KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozhodnutieKrajský súd Banská Bystrica3. 12. 2013plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Sp/27/2013 z 3. 12. 2013

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 3. decembra 2013, sp. zn. 27Sp/27/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6013201079.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/27/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201079
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013201079.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi:
Okresný úrad Krupina, ČSA č. 2190/3, 963 01 Krupina za účasti: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX,
XXX XX V. O. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Krupina sp. zn. V 1171/2012 zo
dňa 28.12.2012 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Správy katastra Krupina č. V 1171/2012 zo dňa 28.12.2012

z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Krupina (ďalej aj
„správny orgán“) č. V 1171/2012 zo dňa 28.12.2012. Predmetným rozhodnutím správny orgán zamietol
návrh na povolenie vkladu zmluvy o zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností podľa § 31 zák.
č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ doručil na
správny orgán návrh na vklad záložného práva titulom Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-
PTR zo dňa 13.11.2012 medzi záložným veriteľom Pohotovosť s.r.o. Bratislava a Q. S., V. O. v zastúpení
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti evidované
v k.ú. X. na LV č. 6. Z predloženej dohody o plnej moci správny orgán vyvodil, že splnomocniteľ (Q. S.)
svojho splnomocnenca (združenie ProHelp), s ktorým uzavrel dohodu dňa 06.12.2011 nepozná, nakoľko
splnomocnenec uvedenú dohodu podpísal až 07.12.2011. Správny orgán v odôvodnení poukázal na to,
že predložená plná moc je právnym úkonom, na ktorého obsah sa vzťahuje § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a § 40 ods. 1 OZ, pričom dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu a pre jej platnosť
sa vyžaduje súlad s § 34 a nasl. OZ. Podľa správneho orgánu došlo aj k porušeniu § 22 ods. 2 OZ,
nakoľko záujmy zástupcu sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Správny orgán ďalej poukázal na to,
že z predložených dokladov vyplýva, že dohoda o plnej moci je s predtlačeným názvom splnomocnenca
(ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci) na konanie so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ktorá je
na tlačive dohody o splnomocnení tiež predtlačená. Správny orgán konštatoval, že na základe vyššie
uvedených vád dohody a rozporu s dobrými mravmi nepovažuje záložnú zmluvu za spôsobilú na vklad
do katastra nehnuteľností, a preto návrh na vklad zamietol.

Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ
opravný prostriedok. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na
ďalšie konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s
predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový
stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ



poukázal na to, že z ust. § 46 Správneho poriadku a nasl. a ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona
vyplývajú zákonné povinnosti odporcu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti
zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité
a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Dohoda o splnomocnení bola podľa odvolateľa udelená a prijatá
riadne, neexistuje žiadny reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného
združenia ProHelp, pričom v tejto časti považoval odvolateľ rozhodnutie odporcu za zmätočné a
nepreskúmateľné. Tvrdil, že udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti, je platné a
do dňa podania návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané. Podľa odvolateľa
neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp. Odvolateľ vyslovil
názor, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ
o zastúpení a spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť,
určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa podľa odvolateľa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok, a preto
udelil plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy. Splnomocnenec je preto oprávnený v jeho mene
nakladať s nehnuteľnosťami záložcu. Odvolateľ nesúhlasil s tvrdeniami správneho orgánu, podľa ktorého
navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sám sa
rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Podľa odvolateľa ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu,
ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Poukázal na to, že rozhodnutie správneho
orgánu musí o.i. vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, avšak napadnuté rozhodnutie
vychádza z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia. Pokiaľ správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom
v ust. § 22 ods. 2 OZ, odvolateľ poukázal na to, že nie je dôležitá samotná možnosť rozporu
alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, rozpor musí reálne existovať. Dohoda o splnomocnení
je dvojstranný právny úkon, ktorý bol uzatvorený bez akejkoľvek účasti veriteľa, veriteľ sa na ňom
nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu
správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval, alebo
mu osobu zástupcu dokonca navrhol. Predložené plnomocenstvo je podľa odvolateľa samostatným
právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom a správny orgán nepreukázal, že by
veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného
veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí podľa odvolateľa
neobstojí. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím
spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver nemajúci oporu v listinách tvoriacich obsah správneho
spisu a správny orgán ani nevykonal žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti tohto tvrdenia.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03.06.2013 uviedol, že rozhodnutie o zamietnutí konania
o návrhu na vklad je vecne správne a žiadal, aby súd toto rozhodnutie potvrdil.

Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250q ods. 2
O.s.p. v spojení s § 250o ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p. preskúmal zákonnosť
napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu,
preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra
nehnuteľností, napadnuté rozhodnutie a dohodu o splnomocnení.

Podľa § 8 písm. e/ zák. č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.10.2013, sa zrušili správy katastra, pričom
podľa § 9 ods. 4 cit. zákona pôsobnosť správy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na
okresný úrad. Súd preto v konaní pokračoval s okresným úradom na strane odporcu, ktorý v zmysle §
2 ods. 5 cit. zákona má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom
v rozsahu svojej pôsobnosti.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa

§ 250l a nasl. O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 05.12.2012 návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa



13.11.2012. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom Pohotovosť
s.r.o. Bratislava a záložcom Q. S., V. O. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti v spoluvlastníctve záložcu zapísané na LV č. X v k. ú.
X., obec V. O., okr. W.. Podľa čl. II záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie
pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 06.12.2011. Predmetná úverová zmluva nebola pripojená k návrhu na vklad, ani
netvorí súčasť správneho spisu. Z návrhu na vklad zo dňa 13.11.2012 súd zistil, že jeho prílohami bola
záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená
fotokópia dohody o splnomocnení.

Z Dohody o splnomocnení uzavretej medzi Q. S., V. O. a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava podpísanej splnomocniteľom dňa 06.12.2011 v W. súd zistil, že „ďalší účastník za účelom
naplnenia a hájenia jeho záujmov ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie
pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou
o úvere so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. č. XXXXXXXXX po osobnom prerokovaní a poučení o
právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udelil
ako splnomocniteľ združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z
uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi
založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť
s.r.o., ako poskytovateľom úveru“. Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ
sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť
bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára
túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v
platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú
v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú špecifikované v priloženom liste
vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere.“ V texte
splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho
záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené
prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca podpísaná
dňa 07.12.2011 v Bratislave. Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 06.12.2011 osobne
prítomný v Krupine pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníkom a nie je
teda zrejmé, kto predložil dlžníkovi tlačivo predmetnej dohody k podpisu a či tomu tak bolo na jeho
žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení (ako to uvádza odvolateľ vo svojom odvolaní). Z obsahu
administratívneho spisu nie je zrejmá ani skutočnosť, kto odoslal „vybranému“ zástupcovi tlačivo dohody
o splnomocnení podpísané dlžníkom.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa tretej hlavy 5. časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdu rozhodovanie
o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ust. § 250j ods. 5 platí obdobne.

Podľa § 28 ods. 1, 2 a 3 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Práva k nehnuteľnostiam uvedené v
§ 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. (3)
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či



sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných
predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné
postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami,
ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať,
najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným
osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,
aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite
a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných
prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha
veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na
to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných
osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti
nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny
orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení
rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia v medziach podaného odvolania dospel súd k záveru, že
napadnuté rozhodnutie neobsahuje vyššie uvedené náležitosti uvedené v § 47 ods. 2 Správneho
poriadku (zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní). Nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia môže byť
o.i. spôsobená nedostatkom dôvodov. Rozhodnutie nedostatkom dôvodov trpí vtedy, keď v odôvodnení
rozhodnutia chýbajú skutkové zistenia, na ktorých je založené rozhodnutie, alebo neobsahuje správnu
úvahu, ktorou sa správny orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Rovnako vtedy, keď
skutkové závery, ku ktorým dospel, nevyplývajú z obsahu listín, ktoré tvoria správny spis. V predmetnom
prípade správny orgán v odôvodnení neuviedol, z ktorých skutkových zistení vyvodil skutkové závery.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia správny orgán uviedol, že v predmetnom prípade došlo k
porušeniu § 22 ods. 2 OZ, nakoľko záujmy zástupcu sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Z
odôvodnenia však nie je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre prijatie takéhoto záveru, keďže
chýbajú skutkové zistenia, ako aj správna úvaha, na základe ktorej k takémuto záveru dospel. V
odôvodnení rozhodnutia chýbajú skutkové zistenia, z ktorých správny orgán dospel k záveru, že
splnomocniteľ splnomocnenca nepozná a pokiaľ poukazuje na to, že právny úkon (v tomto prípade



