a SK XXXXXXX je uvedené vozidlo ŠPZ Y.-XXX, ktorého celková kapacita je 12 ton a iba 10 m3 by mohlo byť ním prepravené, pričom na CMR sú uvedené množstvá 32 m3 a 40 m3 dreva. Ďalšie vozidlo na prepravnom vozidle CMR SK XXXXXXX ŠPZ Q.-XXX je vozidlo, ktoré nie je vhodné ani prispôsobené na prepravu dreva v množstve 42 m3. Ďalej v rámci medzinárodnej výmeny bola získaná aj tá informácia, že spoločnosť odberateľa bola deregistrovaná na daň 05.08.2008 a od 30.06.2007 nepodala žiadne daňové priznanie a nezaplatila daň, čo bolo potvrdené aj opätovnou žiadosťou, ktorú správca dane zaslal v rámci vyrubovacieho konania. Daňovník nemá uzavretú písomnú zmluvu o dodávkach tovaru s maďarským odberateľom, ktorá by riešila vzájomné vzťahy vrátane zabezpečenia prepravy tovaru a jeho prevzatia. Žalobca sa vyjadril do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 22.11.2010, že obchody pre maďarských odberateľov boli dohodnuté len ústne cez sprostredkovateľa p. F. C. a že objednávky vykonávali poverené osoby jednotlivých spoločností a bližšie mená si nepamätal. Do zápisnice zo dňa 06.12.2010 uviedol, že údaje z prepravných listov CMR vypisoval on a údaje týkajúce sa prepravy dopĺňal maďarský odberateľ. Tovar bol odovzdaný k preprave v mieste nakládky a keďže prepravu nezabezpečoval, nevedel kto je vlastníkom motorých vozidiel použitých na prepravu tovaru. Tieto zistenia správcu dane a takisto zistené správcu dane v Maďarskej republike spochybňujú platnosť a hodnovernosť odvolajúcim sa predložených dokladov o prepravách ako dôkazov, že reálne došlo k dodávke tovaru pre deklarovaného maďarského odberateľa. Žalovaný uzavrel, že daňovník nezabezpečil dostatok relevantných dôkazov, ktoré by preukázali reálnu dodávku tovaru osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte. K námietke, že správca dane sa nezaoberal dôkazmi predloženými daňovníkom žalovaný uviedol, že táto je irelevantná, pretože nebola konkretizovaná o ktoré dôkazy ktoré predložil, správca dane nevyhodnotil. Takisto námietka, že prvostupňový orgán nekonal v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu bola žalovaným vyhodnotená v napadnutom rozhodnutí ako nedôvodná, nakoľko v ďalšom konaní bolo vykonané ďalšie preverovanie a potvrdenie už zisteného skutkového stavu možno považovať za relevantný dôkaz. Správca dane rozhodol dodatočným platobným výmerom č. 9614301/5/2211680/2012 zo dňa 15.08.2012 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2008 vo výške 8 972,54 Eur. Rozhodnutie odôvodnil zhodne ako platobný výmer, ktorým vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2008 tak, ako je uvedené na č.l.27-28 tohto rozsudku s tým rozdielom, že žalobca deklaroval v daňovom priznaní dodanie tovaru oslobodené od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH faktúrami č. 60080001 až 6 za zdaňovacie obdobie január 2008 a prepravnými dokladmi CMR dodanie tovaru do Maďarska pre odberateľa KONTRIBUENS-2005 Kft. Doklady, ktoré predložil nepreukázali splnenie podmienok oslobodenia od dane. Správca dane v súvislosti s inými daňovými konaniami zistil, že vozidlá uvedené na CMR ŠPZ Q.-XXX nemá technické parametre, ktoré by umožňovali transport drevnej hmoty a vlastník vozidla nepotvrdil, resp. vyjadril sa tak, že nevykonal prepravu zo Slovenska do Maďarska. Vozidlo N. XXX vlastní F. H. a vozidlo Y. XXX vlastní S. F.. Ostatné dôvody boli zhodné ako je vyššie uvedené. Na odvolanie žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru za január 2008 žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1100301/1/1303618/2012/14003 zo dňa 06.12.2012 potvrdil dodatočný platobný výmer. Napadnuté rozhodnutie odôvodnil zhodne ako je uvedené na č.l. 28-30 tohto rozsudku. Odvolací orgán po preskúmaní v odvolaní uvedených skutočností a zo spisového materiálu zistil skutkový stav, že u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jednotlivých mesiacov roka 2008, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol zo dňa 14.09.2011 a Dodatok č. 1 zo dňa 30.09.2011. Protokol a dodatok boli prerokované so žalobcom 30.09.2011. Na základe výsledkov daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2008 bol daňovému subjektu dodatočným platobným výmerom vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za toto zdaňovacie obdobie. Na základe odvolania bol dodatočný platobný výmer zrušený rozhodnutím odvolacieho orgánu zo dňa 24.04.2012 a vec vrátená správcovi dane na ďalšie konanie. V ďalšom vyrubovacom konaní bol vydaný dodatočný platobný výmer zo dňa 15.08.2012, ktorým správca dane opakovane vyrubil kontrolovanému daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2008 vo výške 8 972,54 Eur. Žalovaný vychádzal zo záveru, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu a ani overovaním správcu dane sa nepreukázalo splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Žalobca nevedel vierohodne preukázať, že tovar bol fyzicky prepravený do Maďarska maďarskému odberateľovi. Vzhľadom na to, že rozhodnutie je odôvodnené zhodne ako je uvedené na č.l. 28 až 30 tohto rozsudku súd ďalej uvádza len odlišnosti v skutkových zisteniach, z ktorých vychádzal žalovaný v napadnutom rozhodnutí. V kontrolovanom zdaňovacom období január 2008. Žalobca vo svojich odberateľských faktúrach č. 60080001 až 6008006 uplatnil oslobodenie dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH k deklarovaným dodávkam tovaru drevnej hmoty pre odberateľa KONTRIBUENS-2005 Kft. Podľa medzinárodných prepravných listov CMR č. SK 3808855 až 60 ako prepravca tovaru do Maďarska bol uvedený samotný odberateľ. Na CMR č. SK XXXXXXX a SK XXXXXXX je uvedené vozidlo ev. č. N. XXX, vlastníkom je F. H.. Na CMR SK XXXXXXX-X je uvedené vozidlo ev. č. Q. XXX, vlastník je R. W. Bt. a vozidlo nie je vhodné na prepravu 36 m3 dreva. Na CMR SK XXXXXX a SK XXXXXXX je uvedené vozidlo ev. č. Y. XXX, vlastník je S. Zrt. Správca dane rozhodol dodatočným platobným výmerom č. 9614301/5/2219147/2012 zo dňa 15.08.2012 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2008 vo výške 7 640,90 Eur. Rozhodnutie odôvodnil zhodne ako platobný výmer, ktorým vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2008 tak, ako je uvedené na č.l.27-28 tohto rozsudku s tým rozdielom, že žalobca deklaroval v daňovom priznaní dodanie tovaru oslobodené od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH faktúrami č. 60080012 až 16 za zdaňovacie obdobie marec 2008 a prepravnými dokladmi CMR SK XXXXXXX-X, SK XXXXXXX-X dodanie tovaru do Maďarska pre odberateľa KONTRIBUENS-2005 Kft. Doklady, ktoré predložil nepreukázali splnenie podmienok oslobodenia od dane. Správca dane v súvislosti s inými daňovými konaniami zistil, že vlastníci vozidiel uvedených na CMR sú F. H. - N. XXX, Universal Express Kft. - Y. XXX, Dispomedicor Zrt. - Y.