Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/296/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201544 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013201544.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov senátu JUDr. Jána Škvarku a JUDr. Drahomíry Mikulajovej v právnej veci žalobcu: G.. D. H., D.., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. E. XXXX/XX, XXX XX R., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Martin Kováčik, s.r.o., Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Brezne, Mostárenská 13, 977 01 Brezno, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZ-BR-VO-PK-2-039/2013 zo dňa 12. augusta 2013, takto r o z h o d o l : I./ Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. ORPZ-BR-VO-PK-2-039/2013 zo dňa 12. augusta 2013, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu - Disciplinárny rozkaz riaditeľa odboru Kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Brezne č. 6 zo dňa 27. decembra 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie. II/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Martin Kováčik, s.r.o., Banská Bystrica, trovy konania vo výške 496,69 eur v lehote troch od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Disciplinárnym rozkazom riaditeľa odboru Kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne č. 6 zo dňa 27.12.2012 bolo žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 10% na dobu dvoch mesiacov. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia dňa 15.10.2012 bol riaditeľovi Okresného riaditeľstva PZ v Brezne doručený záznam o kontrole vykonaný oddelením kontroly Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici so zameraním na využívanie pracovného času a služobného cestného vozidla G.. G. L. (v čase kontrolovaného obdobia riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Brezne) a žalobcom (v čase kontrolovaného obdobia zástupca riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Brezne). Počas kontroly bolo zistené, že obidvaja menovaní absolvovali v Brezne v autoškole G. E. - S.A.Š. AUTOŚKOLA vodičský kurz k rozšíreniu vodičského oprávnenia. Podľa zistených skutočností žalobca dňa 23.04.2012 v pracovnej dobe počas výkonu štátnej služby vykonal v autoškole G. E. - S.A.Š. skúšky z odbornej spôsobilosti a skúšky z vedenia motorových vozidiel. Skúšky začali podľa záznamu o skúške v čase o 8,05 hod., pričom podľa vyjadrenia majiteľa autoškoly G. E. sa žalobca skúšok zúčastnil nepretržite v čase od 8,05 hod. približne do 13,00 hod. dňa 23.04.2012. Skúška pozostávala z písomného testu z pravidiel cestnej premávky a nasledovala skúška z vedenia motorového vozidla s vylúčením cestnej premávky na letisku Rohozná a poslednou časťou skúšky bolo vedenie motorového vozidla v cestnej premávke. Žalovaný v rozhodnutí popísal predchádzajúci priebeh disciplinárneho konania, keď už dňa 13.11.2012 bol žalobcovi vyhlásený Disciplinárny rozkaz riaditeľa odboru Kriminálnej polície č. 4, ktorým mu bolo uložené disciplinárne opatrenie v danej veci, avšak po podanom odvolaní zo strany žalobcu, riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Brezne rozhodnutím podľa § 243 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárny rozkaz zo dňa 13.11.2012 zrušil a vec vrátil na nové rozhodnutie prvostupňovému orgánu. Dôvodom uvedeného postupu boli nedostatky v prvotných úkonoch pri začatí disciplinárneho konania. Podľa odôvodnenia rozhodnutia po zrušení rozhodnutia bolo za účelom objektívneho zistenia stavu veci vykonané podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. šetrenie. V priebehu šetrenia bolo vyťažením majiteľa autoškoly G. E., pracovníka autoškoly C. H., G. H. a C. O., ktorí v tom čase vykonávali skúšku odbornej spôsobilosti v autoškole a dvoch policajtov - skúšobných