Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/244/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201122 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013201122.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a sudcov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: TANOARCH, s.r.o., Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 055 379, zast. Mgr. Františkom Popperom, advokát, AK so sídlom Horná 10, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/162922/2013/6014 zo dňa 08. apríla 2013, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II/ Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. 9600303/5/254531/2013/Sed zo dňa 21.01.2013 podľa § 35b ods. 1 písm. d/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňový poriadok - subjektu TANOARCH, s.r.o. (v súdnom konaní žalobca) vyrubil sankčný úrok v sume 61,70 eur za nezaplatenie DPH vyrubenej rozhodnutím č. 851/230/53223/2008/Šim zo dňa 08.08.2008 (vo výške určenej v rozhodnutí 154,25 eur) za zdaňovacie obdobie september 2007, v lehote určenej v rozhodnutí č. I/221/16503-93884/2008/991909-r zo dňa 08.12.2008. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že na základe výsledkov daňovej kontroly Daňový úrad Banská Bystrica II vydal rozhodnutie č. 851/230/53223/2008/Šim zo dňa 08.08.2008, ktorým žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2007 a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 154,25 eur. Na základe odvolania žalobcu Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č. I/221/16503-93884/2008/991909-r zo dňa 08.12.2008 potvrdilo prvostupňové rozhodnutie a určilo lehotu na plnenie (do 15 dní od doručenia rozhodnutia), podľa čoho bol žalobca povinný vlastnú daňovú povinnosť vo výške 154,25 eur uhradiť do 13.01.2009. Daň vo výške 154,25 eur žalobca neuhradil do dňa rozhodnutia (21.01.2013). Skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31.12.2011, preto podľa ustanovenia § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. bolo pri ukladaní sankcie postupované podľa zákona č. 511/1992 Zb., čo bolo pre daňový subjekt priaznivejšie. Sankčný úrok bol vyrubený podľa § 35b ods. 1 písm. d/ zákona č. 511/1992 Zb., vo výške podľa § 35b ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s ustanovením § 110j ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., t.j. použila sa základná úroková sadzba podľa zákona účinného do 31. decembra 2009, keďže skutočnosť pre uplatnenie základnej úrokovej sadzby pri výpočte sankčného úroku (§ 35b ods. 2) nastala do 31.12.2009. Sankčný úrok bol vypočítaný z dlžnej sumy 154,25 eur za 1461 dní omeškania (odo dňa splatnosti dane 13.01.2009 do 13.01.2013 - za štyri roky omeškania s platbou) pri úrokovej sadzbe 10% ročne (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 14.01.2009 predstavovala 2,5%), t.j. spolu sankčný úrok za nezaplatenie dane za zdaňovacie obdobie september 2007 bol vyrubený vo výške 61,70 eur. Žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/162922/2013/6014 zo dňa 08.04.2013 na základe odvolania žalobcu rozhodnutie správcu dane potvrdil. Odvolacie námietky vyhodnotil ako nedôvodné, najmä pokiaľ daňový subjekt poukazoval na nezákonnosť postupu správcu dane pri vyhotovovaní protokolu o výsledku daňovej kontroly, na nezákonnosť rozhodnutí daňových orgánov, ktorým bola určená vlastná daňová povinnosť. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/22/2009-70 zo dňa 13.05.2009, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf 105/2009 zo dňa 10.03.2010, na základe ktorých bola zamietnutá žaloba žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená vlastná daňová povinnosť. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu žalovaného pri vydávaní predmetného rozhodnutia. Navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane. V žalobe namietal najmä tieto skutočnosti: 1. Sankčný úrok nemal byť vyrubený vôbec. Daňové orgány posúdili vec po právnej stránke nesprávne a ich rozhodnutia vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu a boli v rozpore s obsahom spisu. 2. Postup žalovaného, ako aj na prvom stupni, je nezákonný, nakoľko je v rozpore so zákonom a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. 3. Rozhodnutia daňových orgánov, ktorými bola určená vlastná daňová povinnosť, vrátane uznesenia Ústavného súdu SR č. III.ÚS 255/2010-15 zo dňa 29.06.2010, vychádzajú z nesprávneho právneho názoru, že v danom prípade došlo k „právnej konzumpcii“, t.j. pohlteniu nadobudnutej služby už existujúcim zákonným právom žalobcu na autonómne využívanie patentu, z čoho vyvodili právnu nemožnosť použiť službu na dodávky tovarov a služieb ako platiteľa, a teda za nesplnenie podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. 4. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 27.10.2011 vo veci C-504/10 TANOARCH, s.r.o. proti Daňovému riaditeľstvo SR vyplýva, že žalobca sa môže v zásade v takomto prípade domáhať práva na odpočítanie DPH, ak objektívnymi dôkazmi predloží úmysel vykonávať hospodársku činnosť. Tiež z neho vyplýva, že vzniknuté právo na odpočet zostáva nadobúdateľovi (žalobcovi) iba v prípade, že neexistujú podvodné, alebo zneužívajúce okolnosti smerujúce k získaniu daňovej výhody a je úlohou súdu zistiť, či výlučným cieľom konania je získanie takejto daňovej výhody bez existencie hospodárskeho cieľa. Súdy posudzujúce zákonnosť rozhodnutí daňových orgánov, ktorými bola určená vlastná daňová povinnosť, sa otázkou zneužitia práva náležite nezaoberali. Nie je akceptovateľné, aby dôkazy vykonával namiesto daňových orgánov súd, a to ešte arbitrárnym spôsobom. Nezákonnosť týchto rozhodnutí o určení vlastnej daňovej povinnosti znásobuje nezákonnosť predmetnej daňovej kontroly a nezákonnosť protokolu z nej, pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 24/2010- 57 z 29.06.2010. 5. Z nezákonných rozhodnutí v predmetnej veci nemožno vyvodiť zákonnosť rozhodnutí o vyrubení sankčného úroku. Tým, že žalovaný postupoval tak, že nezosúladil výklad rozhodnutia s judikatúrou SD EÚ, pochybil a jeho rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správcu dane, je potrebné zrušiť v plnom rozsahu ako nezákonné. 6. Ide o nulitné rozhodnutie podľa § 64 ods. 2 písm. c/, nakoľko tieto rozhodnutia správcu dane a žalovaného nadväzujú na nulitné rozhodnutia ich predchádzajúcich rozhodnutí, z ktorých nemôžu vyplývať pre žalobcu žiadne povinnosti a nulitné rozhodnutia nemajú žiadne právne účinky a hľadí sa na ne, ako keby neboli vydané. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K žalobnej námietke ohľadom nezákonného priebehu daňovej kontroly vo veci oprávnenosti uplatnenia nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie september 2007 uviedol, že z rozsudkov súdu, ktorými bola preskúmaná zákonnosť napadnutých rozhodnutí vyplýva, že v rámci daňového konania daňové orgány nepochybili a postupovali v súlade s platnou právnou normou. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zdôraznil, že žalobca namieta jednak procesné pochybenie, keďže daňová kontrola nebola ukončená v zákonom stanovenej šesť mesačnej lehote. Predlžovanie daňovej kontroly bolo účelové, neodôvodnené. Správca dane neprihliadol na námietky pri prerokovaní protokolu, ktorými daňový subjekt namietal trvanie daňovej kontroly. Poukázal tiež na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ C-504/2010 z 27.10.2011, v zmysle ktorých v zásade možno uplatniť odpočítanie DPH pri predmetnom obchode, teda pri prevode časti patentu a zneužitie práva zatiaľ nebolo preukázané, keďže daňové orgány sa tým vôbec nezaoberali a je neprípustné, aby tak po prvýkrát urobili až súdy. Zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že sankčný úrok bol vyrubený v súlade s právnym poriadkom, vychádzajúc z právoplatných rozhodnutí súdov. Nesúhlasil s tvrdením, že došlo k procesnému pochybeniu, a ani so žalobnou námietkou, že by rozhodnutie, ktorým bola určená povinnosť zaplatiť daň, bolo nulitné. Možnosť takéhoto záveru nevyplýva zo žiadneho ustanovenia daňového poriadku. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia (vrátane postupu v prvom stupni), a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, pričom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Podľa § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. - daňový poriadok; daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. Podľa § 35b ods. 1 písm. d/ zákona č. 511/1992 Zb.; sankčný úrok vyrubí správca dane daňovému subjektu, ak daň alebo rozdiel dane vyrubený správcom dane, alebo daň určená dohodou medzi daňovým subjektom a správcom dane, alebo daň určená správcom dane podľa pomôcok, nebola zaplatená v lehote alebo vo výške určenej správcom dane v rozhodnutí. Podľa § 110j ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.; ak do 31. decembra 2009 nastala skutočnosť pre uplatnenie základnej úrokovej sadzby pri výpočte pokuty (§ 35 ods. 2), sankčného úroku (§ 35b ods. 2 a 6), úroku z odloženej sumy (§ 59 ods. 7), úroku (§ 60 ods. 2) a úroku (§ 63 ods. 6), po 31. decembri 2009 sa použije základná úroková sadzba podľa zákona účinného do 31. decembra 2009. Podľa § 35b ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2009; správca dane vyrubí sankčný úrok z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený alebo splátka dane zaplatená alebo v deň vrátenia nadmerného odpočtu, ktorý správca dane vrátil daňovému subjektu. Správca dane vyrubí sankčný úrok za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane alebo rozdielu dane až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 63; ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie, sankčný úrok sa vyrubí do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo dodatočného hlásenia z dlžnej sumy uvedenej v daňovom priznaní alebo hlásení alebo v poslednom opravnom daňovom priznaní, alebo v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní, alebo