-XXX. Ostatné dôvody boli zhodné ako je vyššie uvedené. Na odvolanie žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru za marec 2008 žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1100301/1/1303669/2012/14003 zo dňa 06.12.2012 potvrdil dodatočný platobný výmer. Napadnuté rozhodnutie odôvodnil zhodne ako je uvedené na č.l. 28-30 tohto rozsudku. Odvolací orgán po preskúmaní v odvolaní uvedených skutočností a zo spisového materiálu zistil skutkový stav, že u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jednotlivých mesiacov roka 2008, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol zo dňa 14.09.2011 a Dodatok č. 1 zo dňa 30.09.2011. Protokol a dodatok boli prerokované so žalobcom 30.09.2011. Na základe výsledkov daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2008 bol daňovému subjektu dodatočným platobným výmerom vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za toto zdaňovacie obdobie. Na základe odvolania bol dodatočný platobný výmer zrušený rozhodnutím odvolacieho orgánu zo dňa 24.04.2012 a vec vrátená správcovi dane na ďalšie konanie. V ďalšom vyrubovacom konaní bol vydaný dodatočný platobný výmer zo dňa 15.08.2012, ktorým správca dane opakovane vyrubil kontrolovanému daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2008 vo výške 7 640,90 Eur. Žalovaný vychádzal zo záveru, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu a ani overovaním správcu dane sa nepreukázalo splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Žalobca nevedel vierohodne preukázať, že tovar bol fyzicky prepravený do Maďarska maďarskému odberateľovi. Vzhľadom na to, že rozhodnutie je odôvodnené zhodne ako je uvedené na č.l. 28 až 30 tohto rozsudku súd ďalej uvádza len odlišnosti v skutkových zisteniach, z ktorých vychádzal žalovaný v napadnutom rozhodnutí. V kontrolovanom zdaňovacom období marec 2008. Žalobca vo svojich odberateľských faktúrach č. 600800012-16 uplatnil oslobodenie dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH k deklarovaným dodávkam tovaru drevnej hmoty pre odberateľa KONTRIBUENS-2005 Kft. Podľa medzinárodných prepravných listov CMR č. SK XXXXXXX až XX, SK XXXXXXX-X, ako prepravca tovaru do Maďarska bol uvedený samotný odberateľ. Na CMR č. SK XXXXXXX je uvedené vozidlo D.: Y.-XXX, vlastník je Universal Express Kft., maximálna kapacita 10 m3, pričom na CMR je uvedených 32 m3. Na CMR SK XXXXXXXX-X uvedené vozidlo ev. č. Y.-XXX, vlastník Dispomeditor Zrt. Vozidlo N. XXX uvedené na CMR SK XXXXXXX, vlastní Dr. G. N. a nie je vhodné na prepravu dreva. Správca dane rozhodol dodatočným platobným výmerom č. 9614301/5/2222964/2012 zo dňa 15.08.2012 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2008 vo výške 8 338,77 Eur. Rozhodnutie odôvodnil zhodne ako platobný výmer, ktorým vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2008 tak, ako je uvedené na č.l.27-28 tohto rozsudku s tým rozdielom, že žalobca deklaroval v daňovom priznaní dodanie tovaru oslobodené od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH faktúrami č. 60080017 až 22 za zdaňovacie obdobie apríl 2008 a prepravnými dokladmi CMR dodanie tovaru do Maďarska pre odberateľa KONTRIBUENS-2005 Kft. Doklady, ktoré predložil nepreukázali splnenie podmienok oslobodenia od dane. Správca dane v súvislosti s inými daňovými konaniami zistil, že vozidlá uvedené na CMR ŠPZ Q.-XXX nemá technické parametre, ktoré by umožňovali transport drevnej hmoty a vlastník vozidla nepotvrdil, resp. vyjadril sa tak, že nevykonal prepravu zo Slovenska do Maďarska a ŠPZ KHL-XXX bolo vyradené z premávky 20.03.2008 a iné auto s rovnakou ŠPZ neexistovalo. Vozidlo ŠPZ N. XXX vlastní F. H.. Ostatné dôvody boli zhodné ako je vyššie uvedené. Na odvolanie žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru za apríl 2008 žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1100301/1/1303688/2012/14003 zo dňa 06.12.2012 potvrdil dodatočný platobný výmer. Napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolací orgán po preskúmaní v odvolaní uvedených skutočností a zo spisového materiálu zistil skutkový stav, že u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jednotlivých mesiacov roka 2008, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol zo dňa 14.09.2011 a Dodatok č. 1 zo dňa 30.09.2011. Protokol a dodatok boli prerokované so žalobcom 30.09.2011. Na základe výsledkov daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie apríl 2008 bol daňovému subjektu dodatočným platobným výmerom vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za toto zdaňovacie obdobie. Na základe odvolania bol dodatočný platobný výmer zrušený rozhodnutím odvolacieho orgánu zo dňa 24.04.2012 a vec vrátená správcovi dane na ďalšie konanie. V ďalšom vyrubovacom konaní bol vydaný dodatočný platobný výmer zo dňa 15.08.2012, ktorým správca dane opakovane vyrubil kontrolovanému daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2008 vo výške 8 338,79 Eur. Dôvodom bolo, že daňovník nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu a ani overovaním správcu dane sa nepreukázalo splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Žalobca nevedel vierohodne preukázať, že tovar bol fyzicky prepravený do Maďarska maďarskému odberateľovi. Z vykonanej daňovej kontroly vyplýva, že žalobca deklaroval v podaných daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia roku 2008 dodanie tovaru oslobodené od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. do Maďarska pre odberateľov KONTRIBUENS-2005 Kft., MU-PA Kft. a MILÁN 2005. V kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2008 vo svojich odberateľských faktúrach č. 60080017 až 60080022 uplatnil oslobodenie dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH k deklarovaným dodávkam tovaru drevnej hmoty pre odberateľa