komisárov z Okresného riaditeľstva PZ v Brezne, ktorí sa skúšok zúčastnili, zistené, že žalobca dňa 23.04.2012 v čase od 8,05 hod. do približne 13,00 hod. absolvoval bez prerušenia skúšky z predpisov o cestnej premávke a skúšky z vedenia motorových vozidiel, pričom konal tak napriek tomu, že v uvedenom čase bol vo výkone štátnej služby, nečerpal dovolenku, ani inú formu služobného voľna. Podľa prvostupňového správneho orgánu vzhľadom na svedectvo uvedených osôb bolo bezpredmetné zistenie skutočnosti o trvaní konferenčného telefonického hovoru, ktorý na svoju obhajobu uviedol žalobca. Žalobca podľa odôvodnenia rozhodnutia si dňa 23.04.2012 v čase od 8,25 hod. do približne 13,00 hod. neplnil v pracovnej dobe služobné úlohy, ale počas výkonu štátnej služby vykonával činnosť, ktorá nesúvisela s plnením pracovných povinností a svojím konaním porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. k/ zákona č. 73/1998 Z.z., porušil povinnosť policajta podľa § 48 ods. 3 písm. b/ citovaného zákona, konal v rozpore s ustanovením § 48 ods. 3 písm. a/ a § 49 citovaného zákona. Dopustil sa tak disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 citovaného zákona č. 73/1998 Z.z.. Disciplinárny rozkaz č. 6 bol po podaní odvolania potvrdený rozhodnutím žalovaného č. ORPZ-BR-VO- PK-2-004/2013 zo dňa 29.01.2013 potvrdený žalovaným. Po podaní žaloby tunajší súd rozhodnutím č. 23S/55/2013-22 zo dňa 29.05.2013 zrušil citované rozhodnutie žalovaného zo dňa 29.01.2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní podľa odôvodnenia rozhodnutia bolo potrebné zo strany žalovaného vypočuť nadriadeného žalobcovi G.. G. L. a taktiež zistiť, ako boli splnené formálne náležitosti pre poskytnutie voľna na opustenie pracoviska. Žalovaný v ďalšom konaní vydal rozhodnutie č. ORPZ-BR-VO-PK-2-039/2013 dňa 12.08.2013, ktorým žalovaný opätovne zamietol odvolanie žalobcu proti Disciplinárnemu rozkazu č. 6 zo dňa 27.12.2012 a napadnutý disciplinárny rozkaz potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný popísal predchádzajúce konanie, zároveň aj konanie po zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu, vrátane vykonaného dokazovania (vypočutie pplk. G.. G. L., vypočutie žalobcu, písomné vyjadrenie U.. C. G., písomné vyjadrenie zamestnanca autoškoly C. H., dopočutie G. H., zabezpečenie záznamu o čerpaní dovolenky, knihy príchodov a odchodov zo zamestnania). Na základe vykonaného dokazovania mal žalovaný podľa odôvodnenia rozhodnutia za preukázané, že žalobca sa skúšok v autoškole zúčastnil v čase plnenia úloh štátnej služby bez toho, aby to súviselo s jeho služobnými povinnosťami, a aby bol na výkon skúšky vyslaný, alebo aby bol uvoľnený. K výpovedi nadriadeného D.. G.. G. L., ktorý okrem iného uviedol, že žalobcu uvoľnil na nevyhnutný čas potrebný k vykonaniu skúšky formou služobného voľna podľa zákona č. 73/1998 Z.z. žalovaný uviedol, že toto tvrdenie nie je možné preukázať, pretože absentuje písomný dôkaz o tom, že k udeleniu došlo. V spisovom materiály nie je podľa žalovaného žiaden písomný dôkaz o udelení služobného voľna v intenciách interných právnych predpisov, a preto žalovaný neprihliadal na tvrdenie nadriadeného o tom, že udelil služobné voľno. Ďalej uviedol, že postup pri čerpaní služobného voľna upravujú interné služobné predpisy, z ktorých vyplývajú povinnosti pre policajta, ktorý o služobné voľno žiada. Podľa článku 17 Nariadenia ministra vnútra SR č. 156/2011 sa na určenie dovolenky, udelenie služobného voľna a evidenciu ospravedlnenej neprítomnosti v službe používa tlačivo „Žiadosť o určenie dovolenky a udelenie služobného voľna“ (dovolenkový lístok), ktorý slúži ako doklad o udelení služobného voľna a ako podklad pre evidenciu. Dovolenkový lístok vypisuje policajt, ktorý žiada o služobné voľno a jeho