Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24Sp/35/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201239 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013201239.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej veci navrhovateľov: 1/ I. O., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, O. 5, B., 2/ X.. I. A., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. C. X, B., 3/ D.. L. A., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Z. X, B., 4/ F.. V. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, B., 5/ F.. Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Z.. XXXX/XX, L. A., 6/ F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Z.. XXXX/XX, L. A., 7/ F. Z., nar. XXXXXXXX, bytom O. Z.. XXXX/XX, L. A., 8/ mal. E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Z.. XXXX/XX, L. A., zast. zákonnou zástupkyňou F.. Q. Z. (navrhovateľkou 5/), 9/ mal. A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Z.. XXXX/XX, L. A., zast. zákonnou zástupkyňou F.. Q. Z. (navrhovateľkou 5/), 10/ V. O., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, B., 11/ F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Z.. XXX/XX, X., G. J., 12/ D.. P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, B., 13/ H. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, B., 14/ X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, L. A., všetci právne zastúpení JUDr. Samuel Baránik, advokát, Grősslingová 4, 811 09 Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Banská Bystrica, pozemkový a lesný odbor, Námestie Ľ. Štúra 1, 974 87 Banská Bystrica (do 30.09.2013 Obvodný pozemkový úrad v Banskej Bystrici), za účasti: Slovenský pozemkový fond, regionálny odbor Banská Bystrica, Skuteckého 21, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporcu č. OP/2013/001399-1/Sch zo dňa 18.06.2013 a č. OP/2013/001679-2/ Sch zo dňa 23.07.2013, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd rozhodnutie odporcu č. OP/2013/001399-1/Sch zo dňa 18. júna 2013 a č. OP/2013/001679-2/Sch zo dňa 23. júla 2013 z r u š u j e podľa § 250q ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. II/ Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania na účet právneho zástupcu navrhovateľov JUDr. Samuela Baránika v sume 985,72 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím č. OP/2013/001399-1/Sch zo dňa 18.06.2013, ako príslušný správny orgán, podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom rozhodol, že navrhovatelia F. Z., nar. XX.XX.XXXX, L. O., nar. XX.XX.XXXX, P. O., nar. XX.XX.XXXX a X. Z., nar. XX.XX.XXXX nespĺňajú podmienky na navrátenie vlastníctva k pozemkom alebo priznanie práva na náhradu podľa § 3 ods. 1 písm. d/, prípadne iných ustanovení zákona, k pozemkom alebo jeho častiam v pôvodnom katastrálnom území F.: PKV č. XX parcely pzkn.č. 611/1, 625/2, 607/2, 603/1, 483, PKV č. XX parcely pzkn.č. 276/1 a 603/2, ďalej parcely č. 272/2, 272, 66, 843/2, 372/6, 372/5, 372/4, 732/3, 276/6, 267/3, 467/2, 749 uvedené v žiadosti zo dňa 29.12.2004. Uviedol, že o ostatných pozemkových nehnuteľnostiach podľa žiadosti zo dňa 29.12.2004 bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím úradu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žiadatelia nie sú oprávnenými osobami, nakoľko nie je naplnená dikcia § 3 ods. 1 písm. m/ alebo j/ alebo iný titul reštitučného zákona. V zákonom stanovenej lehote podali navrhovatelia prostredníctvom právneho zástupcu opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu odporcu, ktoré navrhovali zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Tvrdili, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Namietali najmä tieto konkrétne skutočnosti: 1. Odporca nedostatočne zistil skutkový stav tým, keď podľa napadnutého rozhodnutia konal so zosnulými účastníkmi napriek tomu, že v spise mal v podaniach zo dňa 16.03.2011, 18.11.2011 a 28.02.2012 doložené, že účastníci konania F. O. a L. O. zomreli a prebieha dedičské konanie. Smrťou účastníka už nie je ďalej možné v správnom konaní konať o jeho právach, pretože smrťou účastník stráca spôsobilosť mať akékoľvek práva. 