KONTRIBUENS-2005 Kft. Podľa vyjadrenia žalobcu k obchodným transakciám roku 2008 a 2009 tovar nadobudol u dodávateľa drevnej hmoty, ktorým bola spoločnosť Prospera, s.r.o. Pezinok. V dňoch nákupu drevnej hmoty od uvedeného dodávateľa uskutočňoval následne predaj drevnej hmoty spojený s prepravou v nezmenenom množstve maďarskému odberateľovi. Úhrady za nákup aj predaj tovaru boli v hotovosti. Podľa medzinárodných prepravných listov CMR č. SK XXXXXXX až 07 ako prepravca tovaru do Maďarska bol uvedený samotný odberateľ. Ďalej že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane využíval aj tie dôkazy, ktoré sú mu známe z jeho činnosti podľa § 29 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. Boli to najmä informácie z predchádzajúcej medzinárodnej výmeny informácií s maďarskou daňovou správou a týkali sa obchodných vzťahov medzi žalobcom a jeho maďarskými odberateľmi. Ďalej to boli informácie z ústnych pojednávaní so žalobcom, ktoré boli vykonané v súvislosti s inými daňovými konaniami a obsahovo sa tiež týkali preverovania a objasnenia obchodných transakcií, ktoré žalobca realizoval v zdaňovacích obdobiach roku 2008 s uvedenými maďarskými odberateľmi. Žalovaný konštatoval, že využitie týchto informácií v daňovej kontrole je v súlade s § 29 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že zápisnice z ústnych pojednávaní sú v rozpore s § 11 ods. 2 a 3 zákona č. 511/1992 Zb., nakoľko správca dane v zápisniciach o ústnom pojednávaní zo dňa 09.05.2011 a 22.08.2011 oboznámil žalobcu s výsledkami všetkých dožiadaní, z ktorých informácie boli využité v procese dokazovania pri výkone daňovej kontroly a bola mu daná možnosť k vyjadreniu sa a k predloženiu dôkazov. O skutočnosti, že správca dane preveruje skutkový stav aj v rámci medzinárodnej výmeny informácií, bol odvolávajúci sa informovaný aj rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly zo dňa 16.05.2011. Žalovaný takisto nesúhlasil s námietkou žalobcu, že informácie získané z maďarskej daňovej správy nepreukazujú, že neboli vykonané obchodné plnenia, ktoré deklaruje daňovník v daňovom priznaní. Uviedol, že správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázal na to, že hodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa vždy berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre správne vyrubenie dane. Z medzinárodných informácií vyplynulo, že preprava motorovými vozidlami uvedenými na prepravných listoch CMR, ktoré boli súčasťou odberateľských faktúr daňového subjektu nebola potvrdená skutočnými vlastníkmi motorových vozidiel. Správca dane vychádzal z údajom medzinárodnej výmeny informácií s maďarskou daňovou správou uvedených vo formulári zo dňa 15.03.2011, v ktorom sú uvedení jednak vlastníci vozidiel, ale aj typy vozidiel, ktoré nie sú prispôsobené na prepravu dreva, resp. na prepravu tak veľkého množstva dreva ako je uvedené na faktúrach a prepravných listoch CMR. Vlastníkom motorových vozidiel, ktoré sú uvedené na prepravných listoch CMR v zdaňovacom období apríl 2008 nie je prepravca, to znamená odberateľ tovaru spoločnosť KONTRIBUENS-2005 Kft., ale sú rôzni vlastníci na CMR č. SK 4784503 a SK 4784507 je uvedené vozidlo ŠPZ N. XXX, ktorého vlastníkom je F. H.. Ďalej vozidlo ŠPZ Y.-XXX uvedené na CMR SK XXXXXXX, SK XXXXXXX, SK XXXXXXX patrilo spoločnosti Delta Truck Kft. a z premávky bolo vyradené 20.03.2008. Ďalšie vozidlo na prepravnom vozidlo CMR SK XXXXXXX ŠPZ Q. XXX je vozidlo, ktoré nie je vhodné ani prispôsobené na preprave dreva v množstve 40 m3 a jeho vlastníkom bol Hungit Logistic Bt. Správca dane dodatočným platobným výmerom č. 9614301/5/2224849/2012 zo dňa 15.08.2012 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2008 v sume 6 877,87 Eur. Rozhodnutie odôvodnil zhodne ako dodatočný platobný výmer za február 2008 tak, ako je bližšie uvedené na č.l. 27 a nasl. tohto rozsudku tým, že dôkazy predložené správcovi dane počas výkonu daňovej kontroly zo strany daňového subjektu nepreukázali dodanie tovaru do iného členského štátu. Daňovník predkladal ako dôkazy faktúry za máj 2008 a prepravné doklady CMR odberateľa KONTRIBUENS-2005 Kft., pričom šetrením bolo zistené, že preverovanie motorových vozidiel nepreukázalo prepravu drevnej hmoty týmto odberateľom práve uvedenými vozidlami, nakoľko vlastníci vozidiel nepotvrdili túto prepravu a parametre podľa výrobcu vozidiel neumožňujú prepravu drevnej hmoty alebo nie sú vhodné na prepravu drevnej hmoty alebo kapacita auta je vhodná len na 10 m3 dreva. To znamená, že týmito dokladmi nebolo preukázané, že odberateľ vyviezol tovar do Maďarska. Na odvolanie žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru za máj 2008 žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1100301/1/1303699/2012/14003 zo dňa 06.12.2012 potvrdil dodatočný platobný výmer. Napadnuté rozhodnutie je odôvodnené rovnakými dôvodmi ako rozhodnutie, ktorým bol potvrdený platobný výmer za február 2008 ako je opísané na č.l. 29-31 tohto rozsudku. Odvolací orgán po preskúmaní v odvolaní uvedených skutočností a zo spisového materiálu zistil skutkový stav, že u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jednotlivých mesiacov roka 2008, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol zo dňa 14.09.2011 a Dodatok č. 1 zo dňa 30.09.2011. Protokol a dodatok boli prerokované so žalobcom 30.09.2011. Na základe výsledkov daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie máj 2008 bol daňovému subjektu dodatočným platobným výmerom vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za toto zdaňovacie obdobie. Na základe odvolania bol dodatočný platobný výmer zrušený rozhodnutím odvolacieho orgánu zo dňa 24.04.2012 a vec vrátená správcovi dane na ďalšie konanie. V ďalšom vyrubovacom konaní bol vydaný dodatočný platobný výmer zo dňa 15.08.2012, ktorým správca dane opakovane vyrubil kontrolovanému daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2008 vo výške 6 877,87 Eur. Dôvody boli rovnaké, že daňovník nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu a ani overovaním správcu dane sa nepreukázalo splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Žalobca nevedel vierohodne preukázať, že tovar bol fyzicky prepravený do Maďarska maďarskému odberateľovi. Vzhľadom na totožnosť odôvodnenia napadnutých rozhodnutí ako sú podrobne opísané na č.l. 29,31 tohto rozsudku súd ďalej uvádza tie odlišnosti v skutkových zisteniach, z ktorých žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádza. V kontrolovanom zdaňovacom období máj 2008 vo svojich odberateľských faktúrach č. 60080023, č. 60080025, č. 60080027, č. 60080029 uplatnil oslobodenie dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH k deklarovaným dodávkam tovaru drevnej hmoty pre odberateľa KONTRIBUENS-2005 Kft. Podľa medzinárodných prepravných listov CMR č. SK XXXXXXX, SK XXXXXXX, SK XXXXXXX, SK XXXXXXX ako prepravca tovaru do Maďarska bol uvedený samotný odberateľ. Vlastníkom motorových vozidiel, ktoré sú uvedené na prepravných listoch CMR v zdaňovacom období máj 2008 nie je prepravca, to znamená odberateľ tovaru spoločnosť KONTRIBUENS-2005 Kft., ale sú rôzni vlastníci na CMR č. SK XXXXXXX a SK XXXXXXX je uvedené vozidlo N.