Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/71/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200567 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013200567.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií so sídlom Suché Mýto 19, 811 03 Bratislava, IČO: 42 268 559, zast. Bardač s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Búdková 4, 811 04 Bratislava, IČO: 47 243 252 proti žalovaným: 1. Obec Beňuš, so sídlom Beňuš č. 355, 976 64 Beňuš, IČO: 313289, 2. Obec Vaľkovňa, so sídlom Vaľkovňa č. 73, 976 69 Pohorelá, IČO: 313921, zast. Szárszoi a Sárszoi s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Bakossova 3/C, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 236 183, 3. Obec Dekýš, so sídlom Dekýš č. 39, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 320561, 4. Obec Konrádovce, so sídlom Konrádovce č. 108, 980 32 Bohovce, IČO: 318868, zast. JUDr. Jánom Sitarčíkom, advokátom so sídlom Dr. Herza 20, 984 01 Lučenec a 5. Obec Pavlovce, so sídlom Pavlovce č. 37, 980 01 Rimavské Janovce, IČO: 649881, zast. JUDr. Pavlom Balogom, advokátom so sídlom Železničná 6/1, 979 01 Rimavská Sobota o preskúmanie zákonnosti fiktívnych rozhodnutí žalovaných takto r o z h o d o l : Žaloby z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou podanou dňa 26.04.2013 domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného - Obec Beňuš, doručeného žalobcovi dňa 09.03.2013, ktorým žalovaný - Obec Beňuš odmietol prístup k informáciám požadovaným žalobcom, ako aj odvolacieho fiktívneho rozhodnutia žalovaného - Obec Beňuš, doručeného žalobcovi dňa 07.04.2013, tieto navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému - Obec Beňuš na ďalšie konanie. Žalobca ďalej navrhol uložiť žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 275,94 Eur. II. Žalobca sa žalobou podanou dňa 26.04.2013 domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného - Obec Vaľkovňa, doručeného žalobcovi dňa 09.03.2013, ktorým žalovaný - Obec Vaľkovňa odmietol prístup k informáciám požadovaným žalobcom, ako aj odvolacieho fiktívneho rozhodnutia žalovaného - Obec Vaľkovňa, doručeného žalobcovi dňa 07.04.2013, tieto navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému - Obec Vaľkovňa na ďalšie konanie. Žalobca ďalej navrhol uložiť žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 275,94 Eur. III. Žalobca sa žalobou podanou dňa 29.04.2013 domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného - Obec Dekýš, doručeného žalobcovi dňa 09.03.2013, ktorým žalovaný - Obec Dekýš odmietol prístup k informáciám požadovaným žalobcom, ako aj odvolacieho fiktívneho rozhodnutia žalovaného - Obec Dekýš, doručeného žalobcovi dňa 07.04.2013, tieto navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému - Obec Dekýš na ďalšie konanie. Žalobca ďalej navrhol uložiť žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 275,94 Eur. IV. Žalobca sa žalobou podanou dňa 17.05.2013 domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného - Obec Konrádovce, doručeného žalobcovi dňa 09.03.2013, ktorým žalovaný - Obec Konrádovce odmietol prístup k informáciám požadovaným žalobcom, ako aj odvolacieho fiktívneho rozhodnutia žalovaného - Obec Konrádovce, doručeného žalobcovi dňa 07.04.2013, tieto navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému - Obec Konrádovce na ďalšie konanie. Žalobca ďalej navrhol uložiť žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 275,94 Eur. V. Žalobca sa žalobou podanou dňa 20.05.2013 domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného - Obec Pavlovce, doručeného žalobcovi dňa 09.03.2013, ktorým žalovaný - Obec Pavlovce odmietol prístup k informáciám požadovaným žalobcom, ako aj odvolacieho fiktívneho rozhodnutia žalovaného - Obec Pavlovce, doručeného žalobcovi dňa 07.04.2013, tieto navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému - Obec Pavlovce na ďalšie konanie. Žalobca ďalej navrhol uložiť žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 275,94 Eur. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č.k. 24S/71/2013, 24S/73/2013, 24S/83/2013, 24S/160/2013 a 24S/166/2013 zo dňa 13.11.2013 predmetné veci spojil na spoločné konanie podľa § 112 ods. 1 O.s.p. v záujme hospodárnosti z dôvodu, že predmetné veci spolu skutkovo súvisia. Žalobca žiadal o poskytnutie informácií jednou žiadosťou, ktorú v identickom znení rozposlal všetkým žalovaným obciam, pričom napadol zákonnosť fiktívnych rozhodnutí žalovaných na rovnakom skutkovom základe. Vyššie uvedené veci súd spojil na spoločné konanie, ktoré sa ďalej vedie pod sp. zn. 24S/71/2013. Žaloby vo všetkých veciach boli odôvodnené tým, že žalované obce sú povinnými osobami podľa § 2 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zák. č. 211/2000 Z.z.