Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/52/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201489 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013201489.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Okresný úrad Lučenec, M. Rázusa 32, 984 01 Lučenec za účasti: C. Q., XXX XX H. č. XX o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Lučenec č. V 2664/12 zo dňa 24.07.2013 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Správy katastra Lučenec č. V 2664/12 zo dňa 24.07.2013 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Lučenec (ďalej aj „správny orgán“) č. V 2664/12 zo dňa 24.07.2013. Predmetným rozhodnutím správny orgán zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 26.10.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom Pohotovosť s.r.o. Bratislava a záložcom C. Q., H. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti v spoluvlastníctve záložcu nachádzajúce sa v k. ú. H. zapísané na LV č. XXXX, s poukazom na § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). Navrhovateľ - odvolateľ navrhol, aby súd zrušil predmetné rozhodnutie a vec vrátil späť na správne konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa nesprávne právne posúdil. Odvolateľ poukázal na to, že z ust. § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti odporcu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Dohoda o splnomocnení bola podľa odvolateľa uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka (OZ) o zastúpení a spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Podľa odvolateľa sa záložca sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok, a preto udelil plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy. Splnomocnenec je preto oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami v mene záložcu - splnomocniteľa. Odvolateľ nesúhlasil so záverom správneho orgánu, podľa ktorého navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať, pretože v danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Pokiaľ správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust. § 22 ods. 2 OZ, odvolateľ poukázal na to, že nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti rozpor musí reálne existovať. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, ktorý bol uzatvorený bez akejkoľvek účasti veriteľa, veriteľ sa na ňom nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhol. Predložené plnomocenstvo je podľa odvolateľa samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí podľa odvolateľa neobstojí. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver nemajúci oporu v listinách tvoriacich obsah správneho spisu a správny orgán ani nevykonal žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti tohto tvrdenia. Odvolateľ mal za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Odvolateľ sa nestotožnil ani s argumentáciou odporcu ohľadne tvrdenej neurčitosti a nezrozumiteľnosť právneho úkonu - dohody o splnomocnení, v spojení s náležitosťami označenia nehnuteľnosti v zmysle § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona, pretože platná právna úprava nevyžaduje na platnosť dohody o plnej moci, ktorou sa účastníci dohodnú na zastupovaní pri uzatvorení záložnej zmluvy osobitné náležitosti pre obsah takejto dohody. V tomto prípade z textu splnomocnenia je nepochybné, že predmetom záložnej zmluvy, na uzatvorenie ktorej mal byť splnomocnený zástupca, môže byť ktorákoľvek nehnuteľnosť vo vlastníctve splnomocniteľa, pričom v podrobnostiach poukázal na text uvedený v splnomocnení. Rozsah splnomocnenia vo vzťahu k predmetu zálohu je podľa odvolateľa dostatočne určitý tým, že je určený druh majetku, ktorý môže tvoriť predmet zálohu, rozsah splnomocnenia udeleného zástupcovi je teda nepochybný. Pokiaľ odporca poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia na to, že splnomocniteľ nehnuteľnosť vlastní v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov s manželkou P. Q. a manželka nepodpísala dohodu o splnomocnení a v záložnej zmluve nie je uvedená ako účastníčka konania, odvolateľ poukázal na ust. § 40a OZ, § 145 ods. 1, 2 OZ, z ktorých vyplýva, že relatívne neplatný právny úkon vyvoláva všetky účinky ako platný právny úkon, avšak tieto účinky pôsobia len do okamihu dovolania sa právnej skutočnosti opodstatňujúcej záver o relatívnej neplatnosti. Právny úkon je teda podmienečne platný. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu z 18.09.2013 uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí o zamietnutí návrhu na vklad z dôvodov uvedených v rozhodnutí a žiadal toto rozhodnutie potvrdiť. Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250g ods. 2 O.s.p., v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu. Preskúmal najmä úverovú zmluvu, zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností s prílohami, napadnuté rozhodnutie i predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 27Sp/1/2013-20 zo dňa 03.04.2013, dohodu o splnomocnení zo dňa 26.09.2011 resp. 27.09.2011, písomné vyjadrenie ďalšieho účastníka z 10.07.2013, fotokópie zmluvy o úvere, splátkového kalendára rozhodcovskej zmluvy a poštových poukážok o splácaní úveru. Podľa § 8 písm. e/ zák. č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.10.2013, sa zrušili správy katastra, pričom podľa § 9 ods. 4 cit. zákona pôsobnosť správy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad. Súd preto v konaní pokračoval s okresným úradom na strane odporcu, ktorý v zmysle § 2 ods. 5 cit. zákona má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa § 250l a nasl. O.s.p. v medziach a výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 06.11.2012 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 26.10.2012, ktorá bola uzavretá medzi záložným veriteľom - Pohotovosť s.r.o., Bratislava a záložcom C. Q., H. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. H. zapísané na LV č. XXXX, pričom záložca je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vo veľkosti podielu 1/1 spoločne s manželkou. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.09.2011. O predmetnom návrhu rozhodol odporca rozhodnutím č.k. V 2664/12 zo dňa 27.11.2012, pričom návrh zamietol. Proti predmetnému rozhodnutiu podal záložný veriteľ odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 27Sp/1/2013 zo dňa 03.04.2013 tak, že rozhodnutie Správy katastra Lučenec zo dňa 27.11.2012 bolo s poukazom na § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. zrušené a vec bola vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie. Krajský súd o.i. v odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu zaobstarať si všetky listinné dôkazy potrebné pre posúdenie návrhu na vklad v intenciách ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, ako aj jeho príloh a po ich právnom vyhodnotení rozhodnúť, či sú alebo nie sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností s tým, že svoje rozhodnutie je povinný odôvodniť tak, ako to vyžaduje ust. § 46 a § 47 Správneho poriadku s uvedením, ktoré skutočnosti má správny orgán zistené a z akých dôkazov vychádzal a tiež ktoré právne predpisy na svoje rozhodnutie aplikoval a akými úvahami sa pri ich aplikácii spravoval. Ďalej mal správny orgán posúdiť okolnosti, za ktorých splnomocnenec uzatvoril zmluvu za záložcu (ďalšieho účastníka). Ďalej mal posúdiť dohodu o splnomocnení a to z hľadiska, či spĺňa zákonom stanovené náležitosti pre platnosť takéhoto právneho úkonu, pričom poukázal na zistené okolnosti podpísania dohody o splnomocnení zo strany splnomocniteľa - ďalšieho účastníka, ktoré boli obsahom výpovede tohto účastníka na súdnom pojednávaní. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že správny orgán o návrhu na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 26.10.2012 opätovne rozhodol tak, že návrh zamietol. Viazaný právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici odporca rozhodol o prerušení konania č. V 2664/12 a vyzval účastníkov konania na predloženie Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 26.09.2011 a dokladu o platení úveru a súčasne vyzval účastníkov úverovej zmluvy C. Q. (ďalší účastník) a manželku P. Q. na pripojenie písomného vyjadrenia k okolnostiam uzavretia úverovej zmluvy a dohody o splnomocnení na zastupovanie uzavretej s F. P.. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na obsah písomného vyjadrenia ďalšieho účastníka, podľa ktorého požiadal Pohotovosť s.r.o. o poskytnutie úveru v sume 500,- Eur, následne pracovníčka pripravila všetky potrebné listiny, ktoré mal podpísať a vôbec mu nebolo vysvetlené, aké listiny podpisuje, nebol upozornený na následky nesplnenia zmluvy. Pokiaľ sa jedná o splnomocnenie pre F. P., nevedel sa k nemu vyjadriť, po podpise mu boli odovzdané kópie úverovej zmluvy, rozhodcovskej zmluvy, šeky a splátkový kalendár. Odporca poukázal v odôvodnení na to, že pripojená dohoda o splnomocnení bola podpísaná dňa 26.09.2011, t.j. v deň podpísania úverovej zmluvy, pričom splnomocniteľovi (ďalší účastník) nebola kópia dohody o splnomocnení odovzdaná, čo vyplýva z pripojeného vyjadrenia ďalšieho účastníka, v ktorom uviedol, že nemal o takejto dohode o splnomocnení vedomosť a takúto listinu nepripojil ani k vyjadreniu. Z uvedeného odporca vyvodil záver, že dohoda o splnomocnení ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári, ktorá už obsahovala meno splnomocnenca - združenie ProHelp i meno poskytovateľa úveru a záložného veriteľa Pohotovosť s.r.o. znamená, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a hájiť nie záujmy dlžníka, ale záujmy veriteľa, z čoho vyplýva, že nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať a možno predpokladať, že keby nepodpísal dohodu o splnomocnení, nebol