2. Napadnuté rozhodnutie je zmätočné z dôvodu, že vo výroku posudzuje nárok odporca podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 503/2003 Z.z. a v odôvodnení podľa § 3 ods. 1 písm. m/ alebo j/ tohto zákona. 3. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože bližšie neuvádza a nešpecifikuje, prečo považuje odporca reštitučný nárok za irelevantný alebo bezdôvodný. Odporca ďalším rozhodnutím č. OP/2013/001679-2/Sch zo dňa 23.07.2013 rozhodol, že navrhovatelia F. Z., L. O., P. O., X. Z. nespĺňajú podmienky zákona na navrátenie vlastníctva k pozemkom, alebo priznanie práva na náhradu podľa § 3 ods. 1 písm. d/, prípadne iných ustanovení zákona, k pozemkom alebo jeho častiam v pôvodnom katastrálnom území F. - PKV č. XX v špecifikovanom rozsahu vymenovaných pozemnoknižných parciel. Druhým výrokom rozhodol, že oprávnené osoby zo skupiny podľa § 2 ods. 2 písm. c/ zákona F. Z., L. O., P. O. a X. Z. spĺňajú podmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. m/ zákona a za pozemky, ku ktorým nemožno navrátiť vlastníctvo v súčasnom katastrálnom území F. - B. B. - Q. (parcela pzkn.č. XXX vyvlastnená výmera 5645 m2, parcela pzkn.č. XXX/X vyvlastnená výmera 5.383 m2, parcela pzkn.č. XXX/X a XXX vyvlastnená výmera 7.095 m2, parcela pzkn.č. XXX a XXX/X vyvlastnená výmera 16.695 m2 a parcela pzkn.č. XXX/X a XXX/X vyvlastnená výmera 2.976 m2, priznal podľa § 6 ods. 2 zákona právo na náhradu tak, že oprávneným osobám sa prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu, alebo sa im poskytne finančná náhrada, spolu výmera pre náhrady 37.794 m2, z čoho pripadá na každú oprávnenú osobu, ktorá si nárok uplatnila riadne a včas, podiel 1 k celku, t.j. nárok vo výmere 9.448 m2. Konštatoval, že o ostatných pozemkových nehnuteľnostiach podľa žiadosti zo dňa 29.12.2004 bolo rozhodnuté samostatným rozhodnutím č. OP/2013/001399-1/Sch, čím bol posúdený celý reštitučný nárok oprávnených osôb. V zákonom stanovenej lehote podali proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok navrhovatelia prostredníctvom právneho zástupcu. Navrhli zrušiť rozhodnutie a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Tvrdili, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo je v rozpore s obsahom spisov a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Namietali najmä tieto skutočnosti: 1. Odporca nedostatočne zistil skutkový stav tým, keď podľa napadnutého rozhodnutia konal so zosnulými účastníkmi napriek tomu, že v spise mal v podaniach doložené, že sú zosnulí. 2. Pri parcele č. XXX/X vyvlastňovacie rozhodnutia JNV 716-27/5-1950, 716-23/6-1950, IX-198-11/11-53, GP č.j. 80/48 nebolo v konaní zistené, že by bola pôvodným vlastníkom vyplatená náhrada a túto skutočnosť nie je možné vyvodiť len zo samotnej intabulácie vyvlastňovacích rozhodnutí. Namietal, že správny orgán nesprávne konštatuje, že bola, alebo mohla byť náhrada vyplatená. Tvrdili, že za predmetné vyvlastnenie ich právnym predchodcom náhrada vyplatená nebola, pričom samotný spis konfiškačného rozhodnutia do pozemkovej knihy nie je spôsobilý vyplatenie náhrady preukázať. 3. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože bližšie neuvádza a nešpecifikuje, prečo nemožno oprávneným osobám vydať vlastníctvo k pôvodným pozemkom. Odporca vo vyjadrení k opravnému prostriedku podanému proti rozhodnutiu č. OP/2013/001399-1/Sch zo dňa 18.06.2013 uviedol, že v reštitučnom konaní sa vydávajú, alebo navracajú pozemky, alebo priznávajú náhrady tým oprávneným osobám, ktoré si nárok uplatnili; ak oprávnená osoba neskôr (do rozhodnutia správneho orgánu) zomrie, neznamená to automaticky, že záujem o zmiernenie majetkovej krivdy prejaví aj právny nástupca. V predložených dedičských konaniach po roku 2004 neboli do aktív dedičstva zahrnuté uplatnené reštitučné nároky poručiteľov. V danom prípade podali oprávnené osoby žiadosť o navrátenie vlastníctva, alebo priznanie náhrady k pozemkom v pôvodnom vlastníctve právnej predchodkyne H. Z., rod. A., čo dokazovali kópiami pozemnoknižných vložiek č. XX a XX v k.