Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/241/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201047 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013201047.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: H.. W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXXX/ XXC, XXX XX U. U., zastúpený Advokátskou kanceláriou TAGAJ, s.r.o., so sídlom SNP 38, 976 32 Badín, IČO: 47 234 091, proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava, IČO: 30 795 141, zastúpený JUDr. Evou Bušovou, advokátkou, so sídlom Tobrucká 6, 811 02 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 89/2/2013 zo dňa 14. februára 2013, takto r o z h o d o l : I/ Súd konanie z a s t a v u j e . II/ Žalovanému sa náhrada trov konania ne p r i z n á v a . III/ Súd u k l a d á Daňovému úradu v Banskej Bystrici vrátiť žalobcovi súdny poplatok po príslušnom krátení vo výške 63,37 Eur v lehote 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením žalovaného zo dňa 14.02.2013 číslo 89/2/2013 bolo rozhodnuté tak, že nezapisuje H.. W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXXX/XXC, C. XX U. U., do zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou. Rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené tým, že z údajov, ktoré má Slovenská advokátska komora k dispozícii a ani z dokladov, ktoré H.. W. U. predložil, nevyplýva, že absolvoval prax advokátskeho koncipienta, prax právneho čakateľa komerčného právnika, prípadne prax započítateľnú podľa § 6 ods. 2 prvej vety zákona o advokácii (v znení účinnom do 31.12.2012) v požadovanom rozsahu. Predsedníctvo komory nemôže započítať inú právnu prax H.. W. U. (prax súdneho exekútora) do praxe advokátskeho koncipienta, nakoľko H.. W. U. nebol advokátskym koncipientom zapísaným v zozname advokátskych koncipientov. Aj v prípade, ak by predsedníctvo komory mohlo započítať inú právnu prax H.. W. U., nemohlo by ju započítať zákonom v požadovanom rozsahu troch rokov, ale len v maximálnom rozsahu šesť mesiacov. Prax súdneho exekútora nie je obligatórne započítavanou praxou do praxe advokátskeho koncipienta ani od 01.01.2013, teda od nadobudnutia účinnosti zákona č. 335/2012 Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený zákon o advokácii. Podľa § 6 ods. 1 zákona o advokácii druhej vety X. môže za advokátsku skúšku uznať aj inú právnu skúšku vykonanú na území Slovenskej republiky. Predsedníctvo komory na zasadnutí 14.02.2013 rozhodlo, že neuznáva odbornú skúšku pre súdnych exekútorov vykonanú H.. W. U. za advokátsku skúšku. R. na zápis do zoznamu advokátov musia byť splnené kumulatívne a podmienka vykonať právnu prax advokátskeho koncipienta a absolvovať advokátsku skúšku sú obligatórne podmienky, ktorých splnenie je potrebné pre zápis do zoznamu advokátov. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté uznesenie Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 89/2/2013 zo dňa 14.02.2013 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žaloba bola v podstate odôvodnená tým, že žalobca v dňoch 06. A 07.11.1995 zložil odbornú skúšku súdneho exekútora, v období od 04.12.1995 do 12.01.2012 nepretržite vykonával činnosť súdneho exekútora. Rozhodnutím ministersky spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 26689/2011/52 zo dňa 22.12.2011 bol na základe vlastnej žiadosti odvolaný z funkcie súdneho exekútora. Odo dňa 13.01.2012 je zapísaný v zozname advokátskych koncipientov vedenom žalovaným u školiteľa H.. J. U., advokáta vykonávajúceho advokáciu ako konateľ obchodnej spoločnosti U. Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Horná 23, Banská Bystrica. Jedným zo zákonných predpokladov zápisu do zoznamu advokátov je zloženie advokátskej skúšky. Komora môže za advokátsku skúšku uznať aj inú právnu skúšku vykonanú na území Slovenskej republiky. Podmienky uznania inej právnej skúšky za advokátsku skúšku určí predpis Komory. Napadnuté uznesenie vôbec neodôvodňuje neuznanie odbornej skúšky súdneho exekútora vykonané žalobcom za advokátsku skúšku, resp. neuvádza skutočnosti, ktoré viedli žalovaného k neuznaniu skúšky, pričom ich špecifikácia sa nevyhnutne vyžaduje, okrem iného na neexistenciu predpisu žalovaného, ktorý by upravoval podmienky uznávania iných právnych skúšok za advokátsku skúšku, a ktorého vydanie žalovaným sa predpokladalo v zmysle § 6 ods. 1 zákona o advokácii platného k 31.12.2012. Skutočnosť nevydania zákonom predpokladaného stavovského predpisu žalovaným nemôže ísť na ťarchu, či ujmu záujemcu o výkon advokácie ako nositeľa práva podľa § 6 ods. 1 druhej vety zákona o advokácii platného k 31.12.2012. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje žalobca napadnuté uznesenie za arbitrárne, ako aj za nedostatočne odôvodnené. V čase doručenia žiadosti o uznanie a započítanie žalovanému upravovalo započítavanie inej právnej praxe do praxe advokátskeho koncipienta uznesenie predsedníctva Y. advokátskej komory č. 25/10/2011 zo dňa 10.11.2011 o podmienkach započítania inej právnej praxe do praxe advokátskeho koncipienta. Žalobca považuje napadnuté uznesenie za rozhodnutie vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, keďže na základe vydaného rozhodnutia sa žalobca domnieva, že žalovaný ho v čase prijatia napadnutého uznesenia nepovažoval za advokátskeho koncipienta, hoci na svojom zasadnutí konanom dňa 08.03.2012 prijalo predsedníctvo žalovaného uznesenie č. 93/3/2012, ktorým zobralo na vedomie informáciu o zápise žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov od 13.01.2012 v obchodnej spoločnosti U. Advokátska kancelária, s.r.o.. Žalovanému má byť z vlastnej činnosti známa skutočnosť o zápise žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov, pričom ku dňu prijatia napadnutého uznesenia vykonával žalobca prax advokátskeho koncipienta trinásť mesiacov (konkrétne od 13.01.2012 - 14.02.2013). Žalobca vidí nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v tom, že stavovským predpisom žalovaného sa vylúčilo započítanie právnej praxe súdneho exekútora do praxe advokátskeho koncipienta. Vylúčenie možnosti započítania právnej praxe súdneho exekútora do praxe advokátskeho koncipienta uznesením o započítavaní je podľa žalobcu vykonané v rozpore so zákonom o advokácii platného k 31.12.2012, t.j. stavovský predpis (nižšej právnej sily) je v rozpore so zákonom. R. súdneho exekútora, počas ktorej vykonáva exekučnú činnosť, možno v súvislosti s § 6 ods. 2 zákona o advokácii, ako aj v súvislosti so samostatnou povahou exekučnej činnosti (t.j. nútený výkon súdnych a a iných rozhodnutí), ako aj požiadavkou získania vysokoškolského právnického vzdelania, ktorá je zákonným predpokladom vymenovania občana za súdneho exekútora, považovať za právnu prax. Reštriktívne obmedzenie právnej praxe len na prax vykonávanú v určitom právnom vzťahu, ktorým sa (bez opory v zákone) zakladá nerovnosť medzi právnickými povolaniami, zákon o advokácii k 31.12.2012 žalovanému neumožňoval, nakoľko § 6 ods. 2 tretia veta zákona o advokácii k 31.12.2012 obsahuje zákonné splnomocnenie len na prijatie stavovského predpisu upravujúceho podmienky započítania inej právnej praxe. Žalobca sa odvolával na dôvodovú správu k ustanoveniu § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o advokácii k 31.12.2012, keď v odseku 1 sa upravuje zákonná povinnosť Komory uznať vybrané odborné právne skúšky za advokátsku skúšku, v odseku 1 sa ďalej sa dáva Komore právo uznať za advokátsku skúšku aj inú právnu skúšku. V tomto prípade ide napr. o exekútorskú skúšku. Žalobca poukazuje na uznesenie predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 17/2/2010 zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo zrušené uznesením o započítavaní, avšak ktoré výslovne umožňovalo praxe súdneho exekútora do praxe advokátskeho koncipienta. Nezákonnosť napadnutého uznesenia videl žalobca aj v súvislosti so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže. Uznesenie o započítaní nad rozsah zákona o advokácii k 31.12.2012 odopiera priznanie tohto zákonom predpokladaného privilegovaného postavenia tým subjektom, ktorý nevykonávali právnu prax v ňom uvedenom právnom vzťahu, čím môže byť