“). Žalobca v žalobách uviedol, že žalované obce požiadal e-mailom zaslaným dňa 22.02.2013 o sprístupnenie viacerých informácií, ktoré majú žalované obce k dispozícii. Žiadosti boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Žalobca konkrétne požadoval o sprístupnenie nasledovných informácií: 1. údaj o počte obyvateľov v jednotlivých obciach k 31.12.2011 a k 31.12.2012, 2. údaj o rozlohe obcí, 3. počet a zoznam území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000, nachádzajúcich sa na území vyššie uvedených obcí (v členení na osobitne chránené územia Special Protection Areas a osobitne územia ochrany - Special Areas of Conversation). Žalované obce v zákonom stanovenej lehote 8 pracovných dní odo dňa doručenia žiadostí (22.2.2013), t.j. najneskôr do 03.03.2013, požadované informácie nesprístupnili, ani nevydali rozhodnutie o odmietnutí prístupu k týmto informáciám. V súlade s ust. § 18 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z. preto došlo k vydaniu fiktívnych prvostupňových rozhodnutí žalovaných obcí. K doručeniu prvostupňových rozhodnutí v zmysle § 18 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z. došlo dňa 09.03.2013. Žalobca podal proti prvostupňovým rozhodnutia odvolania, v ktorých tieto rozhodnutia navrhol zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Odvolania proti napadnutým rozhodnutiam podal žalobca žalovaným obciam e-mailom dňa 21.03.2013, pričom aj tieto podané odvolania boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Odvolacie orgány obce v lehote 15 dní od doručenia odvolaní o týchto odvolaniach nerozhodli, preto sa má podľa § 19 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z. za to, že žalované obce vydali fiktívne rozhodnutia, ktorými odvolania žalobcu zamietli a prvostupňové rozhodnutia potvrdili. Za deň doručenia týchto napadnutých rozhodnutí sa považuje deň 07.04.2013. Žalobca v žalobe uviedol, že má za to, že napadnutými rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach a to tým, že žalované obce odmietli žalobcovi prístup k informáciám bez toho, aby mali na to zákonnú oporu. Žalobca uviedol ako hlavný dôvod nezákonnosti skutočnosť, že žalované obce v napadnutých rozhodnutiach vec nesprávne právne posúdili a že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Informácie požadované žalobcom nespadajú do rámca § 8 - § 11 zák. č. 211/2000 Z.z., pretože nešlo o utajované skutočnosti týkajúce sa osobnosti a osobných údajov, obchodné tajomstvo, či niektoré ďalšie informácie, ku ktorým možno prístup obmedziť podľa § 11 zák. č. 211/2000 Z.z.. Žalobca tvrdil, že z týchto dôvodov sú napadnuté rozhodnutia s v rozpore s § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z., keďže požadovanými informáciami žalované obce disponujú a súčasne neexistuje žiaden zákonný dôvod pre ich nesprístupnenie. Z uvedeného dôvodu je preto daný dôvod pre zrušenie napadnutých rozhodnutí podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov odôvodnil žalobca tým, že ak mali žalované obce za to, že je daný dôvod pre odmietnutie prístupu k požadovaným informáciám, mali o tom vydať rozhodnutia, ktoré by obsahovali odôvodnenie podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) umožňujúce žalobcovi oboznámiť sa s dôvodmi pre odmietnutie prístupu k informáciám. To sa však nestalo, pretože došlo k vydaniu fiktívnych rozhodnutí v oboch stupňoch podľa § 18 ods. 3, resp. § 19 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z., ktoré sú v celom rozsahu nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov sú podľa žalobcu splnené predpoklady pre zrušenie napadnutých rozhodnutí podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.. I. Žalovaný - Obec Beňuš v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.05.2013 uviedol, že žalobca mu 22.02.2013 zaslal e-mail s označeným predmetom: „žiadosť“, súčasťou e-mailu bola príloha - žiadosť - zaslaná vo formáte, ktorá sa nedala otvoriť. Dňa 21.03.2013 žalovaný obdržal e-meil s predmetom: „odvolanie“, s prílohou, ktorá bola v tom istom formáte ako žiadosť a ktorá sa nedala otvoriť. Z označeného predmetu e-mailov nemohol mať žalovaný vedomosť, o čo ide, odosielateľ e-mailu sa so žalovaným neskontaktoval ani telefonicky, ani podanie nezaslal inou formou. Žalovaný považoval takýto postup za účelový, pretože sa skontaktoval s niekoľkými obecnými úradmi v okolí a zistil, že zaslaný e-mail sa ani im nedal otvoriť. Žalovaný namietol, že nemá vedomosť o požadovaných informáciách v e-maile. Prílohy sa