ú. F.. Odporca vylustroval príslušnosť jednotlivých parciel k jednotlivým pozemnoknižným vložkám a žiadosť posúdil, pričom vydal dve samostatné rozhodnutia. V napadnutom rozhodnutí konštatoval, že oprávnené osoby k pozemkom, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia, nespĺňajú kritérium oprávnených osôb, pretože nebolo preukázané, že by pozemok oprávnených osôb alebo právneho predchodcu prešiel na štát v rozhodujúcom období niektorým zo spôsobov podľa § 3. Navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu voči rozhodnutiu odporcu č. OP/2013/001679-2/Sch zo dňa 23.07.2013 uviedol, že pre parcelu (jej časť) pzkn.č. XXX/X bolo vydané vyvlastňovacie rozhodnutie zn. 716-23/6-1650, ktoré bolo doručené H. Z., rod. A. a na základe tohto rozhodnutia bol do pozemkovej knihy vykonaný zápis pod B10 a B18 vo vložke č. XX, ktorý je dôkazom vyplatenia náhrady, alebo uloženia vyvlastňovacej ceny do depozitu. Na rozdiel od zákona č. 229/1991 Zb. podľa zákona č. 503/2003 Z.z. bolo potrebné dôkazy predložiť súčasne s uplatneným nárokom, najneskôr do 31.12.2004. Poukázal na to, že existencia zákonných prekážok je zrejmá z identifikácie č.j. 813-6B3-601-101-05, ktorú predložili sami navrhovatelia. Navrhol potvrdiť napadnuté rozhodnutie, alebo rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na nové rozhodnutie, pretože v žiadosti bolo žiadané iba navrátenie pozemkov a nie priznanie náhrady (odporca pristúpil k priznaniu náhrady po aplikácii § 35 Občianskeho zákonníka), navyše ani jeden pozemok, resp. jeho časť, nespĺňa kritérium v zmysle § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. (zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, alebo lesný pôdny fond), tiež nevyhovujú kritériu podľa § 4 ods. 1 zákona (povinnými osobami sú iba štát alebo poľnohospodárske družstvá). Konanie na základe podaného opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. OP/2013/001399-1/ Sch zo dňa 18.06.2013 sa začalo na súde pod sp.zn. 24Sp/35/2013. Konanie na základe opravného prostriedku podaného proti rozhodnutiu odporcu č. OP/2013/001679-2/Sch zo dňa 23.07.2013 sa začalo pod sp.zn. 24Sp/44/2013. Súd spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp.zn. 24Sp/35/2013 a sp.zn. 24Sp/44/2013 podľa § 112 ods. 1 O.s.p. z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko veci spolu skutkovo a právne súvisia. Spoločné konanie sa ďalej vedie pod sp.zn. 24Sp/35/2013. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie podľa § 250q ods. 1 O.s.p.. Právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní poukázal na to, že traja z pôvodných štyroch oprávnených osôb, ktoré uplatnili reštitučný nárok, boli v čase rozhodovania správneho orgánu zosnulí. Úmrtie F. Z. a L. O. bolo správnemu orgánu oznámené. L.. P. O. zomrel XX.XX.XXXX. Dedičia splnomocnili advokáta na zastupovanie až 19.07.2013, pričom plná moc správnemu orgánu nebola doručená, v podstate bola pripojená až k opravnému prostriedku proti rozhodnutiu č. OP/2013/001399-1/ Sch zo dňa 18.06.2013. Úmrtie F. Z. a L. O. oznámil úradu a vydokladovali právne nástupníctvo dedičskými rozhodnutiami. Z rozhodnutia nevyplýva, s kým odporca konal ako s účastníkom konania. Odporca vôbec na úmrtie účastníkov nereflektoval, dokumentujú to aj rozdeľovníky v závere obidvoch napadnutých rozhodnutí, podľa ktorých sa doručuje vymenovaným osobám, z ktorých tri boli zosnulé. Nesúhlasil s názorom odporcu, že v základných dedičských konaniach po zosnulých mal byť uplatnený nárok zaradený do dedičského konania. Naopak zastával názor, že právo na priznanie náhrady je možné zaradiť do dedičského konania jedine vtedy, ak je toto právo konštatované právoplatným rozhodnutím správneho orgánu. V záujme predídenia ďalších administratívnych problémov pri uplatňovaní náhrad zastával názor, že v rozhodnutí, ktorým sa priznáva reštitučný nárok uplatnený medzičasom zosnulými osobami, musí byť táto skutočnosť vyjadrená tak vo výroku ako aj v odôvodnení rozhodnutia. Vzniesol pochybnosť nad tým, či rozhodnutia vôbec nadobudli právoplatnosť, ak neboli doručené tomu, komu doručené mali byť a doručované boli nebohým, v zastúpení advokátom. Zástupca odporcu na pojednávaní uvádzal, že uplatnený reštitučný nárok môže byť prejednaný ako novoobjavený majetok. Správny orgán nemôže nikomu vnucovať, či si právni nástupcovia pôvodných reštituentov majú nárok na náhradu uplatňovať, alebo neuplatňovať. Pokiaľ v rozdeľovníkoch sú písané mŕtve osoby, nepovažujú to za vadu konania, pretože všetky pôvodné