by mu vôbec poskytnutý úver. Z uvedeného odporca vyvodil, že záujem zástupcu je v rozpore so záujmami zastúpeného a zastúpenie je v tomto prípade neprípustné v zmysle § 22 ods. 2 OZ. Odporca ďalej v odôvodnení poukázal na skutočnosť, že nie je možné preukázať v akom rozsahu bola vypísaná dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom, najmä, či už bolo vypísané meno konajúceho za zástupcu, a teda nie je zrejmé, či splnomocniteľ vedel, kto bude konať v jeho veci. Taktiež nie je zrejmé, či už boli vypísané kolónky ohľadom nehnuteľností a v takomto prípade teda splnomocniteľovi nemohol byť v čase podpisu známy rozsah splnomocnencovho oprávnenia - t.j. v akom rozsahu a k nakladaniu s akými nehnuteľnosťami ho dlžník splnomocnil. Odporca dohodu o splnomocnení vyhodnotil ako neplatný právny úkon s poukazom na § 22 ods. 2 OZ v spojení s § 39 OZ pre nedostatok požadovaných náležitostí platného právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ. Vzhľadom na uvedené odporca konštatoval, že dohoda o splnomocnení je neplatná, a teda nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní zmluvy o zriadení záložného práva neplatne zmocneným zástupcom, výsledkom čoho je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad. Odporca poukázal na skutočnosť, že splnomocniteľ predmetnú nehnuteľnosť vlastní v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v podiele 1/1 s manželkou P. Q., manželka splnomocnenie nepodpísala a ani v záložnej zmluve nie je uvedená ako účastníčka konania. Odporca preto s poukazom na vyššie uvedené ust. OZ (§ 22 ods. 2, § 23, § 37 ods. 1, § 39, § 40) a s poukazom na § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona návrh zamietol. Z administratívneho spisu súd zistil, že bola uzatvorená dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľom C. Q. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. Z predmetnej dohody, ktorá bola podpísaná splnomocniteľom dňa 26.09.2011 v Lučenci vyplýva, že ďalší účastník „za účelom naplnenia a hájenia jeho záujmov ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. po prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udelil združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ako poskytovateľom úveru“. Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere“. V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná dňa 27.09.2011 v Bratislave. Z uvedeného nesporne vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 26.09.2011 osobne prítomný pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníkom dňa 26.09.2011 v Lučenci (táto skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia ďalšieho účastníka na pojednávaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici dňa 03.04.2013 ako aj z jeho písomného vyjadrenia zo dňa 10.07.2013, v ktorých ďalší účastník uviedol, že bol v styku len s pracovníčkou Pohotovosti, ktorá mu dala na podpis všetky listiny, nevedel o tom, že požiadal niekoho o zastupovanie svojej osoby, pretože spoločnosť ProHelp nepozná, nepozná ani jej zástupcu F. P., nebol s ním v kontakte). V bode IV. dohody o splnomocnení sú v predtlačených kolónkach ručne dopísané údaje o nehnuteľnostiach vo vlastníctve splnomocniteľa. Tieto údaje sú vyplnené evidentne iným druhom písma ako záhlavie predmetnej dohody. Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocniteľa podpísaná dňa 26.09.2011, t.j. v rovnaký deň ako zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá skutočnosť vyplýva z overenej fotokópie zmluvy o úvere, ktorá je súčasťou administratívneho spisu. Záhlavie dohody o splnomocnení a zmluvy o úvere je vyplnené evidentne rovnakým druhom písma, a to mandatárom veriteľa Pohotovosť s.r.o. p. U. W.. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca vydal správne rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného práva zamietol s odôvodnením, že dohoda o splnomocnení je neplatná a táto skutočnosť spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú v mene záložcu (dlžníka) uzatvoril neplatne splnomocnený zástupca. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného. Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona), ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 d/ cit. zákona prílohou na vklad je okrem iných aj dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 cit. zákona. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodnúť o zápisoch práv k nehnuteľnostiam do katastra, sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia riadil citovanými ustanoveniami Katastrálneho zákona a postupoval v súlade so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh na vklad zamietol. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom neplatnosti právneho úkonu je o.i., že nemá právne účinky, t.j. nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľom podpísaná v Lučenci dňa 26.09.2011,( t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako veriteľom a C. Q. ako dlžníkom na vopred pripravenom tlačive), je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená dohoda bola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava podpísaná v Bratislave až nasledujúci deň t.j. 27.09.2011, ako aj z vyjadrenia ďalšieho účastníka vyplýva, že zástupca splnomocnenca ProHelp nebol osobne prítomný pri podpise dohody v Lučenci dňa 26.09.2011. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva - dohody o splnomocnení - zo strany splnomocniteľa C. Q. dňa 26.09.2011), preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval t.j., aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení, ako aj z vyjadrenia samotného dlžníka, ktoré je obsiahnuté v správnom spise, je nepochybné, že dlžník podpísal dohodu o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom uviedol, že takýto subjekt nepozná, nepozná ani jeho zástupcu, pričom všetky listiny mu dal podpísať mandatár spoločnosti Pohotovosti s.r.o.. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že dlžník nepoznajúc subjekt ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ani jeho štatutárneho zástupcu, ktorý nebol prítomný pri podpise dohody o splnomocnení dňa 26.09.2011 v Lučenci, nemohol odoslať ním podpísanú dohodu o splnomocnení, resp. návrh dohody druhej zmluvnej strane - splnomocnencovi ProHelp a takúto dohodu navyše splnomocniteľ ani nemal k dispozícii. Súd sa stotožnil so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s uzatvorením dohody o splnomocnení konštatoval rozpor s § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorý subjekt podľa vyjadrenia splnomocniteľ ani nepozná, bolo podľa zistených okolností uzavretia zmluvy predložené pracovníkom - mandatárom záložného veriteľa (odvolateľa), ako aj ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri podpise dohody, jej podpis v deň uzavretia zmluvy o úvere), sú skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení, ako aj obsah predmetnej dohody o splnomocnení, ktorý odporca vyhodnotil s tým, že účelom konania na základe plnomocenstva je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho (dlžníkovho) záväzku zo zmluvy o úvere, spochybňujú konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Správny orgán preto správne vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatnú pre jej rozpor s § 22 ods. 2 OZ. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zo samotného dojednania podmienok obsiahnutých v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp. vylučuje jeho konanie zároveň aj v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že dlžník podpísal dohodu o splnomocnení bez toho, aby zástupcu - združenie ProHelp, resp. jeho predsedu vôbec poznal. Navyše nie je preukázaná ani skutočnosť, v akom rozsahu bola listina - dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom vypísaná (vzhľadom na zistenú odlišnosť písma uvedeného v záhlaví a v bode 4 predmetnej dohody). Dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej - predtlačenej listinnej podoby, kedy dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto jeho možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľa, mu bola obmedzená, resp. odňatá. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré by mal byť vklad povolený, je potrebné uviesť, že pokiaľ by aj ďalšie odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatnej dohody o splnomocnení a na základe takto neplatného plnomocenstva uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal byť povolený, pretože postačuje čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad a už takýto jediný dôvod spôsobuje, že vklad nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní nepovažoval za relevantné a schopné privodiť pre odvolateľa iné rozhodnutie, k akému dospel odporca. Súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Hyggis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v Uznesení č. III.ÚS 237/2012 zo dňa 13.06.2012 konštatoval: „...súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., ...súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania...“. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou, preto nemohol vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva - uzatvorený neplatne splnomocneným zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Súd sa z uvedených dôvodov v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nezaoberal ďalšími odvolateľom uvedenými odvolacími argumentmi (určitosť rozsahu splnomocnenia vo vzťahu k predmetu zálohu a absencia súhlasu druhého z manželov v zmysle § 145 ods. 1 OZ). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil, keďže napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal. Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb. vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.