-XXX, vlastníkom ktorého je F. H.. Na CMR č. SK XXXXXXX je ŠPZ Y.- XXX, vlastník Universal Express Kft., ktorého celková kapacita je 12 ton a iba 10 m3 by mohlo byť ním prepravené, pričom na CMR sú uvedené množstvá 27m3 dreva. Ďalšie vozidlo na prepravnom vozidlo CMR SK XXXXXXX ŠPZ Q.-XXX, vlastník R. W. Bt. je vozidlo, ktoré nie je vhodné ani prispôsobené na prepravu dreva v množstve 27,2 m3. Ostatné dôvody zhodne ako na č.l. 29-31 tohto rozsudku. Dodatočným platobným výmerom č. 9614301/5/2244313/2012 zo dňa 17.08.2012 bol správcom dane vyrubený žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 7 144,59 Eur. Rozhodnutie bolo odôvodnené zhodne ako dodatočný platobný výmer za zdaňovacie obdobie február, ktoré je podrobne opísané na č.l.27 a nasl. tohto rozsudku s tým, že dôkazy predložené správcovi dane počas výkonu daňovej kontroly zo strany daňového subjektu nepreukázali dodanie tovaru do iného členského štátu. Daňový subjekt preukazoval splnenie podmienok faktúrami za zdaňovacie obdobie október 2008 a prepravnými dokladmi CMR. V súvislosti s iným daňovým konaním boli preverované vozidlá, ktorými mala byť preprava uskutočnená, pričom v tomto zdaňovacom období malo byť použité vozidlo ŠPZ Y.-XXX, vlastník Universal Express Kft., ktorého parametre umožňujú previesť maximálne 10 m3 dreva, vozidlo ŠPZ Y.-XXX bolo vyradené z evidencie 20.03.2008 a potom už neexistovalo iné vozidlo s touto ŠPZ, ďalej vozidlo ŠPZ Q.-XXX jeho vlastník Hungit Logistic Bt. sa vyjadril tak, že jeho vozidlá nevykonali žiadnu prepravu zo Slovenska do Maďarska a podľa technických parametrov tohto vozidla nie je vhodné na prepravu drevnej hmoty. Vozidlo ŠPZ Y. XXX vlastní Dispomedicor Zrt. Odberateľom mala byť spoločnosť MILÁN 2005, ktorá je na prepravných dokladoch uvedená ako prepravca. Na odvolanie žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru za október 2008 žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1100301/1/1303605/2012/14003 zo dňa 07.12.2012 potvrdil dodatočný platobný výmer. Napadnuté rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi ako rozhodnutia podrobne opísané na č.l. 29-31 tohto rozsudku (za február 2008). Odvolací orgán po preskúmaní v odvolaní uvedených skutočností a zo spisového materiálu zistil skutkový stav, že u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jednotlivých mesiacov roka 2008, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol zo dňa 14.09.2011 a Dodatok č. 1 zo dňa 30.09.2011. Protokol a dodatok boli prerokované so žalobcom 30.09.2011. Na základe výsledkov daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2008 bol daňovému subjektu dodatočným platobným výmerom vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za toto zdaňovacie obdobie. Na základe odvolania bol dodatočný platobný výmer zrušený rozhodnutím odvolacieho orgánu zo dňa 24.04.2012 a vec vrátená správcovi dane na ďalšie konanie. V ďalšom vyrubovacom konaní bol vydaný dodatočný platobný výmer zo dňa 15.08.2012, ktorým správca dane opakovane vyrubil kontrolovanému daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 vo výške 7 144,59 Eur. Dôvody boli pre všetky preverované zdaňovacie obdobia rovnaké, že daňovník nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu a ani overovaním správcu dane sa nepreukázalo splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Žalobca nevedel vierohodne preukázať, že tovar bol fyzicky prepravený do Maďarska maďarskému odberateľovi. Z dôvodu, že ide o totožné odôvodnenie ako rozhodnutie opísané na č.l. 29-31 tohto rozsudku, súd uvádza len odlišnosti v skutkových zisteniach, z ktorých vychádzal žalovaný v napadnutom rozhodnutí za október 2008. V kontrolovanom zdaňovacom období október 2008 vo svojich odberateľských faktúrach č. 60080044 až 60080051 uplatnil oslobodenie dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH k deklarovaným dodávkam tovaru drevnej hmoty pre odberateľa MILÁN-2005 Kft. Vlastníkom motorových vozidiel, ktoré sú uvedené na prepravných listoch CMR v zdaňovacom období október 2008 nie je prepravca, to znamená odberateľ tovaru spoločnosť MILÁN 2005, ale sú rôzni vlastníci na CMR č. SK XXXXXXX a SK XXXXXXX je uvedené vozidlo ŠPZ Y.-XXX, vlastník Universal Express Kft., ktorého celková kapacita je 12 ton a iba 10 m3 by mohlo byť ním prepravené, pričom na CMR sú uvedené množstvá 32 m3 a 40 m3 dreva. Ďalšie vozidlo na prepravnom vozidlo CMR SK XXXXXXX, SK XXXXXXX, SK XXXXXXX je vozidlo, ktoré vlastnil Delta Truck Kft. a z premávky bolo vyradené 20.03.2008 a preto nemohlo byť použité na prepravu. Na CMR SK XXXXXXX vozidlo ŠPZ Y. XXX vlastní Dispomeditor Zrt. Na CMR SK XXXXXXX uvedené vozidlo ŠPZ N. XXX vlastní F. H.. Konateľka odberateľa nemala žiadnu vedomosť o intrakomunitárnom nadobudnutí a žalobca nebol s ňou v kontakte, ale s p. D., ktorý nebol zástupcom odberateľa. Ostatné dôvody zhodne ako sú rozhodnutí opísané na č.l. 29-31 tohto rozsudku (február 2008). Daňová kontrola za zdaňovacie obdobie roku 2009. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, predmetom ktorej bola kontrola dane z pridanej hodnoty v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v období január až apríl, jún až december roku 2009. Kontrola začala 02. februára 2011. O výsledku kontroly bol spísaný protokol č. 685/320/15316/2011/Tre zo dňa 15. 03. 