nedajú otvoriť a nemá preto možnosť posúdiť pravosť zaručeného elektronického podpisu. Rozhodnutie podľa zák. č. 211/2000 Z.z. nemohol žalovaný vydať, ani sa nemôže považovať za vydané fiktívne, nakoľko z predložených e-mailov a označení predmetu e-mailu nemohol vedieť, či sa jedná o žiadosť podľa zák. č. 211/2000 Z.z., keďže prílohy sa nedali otvoriť ani do dňa vydania písomného vyjadrenia k žalobe. Žalobu navrhol zamietnuť. II. Splnomocnený zástupca žalovaného - Obec Vaľkovňa v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.05.2013 uviedol, že žalobu považuje v plnom rozsahu za nedôvodnú. Dňa 22.02.2013 bol na e- mailovú adresu žalovaného slúžiacu k bežnej korešpondencii doručený e-mail s označením „žiadosť“ (BR), pričom súčasťou e-mailu boli dva súbory s príponou zep s názvom Y.p a Y.. Z obsahu zaslaného e-mailu F. N. nebolo možné dovodiť, že sa vôbec jedná o podanie žiadosti o sprístupnenie informácií v zmysle § 14 zák. č. 211/2000 Z.z. a taktiež, že žiadateľom je Centrum ekologických informácií, t.j. žalobca označený v tomto súdnom konaní. Zástupca žalovaného poukázal na § 14 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. a na to, že prílohou e-mailu zo dňa 22.02.2013 boli dva súbory s príponou zep (podpísané zaručeným elektronickým podpisom), ktorých otvorenie nebolo pre žalovaného technicky vykonateľné, pretože žalovaný nedisponuje elektronickou podateľňou. Túto skutočnosť si mohol odosielateľ e-mailu vopred overiť na oficiálnej internetovej stránke Národného bezpečnostného úradu, čo však neurobil. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu o tom, že žiadosť je potrebné posúdiť podľa § 22 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 19 ods. 1 Správneho poriadku z dôvodu, že žiadosť o sprístupnenie informácií sa spravuje výslovne § 14 zák. č. 211/2000 Z.z., a preto použitie všeobecných predpisov o správnom konaní nie je na mieste. Keďže prílohy predmetného e-mailu boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom, ktorých otvorenie nebolo pre žalovaného technicky vykonateľné, tieto prílohy podľa zástupcu žalovaného nebolo možné formálne považovať ako žiadosť o sprístupnenie informácií v zmysle § 14 zák. č. 211/2000 Z.z.. Z textu e-mailu nie je zrejmé, že sa jedná o žiadosť v zmysle zák. č. 211/2000 Z.z. alebo inú neformálnu žiadosť nepodliehajúcu tomuto zákonu, navyše neobsahuje ani jednu z formálnych náležitostí žiadosti o sprístupnenie informácií, preto žalovaný nebol povinný postupovať v zmysle príslušným ustanovení zák. č. 211/2000 Z.z.. Zástupca žalovaného poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 8As/57/2011 z 29.08.2011. Žalovaný spochybnil v písomnom vyjadrení aj otázku aktívnej legitimácie žalobcu v tomto súdnom konaní, keďže e-mail z 22.02.2013 zaslal F. N. a nie žalobca - Centrum ekologických informácií v zastúpení F. Bardač s.r.o.. Podľa názoru splnomocneného zástupcu žalovaného pokiaľ žalobca neobdržal od žalovaného žiadnu reakciu, mal vedieť, že jeho e-mail z 22.02.2013 nespĺňa náležitosti žiadosti o sprístupnenie informácií v zmysle § 14 zák. č. 211/2000 Z.z., z jeho obsahu nebolo možné dovodiť, že sa jedná o takúto informáciu a nič mu nebránilo, aby podal žiadosť opakovane a to spôsobom a s obsahovými náležitosťami, ktoré mu ukladá citovaný zákon. Žalovaný preto považuje postup žalobu za účelový. Z oficiálnej internetovej stránky žalovaného, na ktorej je kontaktný e-mail uvedený, muselo byť žalobcovi zrejmé, že sa nejedná o elektronickú podateľňu, ale o bežný kontaktný e-mail. Rovnako e-mail, ktorý bol následne žalovanému zaslaný 21.03.2013 s prílohou podpísanou zaručeným elektronickým podpisom s názvom Y.-N.-odvolanie.R., nemožno považovať za opravný prostriedok podaný v zmysle § 19 zák. č. 211/2000 Z.z., keďže žalovaný nedisponuje elektronickou podateľňou. Žalovaný poukázal na ust. § 2 písm. y/ zák. č. 215/2002 Z.z.. Navrhol preto žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania vo výške 275,94 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného. III. Žalovaný - Obec Dekýš v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.05.2013 uviedol, že dňa 22.02.2013 bol žalovanému zaslaný e-mail od „F. N.“ s predmetom: „žiadosť“ (BS). Dňa 25.05.2013 starosta žalovaného zistil, že predmetný e-mail nebolo možné otvoriť, a preto odosielateľovi e-mailu 25.02.2013 zaslal oznámenie o tom, že zaslané súbory sa nedajú otvoriť. Dňa 21.03.2013 bol žalovanému znovu doručený e-mail od „F. N.“ s predmetom: „odvolanie “(BS). Tento e-mail sa opäť nedal otvoriť, preto starosta žalovaného 22.03.2013 zaslal odosielateľovi e-mail s informáciou, že zaslaný e-mail od F. N. sa nedal otvoriť a požiadal o zaslanie e-mailovej pošty žalovanému v takom súbore, ktorý sa otvoriť dá. