Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/250/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201217 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013201217.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: U.. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX I. I., zast. JUDr. Katarínou Húšťavovou, advokátkou so sídlom Horná 67, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Banskej Bystrici, Krajský dopravný inšpektorát, ul. 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného sp. zn.: KRPZ-BB-KD I2-36-002/2013 zo dňa 30.05.2013, takto r o z h o d o l : I./ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II./ Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 12.03.2013 pod sp. zn.: ORPZ-BB-ODI2-57/2013-SK bolo o priestupku žalobcu rozhodnuté tak, že žalobca z dôvodu, že pri vedení osobného motorového vozidla pri prejazde križovatkou v smere jazdy do Kapitulskej ul. neposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravného zariadenia „S1b“ signál s plným žltým svetlom so znamením „pozor“ a porušil tak povinnosť ustanovenú v § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a bol tak uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 375/1990 Zb. o priestupkoch. Za toto konanie príslušný správny orgán podľa ustanovenia § 22 ods. 2 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch udelil žalobcovi sankciu, a to pokutu vo výške 10,- Eur a zaviazal ho aj k náhrade trov konania vo výške 16,- Eur. Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolania a na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici č.p.: ORPZ-BB-ODI2-57/2013-SK zo dňa 12.03.2013. Žalovaný sa v dôvodoch svojho rozhodnutia vyjadril k námietkam obsiahnutým v odvolaní a uviedol, že spáchanie priestupku bolo dostatočne zdokumentované a spisový materiál obsahuje dôležité skutočnosti a dôkazy potvrdzujúce, že uvedeným konaním žalobca sa dopustil porušenia ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) zákona NRSR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím žalobca spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke v zmysle § 22 ods. 1 písm. k) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec zastaviť. Žaloba bola v podstate odôvodnená tým, že rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za nezákonné, pretože je presvedčený, že žalobca bol na svojich subjektívnych právach, vychádzajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov ukrátený rozhodnutím a postupom Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici a žalovaného. Žalobca tvrdil, že z dôkazných prostriedkov nie je dostatočne preukázané, že by sa žalobca dopustil priestupku a navyše žalovaný sa nedostatočne vysporiadal so zákonnou možnosťou upustenia od úhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalobca tvrdil, že dňa 14.02.2013 pri odbočovaní vľavo na Kapitulskú ulicu motorovým vozidlom vstúpil do križovatky cez priečnu súvislú čiaru na zelenú, t.j. na signál s plným zeleným svetlom s vyznačením „voľno“ - „S1c“, kde spoločne s motorovým vozidlom pred ním dával prednosť protiidúcim vozidlám tak, ako to prikazuje ustanovenie § 19 ods. 4 zákona o cestnej premávke. Následne, ako to žalobcovi dopravná situácia dovoľovala odbočovanie doľava súvisle dokončil. Žalobca tvrdil, že podľa § 2 ods. 2 písm. e) zákona o cestnej premávke, hranicou križovatky je miesto vyznačené vodorovnou dopravnou značkou „priečna súvislá čiara“, ktorú žalobca jednoznačne motorovým vozidlom prešiel ešte v čase, keď na dopravnom zariadení svietil základný signál „S1c“ - signál s plným zeleným svetlom so znamením „voľno“. Keď signalizačné zariadenie s plným žltým svetlom so znamením „pozor“ zasvietilo, bol žalobca v križovatke a následne bezpečne dokončil odbočovanie, bez ohrozenia akéhokoľvek chráneného záujmu. Žalobca tvrdil, že zabezpečený dôkazový materiál je nepostačujúci a značne priestorovo skresľujúci, keďže je vykonaný z nedostatočnej výšky a ľavého zadného pohľadu. Jednoznačné posúdenie správneho orgánu „prekročenie hranice križovatky na žltú“ je výrazne orientačné a toto tvrdenie nie je preukazujúce ani z tohto dôkazového materiálu, keďže záznam by bol jednoznačný len v tom prípade, keby bol uskutočnený kolmo na pôdorysný priestor cesty v mieste priečnej súvislej čiary. Navyše nebolo objektívne možné zo strany žalobcu ani monitorovať stav svetelného zariadenia, ktoré nebolo v jeho zornom pohľade, keďže v čase, keď sa rozsvietilo signalizačné zariadenie s plným žltým svetlom so znamením „pozor“, bol žalobca už v križovatke a dokončoval odbočovanie, keďže mu to situácia dovoľovala pokračovať v jazde. Touto závažnou skutočnosťou sa žalovaný nezaoberal