nadriadený žiadosť buď schváli, alebo neschváli, pričom sa na tlačive aj podpíše. Ďalej žalovaný poukázal na nesplnenie povinnosti podľa písm. a/ bodu 16 Rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997, keď v záznamoch o evidencii príchodov na pracovisko a odchodov z pracoviska (kniha príchodov a odchodov) zo dňa 23.04.2012 je pri priezvisku žalobcu vyznačený príchod na pracovisko 7,20 hod. a odchod z pracoviska 15,30 hod.. Podľa záznamu v knihe žalobca pracovný čas z osobných dôvodov neprerušil. Žalobca bol podľa odôvodnenia rozhodnutia s uvedenými internými predpismi oboznámený na operatívnej porade riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru SR dňa 23.11.2011. Žalobca podľa odôvodnenia rozhodnutia porušil ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. v tom, že neplnil svedomito úlohy jemu uložené zákonmi, rozkazmi a nariadeniami tým, že nepožiadal v súlade s internými predpismi o udelenie služobného voľna na vybavenie dôležitých osobných vecí, napriek tomu, že o prekážke vedel, odišiel z pracoviska a nevykonal záznam do evidencie dochádzky o opustení pracoviska. Nevykonával teda štátnu službu osobne, riadne a včas, pričom počas štátnej služby sa zúčastnil vykonania preskúšania v autoškole, čo nesúviselo s výkonom jeho funkcie. V závere odôvodnenia rozhodnutia žalovaný citoval ustanovenia zákona č. 73/1198 Z.z. (§ 47, § 47 ods. 3 písm. a/, písm. b/, písm. k/, § 57 ods. 1, § 79 ods. 1, § 73 ods. 2, § 81 ods. 2 písm. b/, § 81 ods. 3, § 243 ods. 1 až ods. 4, § 248, § 262), ďalej citoval § 246d, § 249 ods. 1, § 250j ods. 4 O.s.p., napokon citoval aj časť I. písm. a/ bod 16 Rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997 a článok 17 ods. 1 písm. a/ bod 5, článok 17 ods. 2 a ods. 3 Nariadenia ministra vnútra SR č. 156/2011, s poukazom na ktoré ustanovenia zamietol odvolanie žalobcu a Disciplinárny rozkaz č. 6 zo dňa 27.12.2012 potvrdil. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V žalobe žalobca namietal nasledovné procesné a vecné pochybenia pri vydávaní rozhodnutia: 1. Prekročenie pôsobnosti a právomoci konajúceho orgánu. Žalobca tvrdil, že o odvolaní mal podľa § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnúť najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal (§ 50, § 232 citovaného zákona). Keďže prvostupňové rozhodnutie vydal riaditeľ odboru Kriminálnej polície OR PZ v Brezne, ktorého priamym nadriadeným je riaditeľ OR PZ v Brezne, tak oprávneným rozhodnúť bol v tomto prípade jedine samotný riaditeľ OR PZ v Brezne, a nie Okresné riaditeľstvo PZ v Brezne. 2. Žalobca namietal, že výrokové rozhodnutia Disciplinárneho rozkazu č. 6 zo dňa 27.12.2012, ako aj napadnutého rozhodnutia zo dňa 12.08.2013, neobsahujú opísanie konania tak, aby bolo nezameniteľné s konaním iným. Neadresnosť rozhodnutia vo vzťahu k postihovanému konaniu (porušenie povinností policajta) spôsobuje podľa žalobcu nezákonnosť rozhodnutia porušením § 241 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z.. V tejto súvislosti poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudky 6Sžo/252/2010, 6Sžo/30/2011). 3. S poukazom na ustanovenie § 250 v spojení s §§ 238 a 239 zákona č. 73/1998 Z.z. vyslovil neplatnosť výsluchov svedkov G. H. a C. O. (do zápisnice podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Z.z.), ktoré nevykonal oprávnený orgán (riaditeľ OKP -OR PZ ani jeho nadriadený), ale vykonal ich policajt Okresného dopravného inšpektorátu v Brezne bez akejkoľvek žiadosti oprávneného orgánu. 