znížený rozsah konkurenčnej aktivity. Obmedzenie stanovením minimálnej a maximálnej dĺžky inej právnej praxe, ktorú bolo možné započítať do praxe advokátskeho koncipienta, označil Protimonopolný úrad Slovenskej republiky za spôsobilé diskriminačného prístupu pri posudzovaní započítateľnej právnej praxe a rozhodovaní o žiadosti fyzických osôb o započítanie inej právnej praxe. Podľa uznesenia o započítavaní sa nezohľadňuje skutočná dĺžka právnej praxe (prekračujúca šesť mesiacov), jej povaha či obsahová náplň, čím sa okruh osôb dlhodobo vykonávajúcich inú právnu prax (v prípade žalobcu súdneho exekútora celkovo v trvaní 16 rokov), bez ohľadu na získané praktické skúsenosti, neodôvodnene sťažuje prístup k advokátskemu povolaniu. Zákon o advokácii prenáša na žalovaného výkon verejnej moci v oblasti posudzovania predpokladov výkonu advokáciu, a to nielen pri zápise do zoznamu advokátov, ale aj počas trvania zápisu do tohto zoznamu. Žalobca sa domnieva, že výkon tejto zverenej právomoci žalovaného by mal podliehať dozoru štátu a nielen individuálne právne akty žalovaného, ale aj jeho normatívne akty, obzvlášť tie, ktoré boli vydané na základe výslovného zákonného splnomocnenia, by mali byť preskúmateľné z hľadiska ich súladu s Ústavou Slovenskej republiky a zákonov. Stavovské predpisy žalovaného, vrátane uznesenia o započítavaní, by mali podliehať prinajmenšom súdnej kontrole a z toho dôvodu patrí súdu pri rozhodovaní o tejto žalobe oprávnenie prejudiciálne posúdiť zákonnosť uznesenia o započítavaní. Žalobca osobitne poukazoval na možnosť rozporu právnych predpisov, na základe ktorých bolo napadnuté uznesenie vydané, s Ústavou Slovenskej republiky. Zákonným formulovaním určitých výnimiek z predpokladov výkonu advokácie dochádza k pozitívnej diskriminácii určenej skupiny osôb (profesorov a docentov v odbore právo, sudcov, notárov, prokurátorov) v prístupe k výkonu advokácie, nakoľko v ich prípade sa nevyžaduje výkon praxe advokátskeho koncipienta pre získanie skúseností, ani preukazovanie odbornej spôsobilosti zložením advokátskej skúšky, pretože tieto sa ex lege predpokladajú. Osoby, ktoré vykonajú právnu prax, alebo zložili odbornú, právnu skúšku, nemajú rovnaký prístup k výkonu advokátskeho povolania, nakoľko niektoré právnické povolania (výkon práce vyžadujúci právnické vzdelanie), vykonávané len v určitom právnom vzťahu, sa zvýhodňujú. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, ktorý navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. K veci ďalej uviedol, že zápis do zoznamu advokátov vedeného SAK sa môže uskutočniť až po splnení podmienok uvedených v § 3 ods. 1 zákona o advokácii, kde jednou z podmienok zápisu je podľa § 3 ods. X písm. c/ zákona o advokácii získanie najmenej trojročnej praxe ako advokátskeho koncipienta a ďalšou podmienkou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. d/ zákona o advokácii je zloženie advokátskej skúšky. Žalobca tieto dve podmienky nesplnil, a preto bolo rozhodnuté o nezapísaní žalobcu do zoznamu advokátov. Žalobca nespochybňuje, že neabsolvoval trojročnú prax advokátskeho koncipienta, má námietky voči tomu, že predsedníctvo SAK mu do praxe advokátskeho koncipienta nezapočítalo inú právnu prax, ktorú absolvoval, a to prax súdneho exekútora. Povinnosť započítania inej právnej praxe než praxe advokátskeho koncipienta určuje orgánu SAK ustanovenie § 6 ods. 2 zákona o advokácii, v ktorom sa uvádza, že Komora započíta do praxe advokátskeho koncipienta prax sudcu, justičného čakateľa, prokurátora, právneho čakateľa prokuratúry a notársku prax. Vyžadovať splnenie podmienok, ktoré uvádza § 3 zákona o advokácii je povinnosťou predsedníctva SAK. Rovnako je jeho povinnosťou započítanie tej praxe, ktorú uvádza § 6 ods. 2 veta prvá zákona o advokácii. Započítanie inej praxe než tej, ktorá je uvedená v § 6 ods. 2 veta prvá, ponechal zákonodarca na rozhodnutí SAK, keď v druhej vete § 6 ods. 2 uviedol, že Komora môže započítať do praxe advokátskeho koncipienta aj inú právnu prax, pričom podľa tretej vety ponechal právo určiť podmienky započítania inej