2011. Protokol bol zaslaný na vyjadrenie žalobcovi, ktorý sa k nemu vyjadril v zákonom stanovenej lehote. Protokol bol so žalobcom prerokovaný 31. 03. 2011. Z obsahu správneho spisu ďalej vyplýva, že správca dane podľa výsledkov daňovej kontroly dodatočným daňovým výmerom za mesiac október 2009 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty, pričom toto rozhodnutie bolo v odvolacom konaní zrušené rozhodnutím z 30. 08. 2011 a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Dôvodom zrušovacieho rozhodnutia bolo konštatovanie nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď zistené skutočnosti nepostačovali na prijatie záveru, že neboli splnené podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH. Bolo tomu tak z dôvodu, že výsledky šetrení za iné zdaňovacie obdobie (máj 2009) nemôžu byť rozhodujúcim dôkazom v kontrolovanom zdaňovacom období. Správcovi dane bolo vyčítané aj to, že nevyhodnotil dôkazy predložené daňovníkom. Taktiež, že zo spisu nevyplýva, že by správca dane preveroval dodanie tovaru na základe sporných faktúr a skúmal zmluvné podmienky prepravy tohto tovaru teda to, kto a na koho účet zabezpečoval prepravu tovaru a kto vystavil CMR doklady a odovzdal ich prepravcovi a ani to, že by vyzval samotného daňovníka na predloženie ďalších dôkazov preukazujúcich ním tvrdené skutočnosti alebo že by ho vyzval na označenie takýchto dôkazov. Správca dane rozhodol 11. 05. 2012 dodatočným platobným výmerom č. 9614301/5/338721/2012 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2009 vo výške 8 623,74 Eur. Dodatočný platobný výmer odôvodnil výsledkami daňovej kontroly. Ďalej tým, že na základe predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho orgánu správca dane vo vyrubovacom konaní následne konal tak, že daňovému subjektu zaslal rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 18. 11. 2011. Prerušenie konania bolo odôvodnené tým, že bolo potrebné preveriť obchodné transakcie žalobcu s odberateľom MILÁN 2005 KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ KORLÁTÓLT FELELÖSSÉGÜ TÁRSASÁG, HUNGARIA (jednalo sa o predaj drevnej hmoty a ďalej len maďarský odberateľ). Tieto obchodné transakcie boli preverované prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 25. 10. 2011. V rámci tejto žiadosti bola daná žiadosť aj o svedeckú výpoveď. Ďalej sa v prvostupňovom rozhodnutí konštatuje, že výsledky šetrení nepreukázali nové skutočnosti a zistenia ohľadom preverovaných obchodných transakcií daňového subjektu s maďarským odberateľom. Na základe toho správca dane vychádzal zo zistených skutočností uvedených v protokole z daňovej kontroly a dodatku č. 1 zo dňa 30. 03. 2011. Ďalej v odôvodnení popísal obchodné prípady daňovníka týkajúce sa jeho dodávok pre maďarského odberateľa, ktoré tento deklaroval faktúrami za október 2009 prepravnými dokladmi CMR, na ktorých boli uvedené konkrétne ŠPZ motorových vozidiel. Ako ďalší dôkaz uviedol, výsledky šetrenia maďarskou daňovou správou, podľa ktorých štatutárka maďarského odberateľa uviedla, že predmetný tovar nenadobudla. Ďalej maďarskí daňoví kontrolóri kontrolovali aj ŠPZ vozidiel a zistili, že nepatria maďarskému odberateľovi. Toto bolo zistené na základe žiadosti zo dňa 21. 09. 2009 a na základe žiadosti o medzinárodnú spoluprácu zo dňa 14. 09. 2010 bolo potvrdené, že daňový subjekt, teda maďarský odberateľ, ani v ostatných kvartáloch v roku 2008 a 2009 nedeklaruje žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Tieto skutočnosti správca dane vyhodnotil tak, že realizovaný obchod nebol typický pre kontrolovaný daňový subjekt, že dožiadaním z maďarskej daňovej správy nebolo potvrdené fyzické prepravenie tovaru zo Slovenska do Maďarska, konateľka maďarskej spoločnosti nepozná slovenského dodávateľa a maďarský odberateľ obchoduje s inými komoditami a nemá ani vhodné priestory na skladovanie fakturovaného objemu drevnej hmoty. Ďalej, že vlastník motorového vozidla uvedeného na prepravnom CMR SK XXXXXXX nevykonal žiadnu prepravu zo Slovenska do Maďarska a ani neprenajal vozidlo na tomto doklade uvedené, maďarský odberateľ nepriznal nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Správca dane urobil záver, že nebola vykonaná fyzická preprava tovaru z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie. Platiteľ síce k daňovej kontrole predložil odberateľské faktúry pre odberateľa do iného členského štátu a prepravný doklad CMR, avšak kontrolná skupina zaobstarala dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú, že platiteľ nebol oprávnený uplatniť oslobodenie od dane. Ďalej konštatoval, že žalobcom predložené doklady nemajú povahu faktu, pretože obsahom obchodnej transakcie nebolo dodanie tovarov z tuzemska do iného členského štátu tak, ako je uvedené na faktúrach a CMR. Dôkazy, ktoré boli predložené správcovi dane nepreukazujú dodanie tovaru do iného členského štátu. Ďalej v odôvodnení uviedol obsah vyjadrenia daňového subjektu k protokolu a obsah stanoviska správcu dane k tomuto vyjadreniu. Na odvolanie žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru za október 2009 žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1020501/1/1160625/2012/4915 potvrdil dodatočný platobný výmer. Napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolací orgán po preskúmaní v odvolaní uvedených skutočností a zo spisového materiálu zistil skutkový stav, že u žalobcu bola vykonaná kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - apríl 2009, jún - december 2009, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol 15. 03. 2011 a dodatok č. 1 30. 03. 2011. Protokol a dodatok boli prerokované so žalobcom 31. 03. 