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 20.05.2013 uviedol, že ku dňu podania písomného vyjadrenia mu nie je známe, čo p. N. žiadal, a preto nebolo možné ani jeho žiadosti vyhovieť. Odosielateľ e-mailov žiadnym spôsobom na e-maily zaslané žalovaným nereagoval, ak by reagoval, jeho žiadosti by bolo vyhovené. Žalovaný nemá problém so sprístupnením informácie v zmysle zák. č. 211/2000 Z.z.. Žalobu i požadovanú náhradu trov konania považuje za neopodstatnenú. IV. Splnomocnený zástupca žalovaného - Obec Konrádovce v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.06.2013 uviedol, že dňa 22.02.2013 bola do e-mailovej schránky žalovaného doručená správa od F. N. s predmetom „žiadosť“ (RS). Z textu e-mailu vyplýva (a to bez uvedenia ďalších údajov), že odosielateľ v prílohe posiela žiadosť o informáciu podpísanú zaručeným elektronickým podpisom. V prílohe e-mailu boli priložené dva súbory s názvom „Y..R.“ a „Y.R.“, pričom tieto súbory sa nedali otvoriť žiadnym nainštalovaným súborom v počítači žalovaného, ani prostredníctvom webovej služby - internetu na vyhľadávanie príslušného programu. Zástupca žalovaného poukázal na ust. § 14 zák. č. 211/2000 Z.z., v zmysle ktorého žiadosť o sprístupnenie informácie možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Žalobca požiadal o sprístupnenie informácie aj elektronickou poštou, v rámci ktorej odoslal v prílohe dokumenty s príponou „R.“. Dokument v takomto formáte však bežný softvér inštalovaný v počítačoch a dostupný na internetovej sieti nedokáže otvoriť, dokument opatrený zaručeným elektronickým podpisom je technicky možné otvoriť a ďalej spracovať, ak je doručený do elektronickej podateľne, za ktorú sa považuje technické zariadenie špecifikované v § 2 písm. i/ zák. č. 211/2000 Z.z.. Zoznam subjektov, ktoré majú zriadenú elektronickú podateľňu vedie Národný bezpečnostný úrad SR a je zverejnený na internete. Splnomocnený zástupca žalovaného poukázal na § 3 ods. 6 písm. e/ zák. č. 275/2006 Z.z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov je povinná osoba - orgán verejnej správy povinný zverejniť adresu elektronickej podateľne na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené a ak využíva elektronickú podateľňu. Obec však nemá zriadené vlastné webové sídlo, nemá zriadenú ani elektronickú podateľňu a ani nezverejnila informáciu o tom, že e-mailová adresa, na ktorú jej bola doručená žiadosť, je adresa na doručovanie dokumentov podpísaných zaručeným elektronickým podpisom. Pokiaľ sa žalobca v súvislosti s podanou žiadosťou odvoláva na § 22 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 19 ods. 1 Správneho poriadku, ide o nesprávnu interpretáciu uvedených zákonných ustanovení na vzťahy upravené v § 14 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z.. Žalobca ako používateľ elektronického zaručeného podpisu mal vedieť, že ak orgán verejnej moci nemá zriadenú elektronickú podateľňu, odosielateľ nemôže obdržať potvrdenie o prijatí dokumentu podpísaného zaručeným elektronickým podpisom. Poukázal ďalej na to, že Obec Konrádovce má na svojom webovom sídle uvedenú kontaktnú e-mailovú adresu, žalobca však odoslal svoj e-mail na adresu, ktorú žalovaný používa len ako pomocnú - neoficiálnu adresu. Obec na svojom webovom sídle navyše nezverejnila údaj o zriadení, resp. prevádzkovaní elektronickej podateľne podľa zák. č. 275/2006 Z.z. a ani o postupe používania elektronického podpisu v obchodnom administratívnom styku. Žalovaný ako obec nie je ani uvedený vo verejnom zozname subjektov - orgánov verejnej moci, ktoré používajú elektronickú podateľňu. Žalobca tak v rozpore s uvedeným neodôvodnene považuje e-mailovú adresu, na ktorú odoslal žiadosť o sprístupnenie informácie za elektronickú adresu umožňujúcu styk s elektronickou podateľňou. Zástupca žalovaného dôvodil, že pokiaľ chcel žalobca konať v súlade s dobrými mravmi a v úmysle získať požadovanú informáciu, rešpektoval by právnu úpravu týkajúcu sa zaručeného elektronického podpisu a postačovalo, aby v texte e-mailovej správy priamo uviedol text žiadosti o sprístupnenie požadovanej informácie podľa zák. č. 211/2000 Z.z. a to bez potreby pripájania dokumentov podpísaných zaručeným elektronickým podpisom, na otvorenie ktorých je potrebný špeciálny softwér. Navyše informácie požadované žalobcom sú verejne prístupné na internetovej sieti a spôsob, akým o sprístupnenie žalobca požiadal, žalovaný považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný má za to, že žiadosť o poskytnutie informácie nebola doručená, nedošlo k