právnej praxe do praxe advokátskeho koncipienta tiež na rozhodnutí SAK, ktorá podmienky započítania určuje predpisom Komory. Podmienka uvedená v §3 ods. 1 písm. d/ zákona o advokácii - právna prax advokátskeho koncipienta - je obligatórnou podmienkou, ktorá musí byť splnená. Započítanie inej právnej praxe sa musí riadiť § 6 ods. 2 veta druhá a predpisom Komory. Rozhodnutie predsedníctva SAK, prečo nebola žalobcovi započítaná iná právna prax, je podrobne odôvodnené v napadnutom rozhodnutí. Žalobca nespochybňuje, že advokátsku skúšku neabsolvoval, má námietky voči tomu, že predsedníctvo SAK rozhodlo, že neuznáva odbornú skúšku pre súdnych exekútorov, ktorú absolvoval, za advokátsku skúšku. Ustanovenie § 6 ods. 1 veta druhá zákona o advokácii určuje orgánu Komory povinnosť uznať za advokátsku skúšku odbornú justičnú skúšku, notársku skúšku alebo prokurátorskú skúšku vykonanú na území Slovenskej republiky. Žalobca nepreukázal, že justičnú skúšku, notársku skúšku alebo prokurátorskú skúšku na území Slovenskej republiky vykonal. Ustanovenie § 6 ods. 1 veta druhá ZoA uvádza, že Komora môže za advokátsku skúšku uznať aj inú právnu skúšku vykonanú na území Slovenskej republiky, pričom podmienky uznania inej právnej skúšky za advokátsku skúšku určí predpis Komory. Žalobca skúšku súdneho exekútora absolvoval 6.-7.11.1995. Skúšku vykonal deväť rokov pred absolvovaním právnickej fakulty. Právnickú fakultu UK ukončil získaním diplomu 28.06.2004. Skúška, ktorú žalobca žiada uznať ako advokátsku skúšku, vykonal po špecializačnom štúdiu pre súdnych exekútorov, ešte bez získania komplexných znalostí, ktoré sú obsahom štúdia na právnických fakultách. Účelom advokátskej skúšky je podľa skúšobného poriadku SAK overiť, či má uchádzač potrebné odborné znalosti a spôsobilosť vykonávať povolanie advokáta. Advokátska skúška sa skladá z písomnej a ústnej časti. Písomná časť sa koná z práva trestného, občianskeho, rodinného alebo pracovného, obchodného. Ústna časť sa koná z odborov trestného práva hmotného a procesného, občianskeho práva hmotného a procesného, rodinného práva, pracovného práva, obchodného práva, správneho práva, daňového a ústavného práva a z predpisov o advokácii. Až jej absolvovaním uchádza o zápis do zoznamu advokátov preukazuje, že má odborné znalosti a spôsobilosť vykonávať povolanie advokáta podľa ZoA. Vychádzajúc z požiadavky na rozsah advokátskej skúšky a skúšky súdneho exekútora, predsedníctvo SAK rozhodlo o neuznaní skúšky súdneho exekútora ako inej skúšky, keďže - ako je z administratívneho spisu zrejmé - táto bola vykonaná ešte pred tým, ako žalobca získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike a nepovažovalo ju za takú skúšku, ktorú ako rovnocennú advokátskej skúške by mohlo uznať. Súd vytýčil termín pojednávania na deň 11.09.2013. Dňa 09.09.2013 bolo súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom žalobca uviedol, že žalobný návrh berie v celom rozsahu späť a súčasne žiadal, aby mu bol v zmysle § 11 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vrátený súdny poplatok. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2 O.s.p.). Podľa § 250h ods. 2 O.s.p. až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade. Vzhľadom k tomu, že k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním, súd v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil. Súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania, keďže žalovanému s týmto konaním trovy nevznikli a okrem toho náhradu trov konania ani nežiadal. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania sa vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť vracia krátený o 1%, najmenej však 6,63 Eur. S podaním návrhu zaplatil žalobca súdny poplatok 70,- Eur. Poplatok sa žalobcovi vráti krátený o 6,63 Eur, daňový úrad je preto povinný vrátiť žalobcovi poplatok vo výške 63,37 Eur. Z § 11 ods. 6 citovaného zákona vyplýva, že poplatok vracia daňový úrad príslušný podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka. Hlasovanie: 3 : 0 Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.