oprávnené osoby a ich právnych nástupcov zastupuje advokát, ktorému rozhodnutie bolo doručené. Súd na základe podaných opravných prostriedkov preskúmal napadnuté rozhodnutia odporcu, ako aj postup, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, a to konajúc podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., pričom dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.. Účelom reštitučného zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. je prinavrátenie vlastníctva, resp. poskytnutie náhrady oprávneným osobám, ktorým prešlo vlastníctvo k pozemkom na štát alebo inú právnickú osobu v rozhodnom období niektorým zo spôsobov vymenovaných v § 3 ods. 1 reštitučného zákona. Jedná sa teda o zákon, ktorý svojou podstatou napráva krivdy, ktoré boli spôsobené totalitným režimom, postupmi vtedajších štátnych orgánov, ktoré neboli v súlade s princípmi demokracie, právneho štátu a ochrany základných práv a slobôd. Krivdy boli spôsobené stratou vlastníckeho práva, a preto cieľom a účelom reštitučných zákonov je prinavrátiť vlastníctvo, t.j. je premietnutím princípu ústavnej ochrany vlastníctva zaručenej čl. 20 Ústavy SR. Reštitučný zákon neznamená automatické obnovenie vlastníckych práv, ale zvolený bol princíp vrátenia majetku po splnení určitých zákonom stanovených podmienok. Zákon tým reaguje aj na záujmy a práva iných osôb ako oprávnených osôb, ktorí medzičasom mohli nadobudnúť predmetný majetok, v snahe vyhnúť sa vzniku ďalších krívd. Zákon č. 503/2003 Z.z. je v poradí druhým zákonom upravujúcim reštitúciu vlastníckeho práva k pozemkom, ak nebolo vydané podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. V prípade reštitúcií nejde o ochranu existujúceho majetku oprávnenej osoby, ale o navrátenie vlastníctva strateného v rozhodujúcom období (od 25. februára 1948 do januára 1990). Právo na reštitúciu je osobitný druh majetkového práva, ktorého vznik je podmienený splnením zákonom stanovených podmienok. Jednak sú to objektívne podmienky - strata vlastníckeho práva v rozhodujúcom období, strata vlastníckeho práva niektorým zo zákonom stanovených dôvodov, uplatnenie nároku v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, ako aj subjektívne podmienky. Splnenie týchto podmienok má konštitutívny význam, to znamená, že bez ich splnenia právny nárok na reštitúciu nevznikne. Reštitučné zákony upravujú okruh oprávnených osôb stanoviac osobitné podmienky pre ne, pričom ich postavenie (oprávnených osôb v zmysle § 2 ods. 2) nie je totožné s dedičmi, čo vyplýva zo zvláštnej povahy reštitučného práva. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z.; právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z.; ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z.; oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb., d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie), f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie, g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni, h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu, i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť, j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni, l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, p) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z.z.; na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že správny orgán konal a rozhodol o uplatnenom reštitučnom nároku oprávnených osôb preskúmavanými rozhodnutiami dňa 18.06.2013 a dňa 23.07.2013, teda v čase, keď tri zo štyroch oprávnených osôb, ktoré uplatnili reštitučný nárok stratili spôsobilosť na práva a povinnosti v dôsledku smrti, a teda aj spôsobilosť byť účastníkom správneho konania. Jedná sa o vadu v procese, ak správny orgán koná s účastníkom konania, ktorý nemá procesnoprávnu spôsobilosť. Povinnosťou správneho orgánu bolo v danej veci konať s právnymi nástupcami zomretých oprávnených osôb v období po uplatnení reštitučného nároku, resp. s právnym zástupcom splnomocneným na zastupovanie právnymi nástupcami, keďže plnomocenstvo smrťou zastúpeného zaniká. Ak odporca takto nekoná, dochádza k odňatiu práva účastníka na spravodlivý správny proces, čo je v rozpore s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj v rozpore s ustanoveniami