plná moc) musí obsahovať náležitosti stanovené v § 34 a nasl. OZ (vrátane § 37 ods. 1 a §
40 ods. 1 OZ), rozhodnutie neobsahuje úvahu, z ktorej by bolo zrejmé, ako správny orgán použil
(aplikoval) predmetné ustanovenia právneho predpisu, na ktoré v odôvodnení rozhodnutia poukázal . Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je ani zrejmé, či správny orgán predmetnú dohodu o plnej
moci považuje za neplatnú a z akého dôvodu. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia neobsahuje ani
skutkové zistenia, ani správnu úvahu, z ktorej správny orgán vyvodil záver, že záložná zmluva nie je
spôsobilá na vklad do katastra nehnuteľností, pričom odkaz na „vady dohody o plnej moci“ a rozpor s
dobrými mravmi (zrejme záložnej zmluvy) nespĺňajú náležitosti riadneho odôvodenia. Takéto odôvodenie
je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Bude úlohou správneho orgánu,
aby v ďalšom konaní posúdil opätovne dohodu o splnomocnení a záložnú zmluvu. Správny orgán
pri postupe podľa § 31 Katastrálneho zákona skúma aj to, či zmluva, ktorá je podkladom na vklad
práva do katastra nehnuteľností, bola podpísaná osobou k tomu oprávnenou. Zastúpenie na základe
plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Výsledkom takejto
dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Plnomocenstvo ako jednostranný
právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca na
určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o plnej moci uzatvorenej medzi
zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak
ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy
môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle
pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh
zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany, nestačí písomná forma. Je nevyhnutné, aby konajúci
takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane adresoval t.j. odoslal, alebo urobil úkony, ktoré
sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej
osoby, alebo podaním na pošte alebo osobným doručením, druhej strane. Z predloženej dohody o
splnomocnení vyplýva, že dlžníkom bola podpísala v W. dňa 06.12.2011, avšak splnomocnenec túto
dohodu podpísal až nasledujúci deň, t.j. 07.12.2011 v X.. Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenec nebol
dňa 06.12.2011 prítomný pri podpise dohody o splnomocnení splnomocniteľom v W.. Z uvedenej listiny
nie je zrejmé, či dlžník disponoval ďalšou kópiou dohody o plnomocenstve, resp. či urobil úkony potrebné
na odoslanie, t.j. adresovanie návrhu dohody o splnomocnení adresovaného druhej zmluvnej strane, ani
to, či splnomocnenec prijal návrh zmluvy ešte v čase, keď bol dlžník svojím návrhom viazaný, kedy mu
bol návrh doručený dlžníkom a ani to, či prijatie návrhu splnomocnenec doručil dlžníkovi. Nie je zrejmá
ani skutočnosť, či jeho prijatie návrhu dohody o splnomocnení nadobudlo účinnosť v zmysle § 43c OZ.

Bude úlohou správneho orgánu, aby vec znovu posúdil podľa § 31 Katastrálneho zákona s tým, že svoje
rozhodnutie riadne odôvodní tak, ako to vyžaduje § 47 Správneho poriadku. Je povinnosťou správneho
orgánu uviesť, ktoré skutočnosti má za zistené a z akých dôkazov vychádzal, ako aj to, ktoré právne
predpisy na svoje rozhodnutie aplikoval a akými úvahami sa pri tom spravoval. Ďalej je potrebné, aby
správny orgán z predložených listín posúdil, či vôľa prejavená splnomocniteľom v zmluve o dohode o
splnomocnení dohodnúť sa s občianskym združením ProHelp na zastupovaní pri uzatvorení záložnej
zmluvy bola vážna v zmysle § 37 OZ, či bola prejavená voči druhej strane v súlade s § 43a OZ a či vôbec,
resp. za akých okolností došlo k uzatvoreniu takejto dohody o plnomocenstve a to všetko vzhľadom na
obsah predložených listín.

Na základe vyššie uvedeného súd podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. rozhodnutie odporcu zrušil a vec
vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie s poukazom na § 250q ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu je prípustné odvolanie len z dôvodov
uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p. (§ 250s O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.