uplynutiu lehoty na vybavenie žiadosti, ani k fiktívnemu rozhodnutiu v zmysle § 18 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z.. Z týchto dôvodov žalovanému nebolo účinne doručené ani odvolanie a nedošlo ani k vydaniu fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 19 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z.. Zástupca žalovaného navrhol, aby súd žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania. V. Žalovaný - Obec Pavlovce v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.06.2013 uviedol, že žalovaný o žiadosti o sprístupnenie informácií podľa zák. č. 211/2000 Z.z. nevedel, hoci je pravdou, že do e- mailovej schránky žalovaného došla pošta od právneho zástupcu žalobcu, ktorá obsahovala len prílohu, ktorá sa nedala otvoriť ani za odbornej pomoci odborníka v oblasti PC. Nepodarilo sa otvoriť ani ďalšiu poštu od právneho zástupcu žalobcu. Až z príloh žaloby, ktoré boli žalovanému predložené, tento zistil, že žalobca zaslal poštu väčšiemu počtu obcí, pričom žiadny z príjemcov pošty na túto nereagoval a je pravdepodobné, že ju nevedeli otvoriť. Zámerom žalobcu bolo podľa splnomocneného zástupcu žalovaného zaslať poštu, ktorú nebolo možné otvoriť, s cieľom zneužiť túto situáciu na získanie finančného prospechu. Keďže žalovaný nemal vedomosť o tom, že by navrhovateľ od neho požadoval sprístupnenie informácií v zmysle zák. č. 211/2000 Z.z., nemal dôvod na vydanie akéhokoľvek rozhodnutia. V dôsledku nemožnosti otvoriť poštu žalobcu žalovaný nevedel, z akého dôvodu mu odosielateľ píše. Zástupca žalovaného poukázal na to, že žalobca vznikol 08.02.2013, pričom žiadosť o sprístupnenie informácie je datovaná 21.01.2013. Uvedená skutočnosť podľa zástupcu žalovaného nasvedčuje tomu, že sa chcel obohatiť. Pre prípad úspechu si zástupca žalovaného uplatnil náhradu trov konania. V prípade úspechu žalobcu zástupca žalovaného navrhol, aby súd o trovách rozhodol s použitím § 150 O.s.p. a aby všetky okolnosti súvisiace so zaslaním žiadosti vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného1.Obec Beňuš doručenom súdu 14.11.2013 uviedol, že predmetná žiadosť o sprístupnenie informácií bola doručená e-mailom, t.j. technicky vykonateľným spôsobom a bola podpísaná vo formáte zaručeného elektronického podpisu, čo je jeden zo zákonom prípustných formátov, akým je možné podať elektronické podanie. Takáto žiadosť a rovnako aj podané odvolanie preto podľa žalobcu vyvolávajú právne účinky zhodné, aké vyvoláva riadne podaná žiadosť so všetkými zákonom stanovenými náležitosťami. Poukázal na § 2 písm. i/ zák. č. 215/2002 Z.z., ktoré definuje, že prostriedkom na overenie elektronického podpisu je technické zariadenie alebo programové vybavenie alebo algoritmy, ale ich kombinácia, ktorých prostredníctvom môže overovateľ na základe podpísaného elektronického dokumentu a verejného kľúča patriaceho k súkromnému kľúču, ktorý bol použitý na vyhotovenie elektronického podpisu, overiť správnosť elektronického podpisu. Podľa žalobcu medzi tieto softvérové produkty patria programy na overovanie platnosti zaručeného elektronického podpisu a čítanie dokumentov takýmto podpisom podpísaných. Zoznam týchto prostriedkov na overenie elektronického podpisu je zverejnený na webovom sídle Národného bezpečnostného úradu, pričom v súčasnosti ide celkovo o 18 softvérových produktov. Žalované obce preto nemuseli mať automatizovanú elektronickú podateľňu, pretože im postačoval niektorý z dostupných 18-tich softvérových produktov schválených NBÚ. Žalobca nemohol pri zasielaní svojej žiadosti predpokladať, že žalované obce si ako správne orgány ani za 11 rokov účinnosti zák. č. 215/2002 Z.z. nevytvorili žiadne technické, resp. softvérové predpoklady pre to, aby vedeli v rámci správnych konaní prijímať podania podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, najmä Nálezy sp. zn.: III.ÚS 7/07 z 20.12.2007, II.ÚS 150/08 z 24.06.2008, I.ÚS 290/08, II.ÚS 93/08, II.ÚS 66/08, III.ÚS 204/2010, I.ÚS 291/08, IV.ÚS 33/08, II.ÚS 151/08, II.ÚS 145/08 a II.ÚS 67/08, v ktorých sa ústavný súd zaoberal problematikou elektronického podpisu a povinnosti orgánov verejnej moci vytvoriť si podmienky pre jeho čítanie. Uvedené závery ústavného súdu vyslovené vo vzťahu k základnému právu na súdnu ochranu sú podľa žalobcu v plnom rozsahu použiteľné aj na základné právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR, do rámca ktorej spadá aj iná právna ochrana poskytovaná v režime správneho poriadku. V zmysle záverov ústavného súdu podľa žalobcu ak zákon stanovuje, že správny orgán je povinný prijať podanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom, je takýto orgán povinný vytvoriť si technické podmienky na ich prijímanie a zriadiť elektronickú podateľňu, čo žalované obce v danom prípade zrejme zanedbali. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konania, ktoré im predchádzali v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1, 2 O.s.p.) a následne potom, ako bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu (§ 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým žaloby zamietol. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 1 zák. č. 211/2000 Z.z. tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § 14 ods. 1 až 4 zák. č. 211/2000 Z.z. (1) Žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. (2) Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. (3) Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. (4) Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Podľa § 18 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17). Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z. odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 215/2002 Z.z. tento zákon upravuje vzťahy vznikajúce v súvislosti s vyhotovovaním a používaním elektronického podpisu a elektronickej pečate, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri používaní elektronického podpisu a elektronickej pečate, hodnovernosť a ochranu elektronických dokumentov podpísaných elektronickým podpisom alebo opatrených elektronickou pečaťou. Podľa § 2 písm. i/ zák. č. 215/2002 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie prostriedkom na overenie elektronického podpisu technické zariadenie alebo programové vybavenie, alebo algoritmy, alebo ich kombinácia, ktorých prostredníctvom môže overovateľ na základe podpísaného elektronického dokumentu a verejného kľúča patriaceho k súkromnému kľúču, ktorý bol použitý na vyhotovenie elektronického podpisu, overiť správnosť elektronického podpisu Podľa § 2 písm. y/ zák. č. 215/2002 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie elektronickou podateľňou technické zariadenie slúžiace najmä na prijímanie, odosielanie a potvrdzovanie prijatia elektronických dokumentov, elektronických dokumentov podpísaných elektronickým podpisom a elektronických dokumentov podpísaných zaručeným elektronickým podpisom. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 215/2002 Z.z. elektronický podpis je informácia pripojená alebo inak logicky spojená s elektronickým dokumentom, ktorá musí spĺňať tieto požiadavky: a) nemožno ju efektívne vyhotoviť bez znalosti súkromného kľúča a elektronického dokumentu, b) na základe znalosti tejto informácie a verejného kľúča patriaceho k súkromnému kľúču použitému pri jej vyhotovení možno overiť, že elektronický dokument, ku ktorému je pripojená alebo s ním inak logicky spojená, je zhodný s elektronickým dokumentom použitým na jej vyhotovenie c) obsahuje údaj, ktorý identifikuje podpisovateľa. Podľa § 10 ods. 1, 2 písm. p/ zák. č. 215/2002 Z.z. (1) Ústredným orgánom štátnej správy pre elektronický podpis je úrad. (2) Úrad vedie zoznam elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci, ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle. Podľa § 25a zák. č. 215/2002 Z.z. orgány verejnej moci sú povinné bezodkladne oznamovať úradu elektronickú adresu umiestnenia elektronickej podateľne, na ktorej prijímajú podania vo forme elektronických dokumentov podpísaných elektronickým podpisom alebo elektronických dokumentov podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a každú zmenu jej umiestnenia. Podľa § 3 ods. 6 písm. e/ zák. č. 275/2006 Z.z. povinné osoby sú ďalej povinné zverejniť adresu elektronickej podateľne na svojom webovom sídle, ak ho majú zriadené a ak využívajú elektronickú podateľňu. Z vyššie citovaných ustanovení zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám vyplývajú podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám, pričom oprávnená osoba v zmysle § 3 ods. 1 cit. zákona - žiadateľ o poskytnutie informácie môže požiadať o sprístupnenie informácií povinnú osobu spôsobom upraveným v § 14 a nasl. zák. č. 211/2000 Z.z.. Toto ustanovenie upravuje spôsob a formu podania žiadosti o sprístupnenie informácií, pričom z ods. 1 cit. ustanovenia vyplýva, že žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Náležitosti žiadosti sú upravené v § 14 ods. 2 cit. zákona, pričom podľa § 14 ods. 4 cit. zákona je žiadosť podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Zo spisov vyplýva, že dňa 21., resp. 22.02.2013 boli na adresu žalovaných doručené odosielateľom F. N. e-maily označené ako „žiadosť“, pričom súčasťou e-mailu boli prílohy - súbory s príponou zep s názvom Y. Y.. s pripojeným