v dodatočnom hlásení. Sankčný úrok sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou s výnimkou uvedenou v odseku 1 písm. e). Sankčný úrok sa nevyrubuje zo sankčného úroku, úroku a pokuty. Podľa § 245 ods. 1 O.s.p.; pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že daňové orgány rozhodujúc o sankčnom úroku rozhodli v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou. Relevantnou skutočnosťou, na základe ktorej správca dane vyrubí sankčný úrok je to, že daňový subjekt daň alebo rozdiel dane vyrubený správcom dane nezaplatil v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí. Niet pochýb o tom, že žalobcovi bola rozhodnutím č. 851/230/53223/2008/Šim zo dňa 08.08.2008 určená vlastná daňová povinnosť v sume 154,25 eur (pôvodne 4.647 Sk) za zdaňovacie obdobie september 2007. Predmetné rozhodnutie bolo rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. I/221/16503-93884/2008/991909-r zo dňa 08.12.2008 potvrdené a zároveň bolo uložené žalobcovi vlastnú daňovú povinnosť v sume 4.647 Sk zaplatiť do 15 dní od doručenia rozhodnutia na účet správcu dane. Rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR bolo žalobcovi doručené dňa 29.12.2008, preto podľa lehoty určenej na plnenie, splatnosť dane nastala dňa 13.01.2009. Rozhodnutia, ktorými bola uložená vlastná daňová povinnosť, nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, t.j. sú záväznými rozhodnutiami. Zákonnosť týchto rozhodnutí, ako aj postupu daňových orgánov, vrátane výkonu daňovej kontroly, bola preskúmaná súdom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., pričom žaloba žalobcu bola ako nedôvodná zamietnutá v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 23S/22/2009. Rozhodnutie o určení vlastnej daňovej povinnosti žalobcu za zdaňovacie obdobie september 2007 bolo pre daňové orgány záväzným rozhodnutím, od ktorého sa odvíjalo vyrubenie sankčného úroku. Súd pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného o vyrubení sankčného úroku nemohol opätovne posudzovať zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie napadnuté žalobou opiera, hoci bolo pre daňové orgány záväzným, pretože na preskúmanie predchádzajúceho rozhodnutia bol určený osobitný postup. Navyše tento zákonný postup bol aj využitý a zákonnosť rozhodnutí daňových orgánov o určení vlastnej daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie september 2007 bola aj preskúmaná. Za daného stavu je potrebné vychádzať zo záväznosti predmetných rozhodnutí. Na tomto závere podľa názoru súdu nič nemení, ani existencia neskôr prijatého rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-504/2010 z 27.10.2011. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že v dôsledku prijatia tohto rozsudku sa prvšie rozhodnutia o určení vlastnej daňovej povinnosti, vrátane rozhodnutia týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia september 2007, stávajú nulitnými. V súvislosti s prijatím rozsudku Súdneho dvora EÚ by bolo možné privodiť zmenu s dopadom na záväznosť týchto rozhodnutí len zákonne korektnými opravnými prostriedkami. Nebolo možné prihliadnuť ani na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vydané v konaniach o nepriznaní žalobcovi nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2007 a určení mu vlastnej daňovej povinnosti, hoci aj za obdobných skutkových okolností. Posudzovanie zdaňovacieho obdobia júl 2007, o ktorom doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté súdom, je irelevantné pre rozhodovanie o sankčnom úroku pre nesplnenie si vlastnej daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie september 2007, ktorá bola uložená právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, pričom žalobca nepreukázal, že by došlo k zrušeniu predmetného rozhodnutia právne korektným spôsobom. Sankčný úrok bol vypočítaný v súlade s § 35b ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení do 31.12.2009, vo väzbe s ustanovením § 110j ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., ako aj § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z.. Správne správca dane na daný prípad aplikoval zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní, poskytujúci priaznivejšiu právnu úpravu pre daňový subjekt, umožňujúci vyrubiť sankčný úrok, vychádzajúc zo štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku (10%) oproti právnej úprave v zmysle § 156 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., podľa ktorej ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosahuje 15%, pri výpočte úroku sa použije ročná úroková sadzba 15%. Prepadná lehota, po uplynutí ktorej už nemožno úrok z omeškania vyrubiť (na márne uplynutie ktorej by súd musel prihliadnuť ex offo), je porovnajúc obe právne úpravy, rovnaká, pričom táto lehota bola zachovaná (§ 35b ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb.). Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednohlasne. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.