Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sd/70/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201129 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013201129.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci navrhovateľky W. H., nar. XX. I. XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX M. proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia o invalidnom dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 8. júla 2013 v spojitosti s rozhodnutím odporkyne rovnakého čísla zo dňa 1. augusta 2013 zrušuje podľa § 250l ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Konanie vo veci rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 21. marca 2013 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku a rozhodnutie odporkyne rovnakého čísla zo dňa 10. júla 2013 o zrušení rozhodnutia zo dňa 21. januára 2013 zastavuje. Navrhovateľke nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. januára 2013 podľa § 70 a §71 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku. Odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 3. januára 2013 navrhovateľka nie je invalidná, lebo jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35 %. Navrhovateľka podala voči uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok s odvolaním sa na svoj zlý zdravotný stav a žiadala o jeho opätovné posúdenie. Odporkyňa v písomnom stanovisku zo dňa 30. júla 2013 uviedla právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Na základe opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne - ústredia so sídlom v Banskej Bystrici v prítomnosti prísediaceho lekára psychiatra v posudku zo dňa 19. júna 2013 a navrhovateľka bola uznaná invalidnou od 19. mája 2011 so 75 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár v celkovom posudku uviedol, že u navrhovateľky dominujú psychické zmeny. Psychologickým vyšetrením vykonaným v roku 1993 ako rozhodujúca diagnóza bola uvedená mentálna subnorma, čo zodpovedá aj aktuálne vykonaným psychologickým nálezom s IQ 76 - 77 (ľahká mentálna retardácia je do IQ 69). Poukázal na skutočnosť, že pásmo intelektovej úrovne sa od roku 1993 do 2011 nemení, teda ani nepodmieňovalo zníženie pracovnej spôsobilosti. Psychiatrickým vyšetrením zistil nezrelú infantilnú osobnosť s vyjadrenými organickými rysmi navrhovateľky, ktorej vývoj nebolo možné predikovať pred 18. rokom veku. Uvedené koreluje s nálezmi z roku 2011 a s prihliadnutím aj na ostatné ochorenia psychiatrické aj somatické, nie je schopná samostatného fungovania, existencie, a teda ani vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Invalidnou s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % ju uznal od 19. mája 2011, t.j. dňom psychologického vyšetrenia. Na základe uvedeného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky odporkyňa vydala ďalšie rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. júla 2013, ktorým opätovne zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku z dôvodu nesplnenia potrebnej doby dôchodkového poistenia, pretože navrhovateľka pred vznikom invalidity, pred 19. mája 2011 nezískala ani jeden deň obdobia dôchodkového poistenia. Odporkyňa ďalším rozhodnutím rovnakého čísla zo dňa 10. júla 2013 v rámci autoremedúry zrušila svoje rozhodnutie zo dňa 21. januára 2013 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. Navrhovateľka podala voči uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok, v ktorom uviedla, že jej ochorenie pretrváva už od detstva, z ktorého dôvodu nemohla vykonávať žiadnu pracovnú činnosť. Navrhovateľka predložila súdu kópie lekárskych nálezov a žiadala o posúdenie zdravotného stavu nezávislým odborným lekárom. Súd preskúmal uvedené rozhodnutie na pojednávaní dňa 26. novembra 2013 v zmysle § 250l O.s.p., oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia je potrebné zrušiť. Navrhovateľka na pojednávaní na otázku súdu, či má doklady z obdobia povinnej školskej dochádzky, ktoré by svedčili o tom, že navštevovala psychológa resp. psychiatra odpovedala, že nerozumie otázke. Z uvedeného dôvodu súd vypočul otca navrhovateľky ako svedka, ktorý k veci uviedol, že jeho dcéra navštevovala Okresnú pedagogicko-psychologickú poradňu vo Zvolene u W.. W. Z.. Keď sa rozhodli požiadať o invalidný dôchodok svedok navštívil túto poradňu za účelom získania dokladov o návšteve poradne jeho dcérou, ale žiadne doklady tam neboli. Doklad, ktorý predložil súdu z roku 1993 svedok našiel v E.N. M.. V tom čase sa lekárske nálezy neodovzdávali rodičom, ale boli zasielané na základnú školu a ošetrujúcej lekárke, tak