4. Žalobca s poukazom na výpoveď G.. G. L. (v rozhodnom čase riaditeľ OR PZ v Brezne - nadriadený žalobcu) tvrdil, že mu služobné voľno bolo poskytnuté a považoval za „obzvlášť zaujímajú úvahu o tom, že poskytnutím služobného voľna mal porušiť služobnú disciplínu - povinnosť policajta práve navrhovateľ, ktorý žiadal o jeho poskytnutie ústnou formou a rovnako mu bolo poskytnutie oznámené“. Porušiť povinnosť podľa žalobcu však nemôže ten, kto o niečo žiada, ale vždy len ten, kto o žiadosti rozhoduje. Ďalej žalobca vytýkal žalovanému, že nevykonal ním navrhnutý dôkaz, a to výpis telefonických hovorov z jeho služobného telefónu. Pre správne zistenie skutkového stavu mal byť vypočutý podľa žalobcu aj inštruktor autoškoly p. A., mala byť vyťažená sekretárka riaditeľa OR PZ v Brezne a tiež aj riaditeľ OR PZ v Brezne a zástupcu riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ Banská Bystrica k okolnostiam konferenčného hovoru v deň vykonania skúšok v autoškole. F. nebola zabezpečená Kniha jázd k motocyklu vedená v autoškole E.. 5. Žalobcovi bolo porušené právo na právnu pomoc, keď udelil plnú moc na zastupovanie Y. H. dňa 20.11.2012 v disciplinárnom konaní, avšak tento obhajca nebol vyrozumený o žiadnom úkone, a neboli mu doručované ani rozhodnutia, a taktiež nebol vyrozumený o vypočúvaní navrhovateľa. 6. Žalobca ďalej tvrdil, že rozhodnutie žalovaného bolo uložené po lehote jedného roka odo dňa spáchania skutku (§ 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.). Podľa žalobcu mal oprávnený orgán rozhodnúť do 25 dní do dňa právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici (č.k. 23S/55/2013). Rozhodnutie žalovaného však bolo vydané dňa 12.08.2013 a doručené žalobcovi dňa 13.08.2013, teda 26 dní od právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu. Namietal aj nedodržanie 30-dňovej lehoty v zmysle § 57 ods. 1 prvá veta zákona č. 73/1998 Z.z. s poukazom na predchádzajúce konanie, keď dňa 15.10.2012 bol doručený riaditeľovi Okresného riaditeľstva PZ v Brezne záznam o výsledku kontroly zo dňa 05.10.2012, podľa ktorého navrhovateľ porušil ustanovenia článku 14 ods. 1 Nariadenia ministra vnútra SR č. 68/2010. Keď dňa 18.10.2012 vykonal nadriadený oboznámenie navrhovateľa s výsledkom kontroly, dňa 13.11.2012 bolo uložené disciplinárne opatrenie na základe Disciplinárneho rozkazu č. 4 riaditeľa OKP OR PZ v Brezne. Proti tomuto rozkazu podal odvolanie, na základe odvolania bol Disciplinárny rozkaz č. 4 zrušený a v konaní sa pokračuje. Žalovaný následne listom zo dňa 06.12.2012 začal voči žalobcovi nové disciplinárne konanie a bol vydaný Disciplinárny rozkaz č. 6 zo dňa 27.12.2012. Žalovaný sám v disciplinárnom rozkaze uviedol, že voči navrhovateľovi začína disciplinárne konanie dňa 06.12.2012. Týmto nedodržal 30-dňovú lehotu podľa zákona č. 73/1998 Z.z.. 7. Žalobca napokon považoval uloženú výšku disciplinárneho opatrenia za neprimeranú vo vzťahu k iným obdobným disciplinárnym previneniam. Odôvodnenie disciplinárneho opatrenia uvedené v Disciplinárnom rozkaze č. 6 nemá podľa žalobcu zákonnú oporu, pričom uloženie sankcie zjavne nezodpovedá povahe a závažnosti konania, čo je v rozpore s článkom 1 ods. 1 a článkom 50 ods. 6 Ústavy SR. Taktiež navrhovateľ nebol počas celej doby výkonu služby od marca 2003 disciplinárne potrestaný, ale bol vždy pozitívne hodnotený a v konaní nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov konania navrhovateľa (závažnosť, dĺžka a následky). Na pojednávaní zástupca žalobcu zotrvával na dôvodoch žaloby. Rovnako ako v žalobe tvrdil, že rozhodnutie bolo vydané oprávneným orgánom, že bol nedostatočne zistený skutkový stav, že výsluchy svedkov boli vykonané neoprávnenou osobou, a že žalobca nemal zabezpečené právo na obhajobu. Žalobca na pojednávaní uviedol, že výpis telefónnych hovorov bol z krajského riaditeľstva zaslaný na okresné riaditeľstvo do Brezne, ale v spise sa nenachádza. Stretol sa s p. H. v súvislosti s prejednávaním jeho priestupku, pričom tento o žiadnom zápise, ktoré sa mali uskutočniť s ním v mesiacoch júl - august nevedel. Taktiež