reštitučného zákona. Súd poukazuje na vyslovený právny názor Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp.zn. 1Sžo 11/2008 zo dňa 22.07.2008, z ktorého vyplýva, že ak správny orgán rozhodoval o vecných právach oprávnenej osoby, hoci v čase rozhodnutia už bola mŕtva, rozhodol o hmotnoprávnom nároku fyzickej osoby bez spôsobilosti na práva a povinnosti, ktorá skutočnosť bez ďalšieho spôsobuje nezákonnosť a vecnú nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia. K uvedenému súd poznamenáva, že bolo povinnosťou odporcu prihliadať na zmeny v okruhu účastníkov konania a s touto skutočnosťou sa aj v odôvodnení rozhodnutia vysporiadať, aby bolo zrejmé, s kým správny orgán koná. Súd pritom dáva do pozornosti, že okruh oprávnených osôb v zmysle § 2 ods. 2 reštitučného zákona nie je totožný s okruhom dedičov. Z predmetných rozhodnutí vôbec nevyplýva okruh účastníkov konania, len okruh oprávnených osôb, ktoré uplatnili v zákonom stanovenej lehote reštitučný nárok, a to vo väzbe s rozhodnutím, že tieto oprávnené osoby nespĺňajú podmienky pre priznanie reštitučného nároku, resp. spĺňajú a v akom rozsahu. Tým, že správny orgán nekonal s právnymi nástupcami všetkých zomretých oprávnených osôb, opomenul právo právnych nástupcov zúčastniť sa predmetného konania. Nebolo povinnosťou správneho orgánu rozhodovať o priznaní, či nepriznaní reštitučného nároku právnym nástupcom, ale bolo jeho povinnosťou s nimi konať a doručiť im (resp. právnemu zástupcovi) rozhodnutie, proti ktorému by mohli brojiť, v prípade negatívneho rozhodnutia, resp. v prípade pozitívneho rozhodnutia by priznaný nárok bolo možné zaradiť do dedičského konania po poručiteľovi (oprávnenej osobe, ktorá uplatnila reštitučný nárok). Z administratívneho spisu, ako aj z vyjadrení a podaní účastníkov konania v súdnom konaní je zrejmé, že reštitučný nárok uplatnili dňa 29.12.2004 oprávnené osoby: P. O., F. Z., L. Z. a X. Z.. P. O. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Právni nástupcovia po ňom - navrhovatelia 1/ až 4/ splnomocnili na zastupovanie v konaní o navrátení vlastníctva k pozemkom podľa zákona č. 503/2003 Z.z. advokáta JUDr. Samuela Baránika na základe plnomocenstva zo daň 15.07.2013, ktorý plnú moc prijal dňa 19.07.2013. Plnomocenstvo bolo pripojené až k opravnému prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. OP/20013/001399-1/Sch zo dňa 18.06.2013. Odporca v čase rozhodovania nemal vedomosť o úmrtí P. O., v administratívnom spise sa nenachádza plnomocenstvo jeho právnych nástupcov advokátovi. F. Z. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Právni nástupcovia po ňom - navrhovatelia 5/ až 9/ splnomocnili na zastupovanie v súdnom konaní advokáta JUDr. Samuela Baránika na základe dohody o splnomocnení zo dňa 19.07.2013. V administratívnom spise sa nachádza plnomocenstvo, ktorým splnomocnili dňa 28.09.2011 advokáta JUDr. Alojza Baránika, ktorý po prijatí plnej moci ďalej splnomocnil advokáta JUDr. Samuela Baránika dňa 18.11.2011. L. O. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Právni nástupcovia po ňom - navrhovatelia 10/ až 13/ splnomocnili na zastupovanie v konaní o opravnom prostriedku advokáta JUDr. Samuela Baránika na základe dohody o splnomocnení zo dňa 19.07.2013. V administratívnom spise sa nachádza plnomocenstvo, ktorým právni nástupcovia po L. O. splnomocnili na zastupovanie dňa 28.02.2012 advokáta JUDr. Alojza Baránika, ktorý po prijatí plnej moci ďalej splnomocnil advokáta JUDr. Samuela Baránika. Oprávnené osoby, ktoré uplatnili v zákonom stanovenej lehote reštitučný nárok splnomocnili na zastupovanie v správnom konaní dňa 29.10.2008 advokáta JUDr. Alojza Baránika, ktorý plnú moc prijal a ďalej splnomocnil JUDr. Samuela Baránika dňa 03.11.2008. Z uvedených skutkových okolností vyplýva, že správny orgán v čase vydania rozhodnutí evidentne nekonal s právnymi nástupcami po nebohom P. O.. V čase vydania obidvoch rozhodnutí správny orgán nemal vedomosť o jeho právnych nástupcoch, ani nedisponoval plnou mocou od právnych nástupcov pre advokáta. Keďže plnomocenstvo smrťou zastúpeného zaniká, nemožno akceptovať doručenie advokátovi splnomocnenom ešte nebohým P. O.. Keďže zistená procesná vada, ktorej sa dopustil správny orgán tým, že