2011. Na základe výsledkov daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október bol vydaný dodatočný platobný výmer, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za toto zdaňovacie obdobie. Daňovou kontrolou bolo zistené, že platiteľ uviedol vo svojom daňovom priznaní oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH. Oslobodenie preukazoval faktúrami za daný mesiac pre maďarského odberateľa. Správca dane dospel k záveru, že nedošlo k fyzickému prepraveniu tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ. Po zrušení prvostupňového rozhodnutia správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní a prerušil konanie za účelom preverovania žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií pre maďarskú daňovú správu. Výsledky týchto šetrení nepreukázali žiadne nové skutočnosti a zistenia, ktoré by preukázali dodanie tovaru do Maďarska. Odvolací orgán zistil, že konateľka maďarského odberateľa nemala žiadnu vedomosť o nadobudnutí tovaru zo Slovenska a že žalobca nepoznal túto konateľku, ale len pána Y. D., ktorý však nebol v žiadnom kontakte s maďarským odberateľom a teda nemohol za túto spoločnosť konať. V spoločnosti maďarského odberateľa bola vykonaná kontrola za obdobie od júla 2008 až do decembra 2009 a nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru zo Slovenska. K zisteniam maďarskej daňovej správy na základe žiadosti o medzinárodnú spoluprácu žalovaný v odôvodnení uviedol, že v zmysle článku 42 Nariadenia ES 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH sa správy, vyhlásenia a akékoľvek dokumenty alebo ich overené kópie alebo výpisy získané pracovníkmi žiadaného kompetentného orgánu a oznámené žiadajúcemu kompetentnému orgánu na základe pomoci ustanovenej týmto nariadením môžu považovať ako dôkaz zo strany príslušných daňových orgánov členského štátu žiadajúceho kompetentného orgánu na tom istom základe, ako podobné dokumenty poskytované ďalším orgánom uvedenej strany. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaný konštatoval, že správca dane v súlade s § 29 ods. 3 zákona o správe daní využil aj skutočnosti, ktoré sú mu známe z jeho činností a to práve v súvislosti s kontrolovaným daňovým subjektom a uvedeným maďarským daňovým subjektom a ktoré majú zásadný vplyv na závery v tejto daňovej kontrole. Týka sa to najmä uvedenia konateľky spoločnosti maďarského odberateľa, že nepozná žiadneho p. V.. N. K. a že neurobila žiadne intrakomunitárne nadobudnutie. Ďalej, že odvolávajúci nepredložil ani v odvolacom konaní žiadne nové dôkazy, ktoré by preukazovali skutočné dodanie tovaru maďarskému odberateľovi uvedenému na faktúre a tým by potvrdili jeho tvrdenie. Ďalej, že skutočnosť, že správca dane v zmysle § 29 ods. 1 zákona o správe daní vedie dokazovanie neznamená povinnosť správcu viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Poukázal tiež na to, že v daňovom konaní má povinnosť preukázať tvrdené skutočnosti daňový subjekt. V konaní teda nebolo preukázané, že tovar bol dodaný maďarskému odberateľovi. Ďalej konštatoval v rozhodnutí, že odvolacie námietky sú neopodstatnené a že už v predchádzajúcom rozhodnutí bola odvolacím orgánom potvrdená správnosť postupu správcu dane podľa § 15 ods. 10 zákona o správe daní a správnosť ukončenia daňovej kontroly. V zmysle právneho názoru odvolacieho orgánu správca dane vykonal ďalšie úkony podľa zákona o správe daní vo vyrubovacom konaní a vykonal šetrenie podmienok oslobodenia dane podľa § 43 zákona o DPH. Podľa § 2 zákona č. 511/1992 Zb. (1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. (2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. (4) Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. (5) Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. (6) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. (7) Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti. (8) Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, 6ee) alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. 1b) Podľa § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. Podľa § 29 zákona č. 511/1992 Zb. (1) Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. (2) Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (5) Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môže správca dane výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11. (6) Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov. (7) Správca dane preukazuje doručenie vlastných písomností daňovému subjektu. (8) Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.(9) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovom konaní neprihliada. Podľa § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Súd preskúmal všetkých sedem napadnutých rozhodnutí, ako aj konania, ktoré im predchádzali z dôvodov uvedených v žalobách, ktoré boli ako je uvedené na č. l. 2 až 25 tohto rozsudku totožné. Zhodné bolo aj vyjadrenie žalovaného k žalobným dôvodom ako aj dôvody, na ktorých boli založené napadnuté ale aj prvostupňové rozhodnutia, ktorým bola dodatočne vyrubená daň z pridanej hodnoty za rok 2008 a takmer zhodné a v podstatných skutočnostiach úplne zhodné, ktorým bola vyrubená dodatočne daň z pridanej hodnoty za október 2009. Nižšie uvedené závery, ku ktorým dospel súd v tomto konaní sa preto vzťahujú ku všetkým napadnutým rozhodnutiam a žalobným dôvodom. V zmysle citovaného § 15 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Podľa odseku 10 tohto ustanovenia o výsledku zistenia z daňovej kontroly vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí kontrolovanému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu na jeho prerokovanie. Podľa ods. 11 tohto ustanovenia protokol musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia. Z týchto ustanovení je teda zrejmý obsah protokolu z daňovej kontroly, ktorým sú v daňovom konaní počas daňovej kontroly zistené skutočnosti týkajúce sa základu dane alebo vzniku daňovej povinnosti. Na rozdiel od toho, podľa poslednej vety citovaného § 15 ods. 10, obsahom dodatku k protokolu je vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu a vyhodnotenie tohto vyjadrenia správcom dane. Dodatok k protokolu sa vyhotoví len vtedy, ak sa daňový subjekt vyjadrí k protokolu. Dodatok k protokolu zo zákona nemôže obsahovať nič iné, ako vyjadrenie daňovníka k protokolu a hodnotenie vyjadrenia správcom dane. Právo vyjadriť sa k protokolu znamená právo vyjadriť sa k skutočnostiam zisteným daňovou kontrolou vrátane práva vyjadriť sa k priebehu a postupu, ktorým boli tieto skutočnosti zistené. Toto právo je konkretizáciou zásad daňového konania a to konkrétne zásady, podľa ktorej je správca dane povinný postupovať v súčinnosti s daňovníkom a daňovník má nielen povinnosť, ale aj právo spolupracovať so správcom dane. Žalobcovi nebolo upreté právo vyjadriť sa k postupu vykonávania daňovej kontroly a k zisteniam z nej, nakoľko mu správca dane v súlade so zákonom dal možnosť vyjadriť sa k protokolu z vykonávanej daňovej kontroly. Na tom nič nemení zákonná konštrukcia, že