zaručeným elektronickým podpisom. Žalovaní v konaní nenamietali skutočnosť, že sú povinnými osobami podľa § 2 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. a že majú e-mailové adresy, prostredníctvom ktorých komunikujú. Nepopreli ani skutočnosť, že im e-mailové správy, ktoré boli zaslané odosielateľom F. N. a ktoré obsahovali zaručený elektronický podpis, boli doručené. Namietali však, že nemajú zriadenú elektronickú podateľňu, ktorá by umožňovala komunikovať s odosielateľom správ zasielaných elektronicky na adresu elektronickej podateľne, a preto obsah žiadostí o poskytnutie informácií, ktorý bol v elektronickej podobe v prílohe k e-mailovým správam nepoznali, pretože elektronickú podateľňu nemajú zriadenú a z uvedeného dôvodu prílohy zaslaných e- mailov doručené na ich e-mailové adresy nebolo možné otvoriť. S touto skutočnosťou niektorí žalovaní oboznámili odosielateľa e-mailu a požiadali ho o doručenie žiadosti v technicky vykonateľnej podobe, resp. v inej forme. Z ust. § 22 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. vyplýva, že na konanie podľa tohto zákona sa použijú všeobecné predpisy o správnom konaní (Správny poriadok) len v prípade, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak. Ust. § 14 zák. č. 211/2000 Z.z. upravuje spôsob a formu, ako aj náležitosti žiadosti o poskytnutie informácií spôsobom odlišným od ust. § 19 Správneho poriadku, t.j. ust. § 14 ods. 1 a nasl. zák. č. 211/2000 Z.z. predstavuje osobitnú úpravu formy a spôsobu podania žiadosti o sprístupnenie informácií tak, že túto žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Keďže ust. § 14 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. predstavuje osobitnú úpravu žiadosti o sprístupnenie informácií ako podania, neprichádza potom do úvahy možnosť aplikácie ust. § 19 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý upravuje formu podania odlišne, pričom umožňuje podanie urobiť písomne alebo ústne do zápisnice alebo elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, resp. telegraficky alebo telefaxom, pričom v prípade, ak podanie obsahuje návrh vo veci, je potrebné písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do 3 dní. Zo znenia ust. § 14 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. vyplýva, že o.i. elektronicky možno urobiť podanie elektronickou poštou, ktorá predstavuje komunikáciu prostredníctvom počítačových sietí a internetových adries na nich uvedených, alebo iným technickým vykonateľným spôsobom. Žalobca v konaní nepreukázal a na preukázanie tejto skutočnosti ani nenavrhol žiadne dôkazy, že žalovaným zaslal žiadosť o poskytnutie informácií elektronickou poštou a že táto žiadosť im bola doručená, resp. oznámená. Žiadosti teda neboli podané vo forme stanovenej zák. č. 211/2000 Z.z. (§ 14 ods. 1). Žalované obce teda neporušili zákon č. 211/2000 Z.z., ak žiadosti nevyhoveli. Na webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľní orgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p/ zák. č. 215/2002 Z.z. bolo možné zistiť, že žalované obce sú orgánmi verejnej moci, ktoré nemajú zriadenú elektronickú podateľňu a zákon č. 211/2000 Z.z. im ako povinným osobám v súvislosti s plnením povinností v zmysle tohto zákona neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ boli žalovaným doručované elektronické podania na neexistujúcu elektronickú adresu (ktorá je odlišná od e-mailovej adresy používanej v bežnom internetovom styku), nie je možné takéto žiadosti považovať za žiadosti podané v súlade s § 14 zák. č. 211/2000 Z.z.. Podanie žalobcu, ktoré mohol urobiť elektronicky, alebo technicky vykonateľným spôsobom, preto nemohlo mať za následok doručenie obsahu takéhoto podania žalovaným, keďže žiadosť o poskytnutie informácií je podľa § 14 ods. 4 zák. č. 211/2000 Z.z. podaná až dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Nepostačuje preto, aby sa povinná osoba dozvedela o podaní takejto žiadosti, pretože z ust. § 14 ods. 4 cit. zákona vyplýva, že žalovaným by musela byť takáto žiadosti oznámená, čo predpokladá, že povinné osoby museli poznať obsah takejto žiadosti. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaným doručil žiadosti o poskytnutie informácií na základe jeho žiadostí z 21.01.2013 vo forme a spôsobom, aký predpokladá ust. § 14 ods. 1 cit. zákona. Žalobca nepreukázal ani to, že žalovaným bol známy obsah žiadosti, resp. príloh e-mailu, ktorý zaslal žalovaným. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v konaní nepreukázal, že požiadal o sprístupnenie informácií žalovaných spôsobom stanoveným v zák. č. 211/2000 Z.z., nevznikla žalovaným povinnosť postupovať podľa zák.