konal ako s účastníkom konania s niekým, kto stratil procesnoprávnu spôsobilosť v dôsledku straty právnej subjektivity smrťou, pričom zároveň nekonal s právnymi nástupcami po zomretom účastníkovi konania, resp. advokátom splnomocneným právnymi nástupcami, spôsobuje bez ďalšieho nezákonnosť a vecnú nesprávnosť preskúmavaných rozhodnutí, súd zrušil obe rozhodnutia odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.. Úspešným navrhovateľom súd priznal náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.. Pri vyhlásení rozhodnutia súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania na účet právneho zástupcu navrhovateľov v sume, aká bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Právny zástupca v zákonom stanovenej lehote vyčíslil trovy právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil vo výške 5.659,20 eur. Vychádzal z toho, že zastupoval štrnásť navrhovateľov. Podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo vyčíslení znížil základnú sadzbu o 50% (v roku 2013 stanovená sumou 130,16 eur), keďže sa jedná o zastupovanie viacerých navrhovateľov. Výsledná základná sadzba tarifnej odmeny potom u každého navrhovateľa predstavuje za úkony v roku 2013 sumu 65,08 eur. Za každý úkon právnej služby si uplatnil režijný paušál, ďalej náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času. Súd priznal trovy právneho zastúpenia, vychádzajúc z Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a zohľadniac účelnosť vynaložených trov v súvislosti s uplatnením práva. Súd nepovažuje za správne vyčíslenie základnej sadzby tarifnej odmeny u každého jednotlivého navrhovateľa, vzhľadom na osobitosť, povahu správneho konania. V správnom konaní sa preskúmava podaním opravného prostriedku (v konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.) zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom okruh účastníkov je daný zákonom (§ 250m ods. 3 O.s.p.), t.j. sú nimi tí, ktorí nimi boli v konaní pred správnym orgánom. Nejedná sa teda o typické občianskoprávne konanie, v ktorom by sa konalo o individuálnych právach viacerých navrhovateľov. V danom prípade sa posudzovala zákonnosť dvoch rozhodnutí správneho orgánu. Pluralita viacerých účastníkov je teda daná na základe špecifickej právnej úpravy obsiahnutej v § 250m ods. 3 O.s.p. a v tomto konkrétnom prípade tiež povahou reštitučného konania. Odvolacie námietky boli všeobecnej povahy, týkajúce sa reštitučnej veci. Súd preto úkony právneho zastúpenia nepovažoval za spoločné úkony viacerých navrhovateľov. Súdne konanie by skončilo s rovnakým výsledkom, aj keby odvolanie nepodali všetci navrhovatelia, pričom súd poznamenáva, že aj v takom prípade by konal so všetkými účastníkmi správneho konania, čo mu vyplýva z ustanovenia § 250m ods. 3 O.s.p.. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby stanovil v zmysle § 11 ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. na sumu 130,16 eur. Úkony právnej služby súd priznal nasledovne: 1. príprava a prevzatie zastúpenia - preskúmanie rozhodnutia odporcu č. OP/2013/001399-1/Sch (§ 13a ods. 1 písm. a/ cit.vyhl. v znení od 01.07.2013) .......130,16 eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit.vyhl.) ..................................................7,81 eur spolu ............................................................................................137,79 eur, 2. podanie opravného prostriedku zo dňa 19.07.2013 (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit.vyhl.) ........................................................................................................ 130,16 eur režijný paušál ..................................................................................... 7,81 eur spolu .............................................................................................. 137,79 eur, 3. príprava a prevzatie zastúpenia - preskúmanie rozhodnutia odporcu č. OP/2013/001679-2/Sch (§ 13a ods. 1 písm. a/ cit.vyhl.) .........................................130,16 eur režijný paušál ....................................................................................7,81 eur spolu ............................................................................................137,79 eur, 4. podanie opravného prostriedku zo dňa 15.08.2013 (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit.vyhl.) ..................................................................................................... 