sa stretol aj so synom p. O., ktorý mu povedal, že na polícii nič nevypovedal a nič nepodpisoval. Má k dispozícii aj prihlášku na skúšky v autoškole a v deň, keď mali byť vykonané skúšky, boli prihlásené len tri osoby, a to on, p. H. a G. L.. Žalovaný na pojednávaní, ako aj v písomnom vyjadrení k žalobe, zotrvával na dôvodoch rozhodnutia. Považoval, že rozhodnutie je zákonné, pokiaľ ide o osobu, ktorá vydala rozhodnutie, tak je podpísaná nadriadeným orgánom a bolo vydané oprávnenou osobou. Oprávnenou osobou je riaditeľ okresného riaditeľstva. Uznáva, že žalobca mal právo na zastupovanie, ale nevyžaduje sa pri všetkých úkonoch, aby bol prítomný právny zástupca, keďže nejde o trestnú vec. Rozhodnutie druhostupňového orgánu, ktoré je preskúmavané súdom, bolo doručené žalobcovi, aj jeho právnemu zástupcovi. Pokiaľ ide o nedoručenie telefónnych hovorov, tak nepovažuje to za podstatné, pretože je zrejmé, že žalobca sa zúčastnil skúšok počas pracovnej doby. Nebolo preukázané žiadne písomné rozhodnutie o tom, že by sa mu služobné voľno udelilo. Pokiaľ ide o výpovede p. O. a p. H., tak zo spisu vyplýva, že podania podpísali. Taktiež uviedol, že lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Po preskúmaní veci krajský súd zistil, že žalovaný sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia zo dňa 12.08.2013 dopustil závažných procesných chýb, ktoré neboli namietané v žalobe proti predchádzajúcemu rozhodnutiu žalovaného zo dňa 29.01.2013, zrušeného rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 23S/55/2013 zo dňa 29.05.2013. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v platnom znení; služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Podľa § 55 ods. 1 citovaného zákona; za disciplinárne previnenie možno policajtovi uložiť len jedno z disciplinárnych opatrení uvedených v § 53 ods. 1 písm. a/ až c/. Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona; disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci. Podľa § 56 ods. 1 citovaného zákona; pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Podľa § 56 ods. 2 citovaného zákona; pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Podľa § 238 citovaného zákona; za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (1). Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka (2). Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy (3). Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (4). Podľa § 239 citovaného zákona; ak oprávnený orgán nemôže vykonať procesný úkon sám alebo je to účelné z iných dôvodov, môže o jeho vykonanie požiadať príslušného nadriadeného; dožiadaný nadriadený vykoná tento úkon bezodkladne. Podľa § 241 ods. 1 a 2 citovaného zákona; rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom (1). Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota (2). Podľa § 243 ods. 1 citovaného zákona; odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Podľa článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky; každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. V danom prípade, ako to vyplýva z textu výrokovej časti, z rozhodnutí prvostupňového aj druhostupňového správneho orgánu vyplýva, že žalobca bol disciplinárne potrestaný Disciplinárnym opatrením podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z.. V súlade s právnou teóriou a ustálenou judikatúrou súdov sa správne delikty delia na priestupky, disciplinárne delikty, poriadkové delikty a iné správne delikty. Základnou spoločnou črtou správnych deliktov ako takých je presné označenie deliktu vo výroku rozhodnutia tak, aby nebol zameniteľný iným deliktom a zabránilo sa porušeniu zásady mebis in idem, teda aby ten, kto spácha delikt, nebol potrestaný dvakrát za ten istý skutok. Aj keď citované ustanovenie § 241 