súčasťou protokolu je aj dodatok k protokolu, ktorý je fakticky vyhotovený až po vyhotovení protokolu. Zákon neobsahuje úpravu, podľa ktorej by daňovník mal mať právo vyjadrovať sa k svojmu vyjadreniu a k jeho hodnoteniu správcom dane. Úvaha, ktorú použil žalobca v prvej žalobnej námietke nie je výkladom znenia § 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov, ale jeho doplnením. Z uvedeného vyplýva, že z tohto žalobného dôvodu je rozhodnutie v súlade so zákonom. K žalobnému dôvodu uvedenému v bode 3 a 4 súd uvádza, že z obsahu napadnutých rozhodnutí žalovaného (viď č.l. 28-30 a nasl. tohto rozsudku) vyplýva, že v odôvodnení žalovaný uviedol skutočnosti, ktoré zistil z obsahu správneho spisu, odcitoval právny predpis, na základe ktorého rozhodol a konštatoval, že žalobca nezabezpečil dostatok dôkazov preukazujúcich reálnu dodávku tovaru osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte. K odvolacím námietkám uviedol, že tieto považuje za neopodstatnené. K námietke nezákonnosti daňovej kontroly v rozhodnutiach, ktorými potvrdil dodatočné platobné výmery za zdaňovacie obdobia roku 2008 uviedol, že § 15 ods. 10 a ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. neukladá správcovi dane povinnosť doručiť dodatok k daňovému protokolu pred jeho prerokovaním a nie je vylúčená možnosť správcu dane oboznámiť kontrolovaný daňový subjekt s obsahom dodatku k protokolu v deň prerokovania protokolu. V rozhodnutí, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer za október 2009 k námietke nezákonnosti daňovej kontroly poukázal na svoje predchádzajúce rozhodnutie, v ktorom potvrdil správnosť postupu správcu dane podľa § 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov a správnosť ukončenia daňovej kontroly. Ďalej konštatoval to, že boli vykonané ďalšie úkony vo vyrubovacom konaní na základe právneho názoru vyjadreného v zrušovacom rozhodnutí a správca dane vykonal šetrenie podmienok oslobodenia od platenia dane a doplnil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tak, ako mu bolo v zrušovacom rozhodnutí uložené. Napadnuté rozhodnutia týkajúce sa zdaňovacích období roku 2008 obsahujú okrem konštatovania irelevantnosti uplatnených odvolacích námietok aj podrobnejšie zdôvodnenie stanoviska žalovaného k jednotlivým odvolacím námietkám žalobcu. Z obsahu týchto odôvodnení vyplýva, že napadnuté rozhodnutia netrpia nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov v ich odôvodnení. Žalobca v žalobách ani nenamietal, že chýbajú dôvody napadnutých rozhodnutí. Tvrdil len, že tieto dôvody sú nejasné, nezrozumiteľné a neurčité, pretože odvolanie neobsahuje vyrovnanie sa s odvolacími námietkami proti prvostupňovému rozhodnutiu. Neobstojí žalobný dôvod nezákonnosti napadnutých rozhodnutí spočívajúci v ich nepreskúmateľnosti pre chýbajúce zrozumiteľné odôvodnenie, pretože nemá oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nie je spôsobená tým, že účastník konania nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia alebo nesúhlasí so závermi, ku ktorým správny orgán dospel. Nepreskúmateľné je rozhodnutie, z ktorého výroku nie je možné zistiť, ako bolo vo veci rozhodnuté, alebo keď výrok je vnútorne rozporuplný. Tiež môže ísť o prípady, keď nie je odlíšené, čo je výrok a čo je odôvodnenie, alebo kto je účastníkom konania, alebo kto bol rozhodnutím zaviazaný. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje aj rozpor medzi výrokom a odôvodnením a absencia alebo nejednoznačnosť právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností. Pokiaľ ide o nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, táto musí spočívať v tom, že rozhodnutie nie je odôvodnené vôbec, alebo že v odôvodnení rozhodnutia chýbajú skutočnosti, na základe ktorých správny orgán rozhodol, a teda chýbajú skutkové dôvody rozhodnutia. Tiež prípady, keď rozhodnutie je založené na takých skutočnostiach, ktoré v konaní neboli vôbec zisťované alebo z odôvodnenia nie je zrejmé, aké dôkazy boli vykonané a z ktorých boli dané skutkové zistenia zistené. Napadnuté rozhodnutia však takýmito chybami netrpia. Toto platí aj k bodu 4 žalôb, ktorým žalobca zhodne namieta nepreskúmateľnosť pre to, že v odôvodnení absentujú ďalšie úkony, ktoré správca dane vykonal a že porušil povinnosť hodnotiť všetky dôkazy, pretože nehodnotil tie dôkazy, ktoré boli predložené žalobcom. Z obsahu napadnutých rozhodnutí vyplýva, že odôvodnenie obsahuje označenie úkonov, ktoré boli vykonané ako v priebehu daňovej kontroly, tak aj vo vyrubovacom konaní a obsahuje aj hodnotenie dôkazov, ktoré bolo v prvostupňovom rozhodnutí aj označené ako vyhodnotenie zistených skutočností. Žalobca nenamietal nesprávnosť takéhoto hodnotenia, ale namietal, že takéto hodnotenie napadnuté rozhodnutie neobsahuje a takáto námietka nie je v súlade s obsahom napadnutého rozhodnutia. Žalobný dôvod podľa bodu 5 a 6 žaloby, že žalobcovi boli upreté práva podľa § 15 ods. 5 písm. d) nie je konkretizovaný. Súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len z dôvodov uplatnených v žalobe. Tieto dôvody nemá v kompetencii doplniť, konkretizovať alebo domyslieť. Z nekonkrétne uplatneného dôvodu nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutia. Žalobca v bode 2 namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí aj z dôvodu, že mu bolo upreté právo vyjadriť sa k ich jeho podkladom a teda k skutočnostiam zisteným v konaní. Z tohto dôvodu bolo potrebné žalobe vyhovieť. Nie je sporné, že vo vyrubovacom konaní správca dane doplnil zisťovanie vykonané v priebehu daňovej kontroly. Nie je sporné ani to, že žalobcu s výsledkami neoboznámil. Takýto postup je v rozpore s povinnosťou správcu dane postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, ktorú mu ukladá zákon o správe daní a poplatkov v § 2 ako jednu zo zásad, na ktorých je daňové konanie postavené. Faktom je, že žalovaný v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí konštatoval, že správca dane pochybil, keď rozhodol na základe výsledkov šetrenia prostredníctvom maďarskej daňovej správy, ktoré sa ale týkalo zdaňovacieho obdobia máj 2009. Prvé dožiadanie do Maďarska bolo na informácie týkajúce sa mája 2009, preto ak bolo na základe odpovede rozhodnuté za zdaňovacie obdobie október 2009 a január až máj a október 2008, nebol