130,16 eur režijný paušál ..................................................................................... 7,81 eur spolu .............................................................................................. 137,79 eur, 5. zastúpenie na pojednávaní dňa 28.11.2013, pri ktorom došlo k spojeniu vecí sp.zn. 24Sp/35/2013 a sp.zn. 24Sp/44/2013 (§ 13a ods. 1 písm. d/ a § 13 ods. 3 cit.vyh.) .......................................................................................................173,55 eur režijný paušál ..................................................................................... 7,81 eur spolu .............................................................................................. 181,36 eur, 6. náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1 cit.vyhl.), cesta z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť na pojednávanie dňa 28.11.2013 ...... 10 x 13,01 ............................................ 130,10 eur 7. náhrada cestovného - cesta na trase Bratislava - Banská Bystrica a späť, spolu 432 km, osobným motorovým vozidlom z normovanou spotrebou 0,066 l/km a cene PHM 1,475 eur (§ 16 ods. 4 cit.vyhl., § 7 ods. 2, § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z. a Opatrenie č. 632/2008 Z.z.) - základná náhrada ..... 432 x 0,183 ...................................................... 79,05 eur - náhrada za spotrebované PHM ..... 1,475 x 0,066 x 432 ................... 42,05 eur spolu ............................................................................................. 121,10 eur 8. hotový výdavok - parkovné ......................................................................2,00 eur SPOLU trovy právneho zastúpenia ............................................................. 985,72 eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. súd uložil odporcovi nahradiť trovy účastníkov advokátovi. V súlade s § 151 ods. 5 O.s.p. súd trovy určil podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu hotových výdavkov. Súd nepriznal uplatnené režijné paušály, ktoré účtoval advokát za 5 úkonov pre 14 klientov. Režijný paušál sa vzťahuje k jednotlivým úkonom, a to bez ohľadu na počet klientov. Pokiaľ by aj bola priznaná odmena po úprave základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 13 ods. 2 jednalo by sa o spoločné úkony vykonané pre viaceré osoby, teda vždy ide len o jeden spoločný úkon, ku ktorému prináleží jeden režijný paušál. Súd poznamenáva, že aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa osobitnej právnej úpravy (§ 250k O.s.p.), ktorá sa aplikuje v správnom súdnictve, je potrebné prihliadať na účelnosť vynaložených trov. Z rozhodnutia Ústavného súdu ČR I.ÚS 988/12 zo dňa 25.07.2012 vyplýva, že súd má zohľadňovať samotný účel súdneho konania, pričom nemôže byť odtrhnuté od svojho skutočného spoločenského poslania, a nemôže sa stať nástrojom slúžiacim na vytváranie ľahkého a nijak neodôvodneného zisku na úkor protistrany, spočívajúceho v náhrade trov na zastúpenie advokátom. Z rozhodnutia tiež vyplýva, že neúspešný účastník konania nemá hradiť všetky trovy konania, ale iba tie, ktoré možno považovať za potrebné k účelnému uplatňovaniu, či bráneniu práva. Súd vzhľadom na okolnosti danej veci, na špecifickosť právnej úpravy ohľadom správneho súdnictva, okruhu účastníkov konania v tomto súdnom konaní má za to, že pre dosiahnutie cieľa sledovaného opravným prostriedkom smerujúcim proti jednému rozhodnutiu správneho orgánu, v danom prípade dvoch, čo bolo zohľadnené priznaním odmeny za úkony v súvislosti s opravnými prostriedkami proti obidvom rozhodnutiam, priznaná náhrada zodpovedá účelnosti vynaložených trov. V predmetom náleze Ústavného súdu ČR je tiež konštatované, že náhrada trov konania, o ktorej súd rozhoduje, nemá smerovať k „potrestaniu“ neúspešného účastníka, ale jedine k tomu, aby strane, ktorá uspela, boli kompenzované náklady, ktoré boli potrebné k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné (§ 250s druhá veta a contr. O.s.p.).