ako to vyplýva aj z tejto kópie W.. Z., detská ambulancia M.. Od roku 2011 prevzala zdravotnú starostlivosť nad dcérou psychiatrička W.. Q., ktorej nálezy boli predložené súdu. Svedok poukázal aj na nález renomovanej psychologickej ambulancie Leteckej vojenskej nemocnice v Košiciach, ktorý dokumentuje, že jeho dcéra je na úrovni XX-ročného dieťaťa. Svedok tiež zdôraznil, že jeho dcéra bola evidovaná na úrade práce 10 rokov a počas tohto obdobia jej úrad nevedel ponúknuť žiadnu prácu. Odporkyňa na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 8. júla 2013 v spojitosti s rozhodnutím zmenovým zo dňa 1. augusta 2013 potvrdiť ako vecne správne na dnešnom pojednávaní bez vykonania ďalšieho dokazovania. Poukázala na posudky posudkových lekárov, ktorí najskôr zhodnotili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky s tým, že po odvolaní jej bola priznaná 75 % miera, ako aj na posudky, ktoré posudzovali dátum vzniku invalidity, ktorý posudkoví lekári stanovili na deň 19. mája 2011. Poukázala na skutočnosť, že posudkoví lekári vychádzali z dostupnej dokumentácie, ktorú predložila navrhovateľka, a to v súvislosti s poukazom na § 71 zákona o sociálnom poistení. Odporkyňa uviedla, že početnosť návštev u psychológa, resp. psychiatra nedokumentuje to, že navrhovateľka v čase povinnej školskej dochádzky už mohla byť uznaná za invalidnú a tiež poukázala na skutočnosť, že v tom období platili iné zákonné normy. Vzhľadom na vznik dátumu invalidity 19. mája 2011 navrhovateľka vzhľadom na jej vek, podľa zákona mala by mať 2 roky doby dôchodkového poistenia, navrhovateľka však túto druhú podmienku pre vznik invalidity nespĺňa. Podľa § 70 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 citovaného zákona v znení zák. č. 449/2008 Z.z. a ku dňu invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 72 ods. 1 citovaného zákona potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku a) do 20 rokov je menej ako jeden rok, b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok, c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky, d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov, e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov, f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov, g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia vo vzťahu k pracovnej schopnosti vo veciach dôchodkového zabezpečenia vyžaduje odborné lekárske znalosti, a preto je pri priznávaní alebo odnímaní dávky, ktorá je podmienená dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, zverené príslušným posudkovým lekárom sociálneho poistenia. V konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. hodnotí súd posudok (správu), ktorý vypracoval posudkový lekár sociálneho poistenia, podľa zásad vyslovených v ustanovení § 132 O.s.p. ako každý iný dôkaz. Posudzuje ho podľa svojej úvahy jednotlivo, ale tiež s prihliadnutím na všetky ostatné dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Keďže ide o dôkazný prostriedok, súd nie je viazaný posudkom a v ňom vyslovenými odbornými závermi. Posudok posudkového lekára sociálneho poistenia má v konaní o priznanie alebo odňatie dávky, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, riešiť odborné (medicínske) otázky, ktoré sú spojené s posúdením zdravotného stavu a za využitia odborných znalostí podať súdu potrebné vysvetlenie o vplyve zistených ochorení na pracovnú schopnosť. Súčasťou súboru odborných otázok, ktoré má komisia spravidla pri podávaní posudku o zdravotnom stave a pracovnej spôsobilosti riešiť, je otázka dátumu vzniku invalidity, za ktorú zákon považuje dlhodobým nepriaznivý zdravotným stavom podmienenú buď a/ úplnú neschopnosť vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie alebo b/ schopnosť vykonávať ho iba za celkom mimoriadnych podmienok tak, ako to v minulosti predpokladal § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Z.z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) a v súčasnosti v spojení s § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, alebo § 71 zákona o sociálnom poistení, za ktorú zákon považuje dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom podmienenú situáciu občana, v ktorej poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokiaľ ide o vyriešenie medicínskej otázky daného prípadu odporkyňa vychádzala zo záverov posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne - ústredia so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 29. apríla 2013. Posudková lekárka v posudku citovala aj psychologické vyšetrenie z roku 1993 s diagnózou mentálna subnorma, ktorá diagnóza