dostatočne zistený skutkový stav, nakoľko správca dane vychádzal len z odpovedí získaných v súvislosti s iným daňovým konaním a nepožiadal napríklad o ďalšie informácie a súčinnosť správcu dane v Maďarskej republike, ktoré by sa vzťahovali na konkrétneho odberateľa v inom členskom štáte. Podľa zrušovacieho rozhodnutia, ktorým bol zrušený dodatočný platobný výmer za október 2009, správcovi dane bolo vyčítané, že nedostatočne zistil skutkový stav, keď vychádzal z odpovede maďarskej daňovej správy týkajúcej sa preverovaného obdobia máj 2009, ďalej chýbalo hodnotenie dôkazov predložených daňovníkom. To, že maďarský odberateľ nedeklaroval nadobudnutie tovaru od žalobcu, nemôže byť rozhodujúcim dôkazom o tom, že mu nebolo dodané deklarované plnenie. Zo spisu nevyplýva, že by bol správca dane skúmal zmluvné podmienky prepravy, kto a na koho účet vykonal prepravu, kto vystavil CMR doklady a odovzdal ich prepravcovi, ani že by správca dane vyzval platiteľa na predloženie ďalších dôkazov. Správca dane sa v ďalšom vyrubovacom konaní tým celkom neriadil, keď žalobcu nevyzval na predloženie ďalších dôkazov na svoje tvrdenie o vyvezení tovaru do Maďarska. Žalovaný, resp. správca dane tým, že neumožnil daňovníkovi vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným, resp. zisťovaným vo vyrubovacom konaní zaťažil konanie takou vadou, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia, a preto súd v zmysle § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca namietal aj to, že v rozhodnutí nebolo uvedené, čím bolo preukázané, že maďarský odberateľ vyvezenú drevnú hmotu neprijal. Avšak podľa napadnutých rozhodnutí, ako aj prvostupňových platobných výmerov a dokonca aj podľa záverov protokolu o vykonaní daňovej kontroly žalovaný dospel k inému záveru, a to že žalobca nepreukázal, že tovar bol fakticky vyvezený zo Slovenska. Žalobca mal v daňovom konaní dôkazné bremeno o tom, že boli splnené podmienky na oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty v zmysle § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty. Platí, že ak si daňovník uplatní oslobodenie od dane, je následne povinný preukazovať podmienky dokladmi uvedenými v § 43 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty, t.j. vždy faktúrou a v závislosti od toho, či išlo o osobný odber odberateľom, dodanie dodávateľom do miesta určenia, alebo o prepravu inou osobou ako dodávateľom či odberateľom ďalším dokladom špecifikovaným rôzne pre tieto rôzne možnosti odovzdania plnenia jeho odberateľovi v ods. 5 tohto ustanovenia v znení platnom pre preverované zdaňovacie obdobie. Žalovaný predkladané CMR doklady vyhodnotil ako nedostačujúce na preukázanie, že tovar bol vyvezený do iného členského štátu z dôvodu, že prepravu nevykonal odberateľ a nebola vykonaná vozidlami tam uvedenými. Súd k tomu uvádza, že nákladný list CMR je dokladom potvrdzujúcim uzatvorenie medzinárodnej prepravnej zmluvy medzi prepravcom a dopravcom. V takom prípade samozrejme musí byť dopravca odlišnou osobou od prepravcu a vyplnené tlačivo medzinárodného nákladného listu je potom prepravným dokladom, preukazujúcim splnenie podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 ods. 5 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. V preskúmavaných veciach žalobcom predkladané medzinárodné nákladné listy žalovaný zhodne s prvostupňovým správnym orgánom nevyhodnotil ako doklady preukazujúce realizáciu prepravy treťou osobou (odlišnou od žalobcu, ako aj od jeho odberateľa) a žalobca ani netvrdil, že takéto hodnotenie by malo byť v rozpore s obsahom týchto listín. Tvrdil len, že žalovaný nebral do úvahy žalobcom predkladané dôkazy, čo však nekorešponduje s obsahom odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Avšak žalovaný tým, že žalobcovi nebolo v daňovom konaní umožnené predkladať ďalšie dôkazy, nebol správcom dane na to vyzvaný napriek tomu, že odvolací správny orgán konštatoval porušenie postupu správcu dane spočívajúce aj v tom, že zo spisu nevyplýva, že správca dane daňovníka vyzval na predkladanie ďalších alebo označenie ďalších dôkazov a že rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a tiež tým, že ako je uvedené vyššie, neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia získavaným vo vyrubovacom konaní, zaťažil konanie vadou postupu, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutí. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov. Žalobcove trovy pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za sedem podaných žalôb po 70,- Eur v zmysle položky 10 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkov č. 71/1992 Zb., spolu vo výške 490,- Eur. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania aj za zastupovanie advokátkou. Trovy konania vyčíslil podaním doručeným súdu 27.8.2013, ktoré podal na pošte dňa 22.8.2013. Rozsudok v tejto veci bol vyhlásený 16.8.2013 bez predchádzajúceho pojednávania na základe súhlasu účastníkov konania s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250f ods. 1 O. s. p. zo dňa 21.6.2013. Oznámenie o tom, že rozsudok bude vyhlásený dňa 16. augusta 2013 o 10.15 hod. bolo zverejnené vyvesením na úradnej tabuli súdu, ako aj na stránke www.justice.gov.sk <http://www.justice.gov.sk> a to v dňoch od 8.8.2013 do 16.8.2013. Podľa § 246c O. s. p. súd na rozhodnutí o trovách konania aplikoval ustanovenie § 151 ods. 1 a 2 O. s. p. Podľa § 151 ods. 1 a 2 O. s. p. (1) O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. (2) Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca nevyužil možnosť vyčísliť trovy právneho zastúpenia v priebehu súdneho konania najneskôr do uplynutia zákonom stanovenej lehoty, ktorá skončila uplynutím tretieho pracovného dňa po vyhlásení rozsudku. Pre úplnosť je k tomu potrebné uviesť, že súd nemá povinnosť žalobcu na vyčíslenie trov konania vyzývať. Túto povinnosť má súd len v prípade, že nevyhlasuje rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 151 ods. 4 O.s.p.). Na základe uvedeného súd na žalobcom vyčíslené trovy po uplynutí troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku už nemohol prihliadnuť. Žalovaného preto zaviazal, aby žalobcovi nahradil trovy vyplývajúce zo spisu, to znamená 490,- Eur za zaplatené súdne poplatky. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.