napriek námietkam v podanom odvolaní a zákonného ustanovenia § 3 ods.5 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán musí vychádzať zo spoľahlivého zisteného skutkového stavu veci. Žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s ustanovením § 9 ods. 3 písm. d) vyhlášky MV SR, keďže v tomto prípade uzákonené pravidlo ustanovené s vylučujúcou podmienkou, t.j. ak vozidlo pri rozsvietení tohto signálu je už tak blízko, že by vodič nemohol vozidlo bezpečne zastaviť pred priečnou súvislou čiarou, smie pokračovať v jazde, je významne rozhodujúce spolu s ustanovením § 20 ods. 3 zákona o cestnej premávke, keďže žalobca by mohol práva konaním - nepokračovania v jazde ohroziť dopravnú situáciu a na tak frekventovanej križovatke. Žalobcovi nie je zrejmé, že by akýmkoľvek konaním pri prejazde križovatkou a odbočením doľava porušil akúkoľvek právnu normu, ktorá by zakladala jeho konanie ako priestupok, neporušila ani ustanovenie zakladajúce jazdu cez križovatku pri odbočovaní doľava a nie si je vedomý ani skutočnosti, že by neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky, a preto ani nemohol naplniť skutkovú podstatu priestupku. Žalobca ďalej poukazoval na to, že žalovaný nedostatočne vyhodnotil aj otázku upustenia od náhrady trov konania z dôvodu hodného osobitného zreteľa, keďže pri prejednávaní priestupku správny orgán zistil iné skutočnosti ako v blokovom konaní, akceptoval, že v prospech žalobcu bol tak jasný dôvod hodný osobitný zreteľa na upustenie od trov konania v celom rozsahu. Na pojednávaní dňa 02.10.2013 zástupkyňa žalobcu trvala aj naďalej na podanej žalobe, odkazovala na dôvody uvedené v samotnej žalobe. Žalobca k veci uviedol, že je dôležité posúdiť, pokiaľ ide o hranicu križovatky, či prestúpil hranicu križovatky alebo neprestúpil, a či bol v križovatke. Hranicu križovatky určuje plná čiara a bol na 100% presvedčený, že v danom prípade sa priestupku nedopustil. Pokiaľ ide o samotný CD záznam, považuje ho za neodborný. V konečnom dôsledku aj na dopravnom inšpektoráte sa preukázalo, že sa nepohyboval na križovatke na červenú. Je dlhoročným držiteľom vodičského preukazu, nie je nejaký cestný pirát, aby sa dopúšťal dopravných priestupkov. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. K veci ďalej uviedol, že konanie žalobcu jednoznačne potvrdzuje dôkaz „CD - nosič I/66- ulica Kapitulská, 14.02.2013“, na ktorom je zaznamenané, že žalobca po tom, ako uviedol motorové vozidlo druhýkrát do pokoja (stál), a to ešte pred priečnou súvislou čiarou, ktorá vyznačuje hranicu križovatky, uviedol motorové vozidlo znova do chodu (pohol sa) už v čase, keď na dopravnom zariadení jednoznačne svietil základný svetelný signál „S1b“ - signál s plným žltým svetlom so znamením „pozor“, a teda účastník konania neposlúchol pri prejazde cez križovatku pokyn vyplývajúci z dopravného zariadenia, pretože uvedený svetelný signál mu ukladá povinnosť zastaviť vozidlo pred priečnou súvislou čiarou, čím sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Tento záver nepriamo potvrdzuje aj samotný žalobca vo svojom vyjadrení na ústnom pojednávaní, kde okrem iného uviedol, že dopravná situácia pred ním mu dovoľovala vstúpiť do križovatky, ale medzi tým mu na semafóre počas jazdy naskočila žltá signalizácia. Žalobca pred rozsvietením plného žltého svetla stál, resp. pohyboval sa nízkou rýchlosťou, teda sa nedá aplikovať druhá veta vyhlášky 9 ods. 3 písm. d) MV SR č. 9/2009 Z.z. Žalobca sa dopustil priestupku proti doprave a bola mu uložená primeraná sankcia vo výške 10,- Eur a uložená povinnosť nahradiť trovy konania. Na pojednávaní dňa 02.10.2013 zástupca žalovaného k veci ešte uviedol, že žalobca nemohol vo svojej výpovedi konštatovať, že naskočilo žlté svetlo na križovatke, keď ho nezaregistroval. Pokiaľ ide o kontroly na predmetnej križovatke sa vykonávajú častejšie, a aj pokiaľ ide o CD záznam, nebola ani v danom prípade nejaká výnimočná situácia. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom a žalobu žalobcu preto zamietol. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v danom prípade bolo skúmať, či rozhodnutia a postupy správnych orgánov boli vydané v súlade so zákonom alebo nie. V konečnom dôsledku, či žalobca uviedol vozidlo do chodu už v čase, keď na dopravnom zariadení svietil základný svetelný signál „S1b“ - signál s plným žltým svetlom so znamením „pozor“, ktorý ukladá povinnosť zastaviť vozidlo pred priečnou súvislou čiarou. Podľa § 19 ods. 4 zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke, vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch a chodcom prechádzajúcim cez vozovku. Podľa § 20 ods. 3 citovaného zákona, vodič nesmie vojsť na križovatku, ak mu situácia nedovoľuje pokračovať za križovatkou v jazde, takže by bol nútený zastaviť vozidlo na križovatke, to neplatí, ak vodič musí zastaviť vozidlo v križovatke z dôvodu dávania prednosti chodcom prechádzajúcim cez vozovku alebo pri odbočovaní doľava podľa § 19 ods. 4. Podľa § 9 ods. 3 písm. d) vyhlášky MV SR č. 9/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke, pri riadení cestnej premávke na križovatke „signál s plným žltým svetlom“ - „pozor“ znamená pre vodiča povinnosť zastaviť vozidlo pred priečnou súvislou čiarou (č. V5a až V5c), a kde taká čiara nie je pred svetelným signalizačným zariadením; ak je však vozidlo pri rozsvietení tohto signálu už tak blízko, že by vodič nemohol vozidlo bezpečne zastaviť pred priečnou súvislou čiarou (č. V5a až V5c), a kde taká čiara nie je, pred svetelným signalizačným zariadením, smie pokračovať v jazde; ak svetlo tohto signálu svieti prerušovane, nejde o križovatku s premávkou riadenou svetelnými signálmi. Zo správneho spisu o prejednaní priestupku - zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 12.03.2013 vyplynulo, že žalobca vo výpovedi uviedol: „rozbehol som motorové vozidlo jednoznačne na zelenú. Dopravná situácia predo mnou mi dovoľovala vstúpiť do križovatky. Medzi tým mi na semafóre počas jazdy naskočila žltá signalizácia, ktorú som pre sledovanie dopravnej situácie v križovatke, ako aj vodiča predo mnou nezaregistroval podľa zorného uhla. Nebola v mojom zornom uhle a dokončil som odbočovanie. Nie som si vedomý zavinenia priestupku. Predložený dôkazný videomateriál nie je nedostatočný, pretože nezachytáva celú dopravnú situáciu v križovatke až po dokončenie odbočenia. Do križovatky sa pohol na zelenú sledovaním dopravnej situácie a vozidla pred ním a zorného uhla na svetelnú signalizáciu už nemal možnosť sledovať svetelné zariadenie.“ Senát krajského súdu si pred pojednávaním niekoľkokrát pozrel „CD- nosič I/66- ul. Kapitulská, 14.02.2013“, z ktorého mal zistené, že žalobca s motorovým vozidlom stál pred priečnou súvislou čiarou vyznačujúcou hranicu križovatky a motorové vozidlo uviedol do chodu už v čase, keď na dopravnom zariadení svietil základný svetelný signál „S1b“ - signál s plným žltým svetlom so znamením „pozor“, čím sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Žalobca pred križovatkou stál, do križovatky cez priečnu súvislú čiaru vošiel už v čase, keď na križovatke svietil signál s plným žltým svetlom „pozor“, čo pre vodiča znamená povinnosť zastaviť vozidlo pred priečnou súvislou čiarou. U žalobcu sa nejednalo o prípad podľa § 9 ods. 3 písm. d) druhá veta vyhlášky č. 9/2009 Z.z. „ak je vozidlo pri rozsvietení tohto signálu už tak blízko, že by vodič nemohol vozidlo bezpečne zastaviť pred priečnou súvislou čiarou, smie pokračovať v jazde“. Žalobca na križovatke pred priečnou plnou čiarou stál a do pohybu dal vozidlo už v čase, keď na signalizačnom zariadení svietil signál s plným žltým svetlom „pozor“. Súd k tejto veci ešte poznamenáva, že všetci členovia senátu sú vodiči, frekventovanú križovatku, na ktorej sa dopustil žalobca priestupku veľmi dobre poznajú a zhodne dospeli k záveru, že žalobca sa dopustil priestupku, ktorý mu bol kladený za vinu. Vykonané dokazovanie, predovšetkým CD nosičom bolo postačujúce pre zistenie skutkového stavu a pre rozhodnutie o priestupku. Svetelné zariadenie na predmetnej križovatke je umiestnené jedno v strede vozovky, vysunuté nad vodičmi a druhé na pravej strane vozovky. Plná čiara na vozovke pred križovatkou je vzdialená od fiktívnej kolmice spustenej zo svetelnej signalizácii vo vzdialenosti 7 - 8 m. Z tejto vzdialenosti je možné dobre monitorovať svetelné zariadenia vodičmi nielen v priamom jazdnom pruhu, ale aj pri odbočovaní doľava. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty (10,- Eur), správny orgán uložil pokutu v dolnej hranici (podľa § 22 ods. 2 písm. e) zákona o priestupkoch možno uložiť pokutu až do 100,- Eur). Pri ukladaní pokuty správny orgán prihliadal na páchateľa priestupku, zohľadnil že je dôchodca, že má zdravotné problémy, že je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 1968 a v sledovanom období nemal žiaden dopravný priestupok. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že v prospech žalobcu svedčili dôvody hodné osobitného zreteľa a že malo byť upustené od náhrady trov konania, k tomu súd uvádza, že upustenie od náhrady trov konania je len „možnosť“, nie „povinnosť“. Ak správny orgán dospel k záveru, že žalobca je povinný nahradiť trovy konania, nemožno mu to vytýkať ako porušenie zákona. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto súd mu v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.