však nepodmieňovala, ani vtedy zníženie pracovnej spôsobilosti. Ďalej posudková lekárka uviedla, že v súčasnosti ide o nezrelú infantilnú osobnosť, ktorej vývoj nebolo možné predikovať pred 18.rokom veku, nakoľko aj osobnosť s mentálnou retardáciou má šancu určitým smerom dozrieť. Súd z kópie správy z psychologického vyšetrenia navrhovateľky (označená ako dôverná), ktoré prebehlo v dňoch 2. apríla 1993 a 22. apríla 1993 vo veku navrhovateľky X,X r. v OPP vo Zvolene so záverom: výrazná psychosomatická nezrelosť a obtiaže v grafomotorike s podpriemernými intelektuálnymi predpokladmi, veľmi nízka úroveň počtového myslenia i praktického úsudku, indikované opakovanie R.. ročníka základnej školy. Psychológ sa v tejto správe odvoláva aj na predchádzajúce psychologické vyšetrenia z 3. októbra 1990 B.. W.. E. PPP mesta Brno. Z uvedenej správy je nesporné, že navrhovateľka už ako dieťa mala psychické obtiaže a jej zdravotný stav aj vývoj už vtedy bol odlišný ako u zdravých detí. Z toho pohľadu neobstojí tvrdenie posudkového lekára, že vývoj sa nedal predikovať pred 18 rokom veku z dôvodu mentálnej retardácie. Toto tvrdenie je rozporné aj z dôvodu, že u navrhovateľky bola v správe z roku 1993 diagnostikovaná mentálna úroveň subnormná. Súd zo správy psychologickej ambulancie Leteckej vojenskej nemocnice, a.s., Košice z vyšetrenia navrhovateľky dňa 5. apríla 2013 zistil nasledovný záver: na základe výsledkov komplexnej psychologickej diagnostiky psychológ povedal o navrhovateľke, že ide o osobu s intelektom pohybujúcim sa na úrovni ľahkej mentálnej retardácie, s deterioračnými zmenami CNS v oblasti komplexného myslenia (mentálna flexibilita), pamäti (zasiahnutá vizuálna oblasť, pracovná pamäť, výbavnosť), percepcie, pozornosti. Závažne zasiahnuté sú exekutívne funkcie (plánovanie, štrukturácia, chápanie a hodnotenie situácie), schopnosti usudzovania, matematické schopnosti a schopnosti vizuo-motorickej kontroly. Z osobnostného hľadiska sa javí ako simplexne štruktúrovaná emočne labilná, patologicky úzkostlivá osoba, so schizoidným nastavením, závažným narušením v sociálnych kontaktoch, autistickými rysmi, so stereotypným a infantilným správaním (XX rokov). Osoba reaguje adekvátne a dezorientovane pri nadmernej záťaži, či pri zmenách v prostredí. Pre uvedené skutočnosti nie je schopná samostatne vykonávať každodenné aktivity a pracovné úkony. Odporúčanie: Potrebné je terapeutické vedenie (individuálne, rodinné) na posilnenie samostatnosti a redukcie sociálnej úzkosti. Uvedený záver vyplýva aj z ďalších správ z psychologického resp. psychiatrického vyšetrenia navrhovateľky. S poukazom na uvedené skutočnosti nemožno považovať za vecne správny a dostatočne odôvodnený záver posudkových lekárov o dátume vzniku invalidity navrhovateľky, pretože sa nevysporiadali so skutočnosťou, či invalidita navrhovateľky nevznikla už pred dovŕšením jej 15 roku života, ako tomu nasvedčuje obsah zdravotnej dokumentácie a aj ďalší priebeh života navrhovateľky. Pre rozhodnutie o žiadosti navrhovateľky je potrebné riadne zistiť skutočný stav veci aj s prihliadnutím na správne určenie dátumu vzniku invalidity, ktoré môže mať za následok, že navrhovateľke patrí invalidný dôchodok podľa § 33 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení v spojení s § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení aj vtedy, ak sa stal invalidným pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, nemohol byť preto zamestnaný vôbec alebo po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a dosiahol vek 18 rokov. Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že deň vzniku invalidity navrhovateľky nebol dostatočne preukázaný, a preto rozhodnutie o jeho invalidnom dôchodku nezodpovedá zákonu. Doterajší postup posudkových orgánov sociálneho poistenia vzbudzuje pochybnosti o tom, či skutočne brala na zreteľ celkový zdravotný stav navrhovateľky už z času pred dovŕšením jej školskej dochádzky. Krajský súd z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 8. júla 2013 v spojitosti s rozhodnutím zo dňa 1. augusta 2013 zrušil podľa § 250l ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. V ostatnej časti konanie zastavil, pretože predmet konania odpadol. Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie za účelom zistenia dátumu vzniku invalidity navrhovateľky znaleckým posudkom znalca z odboru psychológie resp. psychiatrie. Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., navrhovateľka v konaní mala úspech, ale náhradu trov konania si neuplatnila, a preto jej súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.