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z. explicitne neprikazuje, že výrok musí obsahovať vecné, časové a miestne určenia konania, z ktorých správnych delikt vyplýva, je nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne aj rozhodnutia o disciplinárnom previnení policajtov, je preto nevyhnutne potrebné vymedziť vo výrokovej časti presne, za aké konkrétne konanie (popis skutku) je príslušný subjekt postihnutý. Vo výrokovej časti teda musí byť opísaný skutok s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom. Toto je potrebné nielen pre zamedzenie dvojitého postihu pre rovnaký skutok, ale aj z dôvodu vylúčenia prekážky veci rozhodnutej, prekážky litispendencie, pre určenie rozsahu dokazovania a aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Ako to vyplýva z textu preskúmavaného rozhodnutia, toto rozhodnutie, ale ani rozhodnutia prvostupňového orgánu neobsahovalo riadne formulovaný výrok v zmysle vyššie uvedených požiadaviek na výroky rozhodnutia o správnych deliktoch, a len z tohto dôvodu je možné považovať rozhodnutie za nezákonné. Za nezákonné však súd považoval rozhodnutie aj preto, že v konaní bolo porušené právo žalobcu na obhajobu, ktoré je zaručené každému účastníkovi v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy SR, ale aj § 48 ods. 2 a § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.. Z obsahu správneho spisu mal súd preukázané, že žalobca po začatí disciplinárneho konania udelil dňa 15.11.2012 plnomocenstvo na zastupovanie v disciplinárnom konaní advokátke JUDr. Eve Štulrajterovej. Plnomocenstvo bolo udelené aj na vykonanie všetkých úkonov, prijímanie doručovaných písomností, podávaní návrhov a žiadostí, podávaní opravných prostriedkov, a to všetko aj vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Uvedený advokát následne podal aj odvolanie proti Disciplinárnemu rozkazu riaditeľa odboru Kriminálnej polície OR PZ č. 4 zo dňa 13.11.2012. Zo spisu, ako aj z vyjadrenia účastníka však bolo zistené, že došlo k porušeniu práva na obhajobu, keď právny zástupca žalobcu nebol zo strany správnych orgánov predvolaný k úkonom vykonania dokazovania, a ani nebol o úkonoch vyrozumený. Právnemu zástupcovi žalobcu bolo iba doručené rozhodnutie žalovaného. Žalobca pritom na skutočnosť, že má zvoleného obhajcu, viackrát upozorňoval správny orgán vo svojich podaniach (odvolanie, vyjadrenie), ako aj do zápisnice pri jeho vypočutí. Súd sa stotožnil aj s ďalšími procesnými námietkami žalobcu o nezákonnosti výsluchov svedkov G. H. a C. O.. Tieto dôkazy však neboli pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, keďže z ostatného dokazovania vykonaného v súlade s § 238 zákona č. 73/1998 Z.z., ako aj z výpovedí žalobcu a jeho nadriadeného G.. L. bolo zrejmé, že žalobca sa zúčastnil v pracovnej dobe ústnych, písomných skúšok a praktických skúšok z vedenia motorových vozidiel v AUTOŠKOLE G. E. dňa 23.04.2012. Pre preukázanie uvedených skutočností nebolo už potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ako to navrhoval žalobca. V danom prípade, ako to vyplýva aj z výpovede žalobcovho nadriadeného D.. G.. G. L. zo dňa 31.07.2013, bolo žalobcovi poskytnuté služobné voľno na nevyhnutný čas z dôvodu vykonania skúšky v AUTOŠKOLE E. v Brezne. Podľa výpovede však žiadnu písomnú žiadosť o udelenie voľna nepodpisoval. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný v rozhodnutí skonštatoval aj porušenie interných služobných predpisov, a to rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997 (bod 16 písm. a/ - citované v rozhodnutí žalovaného) a Nariadenia ministra vnútra SR o vedení personálnej evidencie príslušníkov Policajného zboru SR č. 156/2011 (článok 17 - uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného). Vzhľadom na vyjadrenie žalobcovho priameho nadriadeného o súhlase s udelením služobného voľna nastala odlišná situácia od predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného zo dňa 29.01.2013, ktoré bolo zrušené krajským súdom (t.j. existoval súhlas nadriadeného s udelením voľna a malo dôjsť iba k porušeniu citovaných interných predpisov), ale napriek tomu v novom rozhodnutí (žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 12.08.2013) žalovaný potvrdil rovnakú sankciu ako v prvom rozhodnutí. S ohľadom na vyslovený súhlas s poskytnutím služobného voľna súd nepovažoval uloženú sankciu za primeranú a taktiež považuje aj odôvodnenie výšky uloženej sankcie za nedostatočné a nesprávne. Súd sa však nestotožnil s námietkami žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že nebolo vydané riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ a ani s námietkou o nedodržaní lehôt na uloženie disciplinárneho opatrenia v zmysle § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.. Skutočnosť, že v rozhodnutí o odvolaní nebol označený za orgán, ktorý vydal rozhodnutie riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Brezne, nepovažoval súd za takú vadu, ktorá by spôsobila nezákonnosť rozhodnutia. Na konci rozhodnutia je totiž uvedené meno, priezvisko, titul a funkcia orgánu, ktorý rozhodnutie vydáva spolu s podpisom (D.. G.. B. D., riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne). Taktiež aj výroková časť rozhodnutia je napísaná v prvej osobe („som rozhodol“). Rozhodnutie teda možno považovať za rozhodnutie vydané príslušným orgánom žalovaného. K nedodržanie jednoročnej lehoty na vydanie rozhodnutia v zmysle § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. žalobca uviedol, že oprávnený orgán mal rozhodnúť do 25 dní odo dňa rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici (č.k. 23S/55/2013 zo dňa 29.05.2013), t.j. odo dňa 19.07.2013. Poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 13.08.2013, a teda 26 dní od právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici. K uvedenej námietke súd uvádza, že dobu, počas ktorej lehoty neplynú v zmysle § 246d O.s.p. (počas preskúmania súdneho konania podľa piatej časti O.s.p.) nemožno počítať už od právoplatnosti zrušujúceho rozhodnutia súdu, ale až po tom, ako súd po zrušení rozhodnutia a jeho právoplatnosti vrátil príslušnému správnemu orgánu správny spis. V konkrétnom prípade bol správny spis vrátený Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru SR v Brezne dňa 29.07.2013,a preto nemohlo dôjsť ani podľa neúplného výpočtu žalobcu k prekročeniu jednoročnej lehoty na uloženie disciplinárneho opatrenia. Taktiež však nedošlo v danej veci ani k nedodržaniu zákonnej 30-dňovej lehoty na uloženie disciplinárneho opatrenia podľa § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. a v tomto súd odkazuje na odôvodnenie svojho predchádzajúceho rozhodnutia č.k. 23S/55/2013 (aj 23S/54/2013). Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré poukazujú na zistené nedostatky preskúmavaného rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, krajský súd rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom nepovažoval za potrebné a efektívne zaoberať sa podrobnejšie všetkými námietkami žalobcu. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že priznal žalobcovi trovy konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia v zmysle vyčíslenia právneho zástupcu žalobcu spolu s DPH sumu 496,69 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z troch úkonov (príprava a prevzatie veci, podanie žaloby a účasť na pojednávaní) po 130,16 eur + 3x režijný paušál po 7,81 eur + 20% DPH 82,78 eur. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené žalobcom v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1, § 18 ods. 3). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.