č.211/2000 Z.z. a teda neplatí právna domnienka, že existujú rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z.. Nemohla nastúpiť ani fikcia, že povinné osoby vydali rozhodnutia, ktorými odmietli sprístupniť informácie. Vzhľadom na to, že žalobca rovnakým spôsobom - prostredníctvom elektronického podania so zaručeným elektronickým podpisom doručil žalovaným e-maily označené ako „odvolanie“, ktorých prílohy žalovaní nemohli otvoriť a žalobca nepreukázal ani to, že žalovaným bol známy obsah týchto podaní, ktorými mali byť odvolania proti fiktívnym prvostupňovým rozhodnutiam žalovaných, neplatí právna domnienka, že existujú rozhodnutia podľa § 19 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z., a teda nenastúpila ani fikcia, že povinné osoby vydali druhostupňové rozhodnutia, ktorými odvolanie zamietli a napadnuté prvostupňové rozhodnutia potvrdili. Pokiaľ žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu 14.11.2013 k vyjadreniu žalovaného 1.Obec Beňuš argumentoval, že zák. č. 215/2002 Z.z. nikde neustanovuje, že podávateľ podnetu podľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku môže zasielať svoje podania v elektronickej forme podpísanej zaručeným elektronickým podpisom len v prípade, ak má adresát v prevádzke elektronickú podateľňu a poukázal v tejto súvislosti na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR k problematike elektronického podpisu a povinnosti orgánov verejnej moci vytvoriť si podmienky pre jeho čítanie (napr. Nález Ústavného súdu SR II.ÚS 150/08 z 24.06.2008 a ďalšie), súd uvádza, že uvedený nález ústavného súdu nie je možné aplikovať na predmetný prípad. Predmetné nálezy sa týkajú povinnosti prijímať elektronické podanie opatrené zaručeným elektronickým podpisom okresnými súdmi, pričom priamo z ustanovení osobitného zákona - O.s.p. vyplýva oprávnenie fyzických alebo právnických osôb podať všeobecným súdom podanie, a teda aj návrh na začatie konania aj elektronickou formou podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. V takomto prípade sú potom všeobecné súdy povinné prijať každé podanie uskutočnené spôsobom, ktorým predpokladá a ustanovuje zákon (v tomto prípade O.s.p.), pričom sú povinné vytvoriť technické podmienky na ich prijímanie, t.j. zriadiť elektronickú podateľňu. Z ust. § 14 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. však žalobcovi (ani iným fyzickým alebo právnickým osobám v postavení oprávnených osôb v zmysle zák.č.211/200 Z.z.) nevyplýva oprávnenie podať (doručiť) povinnej osobe podanie - žiadosť o sprístupnenie informácie elektronickou formou podpísanou zaručeným elektronickým podpisom. Takéto oprávnenie žalobcovi nevyplýva ani z iných ustanovení cit. zákona, a preto nie sú žalované obce ako povinné osoby v zmysle zák.č. 211/2000 Z.z. povinné vytvoriť technické podmienky pre prijímanie takýchto podaní - žiadostí o sprístupnenie informácií. Z uvedeného vyplýva, že závery Ústavného súdu SR vyslovené v žalobcom citovaných rozhodnutiach nie sú aplikovateľné na konania upravené zák.č. 3211/2000 Z.z.. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol s poukazom na § 250j ods. 1 O.s.p.. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie je zároveň rozhodnutím aj o trovách konania uplatnených splnomocnenými zástupcami žalovaných 2, 4 a 5. Súd poukazuje na to, že v občianskom súdnom konaní, ktorým je aj konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, účastníkom konania vznikajú v súvislosti s konaním trovy (§ 137 O.s.p.), ktoré platí každý z účastníkov osobne (§ 140 O.s.p.). V konaní podľa V. časti O.s.p. (správne súdnictvo) sú upravené pravidlá pre rozhodovanie o náhrade trov konania osobitne v ust. § 250k O.s.p.. Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. ustanovenia I., III. a IV. časti tohto zákona sa primerane použijú v správnom súdnictve len pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v V. časti O.s.p.. Pravidlá pre náhradu trov konania osobitne v V. časti upravené sú, preto nie je možné na rozhodnutie súdu v konaní podľa tejto časti O.s.p. použiť pravidlá o náhrade trov konania podľa III. časti O.s.p. upravené v § 142 - § 150. Podľa § 250k O.s.p. súd môže priznať náhradu trov konania úplne alebo čiastočne, len celkom alebo čiastočne úspešnému žalobcovi. Osobitná úprava náhrady trov konania v piatej časti O.s.p. neumožňuje priznať žalovanému, ktorým je správny orgán, náhradu trov konania v prípade zamietnutia žaloby. Náhradu trov konania žalovanému možno priznať len v prípade podľa §250h ods.2 O.s.p.. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 2:1 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.