Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/12/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200367 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013200367.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Správa katastra Žiar nad Hronom, ul. SNP 118, 965 01 Žiar nad Hronom za účasti: S. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/X, XXX XX U. R. H. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. V 2816/12 zo dňa 31.12.2012 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Správy katastra Žiar nad Hronom č. V 2816/12 zo dňa 31.12.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Žiar nad Hronom (ďalej aj „správny orgán“) č. V 2816/12 zo dňa 31.12.2012. Predmetným rozhodnutím správny orgán zamietol návrh na povolenie vkladu zmluvy o zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že odporcovi bol 04.12.2012 doručený návrh na povolenie vkladu Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 13.11.2011 medzi veriteľom Pohotovosť s.r.o. Bratislava a Q. K., Q. C. XXX ako záložcom v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti evidované v k.ú. C. na LV č. XXX a LV č. XXX. Zmluvu za záložcu podpísal predseda združenia ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci N. K. na základe dohody o plnomocenstve zo dňa 09.12.2011, ktorej predtlač obsahuje údaje o záložnom veriteľovi Pohotovosť s.r.o. a združení ProHelp ako splnomocnencovi záložcu, ktorá skutočnosť sa podľa odporcu javí ako skutočnosť majúca vplyv na obhajobu záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca. K uvedenému záveru podľa odporcu možno dospieť na základe toho, že záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka. Dochádza preto k pochybnosti o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nakoľko ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom a je osobou, ktorá má obhajovať najmä záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporca posúdil záujem zástupcu ako rozpor so záujmom zastúpeného a zastúpenie je podľa neho v tomto prípade neprípustné so zreteľom na § 22 Občianskeho zákonníka (OZ). Preskúmaním predloženej zmluvy a priloženého spisového materiálu k návrhu dospel odporca k záveru, že predložené listiny nie sú vkladuspôsobilé. Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ opravný prostriedok. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ poukázal na to, že z ust. § 46 Správneho poriadku § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti odporcu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Dohoda o splnomocnení bola podľa odvolateľa uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa podľa odvolateľa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok, a preto udelil plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy. Splnomocnenec je preto oprávnený v jeho mene nakladať s nehnuteľnosťami záložcu. Odvolateľ nesúhlasil s tvrdením odporcu, podľa ktorého navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Podľa odvolateľa ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Odporca je povinný v zmysle § 3 ods. 5 Správneho poriadku presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Napadnuté rozhodnutie správy katastra vychádza len z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust. § 22 ods. 2 OZ, odvolateľ poukázal na to, že nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Predložené plnomocenstvo je podľa odvolateľa samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí podľa odvolateľa neobstojí. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodil, že na základe toho záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver nemajúci oporu v listinách tvoriacich obsah správneho spisu, pričom správny orgán ani nevykonal žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti tohto tvrdenia. Pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je podľa odvolateľa z hľadiska aplikácie ust. § 22 ods. 2 OZ dostatočná. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu o tom, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je podľa odvolateľa hruborozporný s obsahom správneho spisu. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo 06.03.2013 uviedol, že neboli splnené podmienky na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností a existuje dôvod na zamietnutie návrhu podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona. Žiadal, aby súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. Súd v konaní zistil, že označený ďalší účastník Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. C. č. XXX (záložca) zomrel dňa 26.02.2013, pričom podľa Osvedčenia o dedičstve č.k. 5D 31/2013, Dnot 90/2013 vydaného Mgr. Máriou Kuteničovou, notárkou - súdnou komisárkou, so sídlom Žiar nad Hronom, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2013, nadobudla dedičstvo po zomrelom jediná dedička zo závetu S. D., nar. XX.XX.XXXX. Súd s poukazom na § 107 O.s.p. pokračoval v konaní s dedičkou účastníka konania. Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250o ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností, napadnuté rozhodnutie a dohodu o splnomocnení. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa § 250l a nasl. O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 04.12.2012 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 13.11.2012. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom Pohotovosť s.r.o. Bratislava a záložcom Q. K., Q. C. č. XXX v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu v podiele 1/2 zapísané na LV č. XXX a XXX nachádzajúce sa v k. ú. C., obec Q. C., okr. U. R. H.. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 09.12.2011. Predmetná úverová zmluva nebola pripojená k návrhu na vklad, ani netvorí súčasť správneho spisu. Z návrhu na vklad súd zistil, že jeho prílohami bola záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení. Z Dohody o splnomocnení uzavretej medzi Q. K. a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava podpísanej splnomocniteľom dňa 09.12.2011 v Žiari nad Hronom (s overeným podpisom dňa 09.12.2011 na meste Žiar nad Hronom) súd zistil, že „ďalší účastník za účelom naplnenia a hájenia jeho záujmov ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udelil ako splnomocniteľ združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ako poskytovateľom úveru“. Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere.“ V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca podpísaná dňa 09.12.2011 v Bratislave. Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 09.12.2011 osobne prítomný pri podpise uvedenej dohody splnomocniteľom v Žiari nad Hronom a nie je zrejmé, kto predložil dlžníkovi tlačivo predmetnej dohody k podpisu a či tomu tak bolo na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení (ako to uvádza odvolateľ vo svojom odvolaní). Z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmá ani skutočnosť, kto odoslal, resp. predložil „vybranému“ zástupcovi tlačivo dohody o splnomocnení podpísané dlžníkom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa tretej hlavy 5. časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdu rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ust. § 250j ods. 5 platí obdobne. Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Správny orgán (odporca) v katastrálnom konaní postupuje podľa všeobecných predpisov v správnom konaní (zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - Správny poriadok), ak Katastrálny zákon neustanovuje inak (§ 22 ods. 5). Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie vydané v správnom konaní musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 47 Správneho poriadku). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia v medziach podaného odvolania dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje vyššie uvedené náležitosti uvedené v § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V odôvodnení síce správny orgán uvádza, že záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka tým, že predtlač obsahuje údaje o záložnom veriteľovi a splnomocnencovi záložcu, ako aj to, že „dochádza k pochybnosti o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nakoľko ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom a ako vyplýva, že osobou, ktorá má obhajovať najmä záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti“, ktorú skutočnosť správny orgán vyhodnotil tak, že záujem zástupcu je v rozpore so záujmom zastúpeného, čo je v tomto prípade neprípustné so zreteľom na ust. § 22 ods. 2 OZ, avšak z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom pre takýto záver, akými úvahami bol správny orgán vedený a ako použil citované ustanovenia právneho predpisu, ktoré citoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (§ 23, § 37 ods. 1 a § 39 OZ), ani z akých dôkazov vychádzal pri konštatovaní, že zo strany splnomocnenca je spochybnená objektivita zastupovania, keďže ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom a ktorá má obhajovať najmä záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. Takýto záver nevyplýva z listín predložených v správnom spise, nemá podklad v zistenom skutkovom stave a rozhodnutie neobsahuje úvahu, na základe ktorej odporca k takémuto záveru dospel. Správny orgán je podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Takýmito podkladmi sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považoval námietky odvolateľa o tom, že závery správneho orgánu vedúce k posúdeniu uzatvorenej dohody o plnomocenstve ako dohody uzatvorenej v rozpore s § 22 ods. 2 OZ vychádzajú z nepodložených tvrdení, pričom nebol dostatočne zistený skutkový stav a neboli dodržané ust. § 46 Správneho poriadku, za dôvodné. Správny orgán síce v odôvodnení napadnutého rozhodnutia cituje ust. § 22 ods. 1, § 23, § 37 ods. 1 a § 39 OZ, avšak z odôvodnenia nie je zrejmý záver správneho orgánu, či dohodu o plnej moci, resp. aj zmluvu o zriadení záložného práva, posúdil ako neplatný právny úkon a z akých dôvodov. Takáto úvaha správneho orgánu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje. Je potrebné zdôrazniť, že súd v konaní s poukazom na § 250l O.s.p. nemôže nahradiť rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, ani dopĺňať právnu kvalifikáciu jeho rozhodnutia a ani potvrdiť jeho rozhodnutie na základe iného právneho hodnotenia. Súd v rámci odvolacieho konania nepokračuje v správnom konaní, ale preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu a napadnutého rozhodnutia. Bude preto úlohou správneho orgánu zaobstarať si všetky listinné dôkazy potrebné pre posúdenie návrhu na vklad v intenciách ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, ako aj jeho príloh a po ich právnom vyhodnotení rozhodnúť, či sú alebo nie sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Rovnako bude potrebné, aby správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tak, ako to vyžadujú ust. § 46 a § 47 Správneho poriadku. Správny orgán najmä uvedie, ktoré skutočnosti má zistené a z akých dôkazov vychádzal a tiež ktoré právne predpisy na svoje rozhodnutie aplikoval a akými úvahami sa pri ich aplikácii spravoval. Posúdi okolnosti, za ktorých splnomocnenec uzatvoril záložnú zmluvu za záložcu (ďalšieho účastníka), pričom svoje oprávnenie zastupovať záložcu doložil dohodou o splnomocnení, ktorú správny orgán opätovne posúdi z hľadiska, či spĺňa zákonom stanovené náležitosti pre platnosť takéhoto právneho úkonu. Nie je vylúčené, že správny orgán môže dospieť k rovnakému právnemu záveru a návrh na vklad zamietne, ale takéto rozhodnutie musí vychádzať z riadne a úplne zisteného skutkového stavu vyplývajúceho z predložených listín, musí obsahovať právne posúdenie a musí byť riadne odôvodnené. Na základe vyššie uvedeného súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. rozhodnutie odporcu zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie s poukazom na § 250q ods. 2 O.s.p.. Poučenie: Proti rozhodnutiu súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p. (§ 250s O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.